Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_24Co-61-2018.pdf
PDF · 120.79 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/61/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobkyne: P. O., narodená XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, C., zastúpená splnomocnencom: ius aegis s. r. o., IČO 36 857 203, Ferienčíkova 7, Bratislava, proti žalovanému: Ing. F. T., narodený XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, C., zastúpený advokátkou: JUDr. Lucia Morgošová, so sídlom Tallerova 4, Bratislava, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 10C/69/2013-492 zo dňa 23.5.2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 11, § 13 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, čl. 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3, čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 255 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalovaný listom z 28.1.2013 upozornil zamestnancov FOOD FARM, s.r.o., Agrovia, PD Dolné Otrokovce na skutočnosti zásadného právneho významu, ktoré sa týkajú spoločnosti FOOD FARM, s.r.o., vyplývajú z právoplatných a vykonateľných súdnych rozhodnutí a môžu mať bezprostredný dopad na platnosť právnych vzťahov založených medzi spoločnosťami, pričom zároveň išlo o reakciu na list žalobkyne a pani O. z 31.10.2012 obchodným partnerom, v rámci ktorého sa označili za konateľky spoločnosti FOOD FARM, s.r.o. s tým, že neexistuje žiaden dokument, ktorým by sa žalovaný mohol preukázať ako konateľ tejto spoločnosti. Žalovaný v liste z 28.1.2013 poukázal na konkrétne výroky rozhodnutí súdov, ktoré zároveň zaslal adresátom. Súčasne v závere hodnotil, že k výmazu žalovaného ako konateľa z obchodného registra došlo v dôsledku sfalšovania spoločenskej zmluvy z 27.1.2010. Ďalej podotkol, že v tejto veci sa momentálne vedie trestné stíhanie a zároveň vyjadril aj názor na postoj žalobkyne vo vzťahu k osobám oprávneným konať v mene spoločnosti (vydávajú sa za konateľky).
4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že hodnotenia a názory žalovaného v liste z 28.1.2013 považoval za jeho hodnotiaci úsudok a pokiaľ ide o uvádzanie údajov vyplývajúcich z rozhodnutí súdov, resp. fakt o tom, že je vedené trestné konanie, išlo o skutkové tvrdenia, ktoré sú, resp. v tom čase boli pravdivé. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaným podané informácie v liste z 28.1.2013 boli primerané, založené na relevantnom skutkovom základe a preto nepredstavovali neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne (zverejnenie predmetných informácií nebolo spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobkyne). Skutočnosť, že by žalovaný rozširoval o žalobkyni informácie o
deľbe finančnej hotovosti z predaja hnuteľných vecí, v konaní preukázané nebolo. Tam, kde určité vyjadrenie bolo hodnotiacim úsudkom, taktiež toto bolo primerané vzhľadom na dostatočný faktický podklad, ako aj v neposlednom rade na skutočnosť, že práve žalobkyňa zvolila už dňa 31.10.2012 spôsob takejto komunikácie s obchodnými partnermi spoločnosti. Súd prvej inštancie mal za to, že uvedeným listom adresovaným zamestnancom, prípadne obchodným partnerom (navyše aj ako reakcia na predchádzajúci list žalobkyne), nemohlo dôjsť k zásahu do práva žalobkyne na ochranu osobnosti. Žalovaný len poukazoval na rozhodnutia súdov, pričom aj keď v závere vyjadruje svoj názor na konanie pani O. a žalobkyne a na zmenu spoločenskej zmluvy, ktorú označil za falšovanie s tým, že sa vedie trestné stíhanie v tejto súvislosti, žiadnym konkrétnym spôsobom nespája osobu žalobkyne s falšovaním spoločenskej zmluvy. To, že následne bolo pristúpené k zmene obchodných partnerov, nie je možné spájať s právom žalobkyne na ochranu osobnosti. Keďže k neoprávnenému zásahu, ktorý by bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu žalobkyni na právach chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka nedošlo, priznanie primeraného zadosťučinenia a náhrady nemajetkovej ujmy nebolo namieste.
5. Súd prvej inštancie úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko uvádza, že žalovaný v tom čase bol osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti FOOD FARM, s.r.o., pričom táto skutočnosť má vyplývať z obchodného registra a z predbežného opatrenia, s čím sa žalobkyňa nestotožňuje, nakoľko žalovaný bol z funkcie konateľa spoločnosti FOOD FARM, s.r.o. odvolaný, pričom predmetné rozhodnutie valného zhromaždenia má konštitutívne účinky bez ohľadu na zápis v obchodnom registri. Ak by sa aj prihliadalo na zápis v obchodnom registri, prípadne na predbežné opatrenie, ani z týchto dôkazov nevyplýva, že by bol žalovaný oprávnený konať samostatne. Žalovaný v liste z 28.1.2013 uvádzal aj svoj nepravdivý hodnotiaci úsudok, že žalobkyňa v liste zo dňa 31.10.2012 uviedla vlastný výklad súdnych rozhodnutí, v ktorom sa vydáva za konateľa, že žalobkyňa sa nikdy platne nestala konateľom spoločnosti FOOD FARM, s.r.o., že žalobkyňa predložila listom zo dňa 31.10.2012 ničím nepodložené a zlomyseľné tvrdenia a zároveň žalovaný spája osobu žalobkyne s tým, že sa mala podieľať na falšovaní Spoločenskej zmluvy spoločnosti FOOD FARM, s.r.o.. Vzhľadom na vyššie uvedené nedostatočné posúdenie charakteru informácií má žalobkyňa za to, že aj v dôsledku toho došlo následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd, teda nesprávne právne posúdil spôsobilosť uvedených informácií zasiahnuť do osobnostných práv žalobkyne. Žalobkyňa opakovane poukazuje na svoje dlhoročné pôsobenie v spoločnosti FOOD FARM, s.r.o. a pozície, ktoré dlhodobo zastávala v spoločnostiach patriacich do skupiny FOOD FARM, pričom za toto obdobie si vybudovala dôveru u zamestnancov tejto spoločnosti, u obchodných partnerov, rovnako si vybudovala postavenie zodpovedného a dôveryhodného zástupcu spoločnosti FOOD FARM, s.r.o.. Upozornenie, ktoré bolo zasielané zamestnancom spoločností FOOD FARM, s.r.o., Agrovia a PD Dolné Otrokovce, obchodným partnerom týchto spoločností, pritom naopak vykresľuje žalobkyňu ako osobu, ktorá klame a zavádza obchodných partnerov, ako osobu, ktorá si vymýšľa o právnych skutočnostiach a ktorú by teda nemali obchodní partneri a zamestnanci uvedených spoločností vnímať ako dôveryhodnú. Informácie, ktoré sú podávané v predmetnom upozornení tak znevažujú postavenie žalobkyne. Žalobkyňa opakovane uvádza, že o jej vymenovaní do funkcie konateľa rozhodli spoločníci spoločnosti FOOD FARM, s.r.o. rozhodnutím spoločníkov mimo valného zhromaždenia dňa 6.9.2012, pričom rozhodnutia spoločníkov spoločnosti vo veci odvolania a vymenovania konateľov majú v zmysle ustálenej rozhodovacej praxi, ako aj názorov odbornej právnickej obce, nesporne konštitutívne účinky, t. j. platia okamžite, bez ohľadu na zápis v obchodnom registri. Inými slovami uznesenie o vymenovaní žalobkyne do funkcie konateľa spoločnosti FOOD FARM, s.r.o. je platné, účinné a záväzné. Rovnako do dnešného dňa nebola žalobkyňa žiadnym kompetentným orgánom v žiadnom konaní označená za osobu, ktorá by sa akýmkoľvek spôsobom podieľala na falšovaní spoločenskej zmluvy spoločnosti FOOD FARM, s.r.o. tak, ako to vo svojich tvrdeniach podsúva žalovaný. Žalobkyňa sa nestotožňuje ani so záverom súdu prvej inštancie spočívajúcom v tom, že žalovaný nespája žalobkyňu s falšovaním spoločenskej zmluvy spoločnosti FOOD FARM, s.r.o.. Žalobkyňa pritom poukazuje na skutočnosť, že neoprávnený zásah do jej osobnostných práv preukazovala nielen samotným listom žalovaného zo dňa 28.1.2013, ale v tejto súvislosti poukazovala aj na tvrdenia žalovaného uvádzané v žalobnom návrhu vo veci vedenej na
Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 7Cb/46/2012, ktoré dôkazy boli doložené do súdneho spisu spolu so žalobou. Žalobkyni sa javí, že súd prvej inštancie opomenul tento dôkaz, resp. dôkazy nehodnotil v ich vzájomnej súvislosti, čo žalobkyňa považuje za vadu konania, v ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu. Je evidentné, že ak by súd prvej inštancie posudzoval aj dôkaz - žalobný návrh vo veci vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 7Cb/46/2012 v spojení s listom žalovaného zo dňa 28.1.2013 a výpoveďami, z uvedených 5 dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalovaný spája osobu žalobkyne priamo s falšovaním spoločenskej zmluvy spoločnosti FOOD FARM, s.r.o.. Uvedené tvrdenia a informácie v liste žalovaného zo dňa 28.1.2013, ako aj v žalobnom návrhu vo veci vedenej a Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 7Cb/46/201, boli nepravdivé, majúce znevažujúci a difamujúci charakter. Je na žalovanom dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní dôkazu pravdy, t. j. v preukázaní, že uvedené tvrdenia v liste žalovaného a v žalobnom návrhu vo veci vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 7Cb/46/2012 sú pravdivé, uvedené by tak predstavovalo dôvod vylučujúci neoprávnenosť zásahu. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu.
7. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že v celom rozsahu popiera vyjadrenia žalobkyne týkajúce sa oprávnenia konať v mene spoločnosti FOOD FARM, s.r.o., oprávnenie žalovaného konať v mene spoločnosti vyplýva z predbežného opatrenia tak, ako správne konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Odhliadnuc od uvedeného, posúdenie predmetnej otázky, t. j. samotného oprávnenia konať v mene spoločnosti, je predmetom osobitných súdnych konaní, táto otázka navyše ani nesúvisí s meritom prebiehajúceho konania a nebol ani dôvod túto problematiku podrobnejšie dokazovať v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný uvádza, že jeho hodnotiaci úsudok bol primeraný, či už z pohľadu obsahu, ako aj použitej formy zverejnenia. Primeranosť hodnotiaceho úsudku je zrejmá z faktických podkladov, ktorými žalovaný disponoval a z ktorých vychádzal pri koncipovaní listu zo dňa 28.1.2013. Žalovaný opakovane poukazuje na to, že pri koncipovaní svojho vyjadrenia vychádzal z právoplatných a vykonateľných rozhodnutí súdov, ktoré mal k dispozícii, že z kontextu listu žalovaného zo dňa 28.1.2013 absolútne nevyplýva žalobkyňou prezentované tvrdenie, podľa ktorého žalovaný spája osobu žalobkyne s podieľaním sa na falšovaní spoločenskej zmluvy spoločnosti. Z predloženého listu vyplýva výlučne skutočnosť, že v tejto veci je vedené trestné konanie, a to je fakt, nie nepravdivé tvrdenie žalovaného, ktoré by bolo spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobkyne. Žalovaný v rámci ochrany svojich práv len reagoval na list žalobkyne, v rámci ktorého samotná žalobkyňa prezentoval svoj vlastný hodnotiaci úsudok. Žalobkyňa v priebehu celého súdneho konania na podporu žalobného návrhu vôbec nepoukazovala na vyjadrenia žalovaného v iných súdnych konaniach a celé dokazovanie pred súdom prvej inštancie bolo z tohto dôvodu zamerané na vyjadrenia žalovaného prezentované v jeho liste zo dňa 28.1.2013. Žalobný návrh žalovaného, ktorý žalobkyňa (sčasti) pripojila k podanej žalobe, slúži výlučne na účely iniciovania súdneho konania a už len z tohto titulu nemožno výkon procesných práv žalovaného posudzovať ako neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne. Pokiaľ žalovaný pri svojich vyjadreniach vychádzal z faktov vyplývajúcich z právoplatných a vykonateľných rozhodnutí súdov, nemožno takéto jeho konanie posudzovať ako poskytovanie nepravdivých informácií tak, ako to namieta žalobkyňa v podanom odvolaní. Žalovaný žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.
8. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že ak by aj posúdenie otázky oprávnenia konať v mene spoločnosti bolo predmetom iného súdneho konania, to neznamená, že si túto otázku konajúci súd nemôže vyhodnotiť sám ako predbežnú otázku v rámci predmetného konania. Pokiaľ ide o primeranosť hodnotiaceho úsudku, žalobkyňa zotrváva na svojom názore, že nešlo o primeraný hodnotiaci úsudok, ale naopak išlo o informácie, ktorými došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkyne. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil spôsobilosť uvedených informácií zasiahnuť do osobnostných práv žalobkyne, a to aj z dôvodu, že neposudzoval všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, nakoľko zrejme opomenul skutočnosti uvedené žalovaným v žalobe a dôkazy predložené v konaní, a teda že okrem listu žalovaného zo dňa 28.1.2013, žalovaný uvádzal nepravdivé a znevažujúce informácie o žalobcovi aj v súdnych konaniach vedených pod sp. zn. 7Cb/46/2012 a sp. zn. 7Cb/107/2012, pričom označil žalobkyňu ako falšovateľa spoločenskej zmluvy spoločnosti FOOD FARM, s.r.o., pričom žalobkyňa nie je v súvislosti s údajným falšovaním trestne stíhaná. Rovnako nepravdivé údaje uvádzal aj list žalovaného zo dňa 28.1.2013, v ktorom sa uvádza, že žalobkyňa sa vydáva za konateľa, pričom bola do tejto funkcie riadne zvolená hlasovaním spoločníkov spoločnosti FOOD FARM, s.r.o. formou per rollam, ktoré má konštitutívne účinky. Žalovaný označoval žalobkyňu za osobu, ktorá mala falšovať spoločenskú zmluvu spoločnosti
FOOD FARM, s.r.o., vyplýva to aj zo samotného uznesenia Okresného súdu Piešťany č. k. 7Cb/46/2012 -91 zo dňa 17.8.2012, ktoré ako uvádza žalovaný na pojednávaní dňa 15.11.2016, dával na vedomie všetkým obchodným partnerom. Žalobkyňa v žalobe opísala rozhodujúce skutočnosti, mimo iné aj práve vyjadrenia žalovaného v konaní sp. zn. 7Cb/46/2012, či sp. zn. 7Cb/107/2012 a na podporu svojich tvrdení doložila aj dôkazy (prílohy žaloby). Vzhľadom na uvedené je tak evidentné, že celé dokazovanie nebolo zamerané len na vyjadrenia žalovaného prezentované v liste zo dňa 28.1.2013, z čoho má žalobkyňa jednoznačne za to, že nakoľko súd prvej inštancie predmetné dôkazy opomenul, prvoinštančné konanie trpí vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu. Ďalej zotrvala žalobkyňa na skutočnostiach uvedených v jej odvolaní.
9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie (§ 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
11. Predmetom konania je požiadavka žalobkyne na uloženie povinnosti žalovanému doručiť žalobkyni a všetkým zamestnancom a obchodným partnerom FOOD FARM, s.r.o., Agrovia, a.s., Poľnohospodárske družstvo Dolné Otrokovce ospravedlnenie v znení: „Ing. F. T. sa týmto ospravedlňuje pani P. O. za uvádzanie nepravdivých informácií a vyjadrení o tom, že sa vydávala za konateľku spoločnosti FOOD FARM a že rozširoval nepodložené a zlomyseľné tvrdenia vo vzťahu k rozhodnutiam Okresného súdu Piešťany, ktoré predložil zamestnancom spoločnosti FOOD FARM, s.r.o., Agrovia, a.s. a Poľnohospodárske družstvo Dolné Otrokovce. Rovnako sa Ing. F. T. týmto ospravedlňuje pani P. O. za to, že ju spájal s domnelým falšovaním a pozmeňovaním Spoločenskej zmluvy spoločnosti FOOD FARM. Za svoje vyjadrenia sa pani P. O. ospravedlňujem. Ing. F. T., Spoločník spoločnosti FOOD FARM, s.r.o.“ a zaplatiť žalobkyni nemajetkovú ujmu vo výške 1.000 eur. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobkyne je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie svojim procesným postupom porušil právo strán na spravodlivý súdny proces, či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a či právne správne posúdil uplatnený nárok žalobkyne.
12. Jednou z odvolacích námietok žalobkyne, pritom však zásadnou bolo, že súd prvej inštancie opomenul dôkaz - Žalobný návrh vo veci vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 7Cb/46/2012 (ďalej aj „Žalobný návrh vo veci sp. zn. 7Cb/46/2012“), z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaný spája žalobkyňu s falšovaním spoločenskej zmluvy FOOD FARM, s.r.o., keď žalobkyňa poukazovala na tento neoprávnený zásah do jej osobnostných práv už v samotnej žalobe a neoprávnený zásah do jej osobnostných práv nespájala len s Listom žalovaného zo dňa 28.1.2013 ale aj so Žalobným návrhom vo veci sp. zn. 7Cb/46/2012. Žalobkyňa tieto odvolacie námietky sama označila ako inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku). Tu sa žiada dodať, že žalobkyňa si nesprávne zamieta odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku s inými odvolacími dôvodmi.
Tento odvolací dôvod totiž dopadá na akékoľvek pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, samozrejme len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z obsahu odvolania žalobkyne však vyplýva, že namieta (mimo iného) skutočnosť, že neoprávnený zásah do jej osobnostných práv žalovaný neuskutočnil len Listom zo dňa 28.1.2013 ale aj Žalobným návrhom vo veci sp. zn. 7Cb/46/2012, ktorú skutočnosť hodlá preukázať práve týmto samotným žalobným návrhom pripojeným k žalobe v súdenom spore, pričom súd prvej inštancie tento ňou navrhovaný dôkaz opomenul. Z obsahu uvedených odvolacích námietok je zrejmé, že žalobkyňa (aj keď to výslovne v odvolaní neuviedla) namieta nezodpovedanie jej argumentácie v žalobe o existencii neoprávneného zásahu do jej osobnostných práv a nevykonanie navrhnutého dôkazu v žalobe na preukázanie existencie neoprávneného zásahu, čo bez pochyby zakladá odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), e) Civilného sporového poriadku posúdiac odvolanie podľa obsahu (§ 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
13. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom, spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.
14. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
15. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Tu je potrebné dať za pravdu žalobkyni, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nie je zrejmé, akým spôsobom sa súd prvej inštancie vysporiadal s jej tvrdením, že žalovaný spájal žalobkyňu s falšovaním spoločenskej zmluvy FOOD FARM, a.s. aj v žalobnom návrhu v konaní vedenom pod sp. zn. 7Cb/107/2012 a pod sp. zn. 7Cb/46/2012 (Čl. III, strana 7 žaloby) a ako dôkaz navrhuje Žalobný návrh v konaní sp. zn. 7Cb/107/2012 (relevantné časti), v konaní sp. zn. 7Cb/46/2012 (relevantné časti). Odôvodnenie napadnutého rozsudku sa týka žalobkyňou tvrdeného zásahu do jej osobnostných práv len Listom žalovaného zo dňa 28.1.2013, nie aj Žalobným návrhom vedeným na Okresnom súde Piešťany sp. zn. 7Cb/46/2012. Záver súdu prvej inštancie o neopodstatnenosti žaloby v prejednávanej veci sa vzťahuje výlučne ku konaniu žalovaného spojeného s jeho Listom zo dňa 28.1.2013, hoci v žalobe odvodzuje žalobkyňa svoju požiadavku na ospravedlnenie a náhradu nemajetkovej ujmy od neoprávneného zásahu spôsobeného aj skutočnosťami uvedenými v Žalobnom návrhu vo veci sp. zn. 7Cb/46/2012, ktorý žalobný návrh aj žalobkyňa pripojila (mimo iného) k žalobe v súdenom spore. Súd prvej inštancie v bode 4. odôvodnenia preskúmavaného rozsudku uvádza, že dokazovanie vykonal mimo iného aj listinnými dôkazmi, pričom Žalobný návrh vo veci sp. zn. 7Cb/46/2012 v preskúmavanom rozsudku ako listinný dôkaz ani len nespomína, hoci je súčasťou spisu, keďže bol pripojený k žalobe. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie mal v rozhodnutí venovať aj tomuto skutkovému tvrdeniu žalobkyne, že zásah do jej osobnostných práv mal byť spôsobený aj Žalobným návrhom vo veci sp. zn. 7Cb/46/2012. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemôže argumentáciu strany odmietnuť ako nesprávnu, ale jeho povinnosťou je tiež uviesť v čom jej nesprávnosť spočíva. Argumenty súdu musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne. Konštatovanie súdu, že argumenty strany sú nesprávne alebo irelevantné bez toho, aby uviedol, prečo ich považuje za nesprávne a irelevantné, možno považovať za nedostatočné odôvodnenie. O takýto prípad išlo aj v súdenom spore a hoci odôvodnenie napadnutého rozsudku je rozsiahle, súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec nereagoval na predmetné skutkové tvrdenie žalobkyne
obsiahnuté už v samotnej žalobe a neposkytol jej žiadnu repliku na ňou predostreté právne otázky týkajúce sa tohto skutkového tvrdenia. Za týchto okolností rozsudok súdu prvej inštancie nie je v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, odňal žalobkyni možnosť konať pred súdom a tým tiež bola naplnená dôvodnosť odvolacej argumentácie žalobkyne.
16. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej argumentácii žalobkyne, v ktorej namietala okolnosť, že súd prvej inštancie opomenul dôkaz - Žalobný návrh vo veci sp. zn. 7Cb/46/2012, resp. dôkazy nevyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti, je treba ako prvoradé uviesť, že dokazovanie je možno vymedziť ako osobitnú činnosť súdu zameranú na získavanie poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky je v sporovom konaní povinnosťou strán, ktorá im bola všeobecne uložená v ustanovení § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 a aktuálne je v ustanovení § 185 Civilného sporového poriadku. Ide o povinnosť tej zo strán, ktorá tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebné skutočnosti v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila, platí, že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola pre nečinnosť strany preukázaná (resp. objektívne nemohla byť preukázaná) a kedy výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží potom na tej strane, ktorý z jej existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
17. Ako vyplýva z obsahu žaloby, žalobkyňa navrhla vykonať dôkaz (mimo iného) aj Žalobným návrhom Ing. T. v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany sp. zn. 7Cb/46/2012, ktorý pripojila k žalobe. Ako vyplýva z obsahu spisu (konkrétne zo zápisníc o pojednávaní), súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal, dokonca ani rozhodnutie o nevykonaní tohto dôkazu navrhnutého žalobkyňou sa v žiadnej zo zápisníc o pojednávaní ani len nenachádza. Keďže žalobkyňou navrhnutý uvedený dôkaz nebol pred súdom prvej inštancie vykonaný, nezaoberal sa súd prvej inštancie týmto dôkazom ani v preskúmavanom rozsudku. Dokazovanie je časť civilného sporového konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa žaloba týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie. Súd v civilnom sporovom konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a nie strán sporu. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok neúplnosť skutkových zistení, vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu na dokazovanie má charakter rozhodnutia, ktorým sa upravuje vedenie konania a nemusí obsahovať odôvodnenie. Povinnosťou súdu je (mimo iného) tiež v odôvodnení rozsudku uviesť, ktoré dôkazy neboli vykonané a z akého dôvodu. Týmto sa však súd prvej inštancie dôsledne neriadil, čím došlo k porušeniu procesných práv dotknutej strany, t. j. žalobkyne.
18. Za týchto okolností neostávalo odvolaciemu súdu len konštatovať, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom a odňal stranám možnosť konať pred súdom. Len dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie môže zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne rozhodnutie a náležite odôvodnené rozhodnutie napĺňa ústavné kritéria vyplývajúce preň z Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tiež preskúmavaný rozsudok trpí skutkovými vadami, keďže súd prvej inštancie pochybil i tým, že nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom návrh na vykonanie dôkazu nezamietol a v odôvodnení preskúmavaného rozsudku neuviedol, z akého dôvodu žalobkyňou navrhnutý dôkaz nevykonal. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
19. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ani na jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť. Žiada sa dodať vo vzťahu k odvolacej námietke žalobkyne o nesprávnom právnom posúdení veci, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok, ani vady prvoinštančného konania, preto bolo nutné tento rozsudok zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor pre vydanie nového rozhodnutia, ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom. Rovnako nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.
20. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania (vrátane vykonania dôkazov navrhnutých žalobkyňou v žalobe za predpokladu, že nedôjde k zamietnutiu návrhu na vykonanie dôkazu), pričom výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné komplexne vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v čl. 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.
21. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).