Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Co-140-2017.pdf
PDF · 123.38 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/140/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: N.. N. S., B.. XX.X.XXXX, X. Ž., I. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Teréziou Ďatkovou, advokátkou so sídlom Moyzesova 28, Žilina, proti žalovanému: News and Media Holding a.s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 47 256 281, zastúpenému advokátskou kanceláriou: SCHWARZ advokáti s.r.o., so sídlom Digital Park II, Eisteinova 25, Bratislava, o uverejnenie tlačovej opravy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12. decembra 2016, č.k. 24C 668/2015-120, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žalobu zamieta. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť uverejniť v týždenníku L. X J. tlačovú opravu v znení bližšie uvedenom vo výroku rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnej z procesných strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 7 ods. 1 až 6, § 10 ods. 2, ods. 3 zákona č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve (tlačový zákon) a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Poukázal na to, že právo požadovať uverejnenie tlačovej opravy prináleží fyzickej osobe v prípade, ak periodická tlač obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenie o danej osobe, na základe ktorého možno takúto osobu presne identifikovať, teda možno bez akýchkoľvek pochybností určiť, že sa jedná o nepravdivé skutkové tvrdenia týkajúce sa práve danej osoby, ktorá je aj aktívne legitimovaná na podanie žaloby na súd, ak vydavateľ periodickej tlače neuverejní opravu na požiadanie dotknutej osoby. Konštatoval, že v prípade výrokov 3,4 a 6 uverejnených v týždenníku L. X J. číslo XX J. XX.XX.XXXX P. Č. ". V. sa žalobca vôbec nespomína ani necituje, tieto výroky sa žalobcu netýkajú, a preto sa úspešne ani nemôže domáhať ich opravy a žalobu z dôvodu absencie aktívnej legitimácie v tejto časti zamietol. Ďalej konštatoval, že výroky označené ako 1,2,5 a 7 obsahujú slovo primátor alebo primátor Ž., resp. priezvisko S., je teda zrejmé že sa priamo týkajú osoby žalobcu, že autor článku v nich uvádza skutkové tvrdenia súvisiace so žalobcom, tvrdenia, ktoré mal žalobca povedať alebo mal k nim zaujať svoj postoj. Mal za to, že sa jednoznačne jedná o skutkové tvrdenia a nie hodnotiace úsudky autora článku, ktoré tlačovej oprave nepodliehajú. Podľa obsahu napadnutých výrokov pod 1,2,5 a 7, použitých slovných spojení a konkretizácie osoby, ktorá mala uvádzanú skutočnosť povedať alebo zaujať k nej vlastný postoj, uzavrel, že sa jedná o skutkové tvrdenia. Autor článku použil slová "primátor ju chce dodatočne legalizovať" (čiernu stavbu), "primátor Ž.N. otvorene priznáva, že pod nosom mu vyrastá obrovská stavba výrobného závodu bez stavebného povolenia", "primátor tvrdí, že stavbu dodatočne povolia", "S. priznal, že podnet dostali už 29.septembra. No namiesto toho, aby konal mestský stavebný úrad, vyzvali Štátny stavebný dozor.", opierajúce sa o fakty, reálne existujúce, a to takým spôsobom, že uvedené slová alebo postoj mal povedať alebo zaujať samotný primátor. Autor predmetného článku v žiadnom prípade neuvádzal slová primátora tak, že používal subjektívne hodnotenie k daným výrokom, autor konštatoval čo mal primátor povedať alebo urobiť, teda ide o skutkové tvrdenia. Z dôkazného prostriedku - zvukového záznamu a jeho prepisu z tlačovej konferencie, konanej dňa 23.10.2015, z ktorej podľa svedeckej výpovede autor článku sám vychádzal, mal preukázané, že žalobca nepovedal pred zástupcami médií to, čo mu autor článku vložil do úst a prezentoval ako slová primátora. Žalobca na tlačovej konferencii nepovedal, že chce stavbu dodatočne legalizovať, len vysvetlil ďalší postup, závisiaci od zistení Štátneho stavebného dohľadu, pričom primátor pripustil až trestnoprávny dopad, ak nebudú zo strany stavebníka splnené zákonné podmienky na vydanie stavebného povolenia. Rovnako primátor nepriznal, že vyrastá stavba v rozpore s územným plánom, naopak konštatoval, že takéto tvrdenie, ktoré zachytil v médiách, nie je pravdivé. Na tlačovej konferencii v skutočnosti žalobca uviedol, že stavba je v súlade s územným plánom, ale nemá stavebné povolenie a ak sa potvrdí zistením orgánu stavebného dohľadu, že sa stavalo načierno, nastupuje zo zákona inštitút dodatočného povoľovania stavby, v rámci ktorého sa stavba zastaví až do vydania platného stavebného povolenia, dovtedy nebude môcť investor pokračovať vo výstavbe. Ani tvrdenia uvádzané vo výroku 7 nepovažoval za pravdivé, keďže autor článku tvrdil, že po podnete z 29.9. namiesto toho, aby konal mestský stavebný úrad, vyzvali Štátny stavebný dozor a pravdivé tvrdenie uvedené primátorom na tlačovej konferencii je, že po podnete od občana, obdržaného 29. septembra, že ide o nelegálnu činnosť, túto informáciu ako primátor odovzdal prednostovi aj šéfovi stavebného úradu, ktorý konal okamžite, nakoľko oznámením z 2.10.2015 vyzval orgán stavebného dohľadu na výkon štátneho stavebného dohľadu pri miestnom zisťovaní. Podľa predloženého dôkazu procesného útoku sa miestne zisťovanie aj zrealizovalo dňa 29.10.2015 za účasti pozvaných osôb a bol urobený záver Štátneho stavebného dohľadu, že stavba sa uskutočňuje bez príslušného povolenia stavebným úradom a stavba bude riešená dodatočným stavebným povolením. Zo zvukového záznamu a jeho prepisu tlačovej konferencie zo dňa 23.10.2015 mal jednoznačne preukázané, že výroky primátora mesta Ž. tak, ako ich prezentoval napadnutý článok, neodzneli. Dodal, že autor článku tiež porušil Etický kódex Slovenského syndikátu novinárov, ktorú skutočnosť konštatovala Tlačová rada SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 23.5.2016. Slová použité autorom článku nezodpovedali obsahu tlačovej konferencie, vlastnou nesprávnou modifikáciou autora článku tvrdenia primátora nadobudli úplne iný význam, u bežného čitateľa vzbudzujúci dojem, že primátor kryje čiernu stavbu a chce ju dodatočne legalizovať. Článok obsahuje nepravdivé tvrdenia týkajúce sa osoby žalobcu, ktorý sa oprávnene domáha opravy skutkových tvrdení uvedených vo výrokoch pod 1,2,5 a 7. Dospel k záveru, že spracovanie informácií z tlačovej konferencie v článku "X. V. P. Č. XX O. L. X J. Z. XX.XX.XXXX nebolo v súlade s tvrdeniami žalobcu, ktoré odzneli na tlačovej konferencii, nesprávnou interpretáciou autora článku sa tieto tvrdenia stali nepravdivými a zo zákona podliehajú právu na tlačovú opravu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. vzhľadom na to, že obe procesné strany boli v konaní čiastočne úspešné. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Namietal aktívnu legitimáciu žalobcu domáhať sa uverejnenia opravy v súvislosti s namietanými výrokmi v článku z dôvodu, že tento sa venoval predovšetkým otázke činnosti mesta Ž. v rámci výkonu pôsobnosti stavebného úradu, žalobca bol v článku spomínaný ako primátor mesta Ž., teda ako štatutár mesta a osoba na čele stavebného úradu a nie ako súkromná osoba. Článok sa týkal výkonu verejnej moci, nešlo v ňom o súkromné záležitosti žalobcu a teda žalovaný vo vzťahu k napádanými výrokom nebol aktívne legitimovaný domáhať sa opravy, tým bolo mesto Ž., v mene ktorého žalobca konal. Uvedené potvrdzuje aj fakt, že za výkon pôsobnosti žalobcu ako štatutára mesta Ž. a vedúceho stavebného úradu zodpovedalo vo vzťahu k tretím osobám mesto a nie žalobca ako fyzická osoba, žalobca ako štatutár mesta nevykonával svoju právomoc vo svojom mene, ale v mene mesta Ž.. Vytýkal súdu prvej inštancie, že napadnuté výroky posúdil ako nepravdivé skutkové tvrdenia, hoci išlo o prípustné hodnotiace úsudky autora článku, v súvislosti s ktorými tlačový zákon nepripúšťa právo na opravu. V nadpise článku o tom, že žalobca chce stavbu dodatočne legalizovať ide o hodnotiaci úsudok autora článku, čo vyplýva aj z výpovede autora na pojednávaní. Poukázal na výpoveď autora článku o tom, že ide o jeho interpretáciu, že z územného plánu, ktorý mal k dispozícii, mu vyplynulo, že by tam nemala byť takáto stavba. Autor teda netvrdil, že to povedal primátor, ale tvrdil autor, že je to v rozpore s územným plánom. Aj zo samotného obsahu článku je zrejmé, že uvedený dovetok predstavuje názor autora a nie tvrdenie žalobcu, nakoľko nižšie v článku je uverejnený citát žalobcu z tlačovej konferencie o súlade s územným plánom, ktoré slová žalobcu autor následne spochybnil, nakoľko je toho názoru, že takáto stavba v súlade s územným plánom pravdepodobne nie je. Namietal, že znenie opravy nespĺňa náležitosti vyžadované tlačovým zákonom, nakoľko text opravy obsahuje zákonom neprípustný hodnotiaci úsudok žalobcu, ktorými vyjadrili svoj postoj k informáciám uvedeným v napádanom článku. Zdôraznil, že v zmysle tlačového zákona platí, že znenie opravy nemôže obsahovať hodnotiace úsudky a len skutkové tvrdenia. Za neprípustné považoval doplnenie či vysvetlenie napádaného výroku. Namietal, že znenie opravy mu ukladá povinnosť uverejniť to, čo už článok obsahuje. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnuté tvrdenia sa ho priamo týkali ako konkrétnej fyzickej osoby oprávnenej žiadať o uverejnenie opravy nepravdivého skutkového tvrdenia. S ohľadom na celý komplex zverejneného článku nemožno usudzovať na to, že predmetné tvrdenia dotýkajúce sa žalobcu boli kritikou činnosti mesta Ž.. Napádané tvrdenia sú totiž skutkovými vyjadreniami autora článku, ktorý nimi čitateľovi prezentoval jeho vyjadrenia a postoje, z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že sú v rozpore so skutočnosťou, a teda v rozpore s jeho vyjadreniami a postojmi prezentovanými dňa 23. 10. 2015, a preto sa nemohli dotýkať mesta Ž., ale jedine jeho osoby, a preto sa dôvodne domáha ich opravy. Autor článku týmito tvrdeniami čitateľovi podsúval nepravdivú informáciu, že má osobný záujem na dodatočnej legalizácii predmetnej stavby, z čoho mohol čitateľ vyvodiť, že chce a bude konať nad rámec svojich právomocí. Poukázal na závery vyplývajúce z rozhodnutia Tlačovej rady Slovenskej republiky zo dňa 23. 5. 2016 č.k. 01/2016. Nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, že išlo o hodnotiace úsudky, v tejto súvislosti poukázal na to, že autor článku k ním nezaujímal svoj postoj tak, že by ich hodnotil z hľadiska správnosti a prijateľnosti na základe svojich vlastných subjektívnych kritérií, autor článku svoje tvrdenia formuloval ako skutkové tvrdenia, ktorých nepravdivosť bola v súdnom konaní preukázaná, čo by v prípade hodnotiacich úsudkov nebolo možné. V konaní bolo jasne preukázané, že on nikdy nechcel, nepriznal, ani netvrdil skutočnosti uvádzané v predmetnom článku, a teda bola preukázaná ich nepravdivosť. V tomto smere sa opätovne odvolával na závery Tlačovej rady Slovenskej republiky. Pokiaľ žalovaný poukazoval na svedeckú výpoveď autora článku, uviedol, že táto nijakým spôsobom nepotvrdzuje, že by v článku autor predmetnými tvrdeniami vyjadroval svoje hodnotiace úsudky. Mal za to, že pri hodnotení toho, či ide o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok, je bezpredmetné, čo autor článku predmetnými tvrdeniami myslel alebo čo si autor článku myslí, že nimi tvrdil, keď je dôležitá už poskytnutá informácia a jej objektívne vyhodnotenie, teda to ako by ju vnímal bežný čitateľ, ako bola slovne vyjadrená a či je možné preukázať jej pravdivosť. Nesúhlasil ani s tým, že by znenie opravy obsahovalo neprípustné hodnotiace úsudky. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. 4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 5. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon), ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenie o osobe, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať o uverejnenie opravy nepravdivého skutkového tvrdenia. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní opravu uverejniť bezodplatne. 6. Podľa § 7 ods. 3 tlačového zákona, žiadosť o uverejnenie opravy musí mať písomnú formu a musí byť žiadateľom podpísaná. Súčasťou žiadosti o uverejnenie opravy musí byť písomný návrh znenia opravy, ktorý musí obsahovať názov a deň vydania periodickej tlače alebo deň zverejnenia agentúrneho spravodajstva, ktoré obsahovalo nepravdivé skutkové tvrdenie, popis nepravdivého skutkového tvrdenia s uvedením, kde v periodickej tlači alebo v agentúrnom spravodajstve sa nachádzalo, konštatovanie, že skutkové tvrdenie je nepravdivé a uvedenie pravdivého skutkového tvrdenia. 7. Podľa § 7 ods. 5 tlačového zákona vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní opravu uverejniť tak, ako bola navrhnutá alebo dohodnutá so žiadateľom o uverejnenie opravy, v rovnakej periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve, na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým bolo uverejnené nepravdivé skutkové tvrdenie a s označením "oprava". K uverejnenej oprave nemožno uverejniť žiadny ďalší súvisiaci text obsahujúci hodnotiaci úsudok, a to ani na inom mieste vydania periodickej tlače alebo agentúrneho spravodajstva.
8. Podľa § 7 ods. 6 tlačového zákona, vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nie sú povinní uverejniť opravu, ak a/ žiadosť o uverejnenie opravy nemá náležitosti podľa odseku 3, b) môžu dokázať pravdivosť skutkového tvrdenia, o ktorého opravu sa žiada, c) predtým, ako im bola doručená žiadosť o uverejnenie opravy, uverejnili opravu z vlastného podnetu alebo na žiadosť niektorej z osôb uvedených v § 10 ods. 4 a dodržali pritom podmienky ustanovené týmto zákonom na uverejnenie opravy, d) by bol uverejnením opravy spáchaný trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo by jej uverejnenie bolo v rozpore s dobrými mravmi. 9. Podľa § 10 ods. 2 tlačového zákona, ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, rozhodne o povinnosti uverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie na návrh osoby, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru požiadala, súd. 10. Predmetom tlačovej opravy je nepravdivé skutkové tvrdenie (údaj) bez toho, aby sa dotýkalo cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo názvu či dobrej povesti právnickej osoby. Tvrdenie predstavuje konkrétnu informáciu (faktický údaj) vzťahujúcu sa k určitej konkrétnej fyzickej alebo právnickej osobe. Nepravdivým je potom údaj, ktorý nezodpovedá objektívnej pravde. Nepravdivým však nie je údaj, ktorý je pravdu skresľujúci alebo neúplný. Podľa tlačového zákona nemožno žiadať opravu kritických výrokoch v podobe hodnotiacich úsudkov, ktorých pravdivosť (ako subjektívneho názoru) nepodlieha dokazovaniu. Inštitút tlačovej opravy neslúži na prezentovanie názorov dotknutej osoby, na komentovanie a hodnotenie určitej situácie z pohľadu dotknutej osoby a ani na poskytnutie morálnej satisfakcie; znenie opravy musí byť objektívne, založené na preukázateľných faktoch a nie na subjektívnom pohľade dotknutej osoby vychádzajúcom z jej osobnej zainteresovanosti na veci, ako aj nestranné, aby sa ňou nezasiahlo do práv a právom chránených záujmov iných osôb vecou dotknutých. Účelom tlačovej opravy je totiž nahradiť nepravdivé skutkové tvrdenie pravdivým a zabezpečiť tak rýchlu a účinnú ochranu vo vzťahu k dotknutej osobe a vo vzťahu k verejnosti právo na pravdivé informácie. 11. Obligatórnou náležitosťou žiadosti o uverejnenie opravy je aj návrh znenia opravy, ktorý musí obsahovať v nadväznosti na popis nepravdivého skutkového tvrdenia aj konštatovanie, že skutkové tvrdenie je nepravdivé a uvedenie pravdivého skutkového tvrdenia. Opravou sa tak má nepravdivé skutkové tvrdenie uviesť na pravú mieru, resp. vyvrátiť, a to uvedením pravdivého skutkového tvrdenia. Súčasťou znenia opravy tak nemôže byť hodnotenie nepravdivého skutkového tvrdenia žiadateľom ani následky ním u žiadateľa vyvolané. Návrh znenia opravy nemôže obsahovať žiadne názory či komentáre žiadateľa ani žiadosť o ospravedlnenie. Vydavateľ je povinný uverejniť opravu v navrhnutom znení alebo v znení dohodnutom so žiadateľom. Povinnosť vydavateľa dohodnúť so žiadateľom znenie opravy prichádza do úvahy v prípadoch, ak návrh znenia opravy nezodpovedá svojím obsahom nepravdivému skutkovému tvrdeniu, ktoré má byť opravené, napr. ak obsahuje ospravedlnenie, hodnotiace úsudky žiadateľa. V prípade, ak vydavateľ neuverejnil opravu, rozhodne o povinnosti uverejniť opravu na návrh žiadateľa súd, ktorý posúdi relevantnosť dôvodov odmietnutia opravy vydavateľom. 12. Riadne uplatnenie práva na uverejnenie opravy predpokladá podanie takej písomnej žiadosti o uverejnenie opravy, súčasťou ktorej je aj návrh znenia opravy spĺňajúci zákonom stanovené obsahové náležitosti. Len v prípade takejto - zákonu zodpovedajúcej žiadosti totiž vznikne vydavateľovi povinnosť na uverejnenie navrhovanej opravy. Legitimita uvedených náležitostí žiadosti o uverejnenie opravy je daná tým, že vydavateľ musí na základe predloženej žiadosti a obsahu návrhu znenia opravy zvážiť; a to v lehote ôsmich dní odo dňa jej doručenia; či mu vznikla povinnosť uverejniť požadovanú opravu . Vydavateľ teda musí na základe obsahu žiadosti zistiť, aké konkrétne skutkové tvrdenia dotknutá osoba namieta, v čom má ich nepravdivosť spočívať, aby mohol posúdiť, či môže preukázať pravdivosť skutkového tvrdenia, o opravu ktorého sa žiada. Návrh znenia opravy musí byť súčasťou žiadosti z dôvodu, že vydavateľ je návrhom znenia opravy čo do jej rozsahu a obsahového vymedzenia viazaný, zásadne nemôže do opravy, uplatnenej v súlade so zákonom, svojvoľne zasahovať, zákon mu v tomto smere ukladá povinnosť uverejniť opravu za totožných podmienok ako boli uverejnené napadnuté skutkové tvrdenia. Návrh znenia opravy je relevantný aj z toho hľadiska, že navrhnutý text opravy je vydavateľ povinný preskúmať v tom smere, aby jeho uverejnením nebol spáchaný trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo aby nebolo jej uverejnenie v rozpore s dobrými mravmi . Z uvedeného možno vyvodiť, že z hľadiska ustanovenia § 7 ods. 6 cit. zákona, upravujúceho prípady, kedy vydavateľ nie je povinný uverejniť opravu, je text znenia opravy relevantný vo väzbe na vznik povinnosti vydavateľa uverejniť navrhované znenie opravy.
13. V preskúmavanej veci správne súd prvej inštancie vyvodil na základe obsahu namietaných pasáží článku aktívnu legitimáciu žalobcu vo vzťahu k tým uverejneným výrokom, ktoré sa týkali žalobcu. Podstatné bolo, či žalobcom napadnuté výroky sa priamo týkali osoby žalobcu, nezameniteľne identifikovaného menom alebo funkciou. Subjektom ochrany je tá konkrétna fyzická alebo právnická osoba, o ktorej bol nepravdivý údaj uverejnený. Žalobca argumentoval, že v článku uverejnené tvrdenia ako primátor na tlačovej konferencii nevyslovil, resp. neprezentoval taký svoj postoj k stavbe, aký autor uviedol v článku. V danom prípade bolo potrebné odlišovať výroky, ktoré sa v článku týkali vyjadrení a postojov žalobcu ako primátora od výrokov, ktoré sa týkali postupu mesta Ž. ako stavebného úradu. Žalobca má ako fyzická osoba individuálne právo samostatne sa domáhať ochrany proti nepravdivým tvrdeniam, ktoré boli o ňom uverejnené v súvislosti s výkonom funkcie primátora, hoci aj konajúcom pri výkone právomoci (verejnej moci) v mene mesta Ž.. Na druhej strane sa žalobca ako štatutárny orgán mesta Ž. môže domáhať v mene mesta Ž. opravy (len) tých nepravdivých údajov, ktoré sa týkali mesta Ž.. 14. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť uverejniť tlačovú opravu nadpisu článku v znení: "V Ž. vyrastá zrejme najväčšia čierna stavba na Slovensku. Primátor ju chce dodatočne legalizovať. Toto skutkové tvrdenie je nepravdivé. Pravdivým skutkovým tvrdením je fakt, že primátor sa nikdy nevyjadril, že chce legalizovať stavbu závodu SungWoo Hitech. Primátor aj ďalej v článku uviedol, že ak sa potvrdí, že stavba nebola povolená, nastúpi inštitút dodatočného povolenia stavby. Inštitút konania o dodatočnom povolení stavby vyplýva priamo zo zákona, v prípade, ak sa zistí, že na stavbu nebolo vydané platné povolenie. V žiadnom prípade to ale neznamená, že táto stavba bude automaticky "zlegalizovaná", a už vôbec nie, že tak chce primátor". Súd prvej inštancie konštatoval, že ide o nepravdivé skutkové tvrdenie, nakoľko primátor na tlačovej konferencii nepovedal, že chce stavbu dodatočne legalizovať, len vysvetlil ďalší postup, závisiaci od zistení Štátneho stavebného dohľadu. 15. Žalobca namietal ako nepravdivé skutkové tvrdenie vetu v nadpise článku: " L. Y. (Č.N. U.) S. J. I. a v tejto súvislosti žiadal uverejniť ako pravdivé tvrdenie fakt, že sa ako primátor nikdy nevyjadril, že chce stavbu legalizovať. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že ide o skutkové tvrdenie, ktoré je nepravdivé, nakoľko žalobca sa ako primátor na tlačovej konferencii nevyjadril, že chce stavbu dodatočne legalizovať. Autor v nadpise článku vyjadril určitý (konkrétne kladný) postoj žalobcu ako primátora k čiernej stavbe, t.j. konštatoval ako fakt, že žalobca súhlasí s dodatočnou legalizáciou tejto stavby. Z pohľadu tlačovej opravy nie je relevantné, čo autor zamýšľal vyjadriť, ale podstatné je objektívne vyhodnotenie podanej informácie, teda jej vnímanie bežným čitateľom na základe jej slovného vyjadrenia. Z pohľadu chápania bežného čitateľa bola v danom prípade informácia odprezentovaná ako fakt. Žalovaný preto nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že pri svojich záveroch o povahe napadnutého výroku v nadpise neprihliadol na svedeckú výpoveď autora článku. Ani zo skutočnosti, že samotný článok netvrdí, že by žalobca chcel stavbu dodatočne legalizovať, nemožno vyvodiť, že by išlo o hodnotiaci úsudok. 16. Odvolací súd nepovažoval za náležitý v danej veci odkaz žalovaného na závery vyplývajúce z konštantnej judikatúry súdov týkajúcej sa ochrany osobnosti, z ktorých vyplýva bližšie vymedzenie účelu (funkcie) nadpisu článku a potreba zohľadnenia väzby nadpisu s vecným obsahom článku. V prípade tlačovej opravy nie je totiž rozhodujúce, či po prečítaní článku čitateľ získal objektívnu informáciu o tom, že žalobca sa nevyjadril tak, že chce stavbu dodatočne legalizovať, ani či mohol čitateľ na základe nadpisu článku nadobudnúť dojem, že primátor kryje čiernu stavbu; ale podstatné je len to ako tento postoj žalobcu autor v článku slovne vyjadril. 17. Právna úprava ukladá vydavateľovi povinnosť uverejniť tlačovú opravu v takom znení, ako bol text znenia opravy navrhnutý žiadateľom, prípadne v znení dohodnutom so žiadateľom, a súd potom môže uložiť vydavateľovi povinnosť uverejniť len také znenie opravy, ako bolo žiadateľom navrhované v žiadosti o uverejnenie opravy. Z uvedeného vyplýva zákonná požiadavka, aby znenie opravy v žalobnom petite v plnom rozsahu zodpovedalo zneniu opravy v žiadosti o uverejnenie opravy, a preto neprichádza do úvahy, aby žiadateľ v konaní o uverejnenie tlačovej opravy akokoľvek menil jej znenie oproti navrhovanému zneniu opravy v žiadosti. 18. V preskúmavanej veci vypustenie časti znenia opravy nadpisu článku žalobcom v žalobnom petite malo za následok, že v žalobe navrhovaná oprava už nezodpovedá zneniu opravy v žiadosti, a preto nie je možné v tejto časti žalobe vyhovieť a uložiť žalovanému uverejnenie inej tlačovej opravy ako navrhoval žalobca v žiadosti, teda takej opravy, ktorú žalovaný neodmietol uverejniť. 19. Nakoľko znenie opravy nemôže obsahovať žiadne doplňujúce vysvetlenia, spresnenia, žalobcom navrhované znenie opravy neprípustne; nad rámec obsahu nepravdivého výroku v nadpise článku; vysvetľuje zákonný inštitút konania o dodatočnom povolení stavby.
20. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť uverejniť tlačovú opravu v znení: "L. Ž. C. L., Ž. L. B. T. P. C. U. P.G. Z. X. U. L. H. L. H. P. G. U. Ú. L.. Toto skutkové tvrdenie je nepravdivé. Pravdivým skutkovým tvrdením je fakt, že primátor nikdy neuviedol, že by výstavba tohto výrobného závodu bola v rozpore s územným plánom. Stavba navyše nie je v rozpore s územným plánom, pretože táto oblasť je definovaná ako zmiešané územie, výroba v sekundárnom sektore /priemysel - značené sivou farbou/, ale aj ako oblasť občianskej vybavenosti /značené fialovou farbou/. To znamená, že zámer na rozšírenie výroby spoločnosti SungWoo Hitech môže byť v tejto lokalite umiestnený a je funkčne v súlade s územným plánom mesta Ž.. Súd prvej inštancie konštatoval, že ide o nepravdivé skutkové tvrdenie, nakoľko primátor nepriznal, že stavba vyrastá v rozpore s územným plánom. 21. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca sa ako primátor nevyjadril na tlačovej konferencii tak, že stavba je " pravdepodobne aj v rozpore s územným plánom". Žalobca nielen netvrdil, že stavba je v rozpore s územným plánom, ale; pokiaľ ide o polemickú časť tvrdenia; ani nepripustil tento fakt, resp. pravdepodobnosť tohto faktu. Odvolací súd sa nestotožnil so žalovaným, že ide o hodnotiaci úsudok autora o rozpore stavby s územným plánom. Zo znenia uvedeného výroku jednoznačne vyplýva, že má ísť o vyjadrenie primátora, ktorý sa však na tlačovej konferencii nevyjadril o údajnom rozpore stavby s územným plánom, a je irelevantné, že v ďalšom texte článku už bolo uvedené jednoznačné vyjadrenie žalobcu ako primátora, že stavba je v súlade s územným plánom. V tejto časti žalobného petitu však žalobca doplnil opravu o ďalšie fakty, že stavba nie je v rozpore s územným plánom vzhľadom na zadefinovanie danej oblasti a zámer na rozšírenie výroby je funkčne v súlade s územným plánom mesta. Predmetom nepravdivého tvrdenia však nebola skutočnosť, či stavba je alebo nie je v súlade s územným plánom a z akého dôvodu. Nepravdivá informácia sa týkala výlučne vyjadrenia žalobcu o rozpore stavby s územným plánom. Navrhované znenie opravy tak týmto doplňujúcim vysvetlením prekračuje vecný rámec namietaného nepravdivého skutkového tvrdenia, keď ho neprípustne dopĺňa o fakt, že stavba je v súlade s územným plánom a o vysvetlenie dôvodov, pre ktoré nie je stavba v rozpore s územným plánom. Nakoľko znenie opravy nemôže obsahovať žiadne doplňujúce vysvetlenia a spresnenia, nebolo možné žalobe ani v tejto časti vyhovieť. 22. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť uverejniť tlačovú opravu v znení: "Primátor na jednej strane pripúšťa, že stavebník nemá stavebné povolenie na stavbu, iba na búranie, na druhej strane tvrdí, že stavbu dodatočne povolia. Toto skutkové tvrdenie je nepravdivé. Inštitút konania o dodatočnom povolení stavby vyplýva priamo zo zákona v prípade, ak sa zistí, že na stavbu nebolo vydané platné povolenie. V žiadnom prípade to ale neznamená, že táto stavba bude automaticky "zlegalizovaná", a už vôbec nie, že tak chce primátor". Súd prvej inštancie opravu odôvodnil tým, že žalobca neuviedol, že chce stavbu dodatočne legalizovať. 23. Správny je síce záver súdu prvej inštancie, že žalobca netvrdil na tlačovej konferencii, že chce stavbu dodatočne legalizovať, tomuto záveru však nezodpovedá znenie opravy, ktorú uložil žalovanému uverejniť. V tomto prípade žalobca vypustil z návrhu tlačovej opravy v žalobnom petite znenie pravdivého skutkového tvrdenia, ktoré (pôvodne) žiadal uverejniť. Za tejto situácie žalovanému nie je možné uložiť vykonanie opravy uverejnením iného (ako v žiadosti požadovaného) pravdivého skutkového tvrdenia, ktoré žalovaný neodmietol uverejniť. Ani v tejto časti preto nemôže žaloba obstáť. 24. Navyše žalobcom navrhované znenie opravy je nejasné v tom, ktoré tvrdenie má byť nepravdivé. Žalobca v tejto súvislosti nežiadal poprieť pravdivosť toho, že tvrdil, že stavbu dodatočne povolia, zrejme teda žiadal opraviť pravdivosť svojho tvrdenia o tom, že pripustil, že stavebník nemá stavebné povolenie na stavbu, ale v tomto prípade znenie (či už pôvodne žalobcom uplatňované alebo súdom priznané) pravdivého skutkového tvrdenia nezodpovedá vecnému obsahu tejto časti výroku. Žalovanému nemôže súd uložiť povinnosť uverejniť opravu v znení, ktoré žalobca nenavrhoval vo svojej žiadosti o opravu, resp. ktoré nezodpovedá obsahu nepravdivého skutkového tvrdenia. 25. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť uverejniť tlačovú opravu v znení: "V. po Z. T. Í. na U. U.Ť. U. H. P. U., H. L. U., uviedol odborník. S. pritom priznal, že podnet dostali už 29. septembra. No namiesto toho, aby konal mestský stavebný úrad, vyzvali Štátny stavebný dozor. Toto skutkové tvrdenie je nepravdivé. Pravdivým skutkovým tvrdením je fakt, že okamžite po obdržaní podnetu stavebný úrad oznámil dňa 2.10.2015 vykonanie štátneho stavebného dohľadu. Štátny stavebný dohľad pritom nevykonáva neexistujúci "Štátny stavebný dozor", ale stavebný úrad mesta, ktorý v tejto veci od začiatku koná". Súd prvej inštancie odôvodnil nariadenie tlačovej opravy pravdivým tvrdením primátora na tlačovej konferencii, že po podnete od občana, obdržaného 29. septembra, že ide o nelegálnu činnosť, túto informáciu ako primátor odovzdal prednostovi aj šéfovi stavebného úradu, ktorý konal okamžite, nakoľko oznámením z 2.10.2015 vyzval orgán stavebného dohľadu na výkon štátneho stavebného dohľadu pri miestnom zisťovaní.
26. Žalobu aj v tejto časti považuje odvolací súd za nedôvodnú. Žalobcu sa týkalo výlučne tvrdenie o tom, že "priznal, že podnet dostali už 29.septembra", ktorého nepravdivosť žalobca nenamietal. Posledná veta výroku: "B. B. O., H. W. T.U. U. Ú., P. Š. U. J. sa žalobcu netýkala, predstavovala kritiku postupu mestského stavebného úradu, a preto v tejto časti nie je žalobca aktívne legitimovaný. 27. Navyše posledná veta navrhovaného znenia opravy: "Š. U. J.H. L. B. B. ". U. J., ale stavebný úrad mesta, ktorý v tejto veci od začiatku koná" vysvetľujúca štátny stavebný dohľad prekračuje rámec namietaného obsahu výroku. Do navrhovaného znenia opravy bola žalobcom neprípustne; nad rámec vecného obsahu výroku; pôvodne vložená aj citácia § 99 a § 134 ods. 1 stavebného zákona. Aj z uvedeného dôvodu nemôže v tejto časti žaloba obstáť. 28. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonom stanovené predpoklady pre uloženie povinnosti žalovanému uverejniť žalobcom požadované znenie tlačovej opravy, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že v tejto časti žalobu zamietol. 29. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal v konaní úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného, aj odvolacieho konania v celom rozsahu, ktoré mu vznikli v súvislosti s bránením sa proti uplatňovanému nároku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 30. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).