Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-74-2018.pdf
PDF · 86.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10Csp/74/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom, v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Příkop 843/4, 602 00 Brno - Zábrdovice, IČ: 043 55 211, zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom Majerníkova 3479/3a, 841 05 Bratislava, proti žalovanému: Š. D., V.. XX.XX.XXXX, P. J. XX, XXX XX Č., v konaní o zaplatenie 100 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 100 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 100 eur od 22.04.2015 až do zaplatenia, všetko to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalobca má nárok na náhradu 100 % trov konania proti žalovanému s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Žalobca podaným návrhom žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 100 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 100 eur od 22.04.2015 do zaplatenia, zmluvnú pokutu v sume 12 eur ako aj náhradu trov tohto konania.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný ako dlžník dňa 17.03.2015 požiadal o úver prostredníctvom prevádzkovateľa internetového portálu www.minipozicka.sk a to spoločnosti MINIHOTOVOST SE. Predpokladom poskytnutia úveru bola registrácia žalovaného na adrese internetového sídla prevádzkovateľa www.minipozicka.sk za účelom zriadenia užívateľského účtu, v ktorom žalovaný uviedol svoje nezameniteľné identifikačné údaje spolu s číslom účtu, na ktorý žiada poskytnúť finančné prostriedky. Po posúdení žiadosti bol žalovanému poskytnutý úver č. XXXXXX vo výške 100 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s nákladmi spojenými s úverom v sume 28 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 128 eur. Žalovaný nevykonal žiadnu čiastočnú úhradu. Vzhľadom na to, že žalovaný na výzvy žalobcu nereagoval, žalobca žiada aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 100 eur a trovy tohto konania.
3. Pobyt žalovaného sa konajúcemu súdu nepodarilo zistiť, a preto vyvesil na úradnú tabuľu súdu ako aj na webové sídlo súdu oznámenie o podanej žalobe a to od 04.09.2018 do 04.10.2018, na ktoré žalovaný nereagoval.
4. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v rozhodnutí ako „CSP“) pojednávanie v spotrebiteľských veciach nie je potrebné nariaďovať ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1000 eur. Súd tak v tejto veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13.11.2018.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, zmluvou o úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, a ostatným spisovým materiálom.
6. Žalovaný uzavrel so žalobcom dňa 17.03.2015 úverovú zmluvu č. XXXXXX predpokladom ktorej bola registrácia žalovaného na adrese internetového sídla prevádzkovateľa žalobcu www.minipozicka.sk, ktorý po splnení podmienok poskytol žalovanému úver vo výške 100 eur na základe zmluvy o pôžičke č. XXXXXX na ním vopred stanovený účet. Žalovaný sa zaviazal daný úver splatiť do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru a to dlžnú sumu 100 eur a sumu 28 eur titulom nákladov spojených s poskytnutím úveru, teda celkovú sumu 128 eur. Žalobca si však v tomto konaní úrok z úveru neuplatňuje. Žalovaný neuhradil nič, a preto žalobca žiada aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 100 eur s príslušenstvom, v zmysle podaného žalobného návrhu.
7. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že právny vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť podľa ust. § 52 - 54, §§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Totižto v tomto prípade ide o špecifický vzťah medzi žalobcom a žalovaným nakoľko predmetom tohto konania je pôžička v sume 100 eur so splatnosťou do 1 mesiaca (presnejšie 28 dní) a teda zákon o spotrebiteľských úveroch sa vzťahuje na tento prípad v obmedzenej miere a to podľa dikcie § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
8. Podľa § 52 ods. 1-4, Občianskeho zákonníka účinného v čase spísania Zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
10. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
11. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
13. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
14. Doloženými listinnými dokladmi mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol platne založený záväzkový vzťah, týkajúci sa poskytovania pôžičky prostredníctvom
portálu žalobcu a žalovaný v tomto konaní nič nerozporoval. Nakoľko si žalobca v konaní uplatňuje len čistý rozdiel medzi poskytnutou čiastkou úveru a tým, čo žalovaný uhradil, t.j v tomto prípade neuhradil nič, vo výške 100 eur (tj. bez úrokov a poplatkov), súd sa nevenoval podrobnému rozboru úverovej zmluvy a zaviazal žalovaného zaplatenie sumy 100 eur, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
15. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
16. Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti, vyžadované u každého právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná.
17. V danom prípade žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené, a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre zmluvné pokuty, ktoré žiada žalobca od žalovaného zaplatiť. Podmienky, za akých žalobca dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa a sú preto neplatné.
18. V žalobnom návrhu žalobca uvádza, že vyzýval žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS správ alebo emailov, na ktoré žalovaný nereagoval a telefonicky sa mu s ním nepodarilo skontaktovať. Okrem toho uviedol, že v zmysle čl. 18 všeobecných obchodných podmienok je oprávnený žiadať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3 eurá za upomienku. Keďže žalovanému boli zaslané 4 upomienky vznikla mu povinnosť uhradiť sumu 12 eur.
19. Žalobca tieto náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, označil ako skutočne vynaložené náklady v sume 12 eur, pričom nepreukázal, akým spôsobom boli žalovanému skutočne doručené (výpisom o doručení SMS, výpisom o doručení emailovej správy, doručenky, atď.). Z konania žalobcu jednoznačne vyplýva dojem, že žalobca svoje podnikateľské riziko spojené s poskytovaním krátkodobých pôžičiek prenáša na spotrebiteľa, pričom ani nepreukázal ich skutočne doručenie žalovanému.
20. Na základe uvedeného tak súd vo zvyšku návrhu na zaplatenie sumy 12 eur titulom zmluvnej pokuty zamietol, nakoľko ich považuje za zjavne v rozpore s právnymi predpismi a dobrými mravmi, pričom treba skonštatovať, že žalovaný nemal nijakú možnosť ovplyvniť ich výšku, boli určené jednostranne zo strany žalobcu už vopred pripravenými formulárovými zmluvami, do ktorých nemá najmenšiu možnosť zasiahnuť spotrebiteľ, čo žalobca aj deklaruje v samotnej zmluve o úvere ako aj vo všeobecných obchodných podmienkach, a preto tak vytvárajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach žalovaného.
21. Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady konania, na ktoré je povinný súd zo svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade spotrebiteľ, bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená.
22. Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je presne zákonom definovaný, ale môžeme ho považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti.
23. K problematike dobrých mravov sa vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republike, keď vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 3Cdo/173/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich morálnych zásad a princípoch vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu(nielen osoby vykonávajúce určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle
(zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenia § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu platnosť, upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy a to na základe všeobecných pravidiel morálnej tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.
24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania stanovuje vykonávací predpis.
25. Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.. Podľa ust. § 3 tohto nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako zákonom ustanovená úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. V zmysle vyššie uvedeného súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré činia 5,05 % ročne, keďže žalovaný je s plnením peňažného dlhu v omeškaní.
27. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Súd rozhodol podľa § 262 CSP o trovách konania tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, keďže žalobca bol neúspešný len v nepatrnej časti. O výške trov konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.