Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TN-28Sa/7/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci žalobkyne: INTA, s.r.o., so sídlom Rybárska 758/18, 911 01 Trenčín, IČO: 34 129 863, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o., so sídlom Námestie sv. Anny 361/20, 911 01 Trenčín, IČO: 36 839 132, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 547-2/2023-BA zo dňa 06.02.2023, takto

rozhodol:

I. Správnu žalobu zamieta. II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žiadosťou zo dňa 15.12.2022 požiadala žalobkyňa o vrátenie platby, ktorá bola stiahnutá z jej účtu Sociálnou poisťovňou dňa 04.11.2022 vo výške 2 374,48 eur. V žiadosti žalobkyňa uviedla, že tento účet je zablokovaný z dôvodu exekúcie vedenej Sociálnou poisťovňou a že išlo o mylnú platbu zo strany spoločnosti IZABELA s.r.o. vo výške 2 500 eur na účet žalobkyne. K žiadosti žalobkyňa doložila žiadosť spoločnosti IZABELA s.r.o., Hlavná 403, 032 61 Važec, IČO: 47 070 310 o vrátenie mylnej platby, ktorá mala byť zaslaná na účet žalobkyne (2 500 eur) s tým, že medzi touto spoločnosťou a žalobkyňou nie je žiaden obchodný vzťah a táto platba bola zaslaná mylne.

2. O uvedenej žiadosti žalobkyne rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín rozhodnutím č. 20084-2/2022-TN zo dňa 06.12.2022 tak, že žiadosti o vrátenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity nevyhovuje. V odôvodnení rozhodnutia poukázala Sociálna poisťovňa na ustanovenie a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o sociálnom poistení“) s tým, že preskúmala dôvody žiadosti a dospela k záveru, že neeviduje voči žalobkyni poistné zaplatené bez právneho dôvodu, nakoľko ku dňu vydania rozhodnutia eviduje voči žalobkyni pohľadávku na poistnom v sume 12 969,54 eur a pohľadávky na penále v sume 40 690,46 eur. Na základe správneho výkonu 0906920802018 zo dňa 18.09.2018 bola z účtu zrazená suma 2 374,48 eur, pričom podľa Sociálnej poisťovne ona nie je oprávnená posudzovať, či dlžník má na účte finančné prostriedky, ktoré mu boli poukázané treťou osobou omylom alebo nie.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala, že Sociálna poisťovňa nemá síce povinnosť skúmať a posudzovať, či má dlžník na účte finančné prostriedky, ktoré mu boli poukázané treťou osobou omylom alebo nie, ale Sociálna poisťovňa bola informovaná zo strany

žalobkyne, ako aj zo strany spoločnosti IZABELA s.r.o., o omylom realizovanej platbe spoločnosťou IZABELA s.r.o. na bankový účet žalobkyne. Spoločnosť IZABELA s.r.o. o omylom realizovanej platbe informovala aj svoju banku, ktorá následne informovala banku žalobkyne so žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov. Sociálna poisťovňa teda mala vedomosť, že finančné prostriedky vo výške 2 374,48 eur vlastnícky nepatria žalobkyni a tieto finančné prostriedky sa nestali majetkom žalobkyne, ale ostali majetkom banky, ktorá dotknutý účet vedie. Finančné prostriedky poukázané na účet žalobkyne teda patrili banke a nie žalobkyni, preto sa žiaden neskorší nadobúdateľ týchto prostriedkov nemôže obohatiť na úkor vlastníka finančných prostriedkov. Medzi spoločnosťou IZABELA s.r.o. a medzi bankou spravujúcou účet žalobkyne a Sociálnou poisťovňou nevznikol ani neexistuje žiaden právny vzťah, ktorý by oprávňoval Sociálnu poisťovňu ponechať si vyššie uvedené finančné prostriedky vo výške 2 374,48 eur. Žalobkyňa poukázala na závery rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 10.11.2004.

4. O odvolaní žalobkyne rozhodla Sociálna poisťovňa ústredie - žalovaná rozhodnutím č. 547-2/2023- BA zo dňa 06.02.2023 tak, že odvolanie žalobkyne zamietla a v celom rozsahu potvrdila prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia Sociálna poisťovňa poukázala na rozhodujúcu právnu úpravu zákona o sociálnom poistení a uviedla, že námietky žalobkyne nezakladajú dôvod na zmenu, respektíve zrušenie napadnutého rozhodnutia. Bolo zistené, že v čase rozhodnutia o žiadosti o vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu zamestnávateľ - žalobkyňa mal pohľadávku na poistnom a povinných príspevkoch v sume 12 969,54 eur a na penále v sume 40 690,46 eur. Dňa 04.11.2022 na základe správneho výkonu 0906920802018 bola z účtu žalobkyne zrazená suma 2 374,48 eur. Pri posudzovaní mylnej platby Sociálna poisťovňa postupovala správne, keďže nie je oprávnená skúmať, či dlžník má na účte finančné prostriedky, ktoré mu boli preukázané treťou osobou omylom alebo nie. Na základe uvedeného mala Sociálna poisťovňa za to, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom.

Správna žaloba - žalobné body

5. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, a ich zrušenia. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

6. Žalobkyňa v správnej žalobe uviedla, že spoločnosť IZABELA s.r.o. dňa 03.11.2022 omylom poukázala na jej bankový účet sumu 2 500 eur a platba bola pripísaná so správou pre prijímateľa „SPpôžička“. Bankový účet žalobkyne bol v tom čase zablokovaný exekúciou Sociálnej poisťovne a následne bola z tohto bankového účtu odpísaná v prospech Sociálnej poisťovne dňa 04.11.2022 suma vo výške 2 374,48 eur. Žalobkyňa potom, čo sa dozvedela o mylnej platbe spoločnosti IZABELA s.r.o. dňa 15.11.2022, požiadala Sociálnu poisťovňu o možnosť vrátenia mylnej platby v prospech spoločnosti IZABELA s.r.o. vo výške 2 500 eur. Sociálna poisťovňa túto žiadosť zamietla a vôbec neposudzovala, či finančné prostriedky, ktoré boli prikázané z bankového účtu žalobkyne, boli v jej vlastníctve, respektíve či má právo na ich výplatu, a to napriek tomu, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu existovala pochybnosť o vlastníckom práve, respektíve práve na výplatu vo vzťahu k finančným prostriedkom vo výške 2 500 eur, ktoré boli pripísané na bankový účet žalobkyne dňa 03.11.2022. Sociálna poisťovňa tak podľa žalobkyne postupovala v rozpore so zákonom, keď oprávnenosť prikázania pohľadávky posudzovala len z pohľadu existencie pohľadávky Sociálnej poisťovne voči žalobkyni a nezaoberala sa otázkou, kto má nárok na výplatu finančných prostriedkov v sume 2 500 eur pripísanej na bankový účet žalobkyne dňa 03.11.2022. Žalobkyňa ďalej uviedla, že podala odvolanie a v tomto odvolaní poukázala aj 3na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR a zopakovala argumentáciu uvedenú v odvolaní.

7. Podľa žalobkyne žalovaná pri vydávaní svojho odvolacieho rozhodnutia o odvolaní skúmala len existenciu pohľadávky Sociálnej poisťovne voči žalobkyni a vo veci mylnej platby konštatovala len to, že Sociálna poisťovňa postupovala správne, keď neskúmala vlastnícke právo k finančným prostriedkom, keďže nie je oprávnená skúmať, či dlžník má právo na určité finančné prostriedky, ktoré mu boli omylom preukázané treťou osobou.

8. Žalobkyňa ďalej poukázala na ustanovenie s tým, že predmetom vlastníctva môže byť len vec, za ktorú doktrína dlhodobo celkom nesporne považuje len hmotný predmet, prípadne prírodnú silu, peniaze teda môžu byť predmetom vlastníctva len v podobe konkrétnych

bankoviek alebo mincí. Bežný účet v banke však vzniká na základe zmluvy medzi bankou a majiteľom účtu a netvoria ho fyzicky oddelené peniaze. Naopak, podstatou účtu je, že vkladom peňažných prostriedkov naň vznikne pohľadávka majiteľa účtu voči banke, aby mu z účtu určitú sumu v bankovkách a minciach vyplatila; kým sa tak však stane, je bežný účet len pohľadávkou na ich výplatu voči banke.

9. Žalobkyňa ďalej poukázala na ustanovenie o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s tým, že vlastníkom peňazí, ktorými sa vytvára pohľadávka z účtu, sa vkladom stáva banka. Práve z tohto dôvodu sa bežný účet v exekúcii alebo výkone rozhodnutia nepostihuje ako hnuteľná vec alebo iná majetková hodnota, ale len ako pohľadávka z účtu. Žalobkyňa ešte poukázala na s tým, že aj z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že v záväzkovom vzťahu medzi majiteľom účtu a bankou je veriteľom zásadne majiteľ účtu, ktorý je ako veriteľ oprávnený žiadať banku o výplatu prostriedkov z účtu.

10. Podľa žalobkyne Sociálna poisťovňa bola povinná v prvostupňovom aj odvolacom konaní skúmať vlastnícke právo, respektíve právo žalobkyne na vyplatenie finančných prostriedkov, ktoré boli prikázané z bankového účtu žalobkyne a tým, že tak neurobila, postupovala nezákonne. Týmto postupom bola žalobkyňa ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Podľa žalobkyne Sociálna poisťovňa celú vec nesprávne právne posúdila a nebola rešpektovaná zásada zákonnosti, podľa ktorej sú správne orgány povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe

11. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe popísala skutkový stav a priebeh administratívneho konania, poukázala na ustanovenia § 225g, § 225j ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení s tým, že v § 225k zákona o sociálnom poistení zákon o sociálnom poistení taxatívne menuje peňažné pohľadávky, ktoré nepodliehajú vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky. Omylom zaslané peňažné prostriedky na účet klienta banky, ktorý je účastníkom konania vo veci vymáha pohľadávok podľa zákona o sociálnom poistení, medzi tieto peňažné prostriedky nepatria, a preto je banka povinná odpísať aj takéto prostriedky z účtu a poukázať ich na účet príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. V prípade, ak by si banka túto povinnosť nesplnila, môže Sociálna poisťovňa v zmysle § 225j ods. 13 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu.

12. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 10.11.2004, tak Sociálna poisťovňa uviedla, že predmetom vymáhania nie sú konkrétne finančné prostriedky, ale nárok klienta banky (pohľadávka) na výplatu finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na účte v banke, keďže finančné prostriedky na účte sú podľa ustálenej judikatúry majetkom banky a nie sú majetkom klienta banky, banka posiela na účet Sociálnej poisťovne de jure svoje peniaze. Právny vzťah tu teda existuje len medzi Sociálnou poisťovňou a bankou. Medzi Sociálnou poisťovňou a spoločnosťou IZABELA s.r.o. žiadny právny vzťah nevznikol, a preto má spoločnosť IZABELA s.r.o. nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia iba voči žalobkyni. Omyl spoločnosti IZABELA s.r.o. nemôže založiť zodpovednosť Sociálnej poisťovne alebo banky, pretože postupovali v súlade so zákonom o sociálnom poistení.

Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovanej

13. Žalobkyňa v replike poukázala na ustanovenie § 225b zákona o sociálnom poistení (exekučným titulom na účely tohto zákona je vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola uložená účastníkovi konania povinnosť plniť a účastník konania si túto povinnosť v určenej lehote dobrovoľne nesplnil) a ďalej uviedla, že v prejednávanej veci je zrejmé, že finančné prostriedky zaslané spoločnosťou IZABELA s.r.o. na účet žalobkyne bez právneho dôvodu nemohli byť vymáhané Sociálnou poisťovňou Trenčín, respektíve žalovanou v konaní - vo veciach vymáhania pohľadávok podľa zákona o sociálnom poistení, pretože účastníkom tohto konania je žalobkyňa ako povinná, jej majetok (pohľadávka) a nie majetok (pohľadávka) spoločnosti IZABELA s.r.o. Poukázala ďalej na ustanovenie (predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal, ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu). Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie je v síce formulovaná neutrálne, bez pomenovania subjektu, ktorý má túto povinnosť, avšak vzhľadom na znenie , podľa ktorého kto sa

na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, nie sú pochybnosti o tom, že povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie má ten, kto ho získal na úkor iného. Druhým subjektom toto vzťahu t. j. tým, kto má právo žiadať o vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, na úkor koho sa niekto bezdôvodne obohatil. Predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať ten, kto ho získal a žalobkyňa sa vo vzťahu spoločnosti IZABELA s.r.o. bezdôvodne neobohatila a vyvinula maximálnu súčinnosť pri vrátení finančných prostriedkov tejto spoločnosti. Sociálna poisťovňa mala po doručení listu žalobkyne zo dňa 15.11.2022 vedomosť, že žalobkyňa nemala právo na vyplatenie finančných prostriedkov, ktoré boli prikázané z bankového účtu vo výške 2 374,48 eur a mala sa touto skutočnosťou zaoberať a zohľadniť ju.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

14. Na základe o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. V dôsledku uvedeného je konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. .

15. Žalobkyňa a ani žalovaná nežiadali na prejednanie veci nariadiť pojednávanie a ani správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania, preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa v spojení s . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.05.2024 a oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 24.04.2024 do 30.05.2024.

16. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ako aj rozhodnutie vydané v rámci prvostupňového konania, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ( ) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobkyne nie je dôvodná, preto ju podľa zamietol. Mimo žalobných bodov správny súd nezistil vady v postupe a v rozhodnutí žalovanej, na ktoré by správny súd bol povinný prihliadnuť ex offo podľa a .

17. Správna žaloba žalobkyne je správnou žalobou v sociálnej veci ( a ). Žalobkyňa je právnickou osobou (obchodná spoločnosť – spoločnosť s ručením obmedzeným), správny súd je preto pri prieskume zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne a jej postupu viazaný žalobnými bodmi. Neviazanosť správneho súdu rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, ako aj aplikovanie neformálneho prístupu, sú dané len v prípade správnej žaloby fyzickej osoby v sociálnej veci (s. 2 písm. d) , a ). Pri správnej žalobe právnickej osoby v sociálnej veci zároveň neplatí výnimka z aplikácie koncentračnej zásady (podľa platí len v prípade správnej žaloby fyzickej osoby v sociálnej veci). Preto je správny súd pri tomto type správnej žaloby viazaný rozsahom a dôvodmi uplatnenými v správnej žalobe, resp. rozsahom a dôvodmi doplnenými alebo rozšírenými v rámci lehoty na podanie správnej žaloby ( ).

18. Podľa § 225a zákona o sociálnom poistení; (1) Konaním vo veciach vymáhania pohľadávok podľa tohto zákona je konanie, ktorým Sociálna poisťovňa z úradnej moci vymáha pohľadávky. (2) Na konanie vo veciach vymáhania pohľadávok sa vzťahujú ustanovenia o nedávkovom konaní podľa tretej časti, ak v tejto časti nie je ustanovené inak. Ustanovenia § 221 až 223 sa nepoužijú. (3) Sociálna poisťovňa je povinná a) zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie konania vo veciach vymáhania pohľadávok podľa tohto zákona, b) vymáhať pohľadávky len podľa tohto zákona a spôsobmi, ktoré tento zákon ustanovuje.

19. Podľa § 225b zákona o sociálnom poistení; Exekučným titulom na účely tohto zákona je vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola uložená účastníkovi konania povinnosť plniť a účastník konania si túto povinnosť v určenej lehote dobrovoľne nesplnil.

20. Podľa § 225c zákona o sociálnom poistení; Konanie vo veciach vymáhania pohľadávok začína Sociálna poisťovňa na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok.

21. Podľa § 225g zákona o sociálnom poistení; (1) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vymáha pohľadávky a) zrážkami zo mzdy a z iného príjmu (ďalej len "zrážky zo mzdy"), b) prikázaním peňažnej pohľadávky z účtu vedeného v banke alebo pobočke zahraničnej banky (ďalej len "prikázanie pohľadávky"), c) zrážkami z dávok, ktoré účastníkovi konania vypláca Sociálna poisťovňa. (2) Ak tento zákon neustanovuje inak, príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vymáha pohľadávky spôsobom, ktorý si určí; príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže vymáhať pohľadávky u jedného účastníka konania aj niekoľkými spôsobmi súčasne.

22. Podľa § 225j zákona o sociálnom poistení; (1) Vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky podliehajú peňažné prostriedky na účte klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania. Ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, možno použiť aj vtedy, ak ide o peňažné prostriedky na vkladovom účte podľa . (2) Vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky sa vykoná odpísaním sumy peňažných prostriedkov do sumy pohľadávky z účtu klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, a jej poukázaním na účet príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, určený v exekučnom príkaze na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky. (3) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne doručí do vlastných rúk banke alebo pobočke zahraničnej banky príkaz na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky a klientovi banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky a zakáže účastníkovi konania nakladať s peňažnými prostriedkami, ktoré možno vymáhať spôsobmi podľa tohto zákona, a to až do sumy vymáhanej pohľadávky. (4) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne prikáže banke alebo pobočke zahraničnej banky, aby po doručení príkazu podľa odseku 3 zablokovala na účte klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, peňažné prostriedky do sumy pohľadávky, a to aj vtedy, ak peňažné prostriedky prichádzajú na účet klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, postupne. (5) Príkaz na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky obsahuje a) názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá príkaz na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky vydala, b) číslo a dátum vydania príkazu na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky, c) obchodné meno a sídlo banky alebo označenie a adresu umiestnenia pobočky zahraničnej banky, d) označenie exekučného titulu, e) meno, priezvisko, adresu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou, alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo účastníka konania, ktorý je právnickou osobou, f) sumu pohľadávky, g) meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky alebo, ak sa príkaz na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky vyhotoví s použitím výpočtovej techniky, predtlačený odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. (6) Príkaz na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky je právoplatný dňom jeho vydania a odvolanie proti nemu nie je prípustné. (7) Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky obsahuje a) názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky vydala, b) označenie exekučného titulu, c) meno, priezvisko, adresu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou, alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo účastníka konania, ktorý je právnickou osobou, d) sumu pohľadávky,

e) výzvu na zaplatenie pohľadávky do ôsmich dní od doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky, f) upozornenie, že ak pohľadávka nebude zaplatená v lehote podľa písmena e), príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne pristúpi k vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky na základe exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky, g) zákaz nakladania s peňažnými prostriedkami na účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky až do sumy vymáhanej pohľadávky po doručení upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky, h) informáciu, že upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky zostáva v platnosti do úplného uspokojenia vymáhanej pohľadávky a vzťahuje sa aj na ďalší alebo nový účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, i) informáciu, že peňažné prostriedky na účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky nepodliehajú vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky, len za podmienok ustanovených v § 225k ods. 3, j) číslo účtu príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, k) variabilný symbol a špecifický symbol, l) poučenie o odvolaní proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky vrátane poučenia, či rozhodnutie možno preskúmať súdom, m) meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky alebo, ak sa upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky vyhotoví s použitím výpočtovej techniky, predtlačený odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. (8) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa odvolanie zamietlo, vydá exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky. (9) Exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky obsahuje a) názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky vydala, b) číslo a dátum vydania exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky, c) obchodné meno a sídlo banky alebo označenie a adresu umiestnenia pobočky zahraničnej banky, d) meno, priezvisko, adresu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou, alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo účastníka konania, ktorý je právnickou osobou, e) sumu pohľadávky, f) číslo účtu príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, g) variabilný symbol a špecifický symbol, h) poučenie o tom, že proti exekučnému príkazu na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky nie je prípustné odvolanie, i) meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky alebo, ak sa exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky vyhotoví s použitím výpočtovej techniky, predtlačený odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. (10) Exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky je právoplatný dňom jeho vydania a odvolanie proti nemu nie je prípustné. (11) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne doručí do vlastných rúk exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky klientovi banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, a banke alebo pobočke zahraničnej banky. (12) Po doručení exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odpísať peňažné prostriedky z účtu klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, a poukázať ich na účet príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne s uvedením variabilného symbolu a špecifického symbolu, ktorý je uvedený v exekučnom príkaze na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky. Ak odpísaná suma nepostačuje na pokrytie vymáhanej pohľadávky, banka alebo pobočka zahraničnej banky je povinná poukazovať peňažné prostriedky z účtu klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, aj postupne, až do sumy vymáhanej pohľadávky. (13) Ak banka alebo pobočka zahraničnej banky nesplní povinnosť podľa odseku 12, môže jej príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne uložiť pokutu podľa § 239. (14) Ak príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne zistí, že peňažné prostriedky na účte klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, označenom v exekučnom

príkaze na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky nepostačujú na úhradu pohľadávky a v priebehu vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky sa príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne dozvie o ďalšom alebo novom účte klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, doručí banke alebo pobočke zahraničnej banky , ktorá vedie tento účet, do vlastných rúk pôvodný exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky. Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne poučí banku alebo pobočku zahraničnej banky o povinnostiach pri vykonávaní pohľadávok prikázaním pohľadávky, oboznámi ju s doterajším priebehom vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky a uvedie zostatok pohľadávky.

23. Podľa § 225k zákona o sociálnom poistení; Vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky nepodliehajú peňažné prostriedky na účte klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, ak ide o peňažné prostriedky, a) ktoré sú ustanovené v § 225h ods. 3, b) ktoré sú určené na výplatu miezd zamestnancov účastníka konania pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bol banke alebo pobočke zahraničnej banky doručený príkaz na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky, c) ktoré sú vylúčené z exekúcie podľa osobitného predpisu, d) ktoré tvoria účelovú finančnú rezervu podľa osobitného predpisu, e) z ktorých boli vykonané zrážky podľa tohto zákona pred ich pripísaním na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky. (2) Vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky nepodliehajú aj peňažné prostriedky na účte klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, do sumy 165 eur; ak má účastník konania viac účtov, a to aj vo viacerých bankách alebo pobočkách zahraničných bánk, vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky nepodliehajú peňažné prostriedky do úhrnnej sumy 165 eur na všetkých jeho účtoch. Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná určiť, v ktorej banke alebo pobočke zahraničnej banky a z ktorého účtu sa nezrazí suma 165 eur. (3) Ak účastník konania, ktorý je klientom banky alebo pobočky zahraničnej banky, predloží banke alebo pobočke zahraničnej banky písomné vyhlásenie o tom, že na jeho účte vedenom v banke alebo pobočke zahraničnej banky sú aj peňažné prostriedky, ktoré nepodliehajú vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky, a súčasne uvedie výšku týchto peňažných prostriedkov, banka alebo pobočka zahraničnej banky nesmie odpísať z účtu klienta, ktorý je účastníkom konania, tieto peňažné prostriedky od predloženia tohto písomného vyhlásenia.

24. Podľa § 145 zákona o sociálnom poistení; (1) Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu, fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi do a) 60 dní od zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou, b) 30 dní od doručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné alebo jej právneho nástupcu. (2) Poistencovi, ktorý vykonáva viacero činností zamestnanca, Sociálna poisťovňa vráti poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zaplatené bez právneho dôvodu do 30 dní od a) zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou alebo b) doručenia písomnej žiadosti tohto poistenca. (3) Právo na vrátenie poistného sa premlčí do desiatich rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba uvedená v odsekoch 1 a 2 zúčtovaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. (4) Poistné, ktoré je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť, sa použije na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo voči jej právnemu nástupcovi.

25. Žalobkyňa požiadala o vrátenie mylnej platby, ktorá bola poukázaná z jej účtu dňa 04.11.2022 vo výške 2 374,48 eur pre Sociálnu poisťovňu v rámci núteného výkonu rozhodnutia dôvodiac, že jej boli na jej účet omylom poukázané peňažné prostriedky spoločnosťou IZABELA s.r.o., s ktorou nie je v žiadnom vzťahu. O tejto žiadosti žalobkyne Sociálna poisťovňa rozhodla tak, že jej nevyhovela. Žalobkyňa vyjadrila nesúhlas v podanom odvolaní, o ktorom rozhodla Sociálna poisťovňa správnou žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie.

26. V prvom rade správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že zákon o sociálnom poistení má vlastnú právnu úpravu vymáhania pohľadávok, ktoré vznikli v režime tohto zákona. Táto úprava je sústredená v štvrtej časti : Konanie vo veciach vymáhania pohľadávok (časť z nej je citovaná v prechádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia). Exekučným titulom je podľa § 225b zákona o sociálnom poistení vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola uložená účastníkovi konania povinnosť plniť a účastník konania si túto povinnosť v určenej lehote dobrovoľne nesplnil. Žalobkyňa v podanej žiadosti, v priebehu administratívneho konania a ani v správnej žalobe nerozporuje, že má záväzky voči Sociálnej poisťovni (nezaplatené poistné vo výške 12 969,54 eur a penále vo výške 40 690,46 eur – podľa tvrdenia Sociálnej poisťovne) a že by nebol dôvod na vymáhanie pohľadávok. Taktiež nerozporovala procesný postup pri vymáhaní pohľadávok v tom zmysle, že by nebol vydaný príslušný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky, upovedomenie o vymáhaní pohľadávok prikázaním pohľadávky alebo exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky. Sama žalobkyňa uvádza, že bankový účet bol zablokovaný exekúciou Sociálnej poisťovne. Žalobkyňa netvrdí, že by bolo prikázanie pohľadávky realizované bez právneho dôvodu a bol by preto daný dôvod na vrátenie vymožených peňažných prostriedkov. Nie je teda sporné, že Sociálna poisťovňa evidovala záväzky žalobkyne – neuhradené splatné pohľadávky a že prebiehalo nútené vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky z bežného účtu žalobkyne v banke (ide o jeden zo spôsobov vymáhania pohľadávok v zmysle § 225g zákona o sociálnom poistení).

27. Zároveň žalobkyňa v žiadosti (na základe ktorej sa začalo administratívne konanie), v administratívnom konaní a ani v správnej žalobe netvrdila, že by došlo k vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky z účtu v banke a že tieto prostriedky nepodliehajú vymáhaniu v zmysle § 225k zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa teda netvrdí a nepreukazuje niektorú z výluk vymedzených v tomto zákonnom ustanovení.

28. Žalobkyňa v správnej žalobe z väčšej časti zreprodukovala priebeh administratívneho konania a obsah preskúmavaných rozhodnutí, pričom v tejto časti správna žaloba neobsahuje žalobné námietky s konkrétnou skutkovou a právnou argumentáciou, preto neumožňuje prieskum zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.

29. Žalobkyňa konkrétne vytýkala Sociálnej poisťovni jej postup, keď pri posudzovaní jej žiadosti o vrátenie mylnej platby neposudzovala, či finančné prostriedky, ktoré boli prikázané z jej bankového účtu, boli vo vlastníctve žalobkyne resp. či mala právo na ich výplatu, aj keď tu existovala pochybnosť o vlastníckom práve resp. práve na ich výplatu zo strany žalobkyne (oznámená po realizovaní prikázania pohľadávky z účtu v banke). Namietala, že Sociálna poisťovňa posudzovala jej žiadosť len z hľadiska existencie pohľadávky a neprihliadala na oznámenie o mylnej platbe zo strany spoločnosti IZABELA s.r.o., ktorú so žiadosťou doručila Sociálnej poisťovni. Žalobkyňa v tejto časti žalobných námietok ale neuvádza, ktoré konkrétne ustanovenia zákona o sociálnom poistení mala Sociálna poisťovňa svojím postupom porušiť. Žalobkyňa nespochybňuje, že mala a zrejme aj má nedoplatky voči Sociálnej poisťovni, že došlo k vymáhaniu pohľadávok voči nej prikázaním pohľadávky z účtu v banke, sama uvádza, že bol zablokovaný Sociálnou poisťovňou účet, ktorého je majiteľom. Nie je spochybňované, že v čase, kedy banka vyhovela exekučnému príkazu Sociálnej poisťovne, evidovala Sociálna poisťovňa voči žalobkyni nedoplatky, že žalobkyňa mala bankový účet, ktorého bola majiteľom a že v čase realizácie exekučného príkazu bankou „boli“ na tomto účte finančné prostriedky v podobe pohľadávky žalobkyne voči banke. Sociálna poisťovňa preto pri posudzovaní žiadosti žalobkyne postupovala správne. Ako už bolo uvedené, žalobkyňa v správnej žalobe ani netvrdí s akým konkrétnym ustanovením zákona o sociálnom poistení sú postup a rozhodnutia Sociálnej poisťovne v rozpore, nespochybňuje existenciu svojich záväzkov a ich nútené vymáhanie zo strany Sociálnej poisťovne. Žalobkyňa žiadala o vrátenie mylnej platby pre spoločnosť IZABELA s.r.o., ktorá mala mylne poslať na bankový účet žalobkyne finančné prostriedky a tieto mali byť použité Sociálnou poisťovňou v rámci vymáhania pohľadávok voči žalobkyni prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Sociálna poisťovňa túto žiadosť vyhodnotila ako žiadosť o vrátenie poistného s tým, že dôvod na vrátenie poistného podľa § 145 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je daný a voči žalobkyni boli v čase núteného výkonu rozhodnutia evidované nedoplatky na poistnom a penále. Nie je zrejmé, podľa akého ustanovenia zákona o sociálnom poistení mala Sociálna poisťovňa prihliadať na prípadný vzťah/resp. neexistenciu vzťahu medzi žalobkyňou a spoločnosťou IZABELA s.r.o., čo bolo oznámené ex post, po zrealizovaní exekučného príkazu.

30. Žalobkyňa v správnej žalobe poukazuje na ustanovenie , na ustanovenie o bankách v znení neskorších predpisov a na , ale bez konkrétneho prepojenia na prejednávanú vec. Nie je pochybnosť o tom, že žalobkyňa bola majiteľom účtu v banke a že v prípade zriadenia účtu v banke na základe zmluvy o bežnom účte alebo zmluvy o vkladovom účte nie je majiteľ účtu vlastníkom konkrétnych peňažných prostriedkov ale vzniká pohľadávka majiteľa účtu voči banke. Z tejto koncepcie vychádza aj zákon o sociálnom poistení, keď ako jeden zo spôsobov vymáhania pohľadávok zakotvuje vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky, a to aj z účtu v banke. Pokiaľ teda na bankový účet žalobkyne boli poukázané finančné prostriedky spoločnosťou IZABELA s.r.o., vznikla žalobkyni ako majiteľovi účtu pohľadávka voči banke. Banka na základe exekučného príkazu Sociálnej poisťovne bola povinná odpísať peňažné prostriedky v príslušnej výške z účtu žalobkyne a poukázať ich Sociálnej poisťovni podľa exekučného príkazu ( zákona o sociálnom poistení). V procese núteného výkonu rozhodnutia nie je daná povinnosť skúmať pôvod prostriedkov na bankovom účte. Nie sú pochybnosti o tom, že veriteľom vo vzťahu k banke je majiteľ účtu a má oprávnenie žiadať o vyplatenie peňažných prostriedkov, ale nie je zrejmé, ako tieto žalobkyňou zdôrazňované skutočnosti súvisia s obsahom preskúmavaných rozhodnutí, keď nie je sporné, že bol zahájený nútený výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu v banke a v čase jeho realizácie žalobkyňa mala voči banke pohľadávku. Nad rámec sa žiada uviesť, že poukázanie finančných prostriedkov zo strany spoločnosti IZABELA s.r.o. žalobkyni bez právneho dôvodu (omylom) na jej bankový účet by nezaložilo automaticky nárok tejto spoločnosti na vrátenie týchto peňažných prostriedkov zo strany banky, ale musela by to byť žalobkyňa, ktorá by takýto príkaz na vrátenie prostriedkov dala. Vzťah medzi žalobkyňou a spoločnosťou IZABELA s.r.o. resp. neexistencia vzťahu medzi nimi, sa nijako nedotýka banky a ani Sociálnej poisťovne pri nútenom vymáhaní pohľadávky.

31. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 10.11.2004, ide o rozhodnutie veľkého senátu a je potrebné uviesť, že išlo o rozhodnutie vo veci uplatňovaného občianskoprávneho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v civilnom konaní, ktorý si uplatňoval subjekt, ktorý peňažné prostriedky omylom poukázal (v skutkových okolnostiach tu správnym súdom prejednávanej veci by to bola spoločnosť IZABELA s.r.o.). V uvedenom konaní bola žalobcom obchodná spoločnosť, ktorá chcela poukázať sumu 34 961,74 USD na účet určitej spoločnosti s ručením obmedzeným vedený v banke „C“, ale omylom ho poukázala na účet inej spoločnosti – v rozhodnutí označovanej ako „E“, vedený v tej istej banke „C“, na ktorý bola vedená exekúcia finančným úradom. Táto poukázaná čiastka bola potom aj použitá v rámci exekúcie vedenej v prospech finančného úradu na uspokojenie daňového nedoplatku spoločnosti „E“. Žalobca sa od Ministerstva financií domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Prvostupňový súd žalobu zamietol s tým, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane spoločnosti „E“, ktorá čiastku prijala bez právneho dôvodu a nie na strane finančného úradu. Uzavrel, že žalovaný nie je povinný finančné prostriedky, ktoré použil na zaplatenie daňového nedoplatku, vydať, pretože nie je pasívne legitimovaný. Odvolací sú zmenil prvostupňové rozhodnutie a zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť finančné prostriedky žalobcovi. Dôvodil tým, že vzťah medzi platiteľom dane a správcom dane pri platení a správe daní je vzťahom verejnoprávnym, ale že v danej veci nejde o nárok zo vzťahu medzi daňovým orgánom štátu a platcom dane, ale o vzťah medzi štátom resp. jeho orgánom, ktorý nie je voči žalobcovi správcom dane, a žalujúcou právnickou osobou, ktorá nie je v postavení platiteľa dane. Tento právny vzťah bol odvolacím súdom vyhodnotený ako majetkovoprávny/občianskoprávny s tým, že žaloba bola dôvodná. Najvyšší súd Českej republiky v žalobcom citovanom rozhodnutí odkázal na predchádzajúce rozhodnutia prijaté v dovolacom konaní – a , v zmysle ktorých: ...účet zriaďuje peňažný ústav pre jeho majiteľa na základe zmluvy... používa termín „majiteľ účtu“ aj keď účet sám o sebe nemá majetkovú hodnotu a peňažné prostriedky na ňom sú v majetku peňažného ústavu... za majiteľa účtu treba považovať osobu, v prospech ktorej ústav zriadil účet...na základe zmluvy je ústav povinný prijať na účet peňažné vklady realizované majiteľom účtu alebo platby realizované v jeho prospech bez zreteľa na to, kto je majiteľom peňažných prostriedkov, ktoré sa týmto spôsobom na účet vkladajú... oprávnenia/nároky majiteľa účtu spočívajúce v tom, aby jemu alebo určitým osobám boli na jeho žiadosť alebo písomný príkaz, vyplatené peňažné prostriedky predstavuje „pohľadávku z účtu voči peňažnému ústavu“, ktorú možno postihnúť výkonom rozhodnutia ... vzhľadom k tomu, že výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu sa týka pohľadávky, ktorú má majiteľ účtu na základe zmluvy o účte voči peňažnému ústavu, znamená to okrem iného aj to, že nie je rozhodujúce, čie boli peňažné prostriedky, ktoré boli na účte uložené... predmetom výkonu rozhodnutia nie je vec ale pohľadávka majiteľa účtu na výplatu peňažných prostriedkov... peňažný

ústav je povinný prijať na účet peňažné vklady uskutočnené majiteľom účtu alebo platby uskutočnené v jeho prospech bez zreteľa na to, kto je majiteľom prostriedkov, ktoré sa týmto spôsobom na účet vkladajú... skutočnosť, kto bol majiteľom finančných prostriedkov uložených na účet tu nie je významná... nariadením výkonu rozhodnutia súd vstupuje do záväzkového vzťahu medzi majiteľom účtu a peňažným ... prikázaním pohľadávky z účtu v banke majiteľ účtu stráca svoju pohľadávku z účtu až do výške vymáhanej pohľadávky s príslušenstvom a peňažný ústav ju vyplatí oprávnenému ako osobe, ktorá prikázaním pohľadávky majiteľa účtu získala právo uspokojiť sa z peňažných prostriedkov uložených na účte... je preto nerozhodné, komu patrili peňažné prostriedky uložené na účte a podstatná je jedine skutočnosť kto je majiteľom účtu, pretože jedine on má pohľadávku z účtu v peňažnom ústave, ktorú možno postihnúť výkonom rozhodnutia. Preto napokon najvyšší súd uzavrel, že pri nútenom výkone rozhodnutia nemohlo ísť o peňažné prostriedky žalobcu, ktorý ich hoci omylom poukázal na účet spoločnosti, ktorá bola povinná v exekučnom konaní a bola majiteľom účtu, na ktorý boli peňažné prostriedky omylom poukázané, ale išlo o nárok – pohľadávku majiteľa účtu/povinného v exekučnom konaní voči peňažnému ústavu. Najvyšší súd preto zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu s tým, že finančná správa zastúpená ministerstvom financií sa na úkor žalobcu neobohatila. Preto aj poukaz žalobkyne na toto rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky nesvedčí jej argumentácii, ale práve naopak nedosvedčuje povinnosť skúmať povahu peňažných prostriedkov na bankovom účte s tým, že podstatné je to, že ide o pohľadávku majiteľa účtu voči banke a nie o koho prostriedky v skutočnosti išlo.

32. V replike žalobkyňa uviedla námietky ohľadne bezdôvodného obohatenia. Tieto námietky boli prednesené po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby a vysporiadanie sa s otázkou bezdôvodného obohatenia navyše podľa správneho súdu presahuje rámec tohto súdneho konania.

33. Žalobkyňa nebola v konaní pred správny súdom úspešná, preto jej správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa a contrario.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).