Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10To/32/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.11.2018, v trestnej veci proti obžalovanému B. L. pre zločin porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona, o odvolaniach prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/20/2018 zo dňa 16.05.2018 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania prokurátora a obžalovaného B. L..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný B. L. uznaný za vinného zo zločinu porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa XX.XX.XXXX v čase o 14.00 hod. na horskom cestnom prechode L. v smere cesty od J. G. J. pri vykonávaní colného dohľadu colníkmi Colného úradu Prešov, Stanice colného úradu Poprad zastavil čiernu dodávku v odstavnom pruhu niekoľko sto metrov od miesta, kde bola vykonávaná colná kontrola vozidiel a po pár minútach sa náhle otočil a pokračoval naspäť v smere cesty na Prešov, pričom colníci nasadli do služobného vozidla a začali predmetnú dodávku prenasledovať a zastihli ju až v obci Š.A., okr. Prešov, kde s dodávkovým vozidlom tov. zn. FIAT DUCATO, EČV-X. XXX, imatrikulovaným v Maďarsku vošiel do slepej ulice a následne do dvora farského úradu, kde bol následne kontrolovaný a bola vykonaná kontrola nákladného priestoru predmetného vozidla, ktorou bolo zistené po celej ložnej ploche uloženie tabakových výrobkov v krabiciach nezisteného množstva a značiek, ktoré dobrovoľne vydal a vykonanou ohliadkou balíkov a cigariet bolo zistené, že v predmetnom dodávkovom vozidle sa nachádzalo celkovo 2.409.200 ks tabakových výrobkov značiek Marvel Red Demi Slims, zn. Super Slims NZ Black, zn. Compliment Pink, zn. NZ Super Slims Gold, zn. Compliment Blue, zn. Minsk Super Slims, zn. Marvel Red King Size, zn. Compliment Super Slims Amber, zn. Lifa Super Slim Strawbery, zn. Lifa Mentol, zn. Compliment Super Slims Violet, zn. JIN LING zn. Marvel Blue King Size, všetky v dĺžke tabakového povrazca do 80 mm vrátane, bez platnej slovenskej kontrolnej známky, čo je v rozpore s ustanoveniami § 9 ods. 1, ods. 2 ods. 7, ods. 11 a § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, ktoré menovaný nezákonne prepravoval a prechovával, čím uvedeným konaním spôsobil Slovenskej republike finančný únik na spotrebnej dani z tabakových výrobkov vo výške nie menej ako 235.485,81 eur.

Za to mu bol podľa § 279 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu bol tiež uložený trest prepadnutia veci - mobilného telefónu zn. SAMSUNG S7edge, čiernej farby, IMEI XXXXXX/XX/XXXXXX/X, S/N: RF XJXXBXXQM, mikro SIM karta zn. Vodafone č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, č. tel. +XXXXXXXXXXX, mikro SD pamäťová karta 16 Gb XXXXRCXXXXX zn. Kingston, čierne plastové puzdro.

Súčasne podľa § 83 ods. 1 písm. g) Trestného zákona bolo uložené zhabanie veci - mobilného telefónu zn. NOKIA, model RM - 1035, čiernej farby, IMEI1: XXXXXX/XX/XXXXXX/X, IMEI2: XXXXXX/XX/ XXXXXX/X, 2 x SIM karta T-COM maďarská, XXXX XXX XXF, číslo karty XXXXXXXXXX, druhá karta XXXXXXXXXF, číslo karty XXXXXXXXXX.

Ďalej podľa § 83 ods. 1 písm. g) Trestného zákona bolo uložené zhabanie veci - motorového vozidla, tov. zn. FIAT DUCATO 250, EČV: X., čiernej farby, rok výr. 2014, VIN: B., ktorého majiteľom je V. E.-Y., bytom J. Ú. XX/A, F., H.Ď., č. veľkého technického preukazu E. XXXXX vydaný v Maďarsku, číslo malého technického preukazu XXXXXXN vydaný v Maďarsku, toho času uskladnené v garáži č. 10 Pobočky kriminálneho úradu finančnej správy, pracovisko Poprad, so sídlom 1 Donská č. 1043/52,058 01 Poprad.

Napokon podľa § 83 ods. 1 písm. e) Trestného zákona bolo uložené tiež zhabanie vecí - tabakových výrobkov značiek Marvel Red Demi Slims v množstve 200 000 ks, zn. Super Slims NZ Black v množstve 122.200 ks, zn. Compliment Pink v množstve 20.000 ks, zn. NZ Super Slims Gold v množstve 117.600 ks, zn. Compliment Blue v množstve 50.000 ks, zn. Minsk Super Slims v množstve 349.400 ks, zn. Marvel Red King Size v množstve 270.000 ks, zn. Compliment Super Slims Amber v množstve 60.000 ks, zn. Lifa Super Slim Strawbery v množstve 100 000 ks, zn. Lifa Mentol v množstve 100.000 ks, zn. Compliment Super Slims Violet v množstve 130.000 ks, zn. Jin LING v množstve 350.000 ks a zn. Marvel Blue King Size v množstve 540 000 ks, v celkovom množstve 120.460 krabičiek po 20 ks, t. j. 2.409.200 kusov, v dĺžke tabakového povrazca do 80 mm, bez označenia platnou slovenskou kontrolnou známkou, t. č. uskladnené v sklade Colného úradu Prešov v Zborové, okr. Bardejov.

Proti tomuto rozsudku, proti jeho výroku o treste, včas podali odvolanie obžalovaný i prokurátor.

Obžalovaný v dôvodoch odvolania podaných prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že okrem iného po predložení súdnych rozhodnutí Maďarskej republiky prokurátorom, ktoré mu boli doručené mailom, oboznámil aj rozsudok Okresného súdu Gyöngyös č. 6B247/2014/34 zo dňa 14. októbra 2015, podľa ktorého bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu priekupníctva, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 5 rokov. Namieta, že súd pri ukladaní trestu a rozhodovaní o výške trestu nemal k dispozícii originály rozsudku a ani spisový materiál odsudzujúcich rozsudkov z Maďarska. Je toho názoru, že pre použitie § 7 b ods. 2 Tr. zákona je potrebné pripojiť originál rozsudku iného štátu Európskej únie, resp. celého spisového materiálu tak, ako to vyžaduje pri ukladaní trestu v § 31 a nasl. Tr. zákona. Za tejto situácie považuje trest za nezákonný a v rozpore s Trestným zákonom. Ďalej namieta, že aj pokiaľ ide o uloženie ochranného opatrenia v zmysle § 83 ods. 1 písm. g) Tr. zákona, zhabania veci - motorového vozidla tov. značky FIAT DUCATO 250, EČV X. X. čiernej farby, rok výroby 2014, súd nepostupoval v súlade so zákonom a ustálenou súdnou praxou. Podľa neho súd mal rozhodovanie o zhabaní motorového vozidla vylúčiť na verejné zasadnutie a o tomto vozidle rozhodnúť na samostatnom konaní. Motorové vozidlo totiž nepatrilo jemu a nie je možné konštatovať bez ďalšieho, že vlastník vozidla mohol alebo mal vedieť, že toto bolo použité na spáchanie trestného činu. Nie je možné len jednoducho konštatovať, že ide o verejný záujem, keďže z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že vlastník vozidla nemal vedomosť o tom, na aký účel vozidlo poskytuje. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vo veci rozhodol tak, že by mu uložil prísny výchovný trest a taktiež aby mu vydal motorové vozidlo tov. značky FIAT DUCATO.

Prokurátor v dôvodoch svojho odvolania uviedol, že odvolanie proti výroku o treste v neprospech obžalovaného podal preto, že uložený trest považuje za neprimeraný. Nesúhlasí s konštatovaním súdu, že trest na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní troch rokov, vzhľadom na postoj obžalovaného počas celého konania, bude dostatočný na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie. Poukazuje na to, že obžalovanému bol uložený minimálny trest odňatia slobody, ktorý vzhľadom na jeho osobu a okolnosti žalovaného skutku nemožno považovať za primeraný. Zdôrazňuje najmä na to, že žalovaný skutok bol spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo vzťahu k odsúdeniu rozsudkom Okresného súdu Gyöngyös č. 6.B.247/2014/34 zo dňa 14. októbra 2015, ktorým bol B. L. uznaný vinným zo spáchania trestného činu priekupníctva (§ 379 ods.1, písm. b). ods. 4 písm. a) maďarského Trestného zákona), za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov a finančný trest za 250 dní, pričom súd ho na výkon trestu zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia a výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 5 rokov. V danom prípade ide v podstate o identickú trestnú činnosť (špeciálna recidíva), ktorá vo vzťahu k spôsobenému následku má v prípade žalovaného trestného činu zjavne gradujúcu tendenciu. Navyše rozsah žalovaného činu sa približuje hranici dvojnásobku hodnoty veľkého rozsahu. Okrem uvedeného má za to, že uložený trest, ktorý má zároveň dostatočne vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, neplní z hľadiska svojho účelu funkciu individuálnej a predovšetkým generálnej prevencie na ochranu spoločnosti. Preto navrhol, aby súd druhého stupňa z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. d), e) Trestného poriadku zrušil v zmysle § 321 ods. 3 Trestného poriadku napadnutý výrok prvostupňového súdu o uloženom treste a v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku uložil obžalovanému, popri ponechaní trestu prepadnutia veci, prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody.

Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a na základe tohto preskúmania dospel k záveru, že odvolania prokurátora i obžalovaného nie sú dôvodné.

Pokiaľ ide o konanie pred prvostupňovým súdom, ktoré predchádzalo napadnutému výroku rozsudku, odvolací súd zistil, že bolo vykonané zákonným spôsobom, vrátane spôsobu vykonávania dôkazov a zachovania práva obžalovaného na tlmočníka a prekladateľa.

V rámci svojej prieskumnej činnosti krajský súd pritom zistil, že pred prvostupňovým súdom neboli vykonávané dôkazy súvisiace s výrokom o vine obžalovaného, pretože tento na hlavnom pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 16.5.2018 po poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Po tom, čo obžalovaný aj kladne odpovedal na otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku, okresný súd podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného a vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prvostupňový súd prihliadal na kritériá uvedené v základných zásadách ukladania trestov, najmä v ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona. Podľa týchto kritérií pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V prvom rade prvostupňový súd správne zistil rovnovážny pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď zistil jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) Tr. zákona (obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval) a jednu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m) Tr. zákona (bol už za trestný čin odsúdený).

Napriek odvolacím námietkam obžalovaného, prvostupňový súd správne zohľadnil aj právoplatné odsúdenie súdom Maďarskej republiky, ktorá je členským štátom Európskej únie.

Podľa § 7b ods. 2 Tr. zákona, v znení účinnom od 1.1.2013, právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní na účely trestného konania sa zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

Pritom v zmysle § 438e Tr. zákona na odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie podľa § 7b ods. 2 sa neprihliada, ak nadobudlo právoplatnosť pred 1.1.2013.

Podľa § 488a ods. 1, 2 Tr. poriadku zohľadnenie právoplatného odsúdenia súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní vykoná orgán činný v trestnom konaní a súd. Na tieto účely môže orgán činný v trestnom konaní alebo súd požiadať generálnu prokuratúru o zabezpečenie kópie právoplatného rozsudku a ďalších súvisiacich informácií vydaných súdom tohto členského štátu Európskej únie; kópie právoplatných rozsudkov a ďalšie súvisiace informácie sa vyžiadajú vždy, ak sa postupuje podľa § 47 ods. 2 Tr. zákona.

Hoci v predmetnej veci sa nepostupuje podľa § 47 ods. 2 Tr. zákona, tak popri Európskom informačnom systéme registrov trestov prvostupňový súd vychádzal aj z dvoch kópií právoplatných rozsudkov súdov Maďarskej republiky, ktoré v rámci predmetného trestného konania Okresnej prokuratúre Prešov zaslala Okresná prokuratúra Nyíregyháza a prokuratúra pre vyšetrovanie. Predložené rozsudky pochádzali od hodnoverného zdroja a pritom svojim obsahom plne zodpovedali obsahu záznamov v Európskom informačnom systéme registra trestov. Tak ani odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že predložené rozsudky sú dôkazom dostatočným pre preukázanie skorších odsúdení obžalovaného maďarskými súdmi a prípadne aj pre ich zohľadnenie v predmetnom trestnom konaní podľa § 7b ods. 2 Tr. zákona.

Ako správne poukázal prvostupňový súd, z hľadiska zohľadnenia právoplatného odsúdenia súdu iného členského štátu EÚ podľa § 7b ods. 2 Tr. zákona je však v prípade obžalovaného zo štyroch odsúdení relevantné len jedno odsúdenie, pretože len toto sa stalo právoplatným v období od 1.1.2013. Vychádzajúc z Európskeho informačného systému registra trestov, ako aj z kópie právoplatného rozsudku súdu Maďarskej republiky, ide o odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Gyöngyös č. 6.B.247/2014/34 zo dňa 14.10.2015, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z trestného činu priekupníctva podľa § 379 ods. 1 písm. b), ods. 4 písm. a) Tr. zákona Maďarskej republiky (kategória colných trestných činov), za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 5 rokov a peňažný trest vo výške 500.000,- HUF. Obžalovaný sa ho pritom dopustil tak, že dňa 14.5.2014 si za účelom ďalšieho predaja zadovážil a prechovával cigarety bez ochrannej známky a tým nezaplatením spotrebnej dane z tabakových výrobkov spôsobil škodu vo výške 12.481.000,- HUF (41.015,45 eur). Aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky by teda takéto konanie bolo trestným činom a to prečinom porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona.

Na toto odsúdenie preto prvostupňový súd správne prihliadol ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona.

Obžalovaný sa síce dopustil aj ďalších trestných činov, za ktoré bol ešte trikrát súdne trestaný, avšak na tieto odsúdenia z hľadiska zvažovania odsúdení cudzozemských súdov podľa § 7b ods. 2 Tr. zákona nie je možné prihliadať. Za trestné činy krádeže bol odsúdený rozsudkom 04.08.2010 a za trestný čin neposkytnutia pomoci a trestný čin výtržníctva bol odsúdený rozsudkom 07.10.2011, teda pred 01.01.2013. Za ďalší trestný čin výtržníctva spáchaný 15.12.2008 bol síce odsúdený rozsudkom až 19.03.2013, avšak odsúdenie bolo vymazané 19.03.2018, a tak nie je možné na neho prihliadať. Uvedené však neznamená, že by na uvedené protiprávne konania nebolo možné prihliadať v rámci hodnotenia osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy.

Na základe dôkazov vykonaných prvostupňovým súdom je zrejmé, že napriek opakovanému pôsobeniu na obžalovaného hrozbou výkonom trestu odňatia slobody (v prípade podmienečných odsúdení), ako aj ukladanie peňažných trestov, tento trestnú činnosť páchal opätovne. Dokonca sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia opätovne dopustil rovnakého trestného činu, avšak s prísnejšou právnou kvalifikáciou z dôvodu spôsobenia vyššej škody.

Je preto nepochybné, že aby trest plnil svoj účel, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľom, odradenie iných od páchania trestných činov a morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, v prípade obžalovaného už do úvahy neprichádza trest iný, než nepodmienečný trest odňatia slobody. Vzhľadom na osobu obžalovaného a na okolnosti prípadu, keď obžalovaný spáchal predmetný trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia pre rovnaký trestný čin, podľa odvolacieho súdu nie sú splnené ani podmienky pre rozhodnutie o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, stanovené v § 49 ods. 1 Tr. zákona.

Správne pritom prvostupňový súd konštatoval aj to, že podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody v prípade obžalovaného by do úvahy neprichádzal ani vzhľadom na ust. § 49 ods. 2 Tr. zákona, ktoré povolenie podmienečného odkladu vylučuje v prípade odsúdení páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Čo sa týka samotnej výmery trestu odňatia slobody uloženej napadnutým rozsudkom, je táto aj podľa odvolacieho súdu primeraná a zodpovedajúca zákonu. Prvostupňový súd správne poukázal na rovnovážny pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, na skoršie odsúdenia obžalovaného, vrátane spáchania trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ako aj na skutočnosť, že tento doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nebol. S prihliadnutím aj na spôsob spáchania trestného činu, na výšku škody, ako aj na osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy aj podľa odvolacieho súdu trest odňatia slobody uložený obžalovanému vo výmere 3 rokov, teda na spodnej hranici trestnej sadzby ustanovenej v § 279 ods. 3 Tr. zákona, spolu s trestom prepadnutia veci, napĺňa účel trestu.

Za nedôvodnú námietku považuje odvolací súd tvrdenie obžalovaného, že mu mala byť priznaná aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona, teda že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Aby bolo možné zohľadniť v prospech obžalovaného túto poľahčujúcu okolnosť, musí k samotnému priznaniu sa pristúpiť uvedenie údajov, ktoré umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní, poprípade aktívna účasť obžalovaného na iných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch (rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, previerka výpovede na mieste činu). Taká súčinnosť musí byť poskytnutá orgánom prípravného konania, nakoľko už tie musia objasniť čin do tej miery, aby mohla byť podaná obžaloba alebo návrh na schválenie dohody o vine a treste. Súd potom prejednáva vec ako spor medzi obžalobou a obhajobou, podľa zásad kontradiktórneho procesu, aj keď v aktuálnej právnej úprave sčasti modifikovaných, najmä možnosťou súdu vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli (pozri R 44/2017). Obžalovaný však v prípravnom konaní aktivitu k objasneniu trestnej činnosti neprejavil, pred colnými orgánmi sa dal na útek a ani neobjasnil žiadnu skutočnosť, než ktorá by už bola objasnená inými dôkazmi. Preto mu túto poľahčujúcu okolnosť priznať nemožno.

Chyby sa prvostupňový súd nedopustil ani vo výroku o spôsobe výkonu uloženého trestu odňatia slobody.

Pokiaľ obžalovaný v dôvodoch odvolania namieta aj správnosť výroku rozsudku okresného súdu o zhabaní veci - motorového vozidla zn. FIAT DUCATO 250, ktorého vlastníkom nie je, tak zákonnosť a odôvodnenosť tohto výroku odvolací súd len na podklade odvolania obžalovaného nie je oprávnený preskúmavať.

Odvolacie konanie je ovládané dispozičnou zásadou, teda v zásade nemôže dôjsť k preskúmaniu veci bez toho, aby bolo podané odvolanie z vôle oprávnených osôb.

Obžalovaný je v zmysle § 307 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku oprávnený odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe.

Výrok o zhabaní veci, ktorá obžalovanému nepatrí, sa ho však priamo netýka. Preto nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti uvedenému výroku. Takouto osobou oprávnenou na podanie odvolania proti výroku o zhabaní veci, popri prokurátorovi, by ako zúčastnená osoba bol vlastník vozidla V. E. - Y., ktorému rozsudok síce bol doručený, ale ktorý odvolanie nepodal.

Odvolanie obžalovaného by tak nemohlo byť podkladom pre preskúmanie výroku o zhabaní veci - motorového vozidla zn. FIAT DUCATO 250, odvolacím súdom.

Pre úplnosť je však potrebné uviesť, že aj keby obžalovaný bol osobou oprávnenou na podanie odvolania proti uvedenému výroku o zhabaní veci, tak by napriek tomu odvolací súd nebol oprávnený preskúmať tento výrok, lebo v tejto časti obžalovaný podal odvolanie oneskorene.

Ust. § 309 ods. 1 Tr. poriadku určuje, že odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.

Ako už bolo uvedené, odvolacie konanie je ovládané dispozičnou zásadou, pričom rozsah prieskumnej povinnosti odvolacieho súdu (§ 317 ods. 1 Tr. poriadku) určuje strana konania tým, že označí, proti ktorým výrokom rozsudku súdu prvého stupňa podáva odvolanie a z akých dôvodov. Odvolanie možno podať jedine v lehote uvedenej v § 309 ods. 1 Tr. poriadku a v tejto lehote aj rozsah svojho odvolania rozširovať. Napadnutie výrokov rozsudku súdu prvého stupňa po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania znamená nemožnosť odvolacieho súdu pristúpiť k prieskumu týchto výrokov rozsudku.

Obžalovaný, za prítomnosti svojho obhajcu, oznámil odvolanie už po vyhlásení rozsudku a poučení o opravnom prostriedku na hlavnom pojednávaní dňa 16.05.2018, pričom rozsah odvolania obmedzil len na výrok o treste. Až v písomnom podaní adresovanom prvostupňovému súdu podanom na pošte dňa 04.06.2018, teda po lehote na podanie odvolania, obžalovaný prostredníctvom obhajcu namietal aj výrok o zhabaní veci, ktorý je výrokom oddeliteľným od včas napadnutého výroku o treste. Tak aj z tohto dôvodu by odvolací súd nebol oprávnený výrok o zhabaní veci preskúmať.

Záverom odvolací súd dodáva, že napriek chýbajúcemu oprávneniu na preskúmanie výroku o vine, jeho pozornosti neušla formálna chyba v právnej vete výroku o vine napadnutého rozsudku. Táto spočíva v tom, že v nej chýba slovné vyjadrenie okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 279 ods. 3 písm. a) Tr. zákona, teda že obžalovaný činom spôsobil škodu veľkého rozsahu. Zároveň však je potrebné konštatovať, že táto chyba je len zrejmou nesprávnosťou, ktorá nemá vplyv na vecnú správnosť rozsudku. Zo skutkovej vety a z právnej kvalifikácie právnej vety výroku o vine, ako aj z výroku o treste a z odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž jednoznačne vyplýva, že obžalovaný bol uznaný za vinného pre zločin porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona. Túto zrejmú nesprávnosť však odvolací súd nebol oprávnený opraviť, pretože výrok o vine odvolaním napadnutý nebol.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd o odvolaniach prokurátora a obžalovaného rozhodol tak, že ich podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.