Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-1T/96/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Považská Bystrica JUDr. Ivo Hlucháň, na hlavnom pojednávaní dňa 13.11.2018, v trestnej veci obv. Z. G., nar. XX.XX.XXXX, stíhaného pre pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., takto

rozhodol:

Obžalovaný Z. G., nar. XX.XX.XXXX v Považskej Bystrici, trvale bytom F. Z., okres Považská Bystrica, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a ústave na výkon odňatia slobody Žilina,

je vinný, že:

i napriek tomu, že nie je držiteľom vodičského oprávnenia a trestným rozkazom Okresného súdu Pov. Bystrica, sp. zn. XT/X/XXXX-XX zo dňa 04.01.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.01.2015, mu bol uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 36 mesiacov,

- dňa 17. novembra 2016 asi 0 19.30 h na sídlisku Stred v Považskej Bystrici si po predchádzajúcej telefonickej dohode od X. A. zapožičal motorovú pílu a motorové vozidlo značky T. O., evidenčného čísla J.-XXX L. s tým, že motorovú pílu ide zaviesť do miestnej časti B.Ý. A., následne nasadol do vozidla na miesto vodiča, naštartoval a s vozidlom odjazdil zo sídliska Stred smerom ku hlavnej križovatke v meste Považská Bystrica,

- dňa 17. novembra 2016 asi 0 20.30 h riadil motorové vozidlo značky T. O. evidenčného čísla J.-XXX L., smerom od Pov. Bystrice, časť Dolný Moštenec, smerom na obec Papradno, okres Pov. Bystrica, kde počas riadenia motorového vozidla bránil v jazde svojej bývalej družke A. O., bytom Pov. Bystrica, B. A.Š. XX, ktorá jazdila na osobnom motorovom vozidle značky Š. L., evidenčného čísla Z.- XXX W., a to tak, že najskôr v Považskej Bystrici, časť Dolný Moštenec, zablokoval jej vozidlo, následne, keď' sa jej podarilo z miesta s vozidlom odísť, tak ju začal s vozidlom prenasledovať, tlačil sa s vozidlom na jej vozidlo, predbiehal ju a následne blokoval tak, že tesne pred ňou zastavil, keď' ho obišla, znova ju predbehol a zastavil, čo počas jazdy urobil niekoľkokrát, pričom po zastavení vozidiel v obci Brvnište, okres Pov. Bystrica, prišla na miesto aj hliadka Obvodného oddelenia PZ Pov. Bystrica,

teda

maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahovalo rozhodnutie súdu o zákaze činnosti,

tým spáchal

pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.,

a za to sa odsudzuje:

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr, zák., na súhrnný trest 16 (slovom: šestnásť) mesiacov odňatia slobody nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd r u š í výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 02.03.2017, právoplatného dňa 02.03.2017, ktorým bol odsúdený pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona, s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 ( sedem ) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky motorové vozidlá na dobu 5 /päť/ rokov.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podal na obžalovaného obžalobu pre pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti.

Obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti v prípravnom konaní nedoznal.

Súd vydal trestný rozkaz dňa 17.10.2017, proti ktorému trestnému rozkazu podal obžalovaný odpor.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.11.2018 vyhlásil, že sa cíti nevinný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov A. O., X. A., A.. O. P., I.. A. D., prečítaním svedeckej výpovede z prípravného konania Y. I., oboznámením sa závermi znaleckého posudku MUDr. G., Z.., pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. 2T/., XT/X/XXXX, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti v rámci prípravného konania nedoznal, aj keď v zápisnicu o výsluchu je uvedené, že sa doznáva, perom je dopísané, že sa nedoznáva. Z obsahu tejto zápisnice je však zrejmé, že spáchanie skutku poprel. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.11.2018, že nie je pravdou, že on by vykonával jazdu predmetným motorovým vozidlom a zásadným spôsobom túto skutočnosť poprel. Pokiaľ ho aj kontrolovali policajti, on nebol v aute, stál vedľa auta s tým, že aj policajtom uviedol, že jazdu vykonával A.Š.. Ďalej uviedol, že v podstate aj jeho bývalá družka nechcela dať trestné oznámenie, dala to jeho sestra a družka potom sa pripojila. Pokiaľ išiel s družkou debatovať, šoféroval jednoznačne A..

Svedkyňa A. O. uviedla, že v uvedený deň išla dať nejakému priateľovi injekciu, vtedy došiel na aute obžalovaný, zablokoval ju, ešte mu vytýkala, že je opitý, prečo šoféruje. Toto sa odohralo v obci Moštenec. Následne sa rozhodla, že pôjde do Papradna cez Považskú Bystricu, cestou ako išla do Papradna ju viackrát blokoval, bála sa, že ju nabúra, preto volala policajtov. Spôsob jazdy volil taký, že ju obehol, pribržďoval a musela manévrovať tak aby do neho nenabúrala. V obci Brvnište, keď už nemala možnosť ho obehnúť, na úzkej ceste zastavila, vystúpila z vozidla, evidentne bol vo vozidle sám, následne tam prišli policajti. Policajtov volala dvakrát, počas tejto jazdy, s tým že ju naháňa obžalovaný, že sa ho bojí. Na doplňujúcu otázku zo strany obhajoby uviedla, že jednoznačne videla ako nastúpil do auta, následne po nasadnutí sa auto pohlo. Vylúčila možnosť, že by v aute bol niekto iný.

Svedok X. A. uviedol, že v uvedený deň spolu s obžalovaným v rámci výkonu práce sa presúvali uvedeným motorovým vozidlom. Podľa jeho názoru motorové vozidlo mal od šéfa požičané práve obžalovaný s tým, že ale jazdu vykonával on, teda svedok. Po tom, čo došli z roboty do Papradna, požiadal ho obžalovaný kľúče od auta s tým, že musí zaviesť do Moštenca pílu. Nakoľko v tom problém nevidel, nevedel o tom, že nemá vodičský preukaz, resp. že má uložený zákaz činnosti viesť motorové

vozidlá, mu auto požičal. Približne o polnoci mu telefonoval obžalovaný, že má ísť do Papradna pre auto, že ho zastavili policajti. Po vozidlo išiel svedok až ráno, malo prepichnuté pneumatiky. Jednoznačne aj tento svedok uviedol, že videl obžalovaného jazdiť s týmto vozidlom. Taktiež obžalovaný jazdil s vozidlom aj v minulosti, v rámci výkonu práce. Vozidlo používal buď on alebo obžalovaný s tým, že nebolo mu čudné, že toto vozidlo používa aj obžalovaný, nakoľko nevedel že je v zákaze činnosti. Poprel, že by on v uvedený deň s týmto vozidlom on jazdil vo večerných hodinách do Moštenca a Brvnišťa, nakoľko bol doma a sledoval televíziu.

Ďalší svedok A.. O. P., poverený príslušník PZ Považská Bystrica uviedol, že v uvedenom čase boli preverovať s kolegom nahlásenie, že nejaký vodič má niekoho prenasledovať. Po tom čo došli do obce Brvnište, vozidlo ktoré bolo opísané operatívnym dôstojníkom bolo odstavené v Brvništi vedľa hlavnej cesty, vo vozidle už nikto nesedel ale pri vozidle stál obžalovaný a oznamovateľka. Pýtali sa oznamovateľky O. kto šoféroval auto, ona potvrdila, že šoféroval obžalovaný. Tento to na mieste poprel, že nie je pravdou, že on by šoféroval. Jednoznačne teda svedkyňa potvrdila, že šoféroval obžalovaný / svedok ho nazval Z./ s tým, že oni ju poučili, že môže na neho podať trestné oznámenie. Viac vec v podstate neriešili.

Ďalší svedok I.. A. D., poverený príslušník PZ Považská Bystrica, v podstate v plnom rozsahu potvrdil svojou výpoveďou výpoveď kolegu A.. P.. Tento svedok však uviedol, že oznamovateľka uviedla, že vozidlo šoféroval obžalovaný, on ju s ním prenasledoval. Bola poučená, že môže podať trestné oznámenie. Obžalovaný, podľa jeho vedomostí, bol pod vplyvom alkoholu.

Skutočný stav bol ďalej na hlavnom pojednávaní preukázaný čítaním svedeckých výpovedí, a to svedkyne Y. I., z ktorej svedeckej výpovede mal súd za preukázané, že táto svedkyňa bola informovaná svojou kamarátkou, družkou obžalovaného, že tento ide k nej, teda k svedkyni, že jej ide vynadať, aby sa zamkla. Skutočne sa zamkla, okolo 18,30 hod. videla na ceste odstavenú dodávku, za chvíľu niekto búchal na vchodové dvere, bol to obžalovaný. Pohádali sa, na to obžalovaný prestal búchať a odišiel. Jednoznačne vykonal jazdu na dodávke, išiel na nej preč. Nakoľko jej A. O., že jej telefonicky oznámila, že ju prenasleduje obžalovaný, zavolala aj ona policajtov.

Súd potom skutočný stav mal preukázaný tak, že závermi znaleckého posudku MUDr. W. G., Z.., znalca z odboru zdravotníctvo, ktorý v rámci prípravného konania vypracoval znalecký posudok č. 161/2017, za účelom objektívneho posúdenia ovplyvnenia alkoholu u vodiča, obžalovaného Z. G.. Na základe záverov znaleckého posudku mal súd za preukázané, že vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku jednak z merania a taktiež z údajov, ktoré mu uviedol obžalovaný. Tento uviedol, že pil alkohol približne o 21,30 hod. Ďalej znalec uviedol, že vzhľadom k tomu, že došlo len k jednému dýchaniu, že nie je možné spätným prepočtom vyrátať množstvo alkoholu, sa nachádzalo v krvi obžalovaného v čase spáchania skutku, takže sa na základe tohto znaleckého posudku nepreukázalo, či obžalovaný vykonával jazdu v stave vylučujúcom vykonávať takúto činnosť.

Z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 02.03.2017, právoplatného dňa 02.03.2017, mal súd za preukázané, že obžalovaný bol uznaný vinným z pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, taktiež mu bolo uložené ochranné ambulantné protialkoholické liečenie.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. XT/X/XXXX-XX zo dňa 04.01.2015, právoplatného dňa 04.01.2015, spolu s opravným uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.01.2015, mal súd za preukázané, že obžalovaný bol uvedeným trestným rozkazom uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, že napriek tomu, že bol rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu Považská Bystrica, zo dňa 09.05.2011 pristihnutý za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za o mu bol uložený aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 60 mesiacov, dňa 04.01.2015 vykonával jazdu, pričom bol skontrolovaný príslušníkmi polície. Za tento prečin mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 roky. Zároveň mu však bol uložený podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 36 mesiacov. Nakoľko trestný rozkaz nadobudol

právoplatnosť dňa 04.01.2015, trest zákazu činnosti by mal vykonaný dňa 04.01.2018. Z tohto trestného rozkazu bolo teda jednoznačne preukázané, že obžalovaný vykonával činnosť v zákaze.

Na základe výpisu evidenčnej karty vozidla mal súd za preukázané, že osobné motorové vozidlo T. O., evidenčného čísla J. XXX L., je evidované na vlastníka firmy X. S., S..X..F..

Podľa výpisu evidenčnej karty vodiča mal súd za preukázané, že obžalovaný Z. G. mal zaznamenaný trest zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 36 mesiacov, na základe trestného rozkazu tunajšieho súdu, pričom zvyšok zákazu činnosti mu nebol podmienečne upustený.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal potom súd nemal pochýb, čo do zistenia skutočného stavu a konanie obžalovaného kvalifikoval ako pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., nakoľko mal súd jednoznačne za preukázané, že tento maril rozhodnutie súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahovalo rozhodnutie súdu o zákaze činnosti. Súd pri preukázaní viny vychádzal jednoznačne zo svedeckých výpovedí všetkých svedkov, ktorých na hlavnom pojednávaní vypočul, z tohto dôvodu potom neuveril obrane obžalovaného, že jazdu nevykonával. Tento je bez akýchkoľvek pochýb usvedčený, jednak X. A., s ktorým vykonával práce a s ktorým v podstate obaja využívali motorové vozidlo. Dokonca tento vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v minulosti bežne používal motorové vozidlo obžalovaný Z. G., pričom tento svedok nevedel, že obžalovaný má uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Taktiež tento svedok bez akýchkoľvek pochýb popísal spôsob odovzdania motorového vozidla, ako aj to že fyzicky videl ako obžalovaný do auta nasadá a ako vykonáva jazdu. Taktiež bol obžalovaný bez akýchkoľvek pochýb usvedčený svedeckou výpoveďou A. O., ktorá jednoznačne potvrdila, že to bol obžalovaný, ktorý vykonával na uvedenom vozidle jazdu. Nepriamo je usvedčený aj príslušníkmi polície, ktorí uviedli, že po čom čo boli vyslaní na zásah, im samotná svedkyňa, prítomná O., uviedla, že jazdu vykonával obžalovaný a taktiež obaja príslušníci polície toto potvrdili.

Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený priemerne. Podľa výpisu z evidencie priestupkov tento má priestupky len ako vodič dopravného prostriedku. V minulosti bol viackrát súdne trestaný, a to celkovo pred spáchaním trestnej činnosti 8-krát. Naposledy bol odsúdený na nepodmienečný trest v trvaní 7 mesiacov, ktorý trest mu bol v rámci ukladania súhrnného trestu práve týmto rozsudkom zrušený. V súčasnej dobe vykonáva tento trest.

Podľa § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák., spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, pričom u obžalovaného zistil dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zák., teda že tento spáchal viac trestných činov a v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák., že bol už za trestný čin odsúdený. Poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Tr. zák. súd nezistil, teda pomer priťažujúcich k poľahčujúcom bol 2:0 v prospech priťažujúcich okolností.

Súd odsudzoval páchateľa za skutok, ktorý spáchal skôr ako bol vyhlásený iný jeho odsudzujúci rozsudok, a to konkrétne rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. XT/XX/XXXX, ktorý bol vyhlásený dňa 02.03.2017. Z týchto dôvodov potom súd pri ukladaní trestu ukladal páchateľovi v zmysle § 42 ods. 1, 2 Tr. zák. súhrnný trest a zároveň zrušil výrok o treste ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce z citovaného rozsudku s tým, že súd uložil páchateľovi trest odňatia slobody podľa zákonnej sadzby uvedenej v § 360 ods. 2 Tr. zák., a to v trvaní 16 mesiacov odňatia slobody nepodmienečne, ktorý trest súd považuje za zákonný a spravodlivý, a ktorým trestom bude zabezpečený účel trestu tak ako to má na mysli zákonodarca.

Súd zaradil obžalovaného pre výkon tohto trestu v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko tento v posledných 10 rokoch, pred spáchaním trestného činu, nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Nakoľko obžalovaný svojou nedisciplinovanosťou na úseku cestnej dopravy preukázateľne porušuje pravidlá cestnej dopravy a v súvislosti s riadením motorového vozidla sa dopúšťa úmyselnej trestnej činnosti, súd dospel k záveru, že je potrebné obžalovanému uložiť popri nepodmienečnom treste aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, a preto mu súd v zmysle § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. uložil trest v strede zákonnej sadzby, a to na dobu 5 rokov, čo súd považoval za adekvátny trest, vzhľadom k osobe obžalovaného.

Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsudku, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. por.).