Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/213/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobkyne: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, proti žalovaným: 1. T. D., nar. XX.X.XXXX, bydlisko J., W. C. XXXX/XX, 2. X.. J. T. (predtým N.), nar. XX.X.XXXX, bydlisko Q. XXXX/XA, J., 3. C. D., nar. X.X.XXXX, bydlisko J., H. XXXX/ XX, 4. E. D., nar. X.X.XXXX, bydlisko J., H. XXXX/XX, o zaplatenie 4487,79 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 05. apríla 2018 pod č.k. XXC/XXX/ XXXX-XXX v zamietajúcej časti takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

V časti náhrady trov konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na nové konanie a rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy 221,70 eura, v časti 7,99 % úroku ročne zo sumy prevyšujúcej sumu 3.840,45 eura od 8.3.2016 do zaplatenia a v časti 5 % úroku z omeškania ročne zo sumy prevyšujúcej sumu 4.219,34 eura od 1.3.2016 do zaplatenia zastavuje.Žalobkyni vrátil zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu sumu 6,30 eura prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaných v 1., v 2., v 3., a v 4. rade zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 4.172,43 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.219,34 eura od 1.3.2016 do 7.3.2016, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.214,96 eura od 8.3.2016 do 22.3.2016, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.188,60 eura od 23.3.2016 do 20.4.2016, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.162,24 eura od 21.4.2016 do 25.5.2016, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.135,88 eura od 26.5.2016 do 23.6.2016 a s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.109,52 eura od 24.6.2016 do zaplatenia, to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Žalobu v časti prevyšujúcej sumu 4.172,43 eura ako aj v časti 7,99 % úroku ročne od 1.3.2016 do zaplatenia zamietol. Žalovaných v 1., v 2., v 3., a v 4. zaviazal zaplatiť žalobkyni 70 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

1.2. V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa uplatnila voči žalovaným nárok na zaplatenie sumy vo výške 4487,79 eura so 7,99% úrokom ročne zo sumy 3840,45 eura od 1.3.2016 do zaplatenia a s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4328,18 eura od 1.3.2016 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania. Uplatnený nárok žalobkyňa odôvodnila tým, že na základe zmluvy o mimoriadnom

medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX, ktorú dňa 3.3.2008 uzavrela so všetkými žalovanými, poskytla žalovaným v 1. a v 2. rade mimoriadny medziúver vo výške 3983,27 eura. Žalovaní v 1. a v 2. rade sa do pridelenia cieľovej sumy zaviazali splácať úroky mimoriadneho medziúveru 7,99% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 26,52 eura a do nasporenia 40% cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 19,92 eura. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní v 1. a v 2. rade zaviazali splácať stavebný úver, vrátane úrokov vo výške 4,7 % ročne, pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 34,85 eura. Žalovaní v 3. a v 4. rade prevzali ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja žalovaní v 1. a v 2. rade. Žalovaní porušili svoje zmluvné povinnosti, úver prestali splácať riadne a včas, preto ich žalobkyňa listom z 30.9.2015 vyzvala na doplatenie omeškaných splátok a upozornila ich, že v prípade nezaplatenia splátok v určenej lehote bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Žalovaní omeškané splátky úveru neuhradili, a tak žalobkyňa dňa 11.11.2015 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dňa 11.11.2015 bola celková výška dlžnej sumy 4433,62 eura a pozostávala z istiny 3945,89 eura, ako aj nezaplatených úrokov za úver a nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 487,73 eura, ako aj zo 7,99% úroku ročne vyčísleného za obdobie od 12.11.2015 do 29.2.2016 vo výške 93,66 eura a z 5% úroku z omeškania ročne vyčísleného za obdobie od 12.11.2015 do 29.2.2016 vo výške 65,95 eura. Žalobkyňa si uplatnila nárok na 7,99% úrok ročne z dlžnej istiny úveru vo výške 3840,45 eura od 1.3.2016 do zaplatenia ako aj na 5% úroku z omeškania ročne zo sumy 4328,18 eura od 1.3.2016 do zaplatenia.

1.3. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobkyňa dňa 3.3.2008 uzavrela so žalovaným v 1. ako dlžníkom, so žalovanou v 2. rade ako spoludlžníkom a so žalovanými v 3. a v 4. rade ako ručiteľmi zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie medziúveru č. XXXXXXX X XX vo výške 120.000 Sk, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvu o stavebnom sporení (ďalej len „Všeobecné podmienky“) sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver č. XXXXXXX X XX vo výške cca 72.000 Sk. Presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Dlžník bol povinný poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 600 Sk, pričom úroková sadzba všetkých vkladov poukázaných na zmluvu o stavebnom úvere bola 2% ročne ku dňu uzatvorenia zmluvy o stavebnom sporení a splácať poskytnutý medziúver, vrátane úroku. Úroková sadzba medziúveru bola dojednaná vo výške 7,99% ročne počas trvania prijatia dlžníka ako poistenej osoby. Do nasporenia 40% cieľovej sumy sa dlžník zaviazal vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 600 Sk. Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaviazal splácať úroky z medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 799 Sk a súčasne platiť poplatok za poistenie mesačnými platbami vo výške 96 Sk, teda dlžník sa zaviazal uhrádzať pravidelné mesačné splátky v celkovej výške 895 Sk. Dlžník sa zároveň zaviazal pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1050 Sk uhradiť plnú výšku stavebného úveru a súčasne platiť poplatok za poistenie mesačnými platbami vo výške 96 Sk, to všetko jednou platbou vo výške 1146 Sk na účet stavebného úveru, vrátane úroku stavebného úveru vo výške 4,70% ročne. Splátky boli splatné prvého každý mesiac a museli byť uhradené veriteľovi do 15. dňa každého mesiaca. Ručiteľ súčasne prebral povinnosť voči veriteľovi vyplývajúcu z ručenia. Podľa čl. VI bodu 3. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou lehotou splatnosti.

Žalobkyňa podaním z 30.9.2015 vyzvala žalovaného v 1. rade na úhradu sumy vo výške 1563,29 eura do 10.10.2015 s upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v prípade, že v poskytnutej lehote nebudú splnené jej požiadavky. O texte výzvy žalobkyňa informovala podaniami z 30.9.2015 každého z ostatných žalovaných. V podaní z 11.11.2015 žalobkyňa oznámila obom dlžníkom, že k 11.11.2015 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru pre porušenie povinnosti pravidelného splácania a súčasne vyzvala každého zo žalovaných v 1. a v 2. rade na úhradu sumy vo výške 4440,53 eura vrátane príslušenstva. Uvedené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zaslala žalobkyňa na vedomie aj žalovaným v 3. a v 4. rade ako ručiteľom.

1.3.Danú úverovú zmluvu posúdil ako absolútny obchodno-záväzkový vzťah v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v na základe spotrebiteľskej

zmluvy, pri uzatváraní ktorej boli žalovaní v 1. a v 2. rade v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobkyňa má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov. Preto na daný vzťah sporových strán aplikoval popri § 52 a nasl. aj § 546 a nasl. aj § 497 Obchodného zákonníka a aj zákon č. 310/1992 Zb.

Ďalej uviedol, že žalobkyňa z pôvodne žalovanej sumy vo výške 4487,79 eura zobrala žalobu späť v časti 111,88 eura bez uvedenia dôvodu a v časti 109,82 eura zobrala žalobu späť z dôvodu úhrad. Dlh žalovaných predstavoval sumu vo výške 4266,09 eura, v ktorej je však zahrnutý aj úrok, ktorým žalobkyňa dlžnú istinu úročila aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru od 12.11.2015 do 29.2.2016 vo výške 93,66 eura. Pokiaľ žalobkyňa vyhlásila predčasnú splatnosť úveru k 11.11.2015, zostal nepreukázaným nárok žalobkyne prevyšujúci dlžnú sumu úroku splatnú v deň vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Riadny úrok z úveru predstavuje odplatu pre veriteľa za užívanie istiny úveru dlžníkom po dohodnutú dobu - do konečnej splatnosti úveru. Využitím práva predčasného zosplatnenia úveru zo strany veriteľa dochádza k zmene obsahu záväzku spotrebiteľa ako dlžníka, ktorý stráca výhodu splátok splatných do termínu konečnej splatnosti, teda čerpané peňažné prostriedky už nemá právo užívať po dobu pôvodne dohodnutú - do konečnej splatnosti, ale dlžnú sumu čerpania musí vrátiť veriteľovi predčasne, bez nároku na zmluvne dohodnutú odmenu v podobe úroku splatného po predčasnom zosplatnení úveru. Navyše, je už notoricky známe, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod R 59/98 veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom prípade do 11.11.2015 (deň ku ktorému bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru veriteľom dlžníka). Po uvedenom dni žalobkyni podľa názoru súdu už nevznikol ďalší nárok na úrok z úveru.

Poukázal na rozhodnutia iných rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/307/2013-51 z 22.1.2014, rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 5Co/175/2013-146 z 30.4.2014, ale aj rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1 Co 30/2012-145 z 30. 5. 2012 a v súvislosti s ním aj uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14 z 18.9.2012, v ktorých bola právoplatne riešená otázka nároku veriteľa na úrok z úveru po splatnosti úveru. Názor konajúceho súdu je zhodný s názorom zaujatým aj v odbornej právnickej literatúre - PAGÁČ, Ľ. Komentár k § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka. In: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 ? 880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015 str. Vzhľadom na uvedené súd nárok žalobkyne považoval za dôvodný do výšky 4172,43 eura (4487,79 - 111,88 - 109,82 - 93,66) a v časti prevyšujúcej uvedenú sumu ako aj v časti osobitne žalovaného 7,99% úroku ročne od 1.3.2016 žalobu zamietol ako nedôvodnú. Na plnenie zaviazal s poukazom na § 511 ods. 1 všetkých žalovaných, z toho žalovaných v 1. a v 2. rade ako dlžníkov a žalovaných v 3. a v 4. rade ako ručiteľov. Žalovaná v 2. rade sa vo vzťahu k žalobkyni nezbavila svojho záväzku uzavretím dohody o spolupráci, najmä keď žalobkyňa na prevzatie dlhu žalovanej v 2. rade zo zmluvy uzavretej 3.3.2008 žalovaným v 1. rade nedala súhlas, a tak neboli splnené podmienky ustanovenia § 531 ods. 1 OZ.

Ďalej uviedol, že úrok za omeškanie s úhradou za obdobie od 12.11.2015 do 29.2.2016 je zahrnutý v prísudku. Z dlžnej sumy, po čiastočnom späťvzatí, vo výške 4219,34 eura (istina 3840,45 + nezaplatený úrok a poplatky splatné do 11.11.2015 vo výške 378,89 eura) vznikol žalobkyni nárok na 5 % úrok z omeškania aj od 1.3.2016 do 7.3.2016, kedy v dôsledku úhrady sumy 4,38 eura klesol dlh na 4214,96 eura, a tak žalobkyni vznikol nárok na 5% úrok z omeškania od 8.3.2016 až do 22.3.2016, kedy v dôsledku úhrady sumy vo výške 26,36 eura klesol dlh na 4188,60 eura. Žalobkyni vznikol nárok na 5% úrok z omeškania od 23.3.2016 až do 20.4.2016, kedy v dôsledku úhrady sumy vo výške 26,36 eura klesol dlh na 4162,24 eura, žalobkyni vznikol nárok na 5% úrok z omeškania od 21.4.2016 až do 25.5.2016, kedy v dôsledku úhrady sumy vo výške 26,36 eura klesol dlh na 4135,88 eura, a tak žalobkyni vznikol nárok na 5% úrok z omeškania od 26.5.2016 až do 23.6.2016, kedy v dôsledku úhrady sumy vo výške 26,36 eur klesol dlh na 4109,52 eura, a tak žalobkyni vznikol nárok na 5% úrok z omeškania zo sumy 4109,52 eura od 24.6.2016 do jej zaplatenia. Uplatnený nárok žalobkyne na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., s poukazom na § 216 ods. 1, 2 považoval za dôvodný.

1.4. O trovách konania rozhodol podľa úspechu v konaní. V spore bola žalobkyňa len čiastočne úspešná (85%), pričom neúspech žalobkyne v časti istiny s poukazom na § 256 ods. 1 CSP, ale aj v časti 7,99 % úroku, je úspechom žalovaného (15%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. S poukazom na §

262 ods. 1 súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 tak, že procesne úspešnejšej žalobkyni priznal 70% náhradu trov konania.

2.Žalobkyňa podala proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie. Odvolanie zdôvodnila nesprávnym právnym posúdením a inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie ( § 365 ods. 1 písm. h), d) CSP. Daný vzťah strán sporu považovala v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka za absolútny obchod, na základe ktorého jej v zmysle ustanovenie § 502, 503 ods.3 Obchodného zákonníka vzniká právo na úroky z úveru až do úplného vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Uviedla, že splatnosťou nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úroky za úver, menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť plniť. Povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úroky za úver nie je novou povinnosťou, nejde o nové dohodnuté úroky. Mala za to, že žalovaní sú neprimerane zvýhodňovaní voči veriteľovi a majú právo využívať finančné prostriedky bezodplatne. Súd prvej inštancie ich zaviazal len na zaplatenie 5 % úroku z omeškania. To považovala za absolútne neprijateľné. Citovala rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.01.2018 sp.zn. 5 Co 237/2017, Krajského súdu v Nitre zo dňa 29.09.2017 pod č.k. 7 Co 1443/2015, v ktorých boli prijaté závery o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru do vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal žalovaných 1.,2.,3.,4. zaplatiť jej 7,99% úrok ročne zo sumy 3840,45 eura od 01.03.2016 do07.03.2016,7,99% úrok ročne zo sumy3 836,07 eura od08.03.2016 do22.03.2016,7,99% úrok ročne zo sumy 3 783,35 eura od21.04.2016 do25.05.2016,7,99% úrok ročne zo sumy 3 756,99 eura od 26.05.2016 do 23.06.2016 a 7,99% úrok ročne zo sumy 3 730,36 eura od 24.06.2016 do zaplatenia , a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plnenia ostaných žalovaných. Žalobkyňa má voči žalovaným v 1.,2., 3.,4. nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

3. Žalovaní sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 , skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1, § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti ako vecne správny podľa § 387 potvrdil. V časti náhrady trov konania napadnutý rozsudok zrušil.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo, ako aj odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol, aplikujúc správne právne predpisy a jednotlivé ustanovenia na daný prípad, správne a dostatočne zistil skutkový stav veci, z ktorého vychádzal, nestotožniac sa s dôvodmi odvolania uvedenými v podanom odvolaní, napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

Podľa § 387 ods.1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením § 387 je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba

dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

6.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné dôvody.

V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom číslo 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila, doplnením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Tento záver prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 21. apríla 2015 sp.zn. 3MCdo 14/2014, zo dňa 26. 11. 2015 sp.zn. 4MCdo 17/2014. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú zmluvami spotrebiteľskými podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a berúc do úvahy ustanovenie § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vyhlásení predčasnej splatnosti, môže veriteľ postupovať iba v súlade a za podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka v prípade každej formy spotrebiteľského úveru. Aplikácia ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka je tým vylúčená. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinnosti spotrebiteľom dosiahol splatnosť celej pohľadávky, ale sleduje aj zamedziť tejto možnosti v prípade, ak neplnenie povinností zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Zákonodarca, reagujúc na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané postupy niektorých veriteľov, novelou Občianskeho zákonníka zákonom číslo 106/2014 Z.z. s účinnosťou od 01. júna 2014, v súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok, zaviedol nové pravidlo, podľa ktorého úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j., že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do okamihu uplatnenia práva na jednorazové spoplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného plynie, že veriteľ si nebude môcť po jednorazovom spoplatnení uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom spoplatnení veriteľ nárok len na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia práva na jednorazové spoplatnenie úveru (dôvodová správa k zákonu číslo 106/2014 Z.z. k bodu 5., § 53 ods. 9). Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby v prípade, ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podmienkou účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez takého včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Tomuto záveru nasvedčuje i skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 09. 2012 sp.zn. IV.ÚS 476/2012, ktorý takýto záver vyhodnotil ako logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Taktiež výkladom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, súdny dvor stanovil zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem zákona v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd dodáva, že predčasnosť spoplatnenia úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Úrok z úveru predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom spoplatnení úveru vzniká

veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu spoplatnenia úveru. Spoplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane už spotrebiteľ nemá právny titul držať peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom, v svojej dispozícii, preto niet dôvodu na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Za tejto situácie by nastal stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by tak nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom, vyvolané zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a používať právnu ochranu. Po poskytnutí náležitej ochrany žalovanému, ako spotrebiteľovi, odvolací súd dospel k záveru, že po spoplatnení úveru žalobkyni neprináležia úroky dohodnuté za úver. Aplikujúc preto vyššie uvedené závery na preskúmavanú vec, je potrebné konštatovať, že ak súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v časti úroku z úveru za obdobie po spoplatnení predmetného úveru (01.03.2016), rozhodol správne a v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na tieto závery, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej, zamietajúcej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

7.Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa úspechu strán sporu v konaní. Jeho rozhodnutie v tejto časti nie je preskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nie je možné zistiť, ak rozhodol v časti zastavujúceho konania o náhrade trov konania a v ostatnej časti počítal pomer úspechu a neúspechu tak, že do základu pre výpočet trov konania zahrnul úroky z úveru, v ktorej časti žalobu zamietol. Preto odvolací súd rozsudok v časti náhrady trov konania zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

Podľa § 121 ods. 3 príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia istina 4 487,79 eura, úroku z úveru z nezaplatenej istiny , úrokov z omeškania. Príslušenstvo pohľadávky teda nebolo žalobkyňou uplatňované ako kapitalizovaná hodnota a samostatná vec. Úroky sú príslušenstvom pohľadávky (t.j. veci hlavnej) podľa ustanovenia § 121 ods. 3 a znášajú osud hlavnej veci, preto ak sú uplatnené spolu s istinou, netvoria osobitný predmet konania a nejde ani o spojenie dvoch samostatných vecí. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, , že čiastočné späťvzatie žaloby vyvoláva rovnaké účinky ako pri rozhodovaní o právach so samostatným skutkovým základom. Ak dôjde k späťvzatiu žaloby , potom sa konanie zastaví v tej časti, v ktorej bolo späťvzatie uskutočnené. Preto treba osobitne posudzovať nárok na náhradu trov konania. Nemožno kompenzovať jednotlivé priznané náhrady, lebo započítanie nie je procesným kódexom pre súd osobitne upravené a pri analógii iuris je možné započítať len účastníkmi podľa a to až po vzniku nárokov na základe súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (396 ods. 3 .

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .