Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12C-224-2014.pdf
PDF · 71.99 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-12C/224/2014
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v spore žalobkyne: Y. K., nar. XX.X.XXXX, bytom T. X, X., zast.: Mgr. Janou Hoksovou, advokátkou, so sídlom J. Kalinčiaka 13, Volkovce proti žalovanému: Váš správca, s.r.o., IČO: 35846925, so sídlom Furdekova 4, Bratislava, ako zástupcom vlastníkov bytov na ul. Medveďovej 6-10 v Bratislave, zast. JUDr. Jozefom Drvárom, advokátom, so sídlom Belinského 16, Bratislava, o určenie neplatnosti výkonu zákonného záložného práva, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žalobkyni súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 2.5.2014 sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným určenia neplatnosti výkonu zákonného záložného práva.
2. Uznesením č. k. 12C/224/2014-71 zo dňa 7.6.2018 súd pripustil zmenu žaloby tak, že okrem nároku na určenie neplatnosti výkonu zákonného záložného práva formou dobrovoľnej dražby, boli ďalšími nárokmi žalobkyne splnenie povinnosti žalovaného vykonať výmaz poznámky o oznámení začatia výkonu záložného práva k bytu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne.
3. Podaním zo dňa 7.11.2018 zobrala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť s tým, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, nakoľko začatie konania spôsobil žalovaný, ktorý odmietal dobrovoľný výmaz poznámky na príslušnom LV k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a k výmazu došlo až po pojednávaní vo veci, ktoré sa konalo dňa 7.6.2018.
4. Na následnom pojednávaní právny zástupca zástupcu žalovaných ako správcu bytov v predmetnom bytovom dome vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby a zastavením konania, avšak žiadal, aby súd nárok na náhradu trov konania priznal strane žalovanej z dôvodu, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa tým, že podala zmätočnú a nesprávnu žalobu. Žaloba predovšetkým nespĺňala náležitosti podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, nakoľko žalobkyňa ani doposiaľ správne neupravila okruh sporových strán na strane žalovaného tak, ako vyžaduje uvedený právny predpis. Uviedol tiež, že v komunikácii medzi správcom bytov a jeho právnou zástupkyňou JUDr. Kuchtovou došlo k nedorozumeniu, preto sa zástupca vlastníkov bytov k žalobe vyjadril až dňa 27.12.2017, avšak plnú moc JUDr. Kuchtovej nedoložil (do súdneho spisu bola doložená prostredníctvom JUDr. Drvára na pojednávaní dňa 13.11.2018 - pozn. súdu).
5. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nahrádza doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
8. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
9. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť, konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil.
10. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Náhrada trov konania je ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorú dopĺňa zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, ktorá znamená, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán sporu, ktorá zavinila, že vznikli. Konanie môže byť zastavené z rôznych procesných dôvodov, pričom najčastejšie dochádza k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby. Samotná zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené. Zavinenie môže existovať tak na strane žalobcu ako aj na strane žalovaného.
13. V predmetnom spore sa žalobkyňa domáhala okrem určenia neplatnosti výkonu záložného práva aj uloženia povinnosti žalovanému vykonať výmaz poznámky o oznámení začatia výkonu záložného práva k bytu v jej výlučnom vlastníctve. Ako dôvod späťvzatia žaloby uvádza, že po pojednávaní konanom dňa 7.6.2018 došlo k výmazu uvedenej poznámky na liste vlastníctva. Súd má za to, že dôvodom späťvzatia žaloby je odpadnutie dôvodu, pre ktorý bola žaloba podaná, a teda procesne zavinil zastavenie konania žalovaný. Argumentáciu žalovaného o zmätočnosti žaloby súd neuznal poukazujúc na dôvodovú správu k zákonu č. 246/2015 Z. z. (ktorým došlo k zmene zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov), v ktorej sa uvádza: „V záujme zlepšenia vymožiteľnosti práva sa zavádza zákonný režim priameho zastúpenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov správcom v súdnych konaniach, v ktorých sú vlastníci žalovaní iným vlastníkom alebo vlastníkom, ktorý bol prehlasovaný. V aplikačnej praxi vznikajú procesne neriešiteľné situácie, kde jeden vlastník musí žalovať niekoľko desiatok alebo dokonca stoviek vlastníkov, aby sa v režime bytového (spolu)vlastníctva dovolal súdnej ochrany. Uvedený stav nielenže bráni prístupu k spravodlivosti, ale súčasne zásadným spôsobom sťažuje aj postup súdu, ktorý musí konať s jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, týmto osobitne doručovať a pod. V súlade s navrhovanou dikciou bude správca v určených sporoch zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov na strane žalovaných, pričom v danom návrhu plne postačí, ak žalobca označí ako pasívne legitimovaných vlastníkov (všeobecná formulácia s prípadnými prílohami v podobe listu vlastníctva) a uvedie, že zo zákona koná v danom súdnom konaní v mene a na účet žalovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov správca.“ Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v danej veci žalobkyňa správne označila okruh účastníkov na strane žalovanej (nielen v žalobe, ale aj v rámci návrhu na zmenu žaloby) a správca bytového domu je v danom prípade vecne legitimovanou stranou sporu. Súd považuje na záver za potrebné žalovanému pripomenúť, že správnosť žaloby spochybňuje až po dispozitívnom úkone žalobkyne, pričom spor začal už v r. 2014 a k žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 26.6.2014 sa vyjadril až dňa 27.12.2017, pričom na zmätočnosť, či nesprávnosť žaloby nepoukazoval. V konečnom dôsledku však podstatnou skutočnosťou zostáva, že žalovaný žalobkyňou uplatnený výmaz poznámky o začatí výkonu záložného práva (ktorý bol aj podľa samotného žalovaného nevykonateľný a nerealizovateľný), vykonal až po podaní žaloby. Súd s ohľadom na uvedené nárok na náhradu trov konania priznal žalobkyni ako plne úspešnej strane sporu v celom rozsahu s tým, že o výške nároku na náhradu trov konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava V.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.