Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/236/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobkyne: R. U., rod. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., P. XXX, právne zastúpená spoločnosťou: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanému: X. U., nar. XX.X.XXXX, bytom X. X, XXX XX L., okres V., Česká republika, právne zastúpený JUDr. Marianom Holým, advokátom, so sídlom v V., B. O. X/A, o vypratanie nehnuteľností a o vzájomnom návrhu žalovaného na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca z 11. mája 2018, sp. zn. 10C/366/2013-465, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí tretím) súd prvej inštancie (výrokom I.) zaviazal žalovaného k povinnosti vypratať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. M., a to rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele C-KN č. 6327, parcelu C-KN č. 6327 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 75 m2 a parcelu C-KN č. 6328 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2, v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vzájomný návrh žalovaného na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k.ú. M. (totožnými s nehnuteľnosťami špecifikovanými vo výroku I.) ako nedôvodný zamietol. Úspešnej žalobkyni v zmysle § 255 ods. 1 priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.). Zároveň rozhodol, že štát má voči žalovanému nárok na náhradu trov v rozsahu 100% (výrok IV.). Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok navrhovateľky na vypratanie žalovaných nehnuteľností žalovaným je v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka dôvodný. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa mala v čase podania žaloby, ale aj ku dňu rozhodnutia súdu vecnú aktívnu legitimáciu, keďže bolo preukázané, že sa stala nadobúdateľkou žalovaných nehnuteľností od jej právnych predchodcov. Zo spisu bývalého ŠN v Čadci sp. zn. D 654/1974, v ktorom bolo prejednávané dedičstvo po zomrelom U. F., ktorý zomrel X.X.XXXX, naposledy bytom M. XXX, mal zistené, že predmetom dedičstva okrem iného bol i rodinný dom č.s. XXX - drevený, stavebný pozemok, humno, maštaľ, pričom podľa pripojenej identifikácie parciel, dom pôvodne č.s. XXX bol evidovaný na parcele č. 16125 - dom č.s. XXX o výmere 61 m2 a ďalej aj parcely č. 16087, č. 16092, č. 16109, č. 16111, č. 16113, č. 16119, č. 16137. Tieto nehnuteľnosti boli pôvodne zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX na U. F. v 1/1-ine. Na základe rozhodnutia ŠN v Čadci z 28. februára 1975, sp. zn. D 654/74 nadobúdateľom týchto (aj ďalších) nehnuteľností sa stal otec žalobkyne L. F., nar. X.XX.XXXX, bytom U. XXX, okres I. - U.. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania bolo ďalej zistené, že po neb. L. F., nar. X.XX.XXXX, ktorý zomrel

XX.XX.XXXX, neboli predmetom prejednania dedičstva nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území M., tieto sa stali predmetom prejednania dedičstva na Okresnom súde v Čadci v konaní vedenom pod sp. zn. 4D/1696/2002. Na základe Osvedčenia o dedičstve z 19.2.2003 sp. zn. D 1696/02-55, Dnot 3/03 po poručiteľovi L. F., o novoobjavenom majetku poručiteľa, predmetom prejednania dedičstva boli (okrem iného) nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX - „nehnuteľnosti uvedené v listine D 654/77 (správne D 654/74)“, a ďalej aj nehnuteľnosti zapísané vo vložke č. XXX, k.ú. M.. Zo spisového materiálu Notárskeho úradu JUDr. Dany Sálusovej sp. zn. N 35/2009, Nz 8334/2009, mal zistené, že bolo vydané Osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalobkyne, pričom predmetom osvedčenia okrem iného boli aj parcely nachádzajúce sa v k.ú. M. - parcela C-KN č. 6327, 6328, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom Ing. Márie Zemanovej, ktorej bola zadaná úloha na zameranie parciel C-KN č. 6326/1, 6327, 6328, 6329/1 a 6301 k majetkovoprávnemu vysporiadaniu. Vo vzťahu k rodinnému domu č. XXX bolo uvedené, že tento bol postavený v roku 1947, kedy bol daný do užívania a bolo mu aj pridelené uvedené súpisné číslo. Taktiež z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že pôvodné číslovanie parcely č. 16125 zodpovedalo podľa geometrického plánu a identifikácie stavu EN pred THM, pričom parcela č. 16125 zanikla, pričom k novovytvorenej C-KN parcele č. 6328 bolo pričlenených 26m2 a k parcele č. 6329/1 bolo pričlenených 35 m2. Novovytvorená C-KN parcela č. 6328 bola vytvorená ďalej z KN-E parciel č. 16122, 16123, 16124, 16126, 16128 a 16131. Parcela C-KN č. 6327 o výmere 73 m2 vznikla z KN-E parcely č. 16123. Pokiaľ k niektorým parcelám v stave E-KN bolo vedené vlastnícke právo viacerým osobám, žalovaný nebol oprávnenou osobou a nesvedčí mu právo domáhať sa v rámci tohto konania nápravy v prospech iných hmotných podielových spoluvlastníkov. Na základe uvedeného bolo možné vyvodiť, že žalobkyňa je vlastníčkou žalovaných nehnuteľností a bola aktívne legitimovaná na podanie žaloby na vypratanie predmetných nehnuteľností. Žalobkyňa ako jediná dedička vstúpila do vlastníckych práv žalovaných nehnuteľností po poručiteľovi - svojom otcovi L. F. na základe D 1696/2002, ktorý ich nadobudol od svojho otca - U. F. v dedičskom konaní vedenom na bývalom Štátnom notárstve v Čadci pod sp. zn. D 654/74. Na základe Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva Notárskou zápisnicou Nz 8334/2009, došlo len k potvrdeniu vlastníckych práv žalobkyne k žalovanej domovej nehnuteľnosti, ako aj k pozemkom. Predmetom vyhlásenia o vydržaní boli aj ďalšie pozemky, ktoré mala žalobkyňa v minulosti nadobudnúť do svojho vlastníctva. Vzájomný návrh žalovaného na určenie vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam nepovažoval za dôvodný. V priebehu konania žalovaný uvádzal viaceré právne dôvody, na základe ktorých sa určenia vlastníckeho práva domáha. Primárne odvodzoval nadobudnutie vlastníckeho práva na základe uzatvorenia Dohody o kúpe zo dňa 15.5.1977, na základe ktorej podľa tvrdenia žalovaného mal mu byť odpredaný dom č.s. XXX v obci M. za dohodnutú kúpnu cenu 45.000 korún Kčs. Uvedená dohoda mala byť nahradená Zmluvou uzavretou v Korni dňa 17.7.1978, na základe ktorej „žalovaný a L. F., nar. X.XX.XXXX sa dohodli, že L. F. ako právoplatný vlastník a bývalý užívateľ rodinného domu č.s. XXX o dvoch obytných miestnostiach a kuchyne dáva do prenájmu za účelom užívania obývania X. U., ktorý prenájom sa uzatvára na domu 30 rokov od 17.7.1978 vo výške ročného nájomného 1.500 korún. Podľa znenia zmluvy, bežný nájom bol vyplatený v sume 7.000 Kčs, do 15.8.1978 mala byť vyplatená suma 20.000 Kčs a 18.000 Kčs do jedného roku od 17.7.1977. Po vyplatení nájomného 45.000 Kčs bude zaplatená hodnota celého prenájmu a pri uzatvorení riadnej kúpnej zmluvy nebude požadovaná ďalšia finančná úhrada“. Uvedený prejav vôle L. F. a žalovaného posudzoval podľa § 34 Občianskeho zákonníka, vzhľadom aj na prejav vôle vyjadrený v listine. Takýto prejav by nemal vzbudzovať žiadne pochybnosti o obsahu právneho vzťahu, ktorý chceli zmluvné strany uzavrieť. Na základe prejavenej vôle obidvoch písomných právnych úkonov nebolo možné vyvodiť, že prejavom vôle zmluvných strán bolo uzatvorenie riadnej kúpnej zmluvy, tak ako to prezentoval žalovaný. Na základe okolností zistených pri uzatvorení obidvoch právnych úkonov, taktiež nemohol dospieť k záveru, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam na základe vydržania. Žalovaný tak subjektívne, ako aj objektívne mal vedomosť o tom, že pre nadobudnutie vlastníctva na základe právneho úkonu - kúpy a predaja, sa vyžaduje písomná forma zmluvy a bol potrebný súhlas bývalého národného výboru pre uzavretie takéhoto právneho úkonu vo vzťahu k predmetu zmluvy. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov, okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda okolnosti uchopenia držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami nasvedčujúcimi oprávnenosti. Držiteľ je s ohľadom na existenciu svojho práva v omyle, ktorý sa môže vzťahovať k právnym skutočnostiam, ako aj osobám alebo i k právnej úprave. Základom oprávnenosti držby je teda ospravedlniteľný omyl, ktorý sa za takýto považuje, ak k nemu došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou opatrnosťou. V tomto smere vychádzal aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 7/2010 a 5 Cdo 49/2010. V danej prejednávanej veci tieto okolnosti

nenastali, keďže sám žalovaný v priebehu konania potvrdil, že pre uzatvorenie právneho úkonu a riadnej kúpnej zmluvy bol potrebný súhlas národného výboru tak, ako im to bolo vysvetlené pracovníčkou Národného výboru v M. a taktiež žalovaný potvrdil, že po roku 1989 pre nedostatočnú súčinnosť L. F. k uzatvoreniu riadnej kúpnej zmluvy nedošlo. Z hľadiska uplatneného nároku za daného skutkového a právneho stavu nebolo už právne významné, či samotný žalovaný predmetné nehnuteľnosti zhodnotil a či tieto sú „novými nehnuteľnosťami“, vo vzťahu ku ktorým mal nadobudnúť vlastníctvo spracúvaním podľa § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaný preukázateľne nebol dobromyseľným v nadobudnutí vlastníckeho práva a pri nakladaní podľa tvrdenia žalovaného sa nejednalo len o bežné úpravy domu, vlastníctvo k žalovaným nehnuteľnostiam nadobudnúť na základe uvádzaného právneho dôvodu nemohol. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nepreukázal podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva na základe tvrdených dôvodov o nadobudnutí vlastníctva kúpnou zmluvou, prípadne nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním alebo spracovaním veci podľa § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka, jeho návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bode 37., podľa ktorého žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k žalovanej nehnuteľnosti na základe Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní Nz 8334/2009. Nestotožnil sa so záverom súdu, že pokiaľ vlastnícke právo k nehnuteľnostiam svedčí viacerým osobám, v rámci tohto konania nápravy v prospech iných možných podielov spoluvlastníkov nie je možné. Žalobkyňa na základe ústnej zmluvy z roku 1980 so svojím otcom nemohla nadobudnúť vlastnícke právo na základe podmienok § 134 Občianskeho zákonníka. Z výsledkov vykonaného dokazovania nie je zrejmé, či žalobkyňa nadobudla rodinný dom č. XXX a pozemky C-KN parcely č. 6327 a 6328 od svojho otca L. F., alebo aj na základe dedičského konania č. D 352/61 po svojej matke K. F., keďže v uvedenom dedičskom konaní sa žiadna domová nehnuteľnosť neuvádza. Ak bola matka L. F. vlastníčkou humna a maštale, ktoré sa spomínajú v dedičskom konaní po U. F. č. D 654/74, je zrejmé, že táto bola ich podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/2-ice. Pri rozhodovaní o dedičstve však nebol rodinný dom súp. č. XXX po K. F. prejednaný vôbec. Taktiež nebolo v konaní preukázané tvrdenie žalobkyne, že v minulosti malo dôjsť k reálnemu vyčleneniu pozemkov a vyporiadaniu s podielovými spoluvlastníkmi. Taktiež bolo spochybnené tvrdenie žalobkyne, že predmetné nehnuteľnosti mala nadobudnúť ústnou darovacou zmluvou od svojho otca v roku 1980, keď bolo preukázané, že v roku 1989 sa L. F. spoločne s ním dostavil na bývalé MNV v M., keď pred svedkyňou D. L. F. deklaroval záujem s konečnou platnosťou previesť vlastnícke právo na neho. Z tohto hľadiska je relevantný aj text zmluvy o prenájme, ktorú uzatvoril L. F. so žalovaným na MNV v M. dňa 17.7.1978, kde v bode 2 písm. ch/ bývalý majiteľ prejavil vôľu vysporiadať majetkovo-právne náležitosti k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Zo znenia nájomnej zmluvy je zrejmé, že právny predchodca žalobkyne si bol vedomý skutočnosti, že nie je výlučným vlastníkom rodinného domu, jeho príslušenstva a pozemkov. Na základe uvedeného taktiež žalobkyňa nemohla nadobudnúť dedením po L. F. rovnaké nehnuteľnosti v celosti. V bode 39. - 49. sa súd prvej inštancie zaoberá vzájomnou žalobou vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX a následne vec posudzuje podľa § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka. Taktiež závery súdu prvej inštancie o nedostatku dobrej viery pre uzatvorenie kúpnej zmluvy nie sú správne. Pôvodne s právnym predchodcom žalobkyne uzatvorili písomnú kúpnu zmluvu, ktorá bola spísaná ručne. Už na základe tejto ručnej písanej kúpnej zmluvy poskytol predávajúcemu plnenie na zaplatenie kúpnej ceny. S ohľadom na to, že si účastníci kúpnej zmluvy boli vedomí, že kúpnu zmluvu je potrebné registrovať, dostavili sa na MNV v M. a žiadali pomoc u pracovníkov MNV. Tu im bolo oznámené, že k prevodu nehnuteľností v extraviláne je potrebný súhlas ONV Čadca, ktorý však nevydáva a z tohto dôvodu im bolo odporúčané uzatvoriť na dlhší čas nájomnú zmluvu s tým, že prepis vlastníctva sa uskutoční, až to bude umožňovať spoločenská klíma a právny poriadok. Text nájomnej zmluvy bol napísaný priamo na MNV v M., čo potvrdila svedkyňa D., ktorá si však nevedela spomenúť, či text písala ona alebo jej kolega. Podľa znenia bodu 2 písm. h) zmluvy, po výplate nájomnej zmluvy 45.000 Kčs bude zaplatená hodnota celého objektu, teda rodinného domu, hospodárskych budov, zastavanej plochy, ako aj záhrady a pri uzatvorení riadnej kúpnej zmluvy nebude požadovaná ďalšia finančná náhrada. Z uvedeného je zrejmé, že účastníci chápali nájomnú zmluvu skôr ako kúpnu zmluvu a za užívanie nebolo zaplatené nájomné, ale celá kúpna cena. Následné uzatvorenie riadnej kúpnej zmluvy bolo obojstranne chápané len ako administratívne doriešenie prepisu vlastníckeho práva na neho ako kupujúceho. Takto formovaná zmluva vyvolávala u neho zo subjektívneho, ale aj objektívneho hľadiska, presvedčenie, že rodinný dom s príslušenstvom a pozemkami riadne odkúpil do svojho vlastníctva. Takáto prax bola bežná pri prevode nehnuteľností v extraviláne v uvedených obdobiach. O úmysle dohodou z roku 1977 a zmluvou z roku 1978 previesť vlastnícke práva z L. F. na neho svedčí aj postup, kedy sa v roku 1989 dostavili spoločne

na MNV v M. a žiadali súčinnosť pri spísaní riadnej kúpnej zmluvy. Právny predchodca žalobkyne si teda bol vedomý toho, že už vlastníctvo k žalovaným nehnuteľnostiam previedol v minulosti a mal v úmysle túto vec administratívne doriešiť. O tom svedčí text článku 2 písm. ch/ nájomnej zmluvy. Pred vyhlásením rozsudku súdu prvej inštancie dňa 11.5.2015 navrhol zmeniť žalobný návrh, ktorý súd nepripustil s odôvodnením, že rozhodovať o tomto nároku by prekročilo vykonané dokazovanie a javilo sa súdu ako neúčelné, nehospodárne. To však nemení nič na skutočnosti, že za právne posúdenie veci je zodpovedný súd a určiť vlastníctvo mohol aj podľa § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka už na základe vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie odôvodňoval zamietnutie žaloby tým, že nebol pri spracovaní veci dobromyseľný, vychádzajúc z podmienok ustanovenia § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri zmene žalobného návrhu však argumentoval ustanovením § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak by súd aplikoval ustanovenie § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka, o ktorú opieral vzájomnú žalobu, mal s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci určiť, kto je vlastníkom veci a aká náhrada patrí vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode. Keďže na základe obsahu dohody z roku 1977 a nájomnej zmluvy z roku 1978 bola pôvodnému vlastníkovi L. F. vyplatená už celá kúpna cena, žiadna náhrada v zmysle § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka by žalobkyni neprináležala. Na základe uvedených skutočností žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených v žalobnom návrhu, odvolanie žalovaného považuje za bezpredmetné a zavádzajúce. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 359 a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

5. Záver súdu prvej inštancie, ktorý výrokom I. vyhovel žalobe žalobkyne na ochranu vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a výrokom II. vzájomnú žalobu žalovaného na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zapísaných na LV č. XXX. k.ú. M., ako nedôvodný zamietol, je správny. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie, na základe ktorého správne následne dospel k záveru, že žalobkyňa bola vecne aktívne legitimovaná na podanie žaloby na vypratanie nehnuteľností žalovaným, nachádzajúcich sa v jej výlučnom vlastníctve a taktiež, že žalovaný nepreukázal v konaní skutkové tvrdenia vymedzené vo vzájomnej žalobe, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX, v súčasnej dobe nachádzajúcej sa vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, nadobudol na základe Dohody o kúpe zo dňa 15.5.1977 a na základe Zmluvy o prenájme nehnuteľností zo dňa 17.7.1978 alebo na základe spracovania podľa § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na zdôraznenie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch 37. - 47. a vo vzťahu aj k odvolacím námietkam žalovaného, odvolací súd uvádza, že zo strany žalovaného nedošlo k spochybneniu vlastníckeho práva žalobkyne. Z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že dom súp. č. XXX a pozemnoknižné parcele zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX, k.ú. M. (ale aj ďalšie nehnuteľnosti) nadobudla žalobkyňa po svojom otcovi na základe konania o novoobjavenom majetku poručiteľa L. F., ktoré viedlo k vydaniu Osvedčenia o dedičstve súdnym komisárom JUDr. Editou Varmosovou dňa 19.2.2003 sp. zn. D 1696/02-55 Dnot 3/03. Ďalšie nehnuteľnosti - pozemky, ktoré neboli predmetom prejednania dedičstva po neb. L. F. boli predmetom vydania Osvedčenia - vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva na základe Notárskej zápisnice zo 17.3.2009 sp. zn. N 35/2009 Nz 8334/2009. Z týchto (okrem iných) pokiaľ boli vytvorené aj KN-C parcely č. 6327 a č. 6328, v minulosti tiež nachádzajúce sa vo vlastníctve ďalších spoluvlastníkov, bolo pre právne posúdenie veci vo vzťahu k predmetu konania právne bezvýznamné. Totiž, ak by aj podľa tvrdenia žalovaného mali byť dotknuté práva týchto spoluvlastníkov, títo nie sú stranami sporu v tomto konaní a rozhodnutie súdu pre nich záväzné nie je.

6. Taktiež sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s vyhodnotením skutkových okolností a záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním v konaní nepreukázal na základe vymedzeného skutkového tvrdenia, že skutočným úmyslom Dohody o kúpe zo

dňa 15.5.1977, ako aj Zmluvy o prenájme nehnuteľností z 17.7.1978 (poukazujúc na konkrétne články), malo byť uzavretie riadnej kúpnej zmluvy. Z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva skutkové zistenie a zároveň žalovaný v odvolaní nespochybňuje, že pri uzatváraní vyššie uvedených právnych úkonov tak L. F., ako aj žalovaný, nadobudli vedomosť, že nebolo možné uzatvoriť kúpnu zmluvu vzhľadom k tomu, že k riadnemu uzatvoreniu tohto právneho úkonu bol potrebný súhlas od bývalého ONV, ktorý v tom čase súhlas k danému predmetu predaja neudeľoval. Žalovaný ďalej potvrdil, že z tohto dôvodu následne bola uzavretá Zmluva o prenájme nehnuteľností dňa 17.7.1978 na dobu 30 rokov, pričom záujem riadne odkúpiť predmetnú nehnuteľnosť sa snažil riešiť s L. F. aj po roku 1989. Posúdenie dobromyseľnosti nadobudnutia vlastníckeho práva a taktiež tzv. ospravedlneného skutkového omylu súdom prvej inštancie v bode 46. odôvodnenia rozsudku vo vzťahu k skutkovým okolnostiam považuje odvolací súd za správne a zodpovedajúce aj súčasnej rozhodovacej praxi súdov Slovenskej republiky (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo 271/2007, rozhodnutie sp. zn. 4Cdo 283/2009, ktoré bolo v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdom SR publikované ako R 73/2015, rozhodnutie sp. zn. 3Cdo 46/2010 a ďalšie). Za správny považuje odvolací súd aj záver, že neboli zistené okolnosti pre určenie vlastníckeho práva na základe návrhu žalovaného, na základe podmienok § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je potrebné v tejto súvislosti poukázať na skutočnosť, že žalovaný uplatnil nárok na základe vzájomnej žaloby podanou žalobou nielen jeho vymedzením na základe tzv. petitu, ale najmä na základe skutkových tvrdení, na základe ktorých je možné podriadiť uplatnený nárok pod určitú právnu normu. Nie je však možné vymedziť nárok tak, že ak nie je možné priznať práva podľa určitého vymedzeného právneho dôvodu, je tento možné vymedziť podľa ďalšieho právneho dôvodu, ak tento nie je naplnený, tak by súd mal skúmať aj ďalšie právne dôvody pre vyhovenie návrhu. Je zrejmé, že žalobca na základe skutkových tvrdení považoval uzavreté právne úkony - Dohodu o kúpe zo dňa 15.5.1977 a Zmluvu o prenájme z 17.7.1978 za uzavretie riadnej kúpnej zmluvy, prípadne, že sa jedná o nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním a zároveň podľa neho by sa mohlo jednať aj o spracovanie cudzej veci podľa § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti vzájomnej žaloby žalovaného tak, ako je to konštatované v dôvodoch rozhodnutia súdu prvej inštancie, nebolo dôvodné, aby sa zaoberal prípadný ďalšími právnymi dôvodmi, pre ktoré by do úvahy mohlo prichádzať nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaným. Preto, ak súd prvej inštancie nepripustil zmenu žalobného návrhu, keď vykonával dokazovanie k tvrdeným skutkovým okolnostiam o nadobudnutí vlastníckeho práva dôvodmi, ktoré žalovaný primárne vymedzil v podanej vzájomnej žalobe, pričom na základe zmeny návrhu sa domáhal určenia vlastníckeho práva „bez náhrady“ na základe iného (ďalšieho) právneho dôvodu, ktorému bolo potrebné podriadiť aj ďalšie dokazovanie v konaní, nedošlo postupom súdu prvej inštancie k porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. Na základe uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu dôsledne posúdil všetky skutkové a právne skutočnosti potrebné pre zaujatie právneho záveru o dôvodnosti podaného návrhu žalobkyne na vypratanie nehnuteľnosti podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň dospel k záveru o nedôvodnosti vzájomnej žaloby žalovaného na určenie vlastníckeho práva, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

8. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 453 ods. 2 a § 255 ods. 1 tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnej výške. O výške trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 .

9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430