Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/407/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: MERKURY MARKET SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom v Prešove, Duklianska č. 11, IČO: 36 501 891, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Patrik Holing s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hlavná č. 25, proti žalovanému: U. D., E.. XX.XX.XXXX, I. A., P. XXXX/XX, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 1.3.2017 č.k. 11C/237/2013-149 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku do sumy 1.635,88 eur.

V prevyšujúcom zamietavom výroku rozsudok m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.635,88 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 3.271,75 eur, ktorého sa voči žalovanému domáhal na základe tvrdenia, že uvedenú sumu zaplatil manželke žalovaného z titulu náhrady trov konania v konaní vedenom pred Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. 8C/107/2011. V tomto konaní vystupovali obaja účastníci, teda tak žalobca ako aj žalovaný v postavení žalovaných a žalobkyňou bola manželka žalovaného, ktorá sa v konaní domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy na základe ktorej žalovaný odpredal žalobcovi nehnuteľnosť, pričom pri uzavretí zmluvy zatajil, že nebol jej výlučným vlastníkom, ale táto patrila do BSM jeho, ako aj jeho manželky, ktorá však nevystupovala, ani ako predávajúca a ani nedala súhlas na odpredaj.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že vykonaným dokazovaním a to obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 8C/107/2011 mal za preukázané, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim zo dňa XX.XX.XXXX patrila do BSM žalovaného a jeho manželky, preto tento na predaj pozemku potreboval v zmysle ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka súhlas manželky a pri predaji takýto súhlas nemal. Na základe toho súd právoplatne rozhodol o neplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Konštatoval, že žalobca sa domáha voči žalovanému náhrady škody (a to v rozsahu zaplatených trov konania vo veci 8C/107/2011). Mal za nepochybné, že žalovaný uzavrel uvedenú kúpnu zmluvu so žalobcom ako výlučný vlastník, poukázal však na to, že ešte pred podaním žaloby zo strany manželky žalovaného o určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, manželka žalovaného oznámila žalobcovi, že uvedená kúpna zmluva trpí relatívnou neplatnosťou a mala záujem, aby sa vec vyriešila mimosúdnou cestou. Konštatoval, že žalobca na túto skutočnosť žiadnym spôsobom nereagoval v dôsledku čoho manželka žalovaného podala na súd žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, konanie o ktorej sa viedlo pod sp. zn. 8C/107/2011. Mal za to, že žalobca sa najneskôr počas výsluchu žalovaného na pojednávaní musel dozvedieť, že predmetná nehnuteľnosť patrila do BSM žalovaného a jeho manželky a že tento na predaj nemal jej súhlas. Bol preto toho názoru, že v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka ešte pred začatím súdneho konania si nezisťoval, či skutočnosti uvedené manželkou žalovaného sú pravdivé a či zakladajú dôvod relatívnej neplatnosti. Mal teda za to, že žalobca nepostupoval s náležitou starostlivosťou, keďže inak by zistil, že v danej veci v prípade súdneho sporu na základe takto ustáleného skutkového stavu súd určí neplatnosť uvedenej kúpnej zmluvy. Konštatoval, že žalobca sa žiadnym spôsobom nesnažil uvedenú vec riešiť mimosúdne a práve jeho konaním, resp. nekonaním bol vyvolaný súdny spor o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Z uvedeného vyvodil, že práve v súvislosti s konaním, resp. nekonaním žalobcu vznikla tomuto škoda titulom trov prehratého súdneho sporu. Považoval za nepodstatné, či žalovaný porušil niektoré ustanovenia kúpnej zmluvy, ale za rozhodujúcu považoval iba skutočnosť kto a akým spôsobom zavinil vznik súdneho sporu. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal ich plnú náhradu.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a žalobcovi priznať náhradu trov konania. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ C.s.p.. V odvolaní opätovne poukázal na skutočnosť, že v konaní sa domáha náhrady sumy 3.271,75 eur spolu s príslušenstvom, ktorá predstavuje celkové náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti so súdnymi konaniami a to v konaní pred Okresným súdom Michalovce vo veci sp. zn. 8C/107/2011 (trovy v sume 3.172,25 eur, ktoré uhradil žalobca sám, a taktiež v konaní pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 5Co/238/2012 (trovy odvolacieho konania v sume 99,50 eur. V odvolaní uviedol, že, súd prvej inštancie správne konštatoval, že trovy súdneho konania predstavujú na jeho strane škodu, avšak nesprávne vyhodnotil kto nesie zodpovednosť za vzniknutú škodu v podobe trov v súvislosti so súdnymi konaniami týkajúcimi sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, ktorých náhrady sa žalobca domáhal v tomto súdnom konaní. Má za to, že za vzniknutú škodu nezodpovedá on sám v zmysle § 441 OZ, ako to nesprávne ustálil súd prvej inštancie, ale zodpovednosť nesie výlučne žalovaný, keďže v dôsledku jeho konania, resp. nekonania pri uzatváraní kúpnej zmluvy došlo k vzniku škody. Má za to, že je potrebné vyhodnotiť celú situáciu, resp. vznik škody v podobe trov súdneho konania z hľadiska toho, kto je za túto škodu zodpovedný. Má za to, že bolo v konaní nesporne preukázané, že práve žalovaný v čase rokovania a uzatvárania zmluvy zamlčal žalobcovi ako kupujúcemu podstatnú skutočnosť a to, že je už 21 rokov ženatý a uvedenú nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva v roku 1995 v čase trvania jeho manželstva. Poukázal na to, že zo samotnej výpovede žalovaného na pojednávaní dňa 19.10.2016 vyplýva, že tento potvrdil, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy mal súhlas manželky, z čoho vyplýva, že tento si bol vedomý potreby súhlasu manželky, keď zároveň uviedol, že táto dala súhlas na odpredaj. Považuje preto za zarážajúce tvrdenie žalovaného počas konania o tom, že o potrebe súhlasu manželky k predaju nevedel. S touto skutočnosťou však žalobcu pred uzatvorením kúpnej zmluvy neoboznámil, napriek tomu, že ako účastník zmluvy bol povinný uviesť v zmluve pravdivé informácie a nezavádzať druhú stranu. Z výroku rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 30.4.2012 sp. zn. 8C/107/2011-60 vyplýva, že účastníci prebiehajúceho konania boli ako žalovaní v 1. a 2. rade zaviazaní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške súdneho poplatku 99,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3.172,25 eur a to advokátovi JUDr. Ladislavovi Lukáčovi. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 10.9.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 23.5.2013, sp. zn. 5Co/238/2012-88 a stal sa vykonateľným 14.9.2013. Mal za to, že žalovaný, teda rovnako ako aj on bol zaviazaný na náhradu trov konania a to spoločne a nerozdielne. Na základe výzvy p. U. D. ako žalobkyne, ktorej boli prisúdené trovy konania uhradil jej plnú výšku trov konania z dôvodu, aby sa vyhol prípadnému iniciovaniu exekučného konania. Skutočnosť, že žalovaný neuhradil na jeho účet pomernú časť týchto trov na neho pripadajúcu, zakladá na jeho strane porušenie právnej povinnosti v zmysle § 420 a z tohto dôvodu mal súd žalovaného zaviazať na náhradu škody voči žalobcovi minimálne vo výške 1/2 zo sumy 3.127,25 eur. Preto pokiaľ súd zamietol jeho nárok voči žalovanému aj do výšky 1/2 zo sumy 3.127,25 eur zbavil žalovaného povinnosti, ktorá mu bola uložená právoplatným súdnym rozhodnutím.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalobca vo svojom odvolaní účelne vytrháva tvrdenia z kontextu vyplývajúceho z konania 8C/l07/2011. Zotrváva na svojom názore, že žalobca mal možnosť po celú dobu tohto konania o mimosúdne vyrovnanie a práve v súvislosti s tým narastali aj trovy konania.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je sčasti dôvodné.

7. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu čiastočne správne pokiaľ zamietol jeho nárok do sumy 1.635,88 eur, aj keď odvolací súd správnosť tohto výroku odvodzuje z inej skutočnosti, než ako ju vyvodil súd prvej inštancie. V prevyšujúcom výroku sa zamietavý výrok zakladá na nesprávnom právnom posúdení.

8. Z obsahu žaloby ako aj z prednesov žalobcu počas celého konania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že peňažný nárok uplatnený v konaní v celkovej výške 3.271,75 eur odôvodňuje tým, že takúto sumu uhradil manželke žalobcu v celosti na základe rozhodnutia Okresného súdu Michalovce pod sp. zn. 8C/107/2011, ako aj na neho naväzujúceho rozsudku Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 5Co/238/2012, ktorými boli obaja účastníci v prebiehajúcom konaní, teda tak žalobca, ako aj žalovaný zaviazaní nahradiť trovy konania manželke žalovaného a to spoločne a nerozdielne. Takto bola teda obom účastníkom uložená solidárna povinnosť nahradiť trovy konania ako neúspešným účastníkom. Toto plnenie teda bolo založené na základe vyvodenia procesnej zodpovednosti ich oboch za neúspech v súdnom konaní. Obom účastníkom teda takto vznikol spoločný záväzok voči konkrétnej osobe.

9. Podľa ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

10. Podľa ods. 2 ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.

11. Podľa ods. 3 ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

12. Citovaným zák. ustanovením je upravená tzv. pasívna solidarita dlžníkov pri ich spoločných záväzkoch. Z tejto úpravy je zrejmé, že v prípade solidárneho záväzku (ktorý mohol vzniknúť aj rozhodnutím súdu) môže veriteľ požadovať plnenie celej sumy od ktoréhokoľvek z nich a rovnako na to naväzuje zásada, že ak jeden z dlžníkov splní celý záväzok tento zanikne aj vo vzťahu k ostatným dlžníkom. Keďže pri úprave solidárneho záväzku nie je upravený konkrétny pomer zodpovednosti jednotlivých dlžníkov je potrebné vychádzať zo zásady, že ich podiely na dlhu sú rovnaké. Z toho vyplýva aj zásada uvedená v ods. 3 tohto ustanovenia, že v prípade ak jeden dlžník sám splnil celý spoločný záväzok, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov.

13. Odvolací súd je toho názoru, že uvedená zákonná úprava sa vzťahuje aj na posúdenie právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania. Je totiž nesporné, že obom účastníkom bola právoplatným súdnym rozhodnutím uložená solidárna povinnosť nahradiť trovy konania v konkrétnej výške a z toho teda vyplýva aj ich zodpovednosť za tento dlh a to u každého z nich v rovnakom rozsahu, teda v jednej polovici. Pokiaľ teda žalobca zaplatil uvedené trovy konania v celom rozsahu, teda v sume 3.271,75 eur, do výšky jednej polovice, teda do sumy 1.635,88 eur splnil svoj vlastný záväzok, ktorý mu vyplýval z právoplatného súdneho rozhodnutia o trovách konania. Ide teda o jeho povinnosť založenú súdnym rozhodnutím a jej splnenie v tomto rozsahu preto nemôže predstavovať na jeho strane vznik škody. Správne súd prvej inštancie v tomto smere poukázal na skutočnosť, že vznik povinnosti žalobcu v takomto rozsahu priamo nesúvisí s tvrdeným porušením povinnosti žalovaného ako predajcu v tom, že tento zatajil, že nie je výlučným vlastníkom predávanej nehnuteľnosti. Žalobca sa totiž mohol s uvedenou skutočnosťou vyporiadať aj mimosúdne a pokiaľ sa tak nestalo vznikla mu procesná zodpovednosť za jeho neúspech v konaní o určenie neplatnosti tejto zmluvy. V tomto rozsahu teda nie je daná priama zodpovednosť žalovaného nielen z titulu náhrady škody, ale ani zo žiadneho iného právneho predpisu.

14. S poukazom na tieto dôvody považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku do sumy 1.635,88 eur za vecne správny a preto ho v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

15. Iný je však právny stav v prípade druhej polovice z uvedenej sumy (taktiež vo výške 1.635,88 eur), keďže v takomto rozsahu vznikla z obdobných dôvodov osobná zodpovednosť za náhradu trov konania aj žalovanému. Pokiaľ totiž súd v uvedenom konaní o určenie neplatnosti zmluvy vyhodnotil procesný neúspech tohto žalovaného do uloženia povinnosti nahradiť trovy konania ide (v rozsahu 1/2-ice) o jeho osobný záväzok vyplývajúci zo súdneho rozhodnutia, ktorý bol vyjadrený vo forme solidárnej zodpovednosti aj so záväzkom žalobcu. Pokiaľ teda žalobca uhradil tento záväzok v celom rozsahu vzniklo mu v zmysle ust. § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka právo požadovať od žalovaného ako druhého dlžníka náhradu za jeho podiel. Táto zodpovednosť teda vyplýva z tohto konkrétneho hmotnoprávneho ustanovenia a preto pokiaľ súd vychádzal pri kvalifikácii tohto nároku z náhrady škody, tento nárok nesprávne právne posúdil.

16. Z tohto dôvodu odvolací súd zmenil zamietavý výrok v sume 1.635,88 eur podľa ust. § 388 C.s.p. a žalovaného zaviazal na jej úhradu.

17. K dôvodom prvoinštančného rozsudku ako aj k obsahu odvolania žalobcu považuje odvolací súd za potrebné dodať, že žalobca nemá v konaní povinnosť právne kvalifikovať svoj nárok a preto ani nemôže niesť zodpovednosť za prípadnú nesprávnu právnu kvalifikáciu. V zmysle zásady lura novit curia (súd pozná právo) je povinnosť právne kvalifikovať predmet konania povinnosťou súdu. Súd teda v tomto prípade nebol viazaný právnou kvalifikáciou žalobcu, ktorý uvedený nárok kvalifikoval ako nárok na náhradu škody. Tento v zmysle ust. § 132 ods. 1 C.s.p. zodpovedá iba za pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a za špecifikáciu svojho návrhu.

18. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca v konaní dostatočne skutkovo a pravdivo opísal podstatné skutkové tvrdenia, keďže už z jeho samotnej žaloby vyplýva, že nárok, ktorý voči žalovanému uplatňuje je z titulu trov konania, ktoré uhradil na základe rozhodnutia Okresného súdu Michalovce pod sp. zn. 8C/107/2011, ako aj na základe rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/238/2012. V tomto zmysle bol aj prednes jeho právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 19.10.2016. Už samotné tieto skutkové tvrdenia za predpokladu, že boli preukázané označenými dôkazmi sú postačujúce pre meritórne rozhodnutie o uplatnenom nároku.

19. Keďže odvolací súd čiastočne zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie bolo jeho povinnosťou v súlade s § 396 ods. 2 C.s.p. rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. Toto rozhodnutie má základ v ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p.. Každá z procesných strán mala procesný úspech aj neúspech v rovnakom rozsahu a preto odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).