Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-36Cb/81/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: ALL4CARS AUTODÍLY, s.r.o., IČO: 047 77 271, sídlo: Šenov, K Insuli č. 4, Česká republika, zastúpený advokátskou kanceláriou: JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s.r.o., sídlo: Damborského č. 13, Nitra, proti žalovanému: Ján Beniš - AUTODIELY KOŠICE, IČO: 44 152 736, sídlo: Pokroku č. 183/9, Košice, v konaní o zaplatenie 863,39 eur s príslušenstvom,

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 863,69 eur istiny.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8% ročne nasledovne: z dlžnej sumy 100,90 eur od 7.3.2017 do zaplatenia, z dlžnej sumy 150,09 eur od 9.3.2017 do zaplatenia, z dlžnej sumy 225,76 eur od 6.4.2017 do zaplatenia, z dlžnej sumy 33,30 eur od 7.4.2017 do zaplatenia, z dlžnej sumy 159,23 eur od 12.4.2017 do zaplatenia a z dlžnej sumy 194,31 eur od 21.4.2017 do zaplatenia.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

IV. To všetko je žalovaný povinný zaplatiť nasledovne: lehote do 15.12.2018 zaplatí 460,- eur istiny a do 15.1.2019 zaplatí zostatok istiny 403,69 eur spolu s úrokom z omeškania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 863,69 eur s príslušenstvom. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 8% z dlžnej sumy ročne nasledovne: z dlžnej sumy 100,90 eur od 7.3.2017 do zaplatenia, z dlžnej sumy 150,09 eur od 9.3.2017 do zaplatenia, z dlžnej sumy 225,76 eur od 6.4.2017 do zaplatenia, z dlžnej sumy 33,30 eur od 7.4.2017 do zaplatenia, z dlžnej sumy 159,23 eur od 12.4.2017 do zaplatenia a z dlžnej sumy 194,31 eur od 21.4.2017 do zaplatenia. Žalobca tiež požadoval priznať aj svoj nárok na náhradu trov tohto súdneho konania. Svoj žalobný návrh žalobca odôvodnil tak, že žalovanému predal tovar, za ktorý mu žalovaný doposiaľ neuhradil dohodnutú kúpnu cenu.

2. Žalobca na podporu svojich tvrdení použil a predložil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy: svoju faktúru č. 1/FA/2017/00322 (č.l. 15); svoju faktúru č. 1/FA/2017/00275 (č.l. 16); svoju faktúru č. 1/FA/2017/00145 (č.l. 17); svoju faktúru č. 1/FA/2017/00253 (č.l. 18); svoju faktúru č. 1/FA/2017/00244 (č.l. 19); svoju faktúru č. 1/FA/2017/00136 (č.l. 20) a časť knihy záväzkov a pohľadávok (č.l. 21).

3. Žalovaný sa k veci vyjadril na pojednávaní dňa 13.11.2018 tak, že pohľadávky žalobcu uznal ako svoj záväzok a to v plnom rozsahu čo do dôvodu a aj do výšky. Zároveň požiadal súd o určenie dlhšej

lehoty na splnenie jeho povinností zaplatiť žalovanému jeho uplatnené nároky, čo odôvodnil svojou momentálne zlou finančnou situáciou.

4. Podľa čl. 4 bod 1 písm. a) (Rozhodné právo pri absencii voľby) Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rímsky dohovor): „Pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8 sa zmluva o predaji tovaru spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu.“

5. Na základe skutočnosti, že účastníci vzťahu si nedohodli voľbu právneho poriadku (existencia dohody nebola preukázaná a ani tvrdená) sa predmetný vzťah spravuje právnym poriadkom platným pre tento vzťah v Českej republike a to z dôvodu, že sídlo (obvyklý pobyt) žalobcu (predajcu) sa v tomto prípade nachádza v Českej republike.

6. Podľa § 409 ods. 1 Obchodního zákonníka platného v Českej republika (ďalej len a) sa kúpnou zmluvou predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

7. Podľa § 411 Obchodného zákonníka je predávajúci povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

8. Podľa § 447 Obchodného zákonníka je kupujúci povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.

9. Podľa § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom.

10. Podľa § 340 Obchodného zákonníka: „(1) Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. (2) Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.“

11. Na základe vyššie uvedených skutočností súd zistil, že medzi účastníkmi konania vznikli obchodnoprávne zmluvné vzťahy (kúpne zmluvy podľa § 409 a nasledujúcich Obchodného zákonníka), pričom žalovaný doposiaľ nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z týchto vzťahov, konkrétne ako kupujúci neuhradil kúpne ceny za žalobcom riadne dodaný tovar v celkovej sume 863,69 eur. Povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar mal žalobca bezprostredne po dodaní tovaru.

12. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského.“

13. Podľa § 517 ods. 1 Občanského zákonníka (platný v Českej republike, ďalej len ako Občiansky zákonník): „Jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.“

14. Podľa § 1 Nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb.: „Výše úroků z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou, zvýšené o sedm procentních bodů. V každém kalendářním pololetí, v němž trvá prodlení dlužníka, je výše úroků z prodlení závislá na výši repo sazby stanovené Českou národní bankou a platné pro první den příslušného kalendářního pololetí.“

15. V dňoch nasledujúcich po splatnosti záväzkov žalovaného bola repo sadzba Českej národnej banky stanovená na úrok vo výške 1,05%.Túto skutočnosť súd zistil z evidencie Českej národnej banky.

16. Žalovaný sa so splnením svojej povinnosti zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar dostal do omeškania (po odovzdaní tovaru), preto žalobcovi voči nemu podľa § 369 Obchodného zákonníka vznikol nárok na uhradenie úroku z omeškania vo výške 8% z dlžnej sumy ročne. Žalobcovi teda vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania uvedený vo výroku II. tohto rozsudku.

17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“

18. O trovách konania bolo z dôvodu, že žalobca bol úspešný v plnom rozsahu rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal právo na nahradenie trov konania v plnom rozsahu.

19. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

20. Podľa § 232 ods. 1, 2 a 3 Civilného sporového poriadku: „(1) Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. (2) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

21. Žalovaný požiadal o umožnenie splatenia jeho záväzku v lehote uvedenej vo výroku IV. tohto rozsudku, čo odôvodnil svojou zlou finančnou situáciou. Konajúci súd využijúc právomoc danú vyššie citovaným § 232 Civilného sporového poriadku tejto jeho žiadosti vyhovel, t.j. určil dlhšiu lehotu na splnenie jeho povinnosti.

22. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 Civilného sporového poriadku) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ žalovaný nesplní svoje povinnosti uložené týmto rozsudkom, môže sa žalobca ako oprávnený domáhať uhradenia svojej pohľadávky prostredníctvom exekučného konania podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch.