Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-15Csp/29/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: O. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XX, o zaplatenie 241,88 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 143,38 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 34,69 eura od 10.04.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 26,58 eura od 12.05.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 26,18 eura od 10.06.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 25,98 eura od 10.07.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 29,95 eura od 11.08.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 18,56 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.04.2018 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 241,88 eura spolu s úrokom z omeškania tak ako je uvedený vo výroku I. tohto rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017 medzi postupcom: Slovak Telekom, a.s., Karadžičova10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému, vzniknutú titulom uzatvorenej zmluvy medzi postupcom a žalovaným zo dňa 12.11.2014, ktorej predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby, vystavil vyúčtovacie faktúr, z ktorých na žalobcu postúpil neuhradený zostatok. Súčasťou je i zmluvná pokuta, na ktorej sa dohodli postupca a žalovaný pre prípad porušenia záväzku viazanosti. Vyúčtovaná zmluvná pokuta bola vypočítaná podľa vzorca vyjadrujúceho denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia viazanosti až do ukončenia zmluvy /150-(251/730)*150 = 98,50 €/. V písomnom podaní (vyjadrení) doručeným súdu dňa 5.6.2018 žalobca uviedol, že zmluvná pokuta bola vyrubená na základe skutočnosti, že žalovaný porušil svoju povinnosť platiť riadne a včas za poskytnutú služby.

2. Žalovaný sa k doručenej žalobe (dňa 16.8.2018) nevyjadril.

3. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, pričom po vyvolaní veci zistil, že sa na pojednávanie nedostavil zástupca žalobcu ani žalovaný. Zástupca žalobcu žiadal neprítomnosť na pojednávaní ospravedlniť, súhlasil s rozhodnutím bez jeho účasti. Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti strán sporu, nakoľko ich účasť na pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú a otvoril pojednávanie (§ 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Následne určil,

ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 .

4. Súd vykonal dokazovanie listinami: pokusom o zmier, zmluvou o postúpení pohľadávok v znení dodatku č.1 k nej a prílohami, zmluvou o poskytovaní verejných služieb a dodatkom k nej, všeobecnými podmienkami, cenníkom, faktúrami, oznámením o postúpení a zistil tento skutkový stav veci:

5. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 05.10.2017 spoločnosti: Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 (ďalej len ako „právneho predchodcu žalobcu“) súd zistil, že jeho obsahom bolo oznámenie pre žalovaného, že pohľadávky z faktúr č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX v celkovej výške 296,45 eura boli postúpené na žalobcu. Aktívna legitimácia žalobca vyplývala aj z predloženej Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017 v spojení s dodatkom č. 1 k tejto zmluve zo dňa 11.09.2017 a prílohami k nej.

6. Obsahom písomného pokusu o zmier zo dňa 19.03.2018 žalobcu bola výzva pre žalovaného k úhrade dlžnej sumy vo výške 424,97 eura.

7. Dňa 12.11.2014 právny predchodca žalobcu, spoločnosť: Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 a žalovaný uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, pričom žalovanému bola pridelená 1 SIM karta č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX s telefónnym číslom: XXXXXXXXX. Dňa 12.11.2014 bol nimi uzatvorený dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, pričom v tabuľke č. 1 zmluvy bola výška zmluvnej pokuty (základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať) uvedená vo výške 150,-€. Predmetom dodatku bola aktivácia programu služieb uvedeného taktiež v tabuľke č. 1 (bod 1 písm. a/) ako i záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, týmto dodatkom (bod 1 písm. b/). V bode 4. dodatku bolo uvedené, že v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. b/ tohto dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1.

8. Faktúrami vystavenými právnym predchodcom žalobcu:

- č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.1.2016, splatnou dňa 9.2.2016 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému na sumu 98,50 € ako zmluvnú pokutu,

- č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.7.2015, splatnou dňa 10.8.2015 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému na sumu 49,75 € mesačné poplatky a iné poplatky a služby,

- č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.6.2015, splatnou dňa 9.7.2015 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému na sumu 30,97 € mesačné poplatky,

- č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.5.2015, splatnou dňa 9.6.2015 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému na sumu 50,97 € mesačné poplatky, nehlasové služby a iné poplatky a služby,

- č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.4.2015, splatnou dňa 11.5.2015 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému na sumu 31,57 € mesačné poplatky a nehlasové služby,

- č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.03.2015, splatnou dňa 9.4.2015 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému na sumu 34,69 € mesačné poplatky, hlasové služby a nehlasové služby.

9. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

10. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len Zákon o elektronických komunikáciách), elektronická komunikačná služba (ďalej len „služba“) je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach.

11. Podľa § 5 ods. 1 Zákona o elektronických komunikáciách, podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo službu; poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním.

12. Podľa § 5 ods. 4 Zákona o elektronických komunikáciách, účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb.

13. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákona o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

14. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) Zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

15. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

16. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a jej dodatku), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

24. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

28. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

29. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len čiastočne. Z predložených listín súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 12.11.2014 zmluvu o poskytovaní verejných služieb ako i dodatok k nej v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z., majúcich charakter spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri ktorých spotrebiteľ obsah zmluvy (teda i dojednanie o zmluvnej pokute) podstatným spôsobom neovplyvňuje. Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, právny predchodca žalobcu menil len jej výšku, no nie v súvislosti s individuálnym dojednaním zmluvných strán. Žalovaný obsah zmluvy a dodatku, a teda aj dojednanie o zmluvnej pokute, pred ich podpisom podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Súdu prvej inštancie je z rozhodovacej činnosti známe, že právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných (typových), resp. formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané vo viacerých prípadoch, tieto má vopred pripravené a spotrebitelia v nich zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému služby v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl.

30. Ustanovenie o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zmluve považuje súd prvej inštancie za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, nakoľko požaduje od žalovaného ako spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu 150,-€ ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (povinnosť riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby) a súčasne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V zmluve nie je zakotvený postup na prípadné znižovanie zmluvnej pokuty tak ako to uvádzal žalobca v žalobe. Podľa uzatvorenej zmluvy, resp. dodatku je

spotrebiteľ (žalovaný) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu (uvedenú vo výške 150,-€) bez ohľadu na mieru porušenia povinnosti platiť cenu za poskytovanie služieb. v čom vidí súd neprijateľnosť v zmysle§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka. Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, vzťahuje sa na konanie osobitná ochrana spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ, má vnútroštátny súd posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Ak ide o neprimeranú doložku, má súd právomoc vyvodiť všetky dôsledky, ktoré vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

31. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluvná podmienka - zmluvná pokuta, ktorá je dohodnutá v rámci dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb ako štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, a ktorá je individuálne nedojednaná, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a je teda v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty, no pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosti právneho úkonu, ako i na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, najmä z hľadiska sankcionovania nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy, ktoré by malo byť vyvážené. Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ v dojednanej zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje situáciu, v dôsledku ktorej vznikne žalovanému ako spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť mu zmluvnú pokutu, alebo vo vzťahu k porušeniu konkrétne ktorých zmluvných povinností prišlo. Paušálna výška zmluvnej pokuty je za daného stavu podľa súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

32. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

33. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 150,-€, uplatnenej žalobou vo výške 98,50 € je neprijateľné, a teda absolútne neplatné. Z neplatnej zmluvnej podmienky potom nevzniklo žalobcovi (ako postupníkovi) právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť, preto súd žalobu v tejto časti 98,50 € zamietol. Súčasne je potrebné uviesť, že neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať (moderovať) neplatne dojednanú zmluvnú pokutu, resp. znižovať jej výšku spôsobom uvedeným v žalobe žalobcu podľa uvedeného vzorca. Ak je dojedanie o zmluvnej pokute absolútne neplatné, nemožno preto ani na základe výpočtu (v zníženom rozsahu) priznať plnenie z nej. 34. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o pohľadávku, ktorá bola postúpená na žalobcu od jeho právneho predchodcu (ako dodávateľa), súd vo výroku rozhodnutia výslovne neuviedol, resp. neurčil túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú (§ 298 ods. 2 . Takéto vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky má význam iba za toho predpokladu, ak by túto neprijateľnú zmluvnú podmienku si bol upravil žalobca a malo by to význam v tom smere, aby ju v ďalšom vo svojich zmluvách nepoužíval. Tak ako je vyššie uvedené jedná sa však už o postúpenú pohľadávku a o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú v zmluve o pripojení resp. v dodatku k tejto zmluve upravil právny predchodca žalobcu.

35. Za dôvodnú súd prvej inštancie považoval žalobcu v časti zaplatenia sumy 143,38 € spolu s požadovanými úrokmi z omeškania. Na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému dojednané služby, za ktoré vyúčtoval žalovanému faktúrami sumu, z ktorej si žalobca uplatnil v konaní čiastku 143,38 eura (okrem zmluvnej pokuty), pričom žalovaný povinnosť zaplatiť cenu za poskytované služby nesplnil, preto sa žalobca dôvodne domáhal súdnej ochrany. Za vyúčtované služby žalovaný sumu 143,38 eura žalovaný nezaplatil, k žalobe sa nevyjadril, nepreukázal, že by uvedenú sumu uhradil, voči žalobe sa nebránil žiadnym spôsobom. Súd preto priznal žalobcovi žalovanú sumu 143,38 eura ako nezaplatené plnenie zo zmluvy za poskytnuté služby a žalobe preto v tejto časti vyhovel. Pretože je žalovaný preukázateľne v omeškaní so splnením peňažného dlhu, má žalobca právo požadovať od neho podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania. Žalobca uplatnil úroky z omeškania v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995

Z.z., keď úrok z omeškania žiadal vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej-ktorej faktúry, kedy sa žalovaný dostal do omeškania (§ 517 ods.1 Občianskeho zákonníka) a v sadzbe zodpovedajúcej ustanoveniu § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013. Z uvedených dôvodov považoval súd prvej inštancie uplatnené úroky z omeškania za dôvodné a vyhovel aj tejto časti žaloby tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

36. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal čiastočný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, pričom pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, teda z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu vo veci. Žalobca je tou stranou sporu, ktorá má čiastočný úspech vo veci, pričom k tomu záveru súd dospel na základe toho, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 241,88 € s príslušenstvom, no súdom mu bola priznaná len suma 143,38 € s príslušenstvom, čomu zodpovedá úspech žalobcu 59,28 % a úspech žalovaného (neúspech žalobcu) 40,72 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 18,56 % (59,28 % - 40,72 %), keď od úspechu žalobcu bolo potrebné odrátať úspech žalovaného. Súd v zmysle § 262 ods. 1 rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).