Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-428-2017.pdf
PDF · 146.25 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/428/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu S. H., J.. XX.X.XXXX, H.D., G. X, proti žalovanej S. H., J.. XX.X.XXXX, H.D., G. X, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 10C/62/2011 - 447 z 25.05.2017 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. určil, že do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov konania patrí: nehnuteľnosti: a) byt č.XX, J. X. K. J. G. W. Č.. X, I. K. G. I. XXX/XXXXX J. N.U. Č. M. N. L. G. O., N.. Č.. XXX J. K.. Č.. XXXX, Q. H. F., Q. H. - O. E., H.. Ú.. P., G.) N. K. I.H. XXX/XXXXX J. K. K.. Č.. XXXX, U. H., Q. H. F., Q. H. - O. E., H.. Ú.. P., L. J. X. Č.. XXXXX, H.. Ú.. P., ktorých hodnota spolu je 76.700,- €. hnuteľné veci: A)rohová sedacia súprava pozostávajúca z troch častí, v svetlohnedej farbe, čalúnená, poťah látkový, rok zakúpenia 1999 za, terajšia hodnota 253 €; B) spálňa pozostávajúca z dvojpostele čalúnenej s kvetovaným vzorom a trojdverovej skrine z drevotriesky vo farbe svetlohnedej - asi vzor buk, resp. jaseň, zakúpené v roku 2005
- posteľ za sumu 7 000 Sk, skriňa za sumu 10 000 Sk, toho času hodnota postele 168 € a skrine 84 €; C)chladnička zn. Whirpool - kombinovaná chladnička s mrazničkou bielej farby, nadobudnutá v roku 2008 za sumu 12 000 Sk, toho času hodnota 101 €; D) práčka zn. Whirpool - zvrchu plnená práčka, bielej farby, nadobudnutá v roku 2005 za sumu 11 000 Sk, toho času hodnota 52 €; E) plynový sporák s elektrickou rúrou zn. FAGOR bielej farby, zakúpený v roku 2004 za 10 000 Sk, toho času zostatková hodnota 168 €, teda hnuteľné veci v celkovej hodnote 826,-€. - aktíva z účtu č.XXXXXXXXXX I.edeného v Prvej slovenskej sporiteľni, a.s. vo výške 2.323,55 € - pasíva : A) vo výške 2.100,-€ zo zmlúv o pôžičke zo dňa 30.5.2009 a 30.10.2009 B)vo výške 825,46 € zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnutého Tatra bankou, a.s. č.764252 z 11.5.2007, II. bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal aktíva z účtu č.XXXXXXXXXX vedeného v Prvej slovenskej sporiteľni, a.s. vo výške 2.323,55 €. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal nehnuteľnosti a) byt č.XX, J. X. K. J. G. W. Č.. X I. K. G. I. XXX/XXXXX J. N. Č. M. N. L. G. O., N.. Č.. XXX J. K.. Č.. XXXX, Q. H. F., Q. H.F. - O. E., H.. Ú.. P., G.) N. K. I.H. XXX/XXXXX J. K. K.. Č.. XXXX, U. H., Q. H. F., Q. H. - O. E., H.. Ú.. P., ktorých hodnota spolu je 76.700,- €, - hnuteľné veci pod položkou A) až E/ spolu v hodnote 826 €, III. titulom finančného vysporiadania žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 32.203,40 €, a to do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a IV. stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Vychádzajúc z § 148 ods.1, § 149 ods. 3 a § 150 Obč. zák. , zohľadňoval zásadu, že veci majú byť rozdelené tak, aby jednému z účastníkovi vyplývala povinnosť druhému z účastníkov zaplatiť na vyrovnanie podielu primeranú čiastku. Pri rozhodovaní o tom, ktorá z vecí má byť prikázaná do výlučného vlastníctva toho ktorého z účastníkov, prihliadal najmä na účelné využitie týchto vecí a na to, ktorý z nich ktorú vec užíval aj po zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Pri ohodnotení nehnuteľných i hnuteľných vecí vychádzal z ich stavu v čase rozvodu manželstva, ale z ceny v čase vyporiadania. Na základe vykonaného dokazovania mal za nesporné, že manželstvo, ktoré bolo uzavreté medzi žalobcom a žalovanou v r. 1992 bolo rozvedené právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice I 17C/6/2010 z 18.10.2010, právoplatným 14.12.2010. Manželstvo bolo bezdetné a po rozvode manželstva nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že do masy BSM je potrebné zahrnúť nehnuteľnosť - byt č.XX J. X.K., I. K. G. I. XXX/XXXXX J. N. Č. M. N. L. G. O. N..Č.. XXX J. K..Č.. XXXX, Q. H.F. F., Q. H. - O. E., H. Ú. P., W. G. X, H. Q. I. XX S. M. N. K. I. XXX/XXXXX J. K. K..Č.. XXXX, U. H., Q. H. F., Q. H.F. - O. E., H. Ú. P., ktorý byt nadobudli účastníci na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu dňa 21.11.1995 za cenu podľa kúpnej zmluvy 2.287,- Sk, pričom išlo o cenu pozemku, z čoho bola poskytnutá zľava 25%, čiže hodnota celej nehnuteľnosti, v podstate pozemku bola 1.750,- Sk, ktorá bola vyplatená z finančných prostriedkov spoločných počas trvania BSM. Konštatoval, že predmetná nehnuteľnosť bola pridelená do užívania ešte nebohému manželovi žalovanej v čase, keď boli manželia v r. 1978, pričom spoločne v tomto byte bývali a po smrti neb. manžela v byte ostala bývať žalovaná a riadne uhrádzala všetky platby s tým, že v r. 1992 v predmetnom byte býval už so žalovanou aj žalobca ako jej manžel, ktorí sa spoločne podieľali na úhradách za predmetný byt. Ďalej do masy BSM zahrnul hnuteľné veci v tom rozsahu a hodnote v akej sa na nich dohodli žalobca so žalovanou a to 1/ rohová sedacia súprava pozostávajúca z troch častí, v svetlohnedej farbe, rok zakúpenia 1999, v hodnote 30 000 Sk, táto sedačka je čalúnená, poťah je látkový, terajšia hodnota 253 €;2/ spálňa pozostávajúca z dvojpostele čalúnenej s kvetovaným vzorom a trojdverovej skrine zdrevotriesky vo farbe svetlohnedej - asi vzor buk, resp. jaseň, zakúpené aj posteľ aj skriňa v roku 2005 - posteľ za sumu 7 000 Sk, skriňa za sumu 10.000 Sk, toho času hodnota postele 168 € a skrine 84 €; 3/ chladnička zn. Whirpool - ide o kombinovanú chladničku s mrazničkou farby bielej, nadobudnutá v roku 2008 za sumu 12.000 Sk, toho času hodnota 101 €; 4/ práčka zn. Whirpool - biela zvrchu plnená práčka, nadobudnutá v roku 2005 za sumu 11 000 Sk, toho času hodnota 52 €; 5/ plynový sporák s elektrickou rúrou zn. FAGOR bielej farby, zakúpený v roku 2004 za 10 000 Sk, toho času zostatková hodnota 168 €. Hnuteľné veci v celkovej hodnote 826,-€. Pokiaľ ide o stavebné sporenie z výpisov z prvej stavebnej sporiteľne zistil, že ku dňu rozvodu manželstva mal žalobca nasporenú sumu 2.323,55 € na účte číslo 2306287402, preto túto sumu zahrnul do masy BSM ako aktíva, ktoré je potrebné pri zániku BSM vyporiadať, aj keď žalobca tvrdil, že tieto finančné prostriedky boli nasporené z dedičstva, ktoré získal po smrti svojich rodičov. Žalobca však tieto tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal, pričom raz ročne vkladal na toto sporenie sumu približne vo výške 500,-€, avšak žalobca nepredložil žiaden doklad o tom, že by tieto finančné prostriedky boli použité výlučne z jeho dedičstva, a nie zo spoločných prostriedkov manželov nadobudnutých počas trvania BSM, resp. že by to boli prostriedky jeho švagra, pretože o tom nepredložil žiaden dôkaz. Do masy BSM ako pasívum zahrnul pôžičky poskytnuté žalobcovi jeho švagrom P. K. a to vo výške 1.000,-€ na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 31.5.2009 a v sume 1.200,-€ na základe pôžičky zo dňa 30.10.2009. Žalobca predložil dodatočný doklad o prehľade splácania týchto pôžičiek z 13.2.2017 , z ktorého vyplynulo, že ku dňu rozvodu manželstva mala byť splatená z týchto pôžičiek iba suma 100,-€. V tomto prípade sa súd priklonil k tvrdeniam žalobcu, že predmetné pôžičky svojmu švagrovi nemohol splatiť skôr, než sa vrátila žalovaná z Anglicka, v októbri 2010, pretože až do októbra 2010 splácal iné dlhy za žalovanú, resp. spoločné dlhy, čo žalobca v konaní preukázal výpismi z bánk, ako aj poštovými poukážkami, že splatil za obdobie r. 2008 - 2010 dlhy v sume 4.900,-€ a je reálne, že k splácaniu pôžičiek voči svojmu švagrovi pristúpil až potom, čo prestal splácať dlhy žalovanej po jej návrate z Anglicka. Námietky žalovanej, či vôbec došlo k poskytnutiu týchto pôžičiek žalobcovi a námietky k predloženej listine o splácaní preto súd považoval za irelevantné. Dospel k záveru, že aj sumu 2.100,-€, ktorá nebola ku dňu rozvodu manželstva splatená P. K., je potrebné zahrnúť do pasív v rámci masy BSM. Do masy BSM ako pasívum zahrnul aj dlh z Tatra banky, a.s., ktorý ku dňu rozvodu bol vo výške 825,46 €, a ktorý po rozvode splatila žalovaná. Súd mal za preukázané, že žalovaná si na základe Zmluvy o úvere požičala do Tatra banky, a.s. sumu 50.000,- Sk za účelom prefinancovania iných úverov, ktoré si vzala ešte predtým, pričom z tejto sumy 50.000,- Sk, ktorá jej bola poukázaná na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru 11.5.2007 žalovaná použila na splatenie spotrebiteľského úveru vo VÚB, a.s. karta sumu 28.000,- Sk a na splatenie spotrebiteľského úveru v Tatra banke, a.s. zaslala sumu 24.000,- Sk a následne bolo potrebné splácať úver vo výške 50.000,- Sk aj s úrokmi, ktorý bol žalovanej poskytnutý 11.5.2007. Z listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil, že žalobca z tejto úverovej zmluvy za žalovanú za obdobie od 4.6.2009 do 7.10.2010 zaplatil 1.459,84 €. Mal za to, že v danom prípade došlo k prefinancovaniu dvoch spotrebiteľských úverov, ktoré boli poskytnuté ešte pred r. 2007 žalovanej, resp. aj žalobcovi za účelom bežnej spotreby, resp. tieto finančné prostriedky boli použité v priebehu manželstva a spotrebované na spoločné potreby. Žalobca nepreukázal, že išlo o výlučné potreby žalovanej, na ktoré použila tieto úvery, preto tento dlh zahrnul do pasív BSM. Na základe vykonaného dokazovania mal za nesporné, že žalobca do predmetnej nehnuteľnosti investoval zo svojich finančných prostriedkov, ktoré získal z dedičstva 49.246,- Sk, t.j. 1.634,66 €, ktorú investoval za účelom výmeny plastových okien. Táto skutočnosť bola potvrdená Zmluvou o dielo zo 16.4.2008, ktorá nebola sporná. Skutočnosť že žalobca do spoločnej nehnuteľnosti na rekonštrukciu kúpeľne prispel sumou 119.000,- Sk, t.j. 3.950,07 € z dedičstva, ktoré nadobudol po svojich rodičoch sa mu nepodarilo v konaní preukázať. Tvrdenia žalobcu o ďalších investíciách do spoločnej domácnosti napr. investície do svadieb detí žalovanej atď. ,na tieto neprihliadal, lebo išlo o spotrebované finančné prostriedky počas trvania manželstva . Žalobca žiadal vyporiadať príjmy žalovanej vo výške 34.000,-€ za obdobie jej pobytu v Anglicku a neskôr tvrdil, že jej minimálna mzda mala byť 24.000,-€ a túto sumu mal rozdeliť súd na polovicu. Uvedené tvrdenia žalobcu považoval za špekulatívne, ničím nepodložené . Zo žiadnych dôkazov súdu nevyplynulo, ani z potvrdení Sociálnej poisťovne, či daňového úradu, že žalovaná v Anglicku zarobila, resp. by zarobila práve takúto sumu. Doplatok na dôchodku, ktorý mal žalobca dostať od Sociálnej poisťovne v r. 2009, spolu vo výške 800,-€, súd nezahrnul do masy BSM, pretože mu nebolo preukázané, že tieto finančné prostriedky žalobca v čase rozvodu manželstva mal, nimi disponoval, a či ich nespotreboval počas trvania manželstva. Ďalej súd zistil, že žalobca splatil ešte počas trvania manželstva dlhy za žalovanú v celkovej sume 4.633,40 €, avšak dospel k záveru, že všetky dlhy, ktoré uhradil žalobca za žalovanú počas trvania manželstva, t.j. do rozvodu manželstva , nemôže na nich prihliadať a prikázať žalovanej, aby ich žalobcovi zaplatila. Išlo totiž o dlhy, ktoré vznikli počas trvania BSM, boli spotrebované počas trvania BSM , či už na nákup spotrebného tovar, na bežné potreby domácnosti, či na výdavky žalovanej. Neexistovali ku dňu rozvodu manželstva a boli splatené ku dňu rozvodu z prostriedkov patriacich do BSM - žalobca nepreukázal, že ich splatil zo svojich výlučných prostriedkov. Poukázal na to, že okrem pasív, ktoré zahrnul do masy BSM a ktoré existovali v čase rozvodu manželstva - vo výške 2.100,-€ zo zmlúv o pôžičke z 30.5.2009 a 30.10.2009, ktoré už v priebehu konania splatil žalobca vo výške 825,46 € zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnutého Tatra bankou, a.s. č.764252 z 11.5.2007, ktorý už v priebehu konania splatila žalovaná, nie je možné prikázať žalovanej, aby ich nahradila žalobcovi to, čo zaplatil za spoločné dlhy zo spoločných prostriedkov. Ide o dlhy - v Istrobanke, následne Československej obchodnej banke, dlh k 31.5.2009 bol vo výške 1.322,68 €, žalobca splatil celý dlh 1.294,17 € 2.11.2009 (na základe pôžičky od svojho švagra P. K. z 30.10.2009, ktorú mu poskytol vo výške 1.200,-€). Ďalej ide o dlh spoločnosti Quatro, resp. Všeobecnú úverovú banku, a.s. ako to tvrdil žalobca, kedy ku dňu rozvodu manželstva splatil žalobca sumu 503,82 €, pričom celkový dlh bol 995,82 €. V danom prípade sa strany sporu nezhodli, či išlo o tú istú zmluvu, z ktorej žalobca splácal dlh, žalovaná tvrdila, že v Quatre si požičala iba na základe jednej zmluvy o pôžičke za účelom kúpy rúry a sporáku zn. Fagor v r. 2005, splácala túto pôžičku v mesačných splátkach po 300,- Sk. Žalobca tvrdil, že suma, ktorú splatil vo výške 503,82 € sa mala týkať inej zmluvy o úvere. Súd vychádzal z toho, že išlo iba o jeden o úver - na kúpu sporáka a rúry Fagor, ktorý bol spotrebovaný počas trvania manželstva na spoločné potreby domácnosti. Splácanie pôžičky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. na základe Zmluvy o úvere č.XXXXXXXXXX L.a chladničku od 14.8.2009 do 15.2.2010 nebolo sporné , za čo si žalobca neuplatňoval náhradu. Faktúru Orange Slovensko a.s. uhradenú žalobcom za žalovanú vo výške 413,86 € ešte do rozvodu a úver od spoločnosti CETELEM Slovensko a.s. uhradený žalobcom za žalovanú vo výške 786 €, bolo z prostriedkov patriacich do BSM do rozvodu manželstva. K tvrdeniam žalovanej, že žalobca mal nízky príjem a neprispieval do domácnosti , že zarábala viac ako žalobca, že ho živila , súd uviedol, že aj keď žalobca nepracoval v období od r. 2001 do r. 2009, kedy mu bol priznaný starobný dôchodok, bol nezamestnaný najmä z dôvodu, že mal zdravotné problémy, najprv bol uznaný za invalidného a od r. 2003-2009 za čiastočne invalidného, avšak nebol celkom bez príjmu, pretože poberal invalidný dôchodok. Pritom príjem žalovanej, ktorý dosahovala pred odchodom do Anglicka, mal súd preukázaný zo Sociálnej poisťovne a podľa názoru súdu tento príjem nebol až v takom veľkom nepomere k príjmu žalobcu, aby to mohol zohľadniť disparitou podielov pri vyporiadaní BSM. Na základe takto ustálenej masy BSM súd bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadal tak, že z masy BSM, do ktorej patria uvedené nehnuteľné, hnuteľné veci, aktíva a pasíva, do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal aktíva z účtu č.XXXXXXXXXX I.edeného v Prvej slovenskej sporiteľni, a.s. vo výške 2.323,55 €. Do výlučného vlastníctva žalovanej súd prikázal nehnuteľnosť byt č.12, na 4. poschodí na Buzuluckej ulici č. 4 vrátane podielu bytu veľkosti 230/10000 na spoločných častiach spoločných zariadeniach bytového domu, N.. Č.. XXX J. K.. Č.. XXXX, Q. H. F., Q. H. - O. E., H.. Ú.. P., M. N. K. I. XXX/ XXXXX J. K. K.. Č.. XXXX, U. H., Q. H. F., Q. H. - O. E., H.. Ú.. P. je 76.700,- €, z dôvodu, že žalovaná v predmetnom byte býva od r. 2010 aj so svojim synom a žalobca sa odsťahoval. Keďže hnuteľné veci sa nachádzajú v byte, ktorý pripadol žalovanej, do jej výlučného vlastníctva prikázal aj hnuteľné veci , špecifikované vo výrokovej časti rozsudku. Hnuteľné veci v celkovej hodnote 826,-€. Pri určení výšky vyporiadacieho podielu súd prihliadal aj na to, akou mierou sa ktorý z manželov pričinil o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci -nehnuteľnosti. Dospel k záveru, že žalovaná sa podstatnou mierou pričinila na nadobudnutí predmetného bytu tým, že ho predtým užívala od r. 1977 ešte s nebohým prvým manželom a počas trvania manželstva so žalobcom ho odkúpili za nulovú hodnotu. Zo spoločných prostriedkov zaplatili iba za pozemok minimálnu sumu. Poukázal na to, že byt nadobudli na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu už ako manželia, preto patrí do masy BSM. Zohľadnil aj skutočnosť, že o udržanie predmetnej nehnuteľností sa v období 2 rokov pred rozvodom zaslúžil žalovaný, ktorý riadne platil úhrady za bývanie, ale najmä splácal dlhy, ktoré zanechala žalovaná na Slovensku a odišla za prácou do Anglicka, kde bola 23 mesiacov, pričom žalobcovi neposielala žiadne financie - iba svojej dcére sporadicky podľa možností (súd mal za preukázané iba 4 takéto platby). Konštatoval, že pokiaľ by žalobca nebol splácal tieto dlhy, mohol byť byt predmetom exekúcie. Preto súd nehnuteľnosť v hodnote 76.700 € prikázal do vlastníctva žalovanej. V danom prípade z uvedených dôvodov považoval za primeraný vyporiadací podiel, ktorý žalovaná vyplatí žalobcovi v pomere 40%, t.j. v sume 30.680 €. Konštatoval, že žalovaná v rámci vyporiadania BSM nadobudla celú nehnuteľnosť v hodnote 76.700.- € a hnuteľné veci v celkovej hodnote 826 €, že má nárok na vyplatenie polovice aktíva zo sporenia v Prvej stavebnej sporiteľni vo výške 1.161,76 €, ktorý vo výške 2.323,55 € nadobudol žalobca, že je povinná žalobcovi zaplatiť aj polovicu zo sumy 2.100 € za žalobcom uhradenú celú pôžičku po rozvode manželstva a naopak má nárok na úhradu polovice dlhu, ktorý po rozvode uhradila Tatrabanke a.s. v celkovej výške 825,46 €. Urobil záver, že žalovaný má nárok na vyporiadací podiel v hodnote 32.203,40 €, ktorý tvorí suma 30.680 € - 40% z hodnoty nehnuteľností, 1.634,66 € z titulu investície do nehnuteľností - za plastové okná, 413 € za hnuteľné veci ( polovica z celej hodnoty), 1.050 € za splatenie polovice pôžičky švagrovi žalobcu , že je povinný vyplatiť žalovanej 412,50 € za uhradenie polovice zostatku dlhu vo výške 825,46 € Tatrabanke a.s., tiež je povinný vyplatiť jej polovicu z aktív z Prvej stavebnej sporiteľne a.s. 1.161,76 €. ( 30.680 +1.634,66+826+1.050- 412,50 -1.161.76 = 32.203,40 €). Žalovanej umožnil túto sumu uhradiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal s prihliadnutím na § 257 C.s.p. s odôvodnením, že predmetom konania bolo vyporiadanie BSM, že nie je možné určiť mieru úspechu, resp. neúspechu jednej zo strán, pretože určitý spôsob vyporiadania medzi stranami sporu vyplýva priamo zo zákona.
3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z odvolacích dôvodov, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a , že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
4. Vytýkala súdu, že sa v konaní na základe vykonaných dôkazov nesprávne vysporiadal s určením nerovnosti podielov strán sporu pri vyporiadaní nehnuteľností, na základe čoho za primeraný vyporiadací podiel, ktorý by mala zaplatiť žalobcovi považoval pomer 40% z hodnoty nehnuteľností, t.j. z hodnoty 76.700,- EUR. Citujúc znenie § 150 Obč. zák. , vzhľadom na vykonané dokazovanie mala za nesporné, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania BSM boli pridelené do užívania M. J. (jej prvému manželovi), kde je dodané 5. člennej rodine, a to Rozhodnutím o pridelení bytu vtedajšieho Obvodného národného výboru, odboru komunálneho hospodárstva a služieb z 2.1.1977 (ďalej len "Rozhodnutie o pridelení bytu'). -Na základe Rozhodnutia o pridelení bytu byt užívala spolu so svojím manželom M. J. a deťmi, pričom s manželom M. J. spoločne splácali anuitu bytu. - Jej prvý manžel M. J. L. XX.XX.XXXX, odvtedy bola výlučnou nájomníčkou bytu, o čom svedčí druhá str. Rozhodnutia o pridelení bytu. Manželstvo so žalobcom uzatvorila 18.07.1992, avšak z uvedeného textu druhej str. Rozhodnutia o pridelení bytu je zrejmé, že výlučnou nájomníčkou nehnuteľností bola ku dňu uzatvorenia manželstva výlučne ona. Dňa 25.08.1995 som spolu so žalobcom na strane kupujúcich uzatvorila s Mestom Košice na strane predávajúceho Zmluvu o prevode vlastníctva bytu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, avšak podľa článku VI. ods. 1 písm. a) bola kúpna cena bytu , vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach 0.- Sk (slovom nula korún), článku VI. ods. 1 písm. b) bola kúpna cena spoluvlastníckeho podielu na pozemku 2.287,Sk (slovomdvetisícdvestoosemdesiatsedem korún), z čoho bola ešte poskytnutá zľava. Z uvedeného nesporne vyplýva, že o nadobudnutie nehnuteľnosti sa pričinila výlučne ona, nakol'ko v čase uzatvorenia manželstva so žalobcom bola výlučnou nájomníčkou bytu a anuita bytu bola splatená, teda odkupná hodnota bytu bola 0,- Sk. Tvrdila, že napriek tomu, že tieto skutočnosti boli tvrdené a preukázané pred súdom prvej inštancie, tento nesprávne právne vec posúdil, keď určil nerovnosť podielov strán sporu v súvislosti s nehnuteľnosťami tak, že ona ako žalovaná bola na základe výroku napadnutého rozsudku povinná vyplatiť žalobcovi 40% z hodnoty nehnuteľností. Mala za to, že súd prvej inštancie mal v prvom rade prihliadať na to, ktorá zo strán sporu sa v prevažnej miere pričinila o nadobudnutie nehnuteľností, nakoľko v prípade, ak by nebola ku dňu uzatvorenia manželstva so žalobcom výlučnou nájomníčkou nehnuteľností, neboli by dané nehnuteľnosti ani predmetom vyporiadania BSM. Poukázala na to, že žalobca v súvislosti s nadobudnutím nehnuteľnosti neprispel ničím, resp. sa nijakým spôsobom nepričinil o ich nadobudnutie, nesplácal anuitu bytu, neuhradil žiadnu majetkovú hodnotu, len sa nasťahoval. Mala za to. že vyporiadací podiel. ktorý bol priznaný žalobcovi napadnutým rozsudkom vo výške 40% z hodnoty nehnutel'ností je v rozpore so zásadami vyporiadania BSM uvedenými v § 150 Obč. zák. a taktiež v rozpore s dobrými mravmi, nakol'ko žalobca sa o nadobudnutie nehnutel'ností vôbec nepričinil. Poukázala na nález Ústavného súdu SR I.ÚS 537/2012 z 13.03.2013 a na právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky 22 Cdo 2914/99. Ďalej citujúc bod 58. napadnutého rozsudku uviedla, že z vykonaného dokazovania ako aj zo samotnej formulácie je nesporné, že do Anglicka odišla za prácou, nakoľko sa na Slovensku nevedela zamestnať a to hlavne z dôvodu, aby bola schopná splácať úvery, ktoré si zobrala na zaobstaranie spotrebných vecí, najmä bielej techniky a nábytku do spoločnej domácnosti, ktoré od ich zakúpenia užívaI aj žalobca. Pre úplnosť uviedla, že úvery na spotrebný tovar mohla brať iba na svoje meno, nakoľko žalobca poberal len čiastočný invalidný dôchodok, jemu by nikto úver nedal. Vzhľadom k zakúpeniu spotrebných vecí zvyšovala životný štandard žalobcu, ktorý napriek tomu, že videl, že do domácnosti pribúdajú nové veci, o ich financovanie sa nijako nezaujímal. Všetky úvery do času jej odchodu do zahraničia riadne splácala, o čom svedčia aj ústrižky a potvrdenky, ktoré predložila do konania. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zo zahraničia svojej dcére A. N.F.V. posielala finančné prostriedky na úhradu úverov, pričom s úvermi mi finančne vypomáhala dcéra aj syn G. J., čo vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom 06.11.2014 potvrdil aj žalobca, keď uviedol, že syn jej mal finančne vypomôcť sumou 5.000,- Sk a ďalej uviedol, že syn jej dal dvakrát po 150,- EUR. Z uvedeného vyplýva, že nie je pravdou, že by počas obdobia, kedy bola v zahraničí nesplácala úvery a, že ich splácal len žalobca. Pokiaľ ide o úhrady za bývanie, považuje za normálne, že úhrady vykonával žalobca, nakoľko v byte býval. Podotkla, že aj ona si v súvislosti s výkonom práce v zahraničí musela zabezpečiť ubytovanie, za ktoré platila 60,- libier týždenne, pričom žalobca jej na ubytovanie neprispieval žiadnou sumou. Taktiež poukázala na skutočnosť, že súd nevzal do úvahy, že počas jej výkonu práce v Anglicku v byte býval spolu so žalobcom aj jej syn (G. J.) a to v čase, keď prišiel zo zahraničia, pričom žalobcovi na bývanie riadne prispieval. Súčasne mala za to, že žalobca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že by byt mal byť predmetom exekúcie alebo dražby. Tieto tvrdenia žalobcu boli iba hypotetické a ničím nepreukázané. Vzhľadom k uvedenému mala za to, že v tejto časti súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súčasne mala za to, že súd prvej inštancie vychádzal pri určení vyporiadacieho podielu, ktorý bol priznaný žalobcovi napadnutým rozsudkom vo výške 40% z hodnoty nehnuteľnosti z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko takáto výška vyporiadacieho podielu je neprimeraná a nespravodlivá. Vytýkala súdu, že nezohľadnil jej 33 ročnú snahu o udržanie nehnutel'ností, kedy sa vzhľadom na jej dvojnásobne až trojnásobne vyšší príjem , ako bol príjem žalobcu , podiel'ala v prevažnej miere na všetkých poplatkoch súvisiacich s nehnutel'nosťami (pokial' započíta aj obdobie od nadobudnutia bytu 1977 až po rozvod so žalobcom 2010) má byť vo vel'kosti 60% k vyporiadaciemu podielu žalobcu vo výške 40%, zohl'adňujúcemu dva roky, kedy sa mal starať o byt, aj to v čase, kedy pracovala v zahraničí. Tvrdila, že takýto pomer vyporiadacích podielov je neprimeraný a nespravodlivý, že jej vyporiadací podiel k nehnutel'nostiam mal byť vo výške 90% a vyporiadací podiel žalobcu vo výške 10%. V súvislosti s pôžičkami, ktoré mali byt' poskytnuté žalobcovi jeho švagrom P. K. mala za to, že poskytnutie týchto pôžičiek nebolo v konaní preukázané, že žalobca síce predložil dve zmluvy o pôžičkách a to Zmluvu o pôžičke z 31.05.2009, ktorou si mal požičať od Františka Palka 1.000,- EUR a Zmluvu o pôžičke z 30.10.2009, ktorou si mal žalobca požičať od P. K. 1.200,- EUR, avšak na základe vykonaného dokazovania nebolo žalobcom preukázané, že finančné prostriedky uvedené v uvedených zmluvách o pôžičkách mu boli skutočne poskytnuté, teda reálne prišli do jeho majetkovej sféry. Mala za to, že uvedené zmluvy o pôžičkách sú len fiktívnymi zmluvami, ktoré nepreukazujú, že na ich základe skutočne došlo k odovzdaniu peňazí, vo výške, ktoré boli uvedené v Zmluvách o pôžičkách. Poukázala na výpoveď svedkyne M. K., že žalobcovi požičali finančné prostriedky, ale nevie presne koľko to bolo. Špekuláciu s pôžičkami potvrdila aj samotná výpoveď žalobcu na pojednávaní 12.01.2017 , kde tvrdil, že nevie presne uviesť v akej výške boli pôžičky P. K.i ku dňu rozvodu splatené, pretože so švagrom (P. K.) si nevracali finančné prostriedky oproti podpisu, avšak následne žalobca predložil prehľad splácania pôžičiek P. K. v písomnej podobe. Mala za to, že v súvislosti s pôžičkami od P. K. , žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že súd nemal na tieto pôžičky prihliadať. Navrhla rozsudok zmeniť tak, že určí, že do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov konania patrí predmetná nehnuteľnosti v hodnote spolu 76.700,- € a hnuteľné veci ( cit. vo výroku rozsudku) v celkovej hodnote 826,- €, aktíva z účtu 2306287701 vedeného v Prvej slovenskej sporiteľni, a.s. vo výške 2.323,55 €, pasíva: vo výške 825,46 € zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnutého Tatra bankou, a.s. č. 764252 z 11.5.2007 . Súd bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vysporiada tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje aktíva z účtu č. 2306287701 vedeného v Prvej slovenskej sporiteľni, a.s. vo výške 2.323,55 €, do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje nehnuteľnosti: byt č. XX, J. X. K. J. G. W. Č.. X, I. K. G. I. I. XXX/XXXXX J. N. Č. M. N.Č. L. G. O., N.. Č.. XXX J. K.. Č.. XXXX, Q. H. F., Q. H. - O. E., H.. Ú.. P., N. K. I. I. XXX/XXXXX J. K. K.. Č.. XXXX U. H., Q. H. F., Q. H.- O.V.A. E., H.. Ú.. P., L. J. X. Č.. XXXXX, H.. Ú.. P., ktorých hodnota spolu je 76.700,- €, hnuteľné veci pod položkou A) až E v hodnote 826 €. Titulom finančného vysporiadania žiadala uložiť jej povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.508,51 € , do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, rešpektuje rozsudok . Zdôraznil, že trvá na všetkých svojich výpovediach, ktoré v priebehu jednotlivých pojednávaní uviedol, že jeho výpovede boli pravdivé a zakladali sa na skutočnosti , na rozdiel od výpovedi a tvrdení žalovanej. Žalovaná účelovo klamala v snahe očierniť ho, aby sa zbavila viny, ktorú svojím nezodpovedným konaním a ľahkomyseľnosťou spôsobila. K odchodu žalovanej za prácou do Anglicka uviedol, že žalovaná bola zamestnaná vo VSM
- Východoslovenskom múzeu. A však v júni 2008 jej bola daná výpoveď pre spreneveru zverených prostriedkov. Spomínané úvery nepoužila na nákup bielej techniky do domácnosti, ale na splácanie škody, ktorú spôsobila zamestnávateľovi. K predmetným úverom uviedol, že všetko robila na vlastnú päsť ,bez jeho vedomia a nie je pravdou, že to bolo kvôli tomu, že bol na invalidnom dôchodku. Predmetné úvery žalovaná nabrala v r. 2007 - 2008 a zariadenia do domácnosti boli zakúpené do r. 2005. K splácaniu úverov uviedol, že žalovaná úvery nesplácala, ale splácanie prevádzali jej deti, dcéra A. N. M. N. G. J. - za obdobie od. decembra 2008 do júla 2009, keď' žalovaná už bola v Anglicku, kam odišla v decembri 2008. Poukázal na to., že dcére žalovanej A.M.G.D.X. N.M.J.H.Q.I.D. dal spolu 700 eur z pôžičky od švagra P.V.Š.H.M. K.M. vo výške 1000 eur. Nesúhlasil s tvrdením, že neprispieval na bývanie, keď bola žalovaná v Anglicku. Tvrdil, že žalovaná zľahčuje skutočnosť ohľadom exekúcie bytu, pri nesplácaní pohľadávok veriteľom , ktorých bolo päť. Uviedol, že spomínaných 33 rokov, ktoré žalovaná uvádza spolu žili v jednej domácnosti 20 rokov a za tú dobu riadne prispieval celým svojím mesačným príjmom do rodinného rozpočtu, tiež prispel sumou 1119.000 Sk v r. 2005 na prestavbu bytového jadra , čo žalovaná spochybnila, že preukázal súdu nadobudnutie finančných prostriedkov získaných z predaja rodičovského domu , na rozdiel od žalovanej, ktorá nepredložila žiadne, dôkazy požadované súdom, či sa jednalo o jej mesačný príjem v Anglicku alebo spomínanej prestavby bytového jadra. Taktiež dával financie nadobudnuté v reštitúcií do rodinného rozpočtu.' Tvrdenie žalovanej, že jej mesačný príjem bol dvoj až trojnásobne vyšší než jeho je nepravdivé a zavadzajúce a to rozhodne popiera. Takýto príjem by sa mal premietnuť aj do výšky dôchodku žalovanej. Žalovanej dôchodok je 280 eur a jeho dôchodok je 463 eur. Zdôraznil, že konanie žalovanej , čo sa týka predmetných úverov , bolo v rozpore s dobrými mravmi, lebo všetko robila bez jeho vedomia a na vlastnú päsť. Popiera všetky vyjadrenia žalovanej, že počas manželstva sa o nič nestaral a neprispieval na chod spoločnej domácnosti. Taktiež popiera výpovede svedkov - jej detí A.G.D.X.C. M. G.M.J.N.X.I.M., ktoré boli účelové a nepravdivé v štýle“ Bližšia košeľa, ako kabát". Tým, že prevzal zodpovednosť na seba a splácal úvery za žalovanú sa zaslúžil o udržanie bytu a zabránil exekúciám. Trvá na vynesenom rozsudku a nesúhlasí s návrhom žalovanej , čo sa\ týka disparity podielov 90% ku 10% v prospech žalovanej.
6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, 2 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu, odvolací súd sa s rozsudkom v celom rozsahu stotožňuje a na jeho dôvody odkazuje, lebo jeho dôvody sú správne a presvedčivé, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalovanou.
7. Žalovaná v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 pís. f) a h) C.s.p., t.j., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a , že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.
9. Odvolací dôvod upravený v § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.
10. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.
11. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú strany sporu na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
12. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
13. Žalovaná spochybňovala rozhodnutie súdu ohľadom určenia percentuálnej výšky vyrovnávacieho podielu, ktorý by mala zaplatiť žalobcovi v pomere 40 % t.j. v sume 30.680,- eur, z hodnoty nehnuteľnosti 76.700,- eur - bytu č. XX J. X. K. J. G. W. Č.. X I. K. G. I. XXX/XXXXX J. N. Č.M., N. L. G. O. N..Č.. XXX J. K..Č.. XXXX, Q. H. F., Q. H. O. E., H.. Ú.. P. M. K. N. K. I. XXX/XXXXX J. K. K..Č.. XXXX, U. Q. H. F., Q. H. - O. E., H.. Ú.. P.. Súd pri určení výšky vyporiadacieho podielu prihliadol na to, akou mierou sa ktorý z manželov pričinil o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci. Žalovaná namietala že z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že o nadobudnutie nehnuteľnosti sa pričinila výlučne ona, nakoľko v čase uzatvorenia manželstva so žalobcom bola výlučnou nájomníčkou bytu a anuita bytu bola splatená, teda odkúpna hodnota bytu bola 0,- Sk, že žalobca v súvislosti s nadobudnutím nehnuteľnosti sa nepričinil ničím, že nesplácal anuitu bytu a neuhradil žiadnu majetkovú hodnotu, len sa nasťahoval, že mala vyšší príjem , na jej snahu o udržanie nehnuteľnosti , že sa v prevažnej miere podieľala na všetkých poplatkoch súvisiacich s nehnuteľnosťou od nadobudnutia bytu v r.1997 až po rozvod manželstva so žalobcom v r.2010. Za spravodlivý požadovala jej podiel k nehnuteľnostiam vo výške 90 % a vyporiadací podiel žalobcu vo výške 10 %.
14. Uvedená námietka žalovanej je nedôvodná.
15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, pokiaľ pri určení výšky vyporiadacieho podielu určil a považoval za primeraný vyporiadací podiel, ktorý žalovaná vyplatí žalobcovi v pomere 40 %, t.j. v sume 30.680,- eur. Odkazuje na dôvody uvádzané súdom v odôvodnení rozsudku pod bodom 58., že predmetný byt nadobudli strany sporu na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu už ako manželia, že preto tento patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom zohľadnil skutočnosť, že udržanie predmetnej nehnuteľnosti sa v období dvoch rokov pred rozvodom zaslúžil žalovaný, ktorý riadne platil úhrady za bývanie, ale hlavne splácal dlhy, ktoré zanechala žalovaná na Slovensku a odišla za prácou do Anglicka, kde bola 23 mesiacov, pričom žalobcovi neposielala žiadne financie a pokiaľ by žalobca nebol splácal tieto dlhy, mohol by byť predmetom exekúcie.
16. K správnym dôvodom uvedeným v rozsudku je potrebné dodať a poznamenať, že aj súdna prax sa zjednotila na tom, že výnimočné priznanie väčšieho podielu, pre nepriznanie akejkoľvek výplaty podielu z nehnuteľnosti jednému z bývalých manželov pri vyporiadaní BSM , nemožno odôvodniť len menšími zásluhami o vytvorenie majetku, ak jeden z manželov mal na to lepšie predpoklady (vzhľadom na svoje vzdelanie, schopnosti, profesiu, zdravie a pod.) než druhý manžel, ktorému však nemožno vytknúť, že pri starostlivosti o rodinu, pre nadobudnutie a udržiavaní spoločných vecí, pri starostlivosti o deti a pri zaobstarávaní spoločnej domácnosti, nevyužil svoje možnosti a schopnosti. Prichádzalo by to do úvahy iba v prípadoch, ak by jeden z manželov nevyužíval pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí, pri starostlivosti o deti a rodinu a pri zaobstarávaní potrieb spoločnej domácnosti svoje možnosti a schopnosti a svoje povinnosti neplnil riadne, alebo v prípadoch, v ktorých manželia žili oddelene a nadobúdali veci do bezpodielového spoluvlastníctva, napr. vo svojich oddelených bydliskách.
17. Pri aplikácii § 150 Obč. zák. sa vychádza z princípu, že podiely bývalých manželov sú v zásade rovnaké. Prioritnou zásadou pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu je záver, že podiely manželov na majetku nadobudnutého do BSM sú rovnaké. To má len ten následok, že ak pôjde o veci v bezpodielovom spoluvlastníctve, prichádza do úvahy iba zohľadnenie niektorých skutočností, umožňujúcich prihliadnuť na skutočnosti, ktoré tento pomer narušia. Priorita uvedenej zásady sa premieta aj do procesnej roviny. Treba zdôrazniť, že dôkazným bremenom je zaťažený ten z bezpodielových spoluvlastníkov, ktorý tvrdí, že sú tu dané niektoré skutočnosti, na ktoré treba pri vyporiadaní zobrať zreteľ, majúce ten dôsledok, že v konkrétnej veci sa neuplatní zásada rovnakých podielov bývalých manželov. Napriek všeobecne akceptovanej zásade rovnosti podielov, výnimočne teda prichádza do úvahy odklon od tejto zásady, avšak len vtedy, ak ide o také konanie (alebo aj nečinnosť) jedného z manželov, ktoré významne ovplyvňuje manželské spolužitie a súčasne sa premieta do hospodárenia so spoločným majetkom. V súvislosti so zásadou výšky podielov bývalých manželov pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu v súvislosti s požiadavkou prihliadnuť , že ten ktorý z manželov sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku sa súdna prax zjednotila na tom, že požiadavka prihliadnúť, ako sa ten ktorý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku nebude namieste, hoci niektorý z manželov vzhľadom na svoje pracovné zaradenie bude mať síce výrazne vyšší príjem ako druhý z manželov, avšak tento príjem zodpovedá štandardnému príjmu s prihliadnutím na danú profesiu a príjmy toho manžela nie sú odrazom jeho mimoriadneho úsilia o nadobudnutie alebo udržanie spoločných vecí. Ani nižší príjem druhého manžela so zreteľom na jeho pracovné zaradenie zodpovedajúce jeho vzdelaniu a ostatným pomerov, zdravie, pracovné možnosti a pod.) nie je dôvodom pre výnimku zo zásady, že podiely oboch manželov na spoločnom majetku sú rovnaké.
18. Odvolací súd dáva do pozornosti napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 22Cdo/1821/2004 (obstaranie spoločného majetku a rovnosť podielov), v ktorého odôvodnení sa , o.i., uvádza : „Pre úvahy (ne) rovnosti podielov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemožno považovať za relevantné, čím a v akej výške každý z manželov prispel na obstaranie spoločného majetku zo svojho oddeleného majetku.“
19. Súdna prax sa zjednotila aj na tom, že posudzovanie výšky podielu manžela podľa toho, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie majetku získaného za trvania manželstva sa v súdnom konaní uplatňuje výnimočne, a to spravidla iba v tých prípadoch, keď jeden z manželov za trvania manželstva buď vôbec nepracoval, najmä keď sa vyhýbal práci, počínal si nezodpovedne voči rodine, nestaral sa o jej potreby, spôsobil škodu, ktorá musela byť za trvania manželstva uhradená a druhý manžel na jej spôsobení nemal žiadnu vinu, alebo ak sa zistilo, že manžel sa o nadobudnutie spoločných vecí zaslúžil len v podstatne menšej miere.
20. Odvolací súd nevidel dôvody, pre ktoré by žalovanej mal prináležať vyporiadací podiel z nehnuteľnosti 90 % a žalobcovi iba vo výške 10 %. Súd, vychádzajúc zo zásady , že podiely bývalých manželov sú v zásade rovnaké v prejednávanom spore určením podielov z nehnuteľnosti - 40 % pre žalobcu a 60% pre žalovanú z hodnoty nehnuteľnosti, učinil tak zadosť vo vzťahu k žalovanej a k jej zásluhe o nadobudnutie nehnuteľnosti , ktorá výška je primeraná a spravodlivá už so zreteľom aj na tú skutočnosť, že ani princíp rovnosti podielov 50 % by v prejednávanej veci nebol vylúčený. Avšak so zreteľom na to , že žalobca výšku prisúdených podielov nespochybnil , odvolací súd ju považoval za vecne správnu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že u žalobcu nešlo o také správanie, že počas trvania celého manželstva by vôbec nepracoval, že sa vyhýbal práci, aby si počínal nezodpovedne voči rodine a nestaral sa o jej potreby, žeby spôsobil škodu, ktorá by musela byť za trvania manželstva uhradená. Je potrebné vziať na zreteľ tú skutočnosť, že predmetný byt nadobudli obaja manželia počas existencie manželstva, že určenie výšky 90 % podielu pre žalovanú z tejto nehnuteľnosti nemožno odôvodniť len menšími zásluhami o vytvorenie majetku, resp. jeho získanie ešte pred uzavretím manželstva, pričom je potrebné vziať do úvahy aj starostlivosť žalobcu o rodinu a o nadobudnutie a udržiavanie spoločného bytu, ktorý patrí do BSM.
21. Výhrada žalovanej v súvislosti s pôžičkou poskytnutou stranám sporu počas manželstva od P.. K. - Š. Ž., že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom existencie tejto pôžičky, jej výšky a splácania je nedôvodná. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca má nárok za splatenie polovice pôžičky švagrovi , ktorú uhradil po rozvode manželstva aj za žalovanú, ktorej výška a základ vyplynuli z vykonaného dokazovania.
22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 C.s.p.
23. Žalovaná nemala v odvolacom konaní úspech a žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, preto stranám sporu náhrada odvolacieho konania nebola priznaná.
24. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).