Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1683-2011.pdf
PDF · 76.3 KB
Case nature
Subarea
1Er/1683/2011
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, IČO: 30796482, proti povinnej Varadi SK, s.r.o. , so sídlom Nám. Slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 502 308, na vymoženie pohľadávky vo výške 40,- Eur spolu s trovami exekúcie, o návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania a o predloženej veci súdu exekútorom podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 z a s t a v u j e.
II. Súd nárok na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi, so sídlom Kúpeľná 6, 080 01 Prešov, n e p r i z n á v a.
III. Súd zmenu účastníka z Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, IČO: 30796482, na Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, n e p r i p ú š ť a.
odôvodnenie:
1) Dňa 04.08.2011 bolo Okresným súdom Banská Bystrica na základe návrhu na vykonanie exekúcie od oprávneného Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, IČO: 30796482 (ďalej len „oprávnený“), doručeného dňa 12.07.2011 na sídlo exekútora JUDr. Svätozára Mruškoviča, so sídlom exekútorského úradu Kúpeľná 3, 080 01 Prešov (ďalej len „exekútor“), doručenej žiadosti exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu a pripojeného exekučného titulu - Rozhodnutie oprávneného, vykonateľné dňa 06.09.2010 (ďalej len „exekučný titul“), udelené poverenie exekútorovi na vykonanie exekúcie voči povinnej Varadi SK, s.r.o. , so sídlom Nám. Slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 502 308 (ďalej len „povinný).
2) Dňa 03.06.2016 bolo na súd doručené podanie exekútora, v ktorom navrhol pripustenie zmeny účastníka konania z oprávneného na nového oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 (ďalej len „nový oprávnený“). Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 20.05.2016 mu bolo na sídlo úradu doručené oznámenie zo strany oprávneného a nového oprávneného ohľadne postúpenia pohľadávky tvoriacej predmet exekučného konania z oprávneného na nového oprávneného. Uvedené osoby v oznámení uviedli, že právnym základom predmetného postúpenia bola Zmluva o postúpení pohľadávok štátu č. 3/2015/ÚDZS, zo dňa 07.12.2015, ktorá bola medzi nimi vzájomne uzatvorená. Súčasťou oznámenia bola aj príloha - výpis zo zoznamu pohľadávok predmetnej zmluvy. Súd zistil, že v návrhu absentoval právny titul postúpenia pohľadávky, t. j. predmetná zmluva o postúpení pohľadávky.
3) Dňa 03.02.2017 bolo na súd doručené podanie exekútora, v ktorom navrhol zastaviť prebiehajúcu exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného. Nemajetnosť bola podľa neho preukázaná na základe
zisťovania majetkových pomerov povinného, ktoré sú uvedené v priloženom spise exekútora. Súčasne exekútor navrhol priznať nárok na náhradu trov exekúcie v sume 69,73 Eur, pozostávajúce z odmeny za výkon exekučnej činnosti v suem 43,16 Eur, hotových výdavkov v sume 14,95 Eur a DPH 11,62 Eur, na ktorých úhradu navrhol zaviazať opráveného.
4) Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5) Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6) Súd za účelom posúdenia nemajetnosti povinného preskúmal exekučný spis exekútora a zistil, že už v roku 2012 povinný nebol registrovaný ako odvádzateľ sociálneho poistenia, nebol vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti a bol vlastníkom osobného motorového vozidla s dátumom prvej evidencie v roku 1995, na ktoré bolo vedených 25 predošlých exekúcií.
7) Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa svojej rozhodovacej činnosti (napr. uznesenie pod sp. zn. 6 M Cdo 8/2011) zastáva názor, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Súd preto v tejto súvislosti uvádza, že v prípade zistenia nemajetnosti u povinného nie je právne významné, či oprávnený s ďalším pokračovaním exekúcie súhlasí alebo nesúhlasí. Súd nemajetnosť povinného ako zákonný dôvod na zastavenie exekúcie skúma a posudzuje autonómne a bez zreteľa na vôľu oprávneného. Rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nemá za následok tzv. prekážku veci rozhodnutej a oprávnený môže na základe exekučného titulu aj v budúcnosti opäť navrhnúť, aby sa vykonala exekúcia voči povinnému. Ďalej súd považuje za potrebné uviesť, že trvanie exekučného konania nie je možné zakladať na abstraktnom predpoklade, že povinný možno niekedy v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné pohľadávku oprávneného uspokojiť. Súd preto uzatvára, že ak je v danom časovom momente prítomný dôvod na zastavenie exekúcie, je potrebné exekúciu zastaviť.
8) Na základe uvedených zistení preto súd konštatoval nemajetnosť povinného, čoho následkom bolo nastolenie dôvodu na zastavenie exekúcie. Súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I uznesenia, že exekúciu zastavil.
9) Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10) Podľa § 243j Exekučného poriadku v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
11) Podľa dôvodovej správy ku ustanoveniu § 243j Exekučného poriadku „V právnej praxi nie je ojedinelé, že v prípade zastavenia exekúcie je potrebné posúdiť, či exekútorovi prináleží náhrada trov aj v prípadoch, keď treba do úvahy vziať niektoré dôvody osobitného zreteľa (...) Takýmito dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú dôvody explicitne vymedzené v ustanovení § 243j ako je napríklad skutočnosť, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade s Exekučným poriadkom (napríklad došlo k neodôvodneným prieťahom pri výkone exekúcie, požadovalo sa zaplatenie takých plnení na trovách, na ktoré nebol právny nárok a pod) alebo iným zákonom alebo nepostupoval v súlade s § 57 ods. 4. Ide o také závažné prípady, ktoré by dokonca mohli zakladať disciplinárnu zodpovednosť súdneho exekútora.“
12) Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 01.06.2010 do 31.03.2017) exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
13) Súd v kontexte rozhodovania o trovách exekúcie uvádza, že doba od udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré bolo exekútorovi doručené 18.01.2012 do doručenia podania exekútora na
zastavenie exekúcie súdu (03.02.2017) predstavuje obdobie 5 rokov. V tejto súvislosti bol preto súdom prijatý záver, že vzhľadnom na nízku výšku vymáhanej pohľadávky, zistení, že voči povinnému bolo začatých niekoľko ďalších predošlých exekúcií (25) a vzhľadom na zistenia z roku 2012, že povinný je nemajetný, je potrebné exekúciu označiť za neprimerane dlhú. Súčasne súd dodáva, že ak exekútor zistil nemajetnosť povinného, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie, mal v uvedenom čase predložiť vec súdu na posúdenie zastavenia exekúcie bez ohľadu na názor oprávneného, pretože bolo zrejmé, že ďalšie vykonávanie exekúcie by bolo nehospodárne a neúčelné.
14) Súd preto s poukazom na neprimerane dlhú dobu vedenia exekúcie a nesplnenia si svojej povinnosti predložiť vec súdu na zastavenie exekúcie po tom ako zistí skutočnosti na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Ex. por.) rozhodol, že nárok exekútora na trovy exekúcie neprizná.
15) Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
16) Súd nepripustil zmenu účastníka na strane oprávneného z dôvodu, že nebola zo strany účastníkov konania, resp. navrhovaného účastníka konania, príp. exekútora splnená povinnosť vyplývajúca z citovaného ustanovenia § 37 ods. 3. tretia veta Exekučného poriadku, a to predloženie právneho titulu (listiny), ktorý by preukazoval postúpenie pohľadávky oprávneného na navrhovaného oprávneného. Súd nepripustil zmenu účastníka konania aj z dôvodu, že v prípade právoplatnosti uznesenia dôjde ku zastaveniu exekúcie a tým aj odpadnutiu právneho významu na pripustenie zmeny účastníka konania, keďže už nebude možné vymáhať pohľadávku v prospech oprávneného, príp. navrhovaného oprávneného.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo uznesenie vydané.
Odvolanie, okrem všeobecných náležitostí vyžadovaných pre podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) musí uvádzať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal nevrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností , f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku o nepripustení zmeny účastníka konania a proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné. (§ 355 ods. 2 CSP; § 9a ods. 1 EP)
V Banskej Bystrici, dňa 14. 11. 2018