Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32P-50-2018.pdf
PDF · 90.2 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/50/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa O. C., nar. XX.XX.XXXX, toho času v náhradnej osobnej starostlivosti N. C., nar.XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XXX, v konaní zastúpený procesným opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: otec E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., a matky: B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XXX, v konaní na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 26P 221/2006 - 29 zo dňa 18.04.2007 tak, že vyživovacia povinnosť otca na maloletého Petra sa s účinnosťou od 09.10.2018 zvyšuje zo sumy 22,61 eur na sumu 50,-eur mesačne, ktorú je povinný platiť, a to vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred, na účet príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Nedoplatok otca na výživnom za obdobie od 09.10.2018 do 30.11.2018 vo výške 47,71 eur je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 5,-eur splatných vždy spolu s bežným výživným, pričom nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatný celý dlh.
II. Súd mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 26P 221/2006-29 zo dňa 18.04.2007 tak, že vyživovacia povinnosť matky na maloletého O. sa s účinnosťou od 09.10.2018 zvyšuje zo sumy 22,61 eur na sumu 50,-eur mesačne, ktorú je povinná platiť, a to vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred, na účet príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Nedoplatok matky na výživnom za obdobie od 09.10.2018 do 30.11.2018 vo výške 47,71 eur je matka povinná zaplatiť v mesačných splátkach po 5,-eur splatných vždy spolu s bežným výživným, pričom nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatný celý dlh.
odôvodnenie:
1. Súdu bol dňa 18.09.2018 doručený podnet Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trnava na začatie konania o zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, ktoré bolo naposledy upravené rozsudkom 26P/221/2006 zo dňa 18.04.2007, pričom v súčasnosti nedosahuje ani minimálnu zákonnú výšku.
2. Súd uznesením č.k. 32P/50/2018-6 zo dňa 19.09.2018 začal konanie vo veci zvýšenia výživného na maloletého. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.10.2018.
3. Súd doručil návrh matke spolu s výzvou na vyjadrenie k návrhu (doručenka č.l.7), pričom matka na výzvu nereagovala, svoje pomery nedokladovala a k predmetu konania sa nevyjadrila.
4. Súd doručil oznámenie o veci otcovi zverejnením na úradnej tabuly a webovej stránke súdu, nakoľko sa súdu otcovi nepodarilo doručiť návrh na zistené adresy, keď otec má hlásený pobyt na meste Poprad.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom N. C., ktorá má maloletého v náhradnej osobnej starostlivosti, ako aj obsahom spisového materiálu ako aj obsahom pripojeného spisu 26P/221/2006, lustráciami v Sociálnej poisťovni a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Eva Kunetková uviedla, že súčasné výdavky na maloletého sú: výdavky na stravu 200 eur, výdavky na oblečenie mes. cca 50 eur, škola 20 eur s tým, že má maloletý aj nejaké výdavky na zdravotnú starostlivosť. Cestovné pre maloletého je cca 30 eur. Drogéria, kozmetika hygiena cca 10 eur mesačne. Okuliare, výdavok je cca 70 eur na dva roky). Celkovo výdavky na maloletého predstavujú sumu 310,- eur + zabezpečenie bytovej potreby starou matkou. Otec výživné na maloletého od začiatku roka neplatí a matka na maloletého výživné neplatila vôbec. Ďalej uviedla, že plnoletí súrodenci sú už po skončení prípravy na povolanie, pričom starší brat pracuje a žije v spoločnej domácnosti s nimi a staršia sestra žije samostatne.
7. Naposledy bola určená vyživovacia povinnosť na maloletého obom rodičom rozsudkom č.k. 26P/221/2016 zo dňa 18.04.2007 (t.j. pred 11 a pol rokom), kedy bola obom rodičom uložená povinnosť platiť výživné vo výške 22,61 eur (681,- Sk)a to každému z nich, pričom ich vtedajší spoločný príjem bol vo výške 221,74 eur (6680,- Sk) v podobe dávok v hmotnej núdzi. V tom čase mali súčasne obaja rodičia ďalšie vyživovacie povinnosti k toho času dvom maloletým deťom, ktoré boli taktiež v starostlivosti N. C.. A na ktoré platili rodičia výživné vo výške 49,79 eur otec (na obe spolu) a 16,60 eur matka (na obe spolu).
8. Z obsahu z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec je poberateľom starobného dôchodku vo výške 366,30 eur, z ktorého sú mu vykonávané zrážky v rozsahu 186,78 eur mesačne. Matka podľa vykonanej lustrácie v Sociálnej poisťovni za ostatné dva roky nepracoval
9. Procesný opatrovník odporučil rozhodnúť podľa odôvodnených potrieb maloletého a možností a schopností ako aj príjmových a majetkových pomerov rodičov..
10. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
11. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
12. Podľa § 62 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“)
- ods. 1 ZR- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- ods. 2 ZR - obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- ods. 3 ZR - každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- ods. 4 ZR - pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- ods. 5 ZR - výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
15. Podľa § 78 ods. 1 ZR , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh
16. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
17. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. (ďalej len „CMP“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
18. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z.z., sumu minimálnej mzdy pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou ustanovenú podľa § 7 a sumu minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom ustanoví na príslušný kalendárny rok vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") nariadením vlády.
19. Podľa § 1 písm. a) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 278/2017 Z.z., suma minimálnej mzdy na rok 2018 sa ustanovuje na 480,00 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
20. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne
- okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou zánik vyživovacej povinnosti, zhoršenie alebo zlepšenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 Zák. o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.
21. V danom prípade k poslednej úprave výživného došlo Okresného súdu Trnava 18.04.2007 č. k. 26P/221/2006-29, keď výška výživného bola určená sumou 22,61 eur mesačne obom rodičom na maloletého syna. Rodičia boli poberateľmi dávok v hmotnej núdzi v celkovej výške 221,74 eur, pričom matka bola nezamestnaná približne 1,5 roka a otec 2,5 roka. Obaja rodičia bývali v sťažených podmienkach a mali tri vyživovacie povinnosti. V súčasnej dobe matka oficiálne nemá príjem, pričom však súd má za to, že je v možnostiach a schopnostiach matky pracovať aspoň za minimálnu mzdu, čo predstavuje v súčasnosti 480,- eur v hrubom, resp. po odčítaní odvodov a daní 403,- eur v čistom pri súčasnej miere nezamestnanosti v Trnavskom kraji, ktorá je 2,5%. Súd nenachádza žiadny rozumný argument, prečo matka nie je zamestnaná ostatné dva roky, a preto dospel k záveru, že jej nezamestnanosť je dobrovoľná a teda sa bez náležitého dôvodu vzdala príjmu, ktorý môže dosahovať, čo je práve príjem v podobe minimálnej mzdy, preto súd pri určení príjmu matky vychádzal práve z minimálnej mzdy. V súčasnosti už matka inú vyživovaciu povinnosť nemá, t.j oproti poslednému rozhodovaniu o výživnom jej odpadli dve vyživovacie povinnosti. Otec má príjem 366,30 eur mesačne, čo je podstatne vyšší príjem, ako bolo v čase ostatného rozhodovania, a preto súd vychádzal z uvedenej sumy. Rovnako ako matke aj otec už v súčasnosti inú vyživovaciu povinnosť nemá, t.j oproti poslednému rozhodovaniu o výživnom mu odpadli dve vyživovacie povinnosti. Vo vzťahu k dlhom otca konštatuje, že zrážky si spôsobil sám, pričom uvedené nemôže prenášať na maloleté dieťa. Maloletý Peter v súčasnosti navštevuje strednú školu a teda došlo k zmene pomerov zmenou stupňa školského vzdelania - stredná škola, ako aj prirodzeného rastu výdavkov na stravu, ošatenie a ostatné potreby maloletého (cestovné), ktoré sú v súčasnosti vo výške 310,- eur - viď ods. 6 odôvodnenia.
K poslednej úprave pomerov došlo v r. 2007, teda súd rozhoduje 11 rokov po ostatnom rozhodnutí. K zásadnej zmene došlo u mal. zmenou školy, ako aj jeho rastom. Rovnako došlo k zásadnej zmene pomerov u rodičov, ktorí už nemajú tri vyživovacie povinností, ale len jednu, ako aj nárastom príjmu u otca na 366,30 eur ako aj predpokladaného príjmu matky na sumu 403,- eur. Od poslednej úpravy výživného sa zvýšili objektívne náklady maloletého dieťaťa vekom, rastom a s tým súvisiacimi nákladmi na oblečenie, stravu a podobne (viď ods. 6). Otec maloletého nenavštevuje, ako ani inak neprejavuje o neho záujem. Matka sa so synom stretáva príležitostne, avšak neplatí ani bežné výživné. Výška obvyklého výživného vo veku maloletého má predstavovať do 20% príjmu povinnej osoby. Súd v tomto rozpätí určil výživné s prihliadnutím na možnosti otca aj matky po zohľadnení otcových zrážok, ako aj skutočnosti, že matka dieťa navštevuje. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že výživné oboch rodičov zvýšil zo sumy 22,61 eur na sumu 50,- eur mesačne. Stanovené výživné nepokrýva síce výdavky na maloletého, ale na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zodpovedá možnostiam a schopnostiam oboch rodičov a určenie neprimerane vysokého výživného vzhľadom na ich nízky príjem by nemalo zmysel. Výživné súd určil od 09.10.2018, t.j. od právoplatnosti uznesenia o začatí konania.
22. Podľa § 232 ods.3,4 zákona č. 160/2015 Z.z., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
23. Súd umožnil otcovi a matke splácať nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 09.10.2018 do 30.11.2018, vypočítaný pri každom ako rozdiel doteraz určeného výživného v sume 27,39 eur (rozdiel za mesiac november) + 20,32 eur (rozdiel za mesiac október 27,39/31dní *23 dní) v mesačných splátkach po 5,- eur spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
24. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
25. O trovách konania súd nerozhodol, nakoľko nebol podaný návrh na rozhodnutie o nich.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).