Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-58-2021.pdf
PDF · 96.04 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/58/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcov 1/ C. B., rod. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX V. A., B. Z. XXX/XX, 2/ T. K., rod. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. G. XX, 3/ F. B., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX V., Gy. Q. č. XXX/X, 4/ T. K., rod. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Z., A. XXX/X, 5/ U. U., rod. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. G. XXX, 6/ O. B., rod. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. G. XX, 7/ A. X., rod. U., nar. XX. XX. XXXX, B. V. G. XX, právne zastúpených splnomocneným zástupcom P.. P. V., advokátom, advokátska kancelária XXX XX V. A., F. 1, proti žalovaným 1/ F. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX V., L. XX, zastúpenej splnomocneným zástupcom F.. C. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX L., L. XX, 2/ P.. P. V., notár, notárska kancelária XXX XX V. A., B. XX, o určenie platnosti závetu a o vydanie dedičstva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11C/22/2020-212 zo dňa 22. 06. 2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalobu zamietol a vo výroku o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie potvrdzuje.
II. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zastavil konanie voči žalovanému v rade 2/ JUDr. P. V., zostáva nedotknutý.
III. Žalobcovia 1/ až 27/ sú povinní nahradiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % spoločne a nerozdielne s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcom 1/ až 7/ uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % v súdom určenej lehote (výrok III.). Konanie voči žalovanému 2/ JUDr. P. V. zastavil (výrok I.).
2. Okresný súd tak rozhodol o rozšírenej žalobe, ktorej zmenu súd pripustil na pojednávaní dňa 22. 06. 2021, v zmysle ktorej žalobcovia žiadali súd o určenie, že závet, ktorý napísal dňa 25. 03. 2010 vlastnou rukou nebohý poručiteľ A. B., a ktorý je datovaný a podpísaný, je platný právny úkon. Zároveň žiadali určiť, že Zápisnica o dedičskom pojednávaní XD/XXX/XXXX Dnot XXX/XXXX napísaná dňa 23. 06. 2020 v notárskej kancelárii JUDr. P. V. vo V. A. v dedičskej veci po poručiteľovi A. B. je neplatná.
3. Okresný súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov, keď podľa jeho právneho záveru určenie, či závet, ktorý napísal poručiteľ vlastnou rukou, je platný alebo nie, je zároveň určením existencie, či neexistencie tohto závetu a základnou podmienkou pre posúdenie, či určitá osoba je alebo nie je oprávneným dedičom poručiteľa. Vyriešenie uvedenej otázky sa dotýka vždy
spoločných práv a povinností všetkých účastníkov konania o dedičstve. Predmetné konanie mohlo z uvedeného pohľadu svoj účet naplniť vtedy, ak daná otázka by bola vyriešená rozsudkom zaväzujúcim všetky subjekty, ktoré by boli účastníkom dedičského konania. Pre predmetné konanie z hľadiska povahy veci bolo potrebné všetkých účastníkov dedičského konania považovať za nútených (nerozlučných) procesných spoločníkov v zmysle ust. § 77 a § 78 CSP, tak na strane žalobcov, ako aj na strane žalovaných. Notár uznesením podľa § 203 CMP potvrdil nadobudnutie dedičstva zákonnej dedičke (žalovanej). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť bolo postavenie závetných dedičov v pozícii žalobcu dané týmto výsledkom dedičského konania. Zo závetu vyplýva, že nielen dedičia uvedení v žalobe na strane žalobcov 1/ až 7/, ale rovnako T. Q., nar. XX. XX. XXXX a A. G., nar. XX. XX. XXXX patria do uvedeného núteného (nerozlučného) procesného spoločenstva. Tieto účastníčky dedičského konania v sporovom konaní musia figurovať bez ohľadu, či sa k spornej otázke platnosti závetu stavali pasívne, alebo vôbec nevystupovali a nezaujali k nej žiadne stanovisko. Z hľadiska vecnej legitimácie bolo nevyhnutné, aby v konaní figurovalo procesné spoločenstvo všetkých nerozlučných spoločníkov. Žalobcovia túto hmotno-právnu podmienku nesplnili, pretože v žalobe nevyčerpali celý okruh procesne legitimovaných subjektov, čím žaloba musela byť pre nedostatok vecnej legitimácie zamietnutá.
4. Okrem zamietnutia žaloby z dôvodu nedostatku (aktívnej) vecnej legitimácie v konaní okresný súd žalobu posudzoval aj z vecných dôvodov, pričom mal za to, že základnou podmienkou platnosti závetu je, aby tento bol podpísaný a napísaný vlastnou rukou poručiteľa. Ďalej pre platnosť závetu sa vyžaduje, aby poručiteľ ustanovil dedičov, určil ich podiely, veci alebo práva, ktoré im majú z dedičstva pripadnúť. Všeobecnou podmienkou platnosti akéhokoľvek závetu je, aby v závete bol vyjadrený deň, mesiac a rok, kedy bol závet podpísaný závetcom. Okrem uvedeného musí závet spĺňať aj podmienky všeobecnej platnosti vyplývajúce z ust. §§ 35, 37, 38, 39 a 40 OZ.
5. Okresný súd zo závetu poručiteľa zistil, že tento nebol podpísaný poručiteľom na konci dokumentu. „Prvá časť listiny obsahuje mená a priezviska osôb, ktoré neb. poručiteľ označuje ako „…najbližších príbuzných…“, ale v dokumente na žiadnom mieste závetca uvedené osoby neidentifikuje ako svojich dedičov. V uvedenej časti dokumentu (do podpisu poručiteľa) poručiteľ nevyjadril svoju vôľu v tom zmysle, že osobám označeným v závete zanecháva svoj majetok, ani neidentifikoval predmet dedičstva. Predmet dedičstva (merito závetu) bol vyjadrený v texte dokumentu v tej časti, ktorá nasleduje po podpise závetcu, čím závet nebol zavŕšený podpisom závetcu. Platí, že všetko, čo nasleduje za podpisom, alebo čo sa na závet dodatočne dopíše a súčasne nepodpíše, nemožno považovať za relevantný prejav vôle poručiteľa. Zároveň podpis závetcu musí byť v závere textu dokumentu rovnako vtedy, ak bol napísaný na viacerých hárkoch papiera, ako v tomto prípade. Spísanie časti závetu, ktorá nasleduje za podpisom závetcu sa uskutočnilo za prítomnosti odlišného svedka (V. Z.) ako bol svedok, ktorý bol prítomný pri spísaní úvodnej časti listiny (E. C.), čo preukazuje, že predmetná listina bola spísaná postupne po častiach. Z dokumentu vyplýva, že úvodná časť vznikla dňa 25.03.2010, ale listina bola napísaná na dvoch listoch formátu A 4, ktoré netvorili jednotný celok. Pokiaľ závet obsahoval viac listov, postačovalo, aby záver celého textu bol podpísaný, pričom listiny bolo potrebné spojiť, aby sa vylúčila možnosť ich výmeny za iné. Uvedená podmienka tiež nebola dodržaná, pretože listiny neboli pevne spojené. Z tohto dôvodu nemohla byť dodržaná ani zákonná podmienka podľa ust. § 476 ods. 2 OZ, pretože z listiny nevyplýva a nie je jasné, kedy bol závet podpísaný. V časti závetu, ktorá nasledovala po podpise poručiteľa, je uvedená formulácia „ ... V G.. … dňa … svedok.“, ktorá je neurčitá a neumožňuje prijať konkrétnu časovú interpretáciu, kedy bol závet vyhotovený a zavŕšený podpisom závetcu. Keďže listina bola spísaná v rozpore s uvedenými zákonnými kritériami, nebolo možné určovacej žalobe vyhovieť ani ak by bola preukázaná podmienka vecnej legitimácie, ktorú však žalobcovia nepreukázali. Závet neb. poručiteľa A. B. je z uvedených dôvodov absolútne neplatný právny úkon.
6. Pokiaľ žalobcovia 1/ až 7/ požadovali určiť, že zápisnica o pojednávaní sp. zn. XD/XXX/XXXX, L. XXX/XXXX spísaná notárom P.. P. V. v dedičskej veci po poručiteľovi A. B. je neplatný právny úkon, okresný súd má za to, že navrhované určenie nemá atribúty prípustnej určovacej žaloby. Uvedená žaloba je žalobou o určenie právnej skutočnosti, ktorá sa právne posudzuje podľa ust. § 137 písm. d/ CSP a navrhovaný žalobný petit nevyplýva z osobitného predpisu hmotného práva.
7. Okresný súd v dôvodoch rozsudku (bod 51.) tiež poukázal na to, že nevykonal znalecké dokazovanie na zisťovanie spôsobilosti žalovanej na právne úkony z dôvodu, že jej spôsobilosť na právne úkony nepodmieňovala jej postavenie v dedičskom konaní.
8. Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP) odvolanie žalobcovia 1/ až 7/, pričom napadli rozsudok len vo výrokoch II. a III., teda vo výroku, ktorým okresný súd žalobu zamietol a vo výroku o náhrade trov konania. Tvrdili, že súd sa mal zaoberať platnosťou závetu, platnosťou zápisnice a o vydaní dedičstva, pričom súd tak urobil jedným výrokom. Podľa názoru súdu žalobcovia neboli všetci tí, ktorí mali dediť zo závetu, avšak dvoch účastníkov konania notár nepredvolal na súd, zamietol návrhy na doplnenie dokazovania. Títo neboli dotazovaní, či chcú vystupovať ako žalobcovia v predmetnom súdnom konaní, a preto nemôže byť na úkor tých žalobcov, ktorí podali žalobu, že dvaja účastníci takéhoto dedičského konania, ktorí preukázateľne nevedeli o dedičskom konaní, neboli účastníkmi s riadnym predvolaním a nebola im daná možnosť podať odvolanie. Namietali aj nevykonanie znaleckého dokazovania ohľadom spôsobilosti žalovanej na právne úkony, namietali, že notár prekročil svoje právomoci a kompetencie, keď vyhlásil závet za neplatný, pričom dôvody neplatnosti sú uvedené len v číslovanom ustanovení Občianskeho zákonníka, avšak súd posudzoval platnosť závetu aj z iných aspektov, ktoré však v dedičskom konaní neboli napadnuté. Poukázali aj na to, že samotná žalovaná nenamietala platnosť závetu, avšak notár bez toho, aby sa žalovaná, resp. jej zástupca vyslovili k platnosti závetu, rozhodol o jeho neplatnosti a hneď potvrdil dedičstvo žalovanej. Pokiaľ by súd vykonal dokazovanie navrhované žalobcami, tak by musel logicky dospieť k iným právnym záverom a nemohol by odôvodniť svoje rozhodnutie skutočnosťami, ktoré sú uvedené v predmetnom rozsudku. Ak notár posudzoval neplatnosť závetu len z hľadiska jeho podpisov, tak v tomto prípade nemohol súd posudzovať platnosť závetu aj z iných aspektov, uvedených v rozsudku. Rozsudok okresného súdu žiadali zrušiť ako predčasný, nejasný a nezrozumiteľný a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
9. K odvolaniu žalobcov podala vyjadrenie žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu v konaní. Podľa jej názoru súd rozhodol v súlade so zásadou právnej istoty, v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. V tejto súvislosti ako príklad uviedla rozhodnutie Najvyššieho súdu SR k platnosti závetu sp. zn. 5Cdo/264/2007 zo dňa 25. 11. 2008, podľa ktorého „pre sporové konanie, začaté na základe návrhu podaného odkázanými dedičmi (§ 175k ods. 2 OSP), treba považovať všetkých účastníkov konania v dedičstve za nerozlučných spoločníkov v zmysle ust. § 91 ods. 1 OSP, a to ako na strane navrhovateľov, tak i na strane odporcov (R XX/XXXX). Procesným dôsledkom nerozlučného spoločenstva je, že a/ rozhodnutie sa týka všetkých spoločníkov (s rovnakým výsledkom), b/ práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné, c/ procesné dôsledky rozhodnutia sa týkajú všetkých spoločníkov, čoho dôsledkom je aj to, že procesný úkon niektorého zo spoločníkov sa týka všetkých spoločníkov. Dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú z hmotno-právneho vzťahu účastníkov, bez zreteľa na ich vôľu. Preto ide o nútené spoločenstvo“. Žalovaná poukázala na to, že túto problematiku v súčasnosti upravuje § 192 až 194 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to obdobne ako v čase citovaného rozhodnutia upravovalo ustanovenie § 175 ods. 2 OSP, pričom nie je smerodajné, či ide o spor o dedičstvo v rámci dedičského konania, alebo hmotno-právnu žalobu o vydanie dedičstva, stále sa hovorí o nútenom spoločenstve žalobcov.
10. Žalovaná taktiež súhlasila s postupom súdu, keď nevykonal znalecké dokazovanie na zistenie spôsobilosti žalovanej na právne úkony. Žalobcami navrhnutý dôkaz by neprispel k objasneniu spornej veci a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti v konaní. Ďalej žalovaná tvrdila, že postup notára v dedičskom konaní nemohol mať relevantný vplyv na výsledok dedičského konania, nakoľko samotný závet je nulitný. Nevydanie uznesenia notárom nemalo vplyv na hmotno-právne postavenie dedičov a nebolo zákonnou prekážkou, aby súd (notár) dedičstvo prejednal a následne vydal rozhodnutie o dedičstve podľa § 203 CMP. Pre tento postup notára sa nevyžadovalo, aby žalovaná osoba neplatnosť závetu v rámci dedičského konania namietla, nakoľko notár konal z úradnej povinnosti. Skúmanie postupu notára procesných podmienok v rámci dedičského konania nemôžu mať vplyv na výsledok tohto súdneho sporu a súd nebol viazaný ani výsledkom dedičského konania, nakoľko nešlo o jeho obnovu, nemohol posudzovať dôvodnosť námietok voči priebehu a výsledku dedičského konania. Samotné odvolanie nesmeruje voči výroku súdu, ale proti odôvodneniu.
11. Žalobcovia v písomnom vyjadrení v plnom rozsahu trvali na odvolaní, poukázali na to, že osoby, ktoré neboli označené na strane žalobcov, sa nezúčastnili ani dedičského konania a boli vynechané z
dedičského konania, pričom v dedičskom konaní neboli ani predvolané na dedičské konanie, o tomto spore ani nevedeli a súd nevykonal dotaz na ich osoby, či chcú vystupovať v pozícii žalobcov. Ak súd nevykonal dokazovanie na spôsobilosť žalovanej na právne úkony, tak je sporné, či žalovaná mohla splnomocniť na zastupovanie akéhokoľvek zástupcu.
12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 á contrario CSP) a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil. Okresný súd rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a správne žalobu zamietol, keď zistil, že konanie trpí nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných, keď žalobu nepodali všetci závetní dedičia, teda všetky osoby, ktoré sú na strane žalobcov týmto konaním dotknutí. Vzhľadom na uvedený právny záver je bezpredmetné sa vyjadrovať k ďalším dôvodom zamietnutia žaloby, preto odvolací súd len na dokreslenie veci uvádza, že aj posúdenie platnosti či neplatnosti závetu poručiteľa okresným súdom je správne, závet trpí formálnymi nedostatkami tak, ako to uviedol súd prvej inštancie, ktoré predmetný závet robia neplatným. Odvolací súd ďalej podotýka, že v dedičskom konaní závetní dedičia po oboznámení so závetom poručiteľa a po informovaní notárom, že závet je neplatný, nenamietli spornosť dedičského práva, a preto notár správne v ďalšom konaní konal ako s dedičkou len so zákonnou dedičkou.
13. Pokiaľ žalobcovia požadovali, aby súd určil, že zápisnica o pojednávaní sp. zn. XD/XXX/XXXX L. XXX/XXXX spísaná notárom JUDr. P. V. v dedičskej veci po poručiteľovi A. B. je neplatný právny úkon, odvolací súd taktiež súhlasí s právnym názorom okresného súdu, že navrhované určenie nemá atribúty prípustnej určovacej žaloby, najmä však z toho dôvodu, že predmetná zápisnica nemá charakter súkromno-právneho úkonu.
14. Vzhľadom k tomu, že okresný súd žalobu zamietol, správne o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 CSP tak, že žalobcom 1/ až 7/ uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % v súdom určenej lehote.
15. Žalovaná bola úspešná aj v odvolacom konaní, preto aj odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspechu v konaní. Podľa tohto ustanovenia súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.