Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/72/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: M. Q., G.. X.X.XXXX K. Z. O., O. XX, právne zastúpeného: Mgr. Miroslav Baláž, advokát, so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, proti žalovanému: M.. V. B., K. Z. Y., R. XXX/XX, právne zastúpenému: Mgr. Ivanom Mazancom, advokátom, so sídlom Prešov, Metodova 12, o zaplatenie 5,500 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 16.05.2018, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) vyššie označeným napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a sporovým stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou z 29.09.2017 doručenou súdu 3.10.2017 domáhal zaplatenia 5500 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne od 16.9.2017 do zaplatenia. Nárok uplatnil titulom nezaplateného nájomného za prenájom lešenia v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 31.3.2017, ktorú pripojil k žalobe. K ukončeniu tohto nájmu došlo dohodou zo dňa 28.8.2017, ktorou sa žalovaný zaviazal dlžné nájomné 5.500,- Eur uhradiť do 15.9.2017.

3. Voči pôvodne vydanému platobnému rozkazu žalovaný podal v zákonnej lehote odpor, v ktorom poukázal na dohodu o urovnaní zo dňa 6.12.2017, ktorú aj pripojil.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení na odpor voči platobnému rozkazu potvrdil uzavretie dohody o urovnaní, ktorou žalovaný sa zaviazal zaplatiť mu 35.500 Eur. Prehlásil však, že žalovaný doposiaľ mu sumu 35.500 Eur ani čiastočne neuhradil.

5. Žalovaný reagoval vyjadrením zo dňa 19.3.2018, v ktorom tvrdil, že si svoj záväzok v zmysle dohody o urovnaní splnil a žalobcovi sumu 35.500 Eur uhradil, čo preukázal kópiou kvitancie zo dňa 6.12.2017 a pokladničného výdavkového dokladu.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, zmluvou o nájme, dohodou o skončení nájmu, písomnými vyjadreniami strán, dohodou o urovnaní zo dňa 6.12.2017, kópiami pokladničného výdavkového dokladu, kvitanciou, záznamom z nahliadnutia do spisu zo dňa 17.1.2008, výpismi z účtu žalobcu, výpisom z elektronickej komunikácie strán, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

7. Strany uzavreli dňa 31.3.2017 nájomnú zmluvu podľa § 663 a násl. Občianskeho zákonníka, ktorou žalobca prenajal žalovanému stavebné lešenie značky Ringer v množstve 1.000m2 na dobu neurčitú za mesačné nájomné 1.000 Eur.

8. Dňa 28.8.2017 strany podpísali dohodu o skončení tohto nájmu ku dňu 15.9.2017. Dlžné nájomné za apríl až august 2017 bolo vyčíslené na 5.000 Eur a alikvotná časť za september 2017 vo výške 500 Eur. Žalovaný sa v článku III. bode 3 tejto dohody zaviazal uhradiť dlžné nájomné 5.500 Eur do 15.9.2017. Žalovaný pritom na pojednávaní potvrdil existenciu tohto svojho záväzku.

9. Dňa 6.12.2017 strany a tiež B. P. podpísali dohodu o urovnaní podľa § 585 Občianskeho zákonníka. V časti I. sú konkretizované pôvodné pohľadávky, ktoré žalobca a B. P. uplatnili voči žalovanému vrátane tohto sporu. V časti II. dohody sa konštatuje, že žalovaný tieto pohľadávky neuznáva z dôvodu neuzatvorenia, neexistencie nájomnej zmluvy.

10. Časť III. zmluvy predstavuje samotnú dohodu o urovnaní. V nej sa uvádza, že účastníci dohody napriek svojim skôr vyjadreným právnym názorom a stanoviskám za účelom konečného usporiadania vzájomných práv a povinností nahradzujú doterajšie nejednoznačné práva a povinnosti tak, že pokiaľ ide o žalobcu, žalovaný uhradí vkladom na jeho bankový účet v deň účinnosti zmluvy 35.500 Eur s tým, že žalobca mu vydá kvitanciu pre účely výmazu záložného práva podľa uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. XC/XX/XXXX z 2.11.2017. V bode 3 sa žalobca zaviazal do dvoch dní od účinnosti tejto dohody zobrať žalobu XXC/XX/XXXX a XXC/XX/XXXX späť s tým, že nebude si uplatňovať nárok na náhradu trov konania.

11. V bode 4 účastníci vyhlásili, že vykonaním úkonov podľa bodov 1, 2, 3 tohto článku dôjde ku generálnemu urovnaniu všetkých vzájomných práv, povinností a nárokov týkajúcich sa predmetu tejto dohody a v budúcnosti si žiaden z účastníkov neuplatní voči druhej strane žiaden nárok nad rámec tejto zmluvy. V uvedenej dohode nebola upravená možnosť odstúpenia od nej.

12. Obe strany na pojednávaní zhodne uviedli, že dohoda o urovnaní sa týkala nielen ich právneho vzťahu z nájomnej zmluvy, ktorá je predmetom tejto žaloby, ale aj právneho vzťahu z kúpnej zmluvy ohľadom prevodu lešenia, ako aj z troch zmlúv o pôžičke, ktoré poskytol žalobca žalovanému.

13. Žalovaný doložil kópiu výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 6.12.2017, podľa ktorého žalobcovi vyplatil sumu 35.500 Eur, pričom na kópii tohto dokladu sa nachádza aj podpis žalobcu. Ten však na pojednávaní prehlásil, že žiadny takýto doklad nepodpísal. Žalovaný na výzvu súdu o predloženie originálu spomínaného dokladu uviedol, že k dispozícii ho nemá a že originály dokladov si ponechali žalobca a B. P., ktorému žalovaný taktiež vyplácal sumu v zmysle dohody o urovnaní a to konkrétne 45.500 Eur.

14. Žalobca v písomnom vyjadrení na odpor žalovaného, ale aj na pojednávaní opísal situáciu, ku ktorej došlo 6.12.2017 tak, že so žalovaným spolu s B. P. si dohodli stretnutie za účelom overenia podpisov na dohode o urovnaní a kvitanciách a následného vyplatenia príslušných súm podľa dohody o urovnaní na ich bankové účty zo strany žalovaného na rannú hodinu dňa 6.12.2017. Po overení týchto podpisov mali so žalovaným ísť do pobočky UniCredit banky, kde mal žalovaný realizovať hotovostné vklady na ich účty a následne žalobca a B. P. mu mali vydať kvitancie o týchto úhradách. Žalovaný im tvrdil, že čaká človeka, ktorý mu má peniaze priniesť, počas doby čakania vyžiadal od nich spomínané listiny, ktoré mal v určitý čas k dispozícii, keď bol sám v aute.

15. V dohode o urovnaní si jej účastníci neupravili možnosť odstúpenia a preto do úvahy by prichádzalo len odstúpenie v zmysle zákona, žalobca však nepoukázal na žiadne zákonné ustanovenie umožňujúce platne odstúpiť od spomínanej dohody a ani súd žiadny takýto zákonný dôvod nezistil. Pre postup podľa § 517 ods. 1 vety druhej Občianskeho zákonníka totiž neboli splnené zákonné podmienky, konkrétne to, že žalobca neposkytol žalovanému dodatočnú primeranú lehotu na plnenie jeho záväzku v zmysle dohody o urovnaní. Súd preto nemohol túto dohodu považovať za neplatnú alebo zrušenú a žalobca si tak môže uplatňovať nárok na plnenie len v zmysle nej a nie podľa nájomnej zmluvy.

16. Súd konštatoval, že aj keby žalobca stále uplatňoval len tú istú, teda 5.500,- Eur, ak by nárok uplatnil z dohody o urovnaní v rámci tohto sporu, musel by zmeniť žalobu a následne súd by rozhodol či túto zmenu pripustí alebo nie. Podľa § 140 ods. 1 totiž zmenou žaloby je nielen návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo, ale aj ak sa uplatňuje iné právo, čo je aj tento prípad. Za zmenu žaloby sa dokonca považuje aj podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe (§ 140 ods. 2 . Súdu preto z vyššie uvedených dôvodov nezostávalo nič iné než túto žalobu o zaplatenie nájomného zamietnuť. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 257 CSP. Úspešný síce v spore bol žalovaný a preto nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 vznikol jemu, avšak súd v záujme naplnenia princípu spravodlivosti, ktorý súd považuje za zásadný, aplikoval § 257 a úspešnému žalovanému tento nárok po zohľadnení okolností prípadu nepriznal. Súd totiž vychádzal zo skutočností, že žalovaný skutočne dlhoval žalobcovi nájomné, ktoré bolo uplatnené touto žalobou a k zamietnutiu žaloby došlo len preto, že po podaní žaloby strany uzavreli iný právny vzťah dohodou o urovnaní. Navyše z už vykonaných dôkazov súd má zásadné pochybnosti o pravdivosti výpovedi žalovaného ohľadom jeho tvrdenia o splnení záväzku aj v zmysle dohody o urovnaní. Súd nepovažuje za pravdepodobné, že ak by k tejto výplate skutočne došlo, že by žalobca na žalobe trval a podal by na neho aj trestné oznámenie. Suma 35.500,- Eur je vysoká a preto súd taktiež považuje za nepravdepodobné, že by si ju žalobca ponechal v hotovosti, ale naopak pravdepodobnejšie z hľadiska bezpečnosti je, že by si ju vložil na peňažný účet, čo však výpis z jeho účtu nepotvrdzuje. Žalovaný disponuje len kópiou pokladničného výdavkového dokladu, na ktorom je síce podpis žalobcu ako príjemcu príslušnej sumy, ale je všeobecne známe, že na kópiu dokladu sa dá technicky preniesť podpis z iného dokladu, preto hodnoverným dokladom preukazujúcim výplatu peňažných prostriedkov je originál príslušného dokladu a súd nepovažuje za logické, že by žalovaný ako skúsený podnikateľ sa uspokojil s tým, že žalobca mu vydal len kópiu pokladničného dokladu a originál si ponechal sám, keď výdavkový pokladničný doklad slúži predovšetkým pre platiteľa, teda v danom prípade pre žalovaného. To, že žalobca trval na spôsobe úhrady sumy v zmysle dohody o urovnaní na jeho peňažný účet logicky vysvetlil a napokon tomu zodpovedá aj text kvitancie, v ktorej sa spomína, že peniaze boli vyplatené skutočne na jeho peňažný účet, teda neuvádza sa tam platba v hotovosti ako ju podľa žalovaného realizoval. Napokon aj predložený výpis z elektronickej komunikácie so žalovaným nasvedčuje tomu, že pravdivé bolo vyjadrenie žalobcu ohľadom popisu jeho situácie zo dňa 6.12.2017. Za zarážajúce konanie žalovaného súd považuje aj skutočnosť, ktorá je preukázaná úradným záznamom, ktorý bol spracovaný na Okresnom úrade, katastrálnom odbore v Prešove, ktorý súd nemá dôvod spochybňovať a z ktorého jasne vyplýva, že žalovaný príslušné kvitancie zo spisu zobral. Za týchto okolností súd považuje za amorálne, aby žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania.

17. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a/, d/, e/, f/, h/ CSP. Namietal, že postup súdu prvej inštancie je v rozpore so zákonom a vo veci preukázaným skutkovým stavom. Z vykonaného dokazovania totiž jednoznačne vyplýva, že žalovaný doposiaľ mu nezaplatil nájomné a to napriek jeho viacerým snahám vyriešiť celú záležitosť mimosúdnym spôsobom, čo vyústilo aj do uzavretia predmetnej dohody o urovnaní, o ktorej existencii bol súd prvej inštancie včas informovaný nie len zo strany žalobcu, ale aj zo strany žalovaného. Žalovaný napriek jeho snahám odmieta dlžnú čiastku zaplatiť, dokonca sa zaplateniu vyhýba spôsobmi, ktoré rozhodne nemožno považovať ani za morálne a to tobôž nie zákonné. Samotné uzatvorenie dohody o urovnaní medzi stranami sporu nie je takou skutočnosťou, ktorá by bola mala potrebu zmeny žaloby podľa § 140 ods. 2 CSP. V danom prípade došlo k zmene právneho dôvodu, avšak bezo zmeny v skutkovom stave. Bolo teda záležitosťou súdu prvej inštancie podriadiť tvrdený skutkový stav zistený v tomto konaní pod hmotnoprávnu normu, ktorá skutkovému stavu zodpovedá. Nezákonnosť a nesprávnosť súdu prvej inštancie spočíva aj v tom, že pokiaľ súd prvej inštancie došiel k právnemu záveru, že v danom prípade je nutné aplikovať ustanovenie § 142 ods. 2 CSP, mal vyhodnotiť podanie a ústne prednesy žalobcu adresované súdu po uzavretí dohody o urovnaní podľa ustanovenia § 124 CSP, podľa ktorého sa každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu. Z uvedeného vyplýva, že ak súd usúdi, že ide o návrh na zmenu žaloby bude postupovať podľa ustanovenia § 140 a nasledujúcich a to aj vtedy ak toto podanie nebude označené ako návrh na zmenu žaloby.

18. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. Eventuálne navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

19. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že odvolanie považuje za účelové a neopodstatnené. Zdôraznil, že žalobcovi bola vyplatená čiastka vo výške 35.000,- eur, a to v ten istý deň ako bola podpísaná predmetná dohoda medzi účastníkmi tohto konania, čoho dôkazom je originál kvitancie zo dňa 06.12.2017, ktorou žalobca potvrdil úhradu žalovaného a odovzdal žalovanému.

20. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencie vyplývajúcich z ustanovení § 34 zákona č.160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods.1 , oprávnenou osobou (§ 359 , prejednal poddané odvolanie žalobcov a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasledujúcich bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 (a contrario). Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 . Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podanými v odvolaní do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 . Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1,3 . Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1,2 dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

21. Podľa § 387 ods.1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

22. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenia správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

24. Prejednaním veci len v rámci, a z tých dôvodov, ktoré odvolatelia vymedzili v odvolaní a podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania. Súd prvej inštancie vykonal v intenciách strán sporu dostatočné dokazovania, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritorného výroku rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobe vyhovel, sa odvolací súd stotožňuje sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvej inštancie k tomuto meritornému výroku a za aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

25. Odvolací súd ma za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostačujúce a vzhľadom na použitú argumentáciu a právne závery súdu prvej inštancie, pri ktorej sa v postačujúcom rozsahu vysporiadal so všetkými namietanými skutočnosťami, na ktoré v rámci v odvolacích námietok opätovne poukázali žalobcovia. Odvolací súd konštatuje, že túto argumentáciu nie je potrebné na tomto mieste zopakovať a ďalej dopĺňať.

26. Z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn T.. Ú. XXX/XX a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdo/XX/ XXXX, pri potvrdení rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je potrebné aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného odvolacieho súdu tvoria jeden celok ( T.. Ú. XX/XX, T.. Ú. XXX/XX, T.. Ú. XXX/XX) a tými je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu.

27. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania neboli zo strany odvolateľov podané žiadne námietky, preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod správnosť tohto výroku preskúmavať.

28. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1,2 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.1 v spojený s ustanovením § 255ods. 1 a § 262 ods.1 a úspešnému žalovanému priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .