Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46Er/927/2017

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Mesto Hlohovec, IČO: 00 312 509, M.R. Štefánika 1, Hlohovec, zast.: JUDr. Lucia Jurgová advokátka s.r.o., IČO: 47 236 884, Slnečná 33, Poproč proti povinnému: X. M.N., I.. XX.XX.XXXX, K., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Lukáš Liščák, Nám. Sv. Michala 5/A, Hlohovec, o vymoženie sumy 49,16 eur a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú.

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

III. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 45,65 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v aktuálnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*200588 zo dňa 29.5.2017 bol súdny exekútor JUDr. Lukáš Liščák v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe rozhodnutia Mesta Hlohovec č.k. 1620107132 zo dňa 6.4.2016, právoplatného dňa 30.5.2016 a vykonateľného dňa 1.12.2016, č.k. 080721/2016 zo dňa 30.3.2016, právoplatného dňa 30.8.2016 a vykonateľného dňa 16.9.2016.

Dňa 26.9.2018 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Zároveň si súdny exekútor uplatnil a vyčíslil náhradu trov exekúcie.

V Obchodnom vestníku (číslo 182/2018 zo dňa 20.9.2018) bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 36OdK/179/2018 zo dňa 12.9.2018 bol na majetok dlžníka (povinného) vyhlásený konkurz, bol ustanovený správca Mgr. Marcela Turasová a bolo rozhodnuté o zbavení dlhov dlžníka (povinného), ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.

Podľa § 167f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

Podľa § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

Podľa § 166a ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

Podľa § 166a ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

Podľa § 166b ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje

a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva,

b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu,

c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom,

d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom,

e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom,

f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.

Podľa § 166b ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.

Podľa § 166e zákona o konkurze a reštrukturalizácii, o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide. Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Pohľadávka, ktorá sa v dôsledku oddlženia stala voči dlžníkovi nevymáhateľná, je aj naďalej vymáhateľná voči ručiteľovi alebo inej osobe, ktorá pohľadávku voči dlžníkovi zabezpečuje. Na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.

V danom prípade pohľadávka oprávneného voči povinnému vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz voči povinnému ako dlžníkovi, nakoľko predmetná pohľadávka vznikla na základe rozhodnutia Mesta Hlohovec č.k. 1620107132 zo dňa 6.4.2016, právoplatného dňa 30.5.2016 a vykonateľného dňa 1.12.2016, č.k. 080721/2016 zo dňa 30.3.2016, právoplatného dňa 30.8.2016 a vykonateľného dňa 16.9.2016, teda ide o pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Exekučný súd preto s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyhlásil exekúciu za neprípustnú a rozhodol o jej zastavení.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).

Súdny exekútor si uplatnil a vyčíslil trovy exekúcie v podaní zo dňa 20.9.2018 v celkovej výške 52,42 eur, ktoré pozostávajú z odmeny v zmysle § 14 vyhlášky minimálnej výške 33,19 eur, z náhrady hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky - poštovné vo výške 6,80 eur, poplatky za elektronické lustrácie vo výške 1,05 eur, za konverziu poverenia 0,70 eur a 20 % DPH.

Podľa § 14 vyhlášky ods. 1 a 2, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Súd priznal súdnemu exekútorovi požadovanú minimálnu odmenu na základe § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 eur.

Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu súdnemu exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že súdnemu exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Hotové výdavky teda musia byť súdnym exekútorom už vynaložené, aby mu súd mohol priznať ich náhradu. Zároveň súd uvádza, že pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi prizná len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise resp. vrátenou obálkou k zaslanej listine, poštovým podacím hárkom, faktúrou. Súd nemôže priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka resp. nedoručená zásielka, pokiaľ ide o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.

Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné vo výške 3,10 eur, ktorého vynaloženie mal preukázané doručenkami založenými v exekučnom spise EX407/2017. Súd tak priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné za 2 x doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému (3,10 eur). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi zvyšné uplatnené poštovné za zaslanie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a za doručovanie exekučného príkazu, za doručovanie konečného vyúčtovania, za doručovanie príkazu na odblokovanie účtu, nakoľko ich vynaloženie nemal súdnym exekútorom preukázané, keďže v predloženom exekučnom spise EX407/2017 sa žiadne ďalšie doručenky/nedoručené zásielky/poštové podacie hárky nenachádzajú ani neboli súdu predložené dodatočne. Súd súdnemu exekútorovi tiež nepriznal náhradu hotových výdavkov za poštovné ako budúce hotové výdavky pri zastavení exekúcie (vrátenie poverenia, zaslanie vyúčtovania, odblokovanie účtov atď.), nakoľko exekútorovi zatiaľ nevznikli. Súd nerozhoduje o priznaní trov, ale len ich náhrady. Nahradiť možno len skutočne vynaložené trovy, nie tie, ktoré prípadne vzniknú v budúcnosti. Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Aj keď výdavky na uvedené poštovné možno dôvodne predpokladať, ich výšku môže súd len prezumovať, pričom nie je jednoznačné, aké poštové služby súdny exekútor využije pri podaní zásielky na poštovú prepravu, či niektoré z nich nedoručí osobne alebo v hromadnom podaní v rámci jednej zásielky, ktoré skutočnosti majú vplyv na reálnu výšku hotových výdavkov na poštovné vynaložených v súvislosti s predmetným exekučným konaním. Hotové výdavky teda musia byť už exekútorom vynaložené, aby mu súd mohol priznať ich náhradu. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poplatky za elektronické lustrácie + konverziu poverenia vo výške 1,75 eur (elektronická lustráciu motorových vozidiel, elektronická lustrácia bankových účtov, elektronická lustrácia registra obyvateľov).

Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.

Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 Eura za každú aj len začatú polhodinu.

Súdny exekútor požadoval náhradu za stratu času za osobné doručovanie podnetu na zastavenie exekúcie + spis (1,32 eur), za doručovanie konečného vyúčtovania + vrátenie poverenia (1,32 eur). Osobné doručenie písomností súdny exekútor žiadnym spôsobom nepreukázal a vykonanie týchto úkonov nemal súd za preukázané ani po preskúmaní predloženého exekučného spisu EX 407/2017. Súd konštatuje, že je prioritne úlohou súdneho exekútora (a v jeho záujme) vyčísliť si trovy exekúcie riadne a zrozumiteľne, a najmä, aby všetky úkony, ako aj výdavky, ktoré na exekúciu vynaložil, a ktorých náhradu požaduje, boli zadokumentované (preukázané) v exekučnom spise. Z takéhoto postupu súdneho exekútora môže vyplývať, že súdny exekútor si náhradu za stratu času uplatňuje aj v súvislosti s inými exekučnými konaniami v prípade, že v rámci jedného úkonu vykonaného na mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekučného úradu alebo kancelárie, doručí písomnosti súvisiace s inými exekučnými konaniami. Súd nemá z exekučného spisu preukázané, že súdny exekútor doručil v rámci jedného úkonu len písomnosť súvisiacu s jedným exekučným konaním, resp. ak doručoval písomnosti súvisiace s rôznymi exekučnými konaniami, uplatnil si náhradu za stratu času len v jednom exekučnom konaní. S ohľadom na uvedené súd súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času za osobné doručovanie písomností nepriznal.

Podľa § 196 veta druhá Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal ním uplatnené zvýšenie odmeny a náhrad o 20% DPH zo sumy 38,04 eur (7,61 eur). V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.

Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 45,65 eur (odmena podľa § 14 vyhlášky vo výške 33,19 eur, náhrada hotových výdavkov za poštovné a poplatkov za elektronické lustrácie, konverziu poverenia vo výške 4,85 eur, DPH vo výške 7,61 eur) ako celkovú sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s § 203 ods. 3 Exekučného poriadku oprávneného.

V súlade s vyššie uvedeným, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.