Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/132/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: H. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. ulica X/XX, F. o zaplatenie 23 411,54 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Lučenci č. k. 6Csp/39/2016 - 119, zo dňa 10. mája 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd v Lučenci napadnutým rozsudkom rozhodol: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 23 411,54 eur, úrok vo výške 964,40 eur, úrok z omeškania vo výške 2 411,93 eur, poplatky vo výške 1 899,41 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 23 411,54 eur od 10.06.2016 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd žalobu čo do uplatnených úrokov vo výške 3,69 % ročne zo sumy 23 411,54 eur od 10.06.2016 do zaplatenia zamietol. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške.“

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobcom uplatnený nárok vyplýva zo Zmluvy o spotrebnom úvere č. 708 509 uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa 31.10.2013, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 45 700 eur za v zmluve dohodnutých podmienok. Splatenie úveru bolo zabezpečené zriadením záložného práva k nehnuteľnosti - bytu č. XX nachádzajúcemu sa v kat. území D., štvrť M. R. Q., v bytovom dome súp. č. XXXX, vchod XX, na 2. poschodí, vedenom na LV č. XXXX. Z dôvodu neplnenia podmienok zmluvy žalovaným vyzval žalobca žalovaného na predčasné splatenie úveru a úver k 15.10.2015 zosplatnil. Následne žalobca realizoval záložné právo formou dobrovoľnej dražby. Výťažok dražby po odpočítaní nákladov dražby predstavoval sumu 20 948,75 eur. Pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere pozostávala z nesplatenej istiny úveru 44 360,29 eur.

3. Vzhľadom k tomu, že výťažkom z dražby nebolo možné pokryť istinu a jej príslušenstvo, žalobou podanou na súd sa žalobca domáhal zaplatenia: istiny úveru vo výške 23 411,54 eur, úrokov vo výške 964,40 eur vypočítaných ku dňu zosplatnenia úveru do (ktoré bol žalovaný povinný platiť v rámci splátok úveru, pri v zmluve dohodnutej úrokovej sadzbe), úrokov z omeškania vo výške 2 411,93 eur vypočítaných ku dňu zosplatnenia úveru (každá omeškaná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania dohodnutým v zmluve podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka), poplatkov vo výške 1 899,41 eur (podľa sadzobníka žalobcu a to za upomienky. 5 x 25,- eur + 1 774,41 eur za predčasné splatenie úveru, t.j. 4 % z nesplatenej istiny 44 360,29 eur), ďalej úroku vo výške 3,69 % ročne zo sumy 23 411,54 eur od 10.06.2016 do zaplatenia, a úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 23 411,54 eur od 10.06.2016 do zaplatenia. Žiadal nahradiť trovy konania.

4. Z vykonaného dokazovania a predloženej dokumentácie mal súd za preukázané, že žaloba je dôvodná tak ako žalobca v žalobnom návrhu uplatnil s výnimkou uplatneného nároku na zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 3,69 % p. a. zo sumy 23 411,54 eur od 10.06.2016 do zaplatenia, v ktorej časti súd žalobu zamietol.

5. Súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie istiny vo výške 23 411,54 eur, úroku vo výške 964,40 eur, úroku z omeškania vo výške 2 411,93 eur, poplatkov vo výške 1 899,41 eur a aj úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 23 411,54 eur od 10.06.2016 do zaplatenia.

6. Súd žalobu zamietol v časti, v ktorej sa žalobca domáha zaplatenia zmluvného úroku vo výške 3,69 % ročne zo sumy 23 411,54 eur od 10.06.2016 do zaplatenia, teda od zosplatnenia úveru do jeho úplného zaplatenia. Po vyhlásení celého úveru za splatný dňa sa istina úveru ďalej zmluvne neúročí a žalobcovi patria od tejto doby iba úroky z omeškania. Totožný právny názor bol vyslovený aj inými súdnymi rozhodnutiami (viď. napr. rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co 85/2013, 6Co/190/2014, rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 143/98). Keďže jednorázovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť naraz vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia počnúc dňom omeškania ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. Jedná sa o sankciu z dôvodu omeškania spotrebiteľa s vrátením dlžnej sumy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka resp. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, bolo by to v rozpore s ustanovením Občianskeho zákonníka a vyššie uvedeného nariadenia vlády, subsdiárne § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 2 CSP, žalobca mal vo veci plný úspech, jeho neúspech sa týkal len príslušenstva pohľadávky (zmluvných úrokov po zosplatnení úveru), preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca voči výroku, ktorým súd žalobu zamietol. Tým je dotknutý aj závislý výrok o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v tejto časti podľa § 388 zmenil a žalobe v tejto časti vyhovel a aby žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

9. Namietal, že súd nesprávne právne posúdil vec, keď rozsudkom nepriznal žalobcovi nárok na zmluvné úroky po zosplatnení úveru ako sa žalobca domáhal v žalobe. Argumentácia súdu sa opiera o tendenčné rozhodnutia KS v Prešove, ktoré nezohľadňujú ustálený doktrinálny výklad ustanovení § 502 a § 503 Obchodného zákonníka. Súd nemal dôvod odchýliť sa od ustanovení Obchodného zákonníka § 502 ods. 1, § 503 ods. 3, v ich zmysle povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru a vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia si strany môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky, t.j. dobu, počas ktorej má dlžník platiť úroky, v zmluve o úvere dojednať odchylne. priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku tohto nároku, moment jeho zániku nestanovuje. Z uvedených ustanovení nevyplýva, že povinnosť dlžníka platiť za poskytnuté peňažné prostriedky úroky je limitovaná splatnosťou úveru. To znamená, že simultánne úročenie pohľadávky po splatnosti peňažného záväzku úrokom z omeškania a súčasne úrokom podľa § 502 Obchodného zákonníka nie je zákonom vylúčené.

10. Pokiaľ ide o doktrínu občianskeho práva, keďže súd prvej inštancie považoval zmluvu o úvere za spotrebiteľskú (napriek skutočnosti, že účelom úveru bolo nadobudnutie nehnuteľnosti - čl. II zmluvy o úvere), odvolateľ kladie dôraz na znenie ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. A aj keď je treba rozlišovať úroky dohodnuté podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky) a úroky z omeškania (poplatok z omeškania) podľa § 517 Občianskeho zákonníka, aj v takomto prípade platí, že dohodnuté úroky a aj úroky z omeškania môžu existovať popri sebe. Povinnosť platiť dohodnuté úroky (odplatu za užívanie požičanej istiny) možno požadovať za celú dobu, po ktorú dlžník požičanú istinu užíva, zaníká splatením pôžičky.

11. Vo vyššie uvedenom názore žalobca odkazuje na rozhodovaciu prax súdov (rozhodnutia NS ČR, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/146/2013 zo dňa 24.01.2014, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/186/2013 zo dňa 31.10.2013), kedy súdy rozhodli odlišne ako súd v danom prípade a v odvolaní cituje výňatky z komentárov vydaných k Obchodnému zákonníku, týkajúcich sa platenia úrokov.

12. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu nebolo podané.

13. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

14. Konanie v danej veci začalo dňa 18.08.2016 na základe žaloby podanej žalobcom Sberbank Slovensko, a.s. so sídlom Vysoká 9, Bratislava, IČO: 17 321 123. Pretože počas odvolacieho konania, avšak skôr ako sa konanie právoplatne skončilo došlo k zániku žalobcu zlúčením, odvolací súd podľa § 64 uznesením zo dňa 10.10.2018 č. k. 15Co/132/2017 - 172, rozhodol, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom pôvodného žalobcu Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom Vysoká 9, Bratislava, IČO: 17 321 123, a to s Prima bankou Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951.

15. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Predmetom preskúmania odvolacím súdom je výrok rozsudku okresného súdu, ktorým súd žalobu v časti, kde sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia zmluvných úrokov vo výške 3,69 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 23 411,54 eur od 28.07.2017 od 10.06.2016 až do zaplatenia, čiže po zosplatnení úveru až do zaplatenia. Žalobca sa nestotožňuje s názorom súdu, že žalobcovi zmluvné úroky po zosplatnení úveru už nepatria.

17. Odvolací súd preskúmaním rozsudku v napadnutej časti dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v napadnutej časti správne. Vo vzťahu k odvolaním napadnutej časti rozsudku okresného súdu žalobcom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s názorom okresného súdu, že zosplatnením úveru, ako už zo samotného pomenovania danej právnej skutočnosti vyplýva, nastáva predčasne splatnosť úveru, dochádza teda k zmene pôvodných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý a po zosplatnení úveru sa dlžník, pokiaľ v určenej lehote neuhradí dlh, dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia úroku z omeškania.

18. Žalobca dostatočným spôsobom nezohľadňuje skutočnosť, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, t.j. vzťah medzi dodávateľom - predajcom (veriteľom) a spotrebiteľom (dlžníkom - klientom), ktorý je limitovaný právnymi normami spotrebiteľského práva (najmä ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka).

19. Základný pojem spotrebiteľa je uvedený v § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý je pre právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv obsahovo najdôležitejší. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Je treba konštatovať, že právna úprava spotrebiteľskej zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku definuje pojem „spotrebiteľ“ podstatne širšie oproti legálnej definícii tohto subjektu lex specialis - konkrétne ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch. Dodávateľom - predávajúcim je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene ale na jej účet. Spotrebiteľskou zmluvou nebude zmluva uzatvorená medzi dvoma podnikateľmi, ani zmluva uzatvorená medzi dvoma fyzickými osobami. Uvedené odvolací súd uvádza na margo námietky žalobcu, že okresný súd považoval dlžníka za spotrebiteľa, napriek tomu, že išlo o úver poskytnutý na účel kúpy nehnuteľnosti. I keď žalobcovi treba dať za pravdu v tom, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský úver upravený zákonom č. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (vzhľadom na účel financovania - kúpa nehnuteľnosti, aj výšky poskytnutého úveru) na strane dlžníka ide jednoznačne o spotrebiteľa.

20. V zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vyhlásení predčasnej splatnosti môže veriteľ postupovať iba v súlade a za podmienok uvedených 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 565 prestavuje špeciálnu sankciu za porušenie povinnosti dlžníka, ktorý môže v takomto prípade požadovať zaplatenie celej pohľadávky, v dôsledku sankcie dlžník stráca výhodu splátok. To znamená, že podľa § 565 Občianskeho zákonníka spotrebiteľovi vzniká voči veriteľovi povinnosť zaplatiť celú pohľadávku, teda nesplatenú istinu a splatné úroky, výška ktorých sa ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zafixuje. Zákon otázku splatnosti zvyšku pohľadávky po strate výhody splátok osobitne nerieši, preto je nevyhnutné aplikovať § 563 Občianskeho zákonníka a túto pohľadávku považovať za jednorazovo splatnú ako celok odo dňa nasledujúceho po žiadosti veriteľa. Pokiaľ spotrebiteľ svoju peňažnú povinnosť vrátiť veriteľovi nesplatenú istinu a splatné úroky, výška ktorej bola ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zafixovaná nesplní riadne a včas, dostáva sa do omeškania s plnením voči veriteľovi, pričom nastupuje ustanovenie § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

21. Podľa § 497 Obchodného zákonníka Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Zmyslom poskytnutia úveru na strane veriteľa jej zisk z požičaných peňazí, ktorými voľne disponuje, teda záujmom veriteľa je dosiahnuť čo najvyšší zisk z požičaných peňazí za ešte udržateľných podmienok pre dlžníka tak, aby tieto finančné prostriedky mohol v určitej dobe aj reálne vrátiť aj s navýšením tejto sumy o úrok, ktorý prestavuje jednoducho cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Vždy vystupuje do popredia miera rizika investovania a nakladania s týmito finančnými prostriedkami. Splátky dlžníka justifikujú nárok veriteľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Uvedený dej prestavuje ideálny priebeh vzťahu, avšak pre daný vzťah je typické aj to, že dlžník nedodržiava dohodnuté podmienky, z rôznych dôvodov prestane splácať požičanú sumu. Za danej situácie veriteľ má viacero možností, ktoré uplatní. Nie je úplne namieste, keď žalobca sa stavia iba do pozície poškodeného a ukráteného veriteľa, pretože nemusí pristúpiť k zosplatneniu úveru. (Napr. pokiaľ nastane situácia, že finančné prostriedky dlžník nie je schopný vrátiť, teda plniť v súlade so svojím záväzkom, veriteľ nemusí pristúpiť k uplatneniu nároku na súde, pričom nezanikne ani nárok veriteľa počas tohto obdobia na úrok ako odplatu. Samozrejme, v takomto prípade nevzniká nárok na úroky z omeškania z celej sumy.)

22. Dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi istinu a platiť úroky (resp. celkové náklady) na základe zmluvy s veriteľom. Obsahom zmluvy o úvere je tiež dohoda strán o výške úrokovej sadzby. Povinnosť platiť úroky ako aj ich výška vyplýva priamo zo zmluvy, z dohody strán a nie z právneho predpisu. Dohodnuté zmluvné úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí, naproti tomu, úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku uvedeného priamo v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so splnením dlhu. Jednorázovým zosplatnením vzniká dlžníkovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru a kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia. Počnúc prvým dňom omeškania dlžníka s plnením veriteľovi ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa spájajú sankcie. S protiprávnym stavom sa nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok dohodnutých v zmluve.

23. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Žalobca v takomto prípade jednostranným právnym úkonom navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných finančných prostriedkov, v dôsledku čoho na strane žalobcu odpadá obmedzenie jeho práva disponovať s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré dlžník už nemôže vracať v režime výhody splátok. Z tohto dôvodu veriteľ stráca nárok na úroky za požičanie peňažných prostriedkov a zákonite nastupuje stav, v ktorom by mal veriteľ vyvinúť úsilie, ktoré smeruje ku skorému vráteniu peňažných prostriedkov, pričom právna úprava po mimoriadnom zosplatnení úveru mu poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorázovo zosplatnenej pohľadávky. Ak teda nastane stav, kedy dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, nie je dôvod na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde dlžník by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu dlžník na výzvu nevrátil. Veriteľ má právo domôcť sa okamžite svojich finančných prostriedkov aj z majetku dlžníka (ako tomu bolo v danom prípade, kedy veriteľ realizoval zriadené záložné právo), ktorý rozhodne treba považovať za širší pojem, zároveň má vyššiu garanciu navrátenia poskytnutých finančných prostriedkov. Pokiaľ by dlžníkovi takáto ochrana nebola priznaná, podporila by sa hrubá nadvláda veriteľa a stav, v ktorom by veriteľ nebol nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky by mu mali nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti dlžníka vrátiť požičanú istinu jednorazovo. V zmysle právneho poriadku neexistuje právna ochrana a titul na inkasovanie odplatných úrokov.

24. V spise doloženej zmluve o úvere je v čl. V. bod 8. zakotvené právo veriteľa požiadať dlžníka o predčasné splatenie úveru a jeho príslušenstva alebo úver a jeho príslušenstvo sa stanú predčasne splatnými v prípadoch podľa tejto zmluvy alebo OP, najmä ak poruší akúkoľvek povinnosť/ti z tejto zmluvy a/alebo zo zabezpečovacích zmlúv a/alebo z akejkoľvek inej zmluvy či zmlúv uzatvorených zmluvnými stranami. Veriteľ má právo požiadať dlžníka o predčasne splatenie úveru a jeho príslušenstva z dôvodu omeškania so zaplatením anuitnej splátky po uplynutí (3) mesiacov od omeškania so zaplatením anuitnej splátky. Na predčasné splatenie úveru veriteľ dlžníka upozorní v lehote najmenej 15 kalendárnych dní pred dňom požadovanej predčasnej splatnosti.

25. Aj v zmysle uvedenej dohody (bod 8) vzniká stav príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, keď žalobcovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Žalobca v takomto prípade jednostranným právnym úkonom navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných finančných prostriedkov, veriteľ stráca nárok na úroky za požičanie peňažných prostriedkov a nastupuje stav, v ktorom by mal veriteľ vyvinúť úsilie, ktoré smeruje ku skorému vráteniu peňažných prostriedkov.

26. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu ohľadom aplikácie ust. § 502 a § 503 Obchodného zákonníka, že legitímnosť nároku na zaplatenie úrokov z nesplateného úveru vyplýva z ich znenia bez potreby dublicitných dojednaní v zmluve, avšak pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností žalobca aj v čl. IV ods. 5 zmluvy o úvere s dlžníkom dohodol, že vznikom povinnosti platiť úrok z omeškania povinnosť platiť dohodnuté úroky nezaniká, odvolací súd dodáva.

27. V zmysle § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. upravuje, že „záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť“ použité peňažné prostriedky a nie „záväzok platiť úroky je splatný v momente vrátenia“ použitých peňažných prostriedkov. Expressis verbis úpravu obsahuje tiež tretia veta § 503 citovaného prvého odseku, keď splatnosť úrokov nastáva „v čase, keď sa má vrátiť“ zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, a nie „v čase, keď dlžník vráti“ zvyšok poskytnutých prostriedkov. Citované ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je koncipované jednoznačne a nepripúšťa iný výklad. Naviac, upravuje otázku splácania úrokov výlučne pre prípad predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, pretože citované ustanovenie upravuje iba splatnosť úrokov v prípade predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka a Obchodný zákonník splatnosť úrokov upravuje v ustanoveniach § 503 ods. 1, 2, ktoré veliteľa oprávňujú na riadne úroky len do momentu vzniku záväzku vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi, nie do momentu ich skutočného vrátenia. V prejednávanom prípade, kedy ide o spotrebiteľský právny vzťah, je treba zdôrazniť, že vychádzajúc z prednosti Občianskeho zákonníka pred Obchodným zákonníkom, ktorá vyplýva z poslednej vety ods. 2 § 52 Občianskeho zákonníka, v prípade spotrebiteľských zmlúv, povinnosť platiť úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov aj po splatnosti pohľadávky až do vrátenia poskytnutých prostriedkov zo zákona (Občianskeho zákonníka) nevyplýva, ako odvolací súd uviedol v predchádzajúcich bodoch. Hoci je potrebné konštatovať, že zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka nevyplýva skutočnosť, že by sa veriteľ s dlžníkom na takomto úročení aj po splatnosti nemohli dohodnúť. Ak by tak však urobili uvedená dohoda by mala byť podrobená testom neprijateľnosti zmluvných podmienok, keď hoci úrok nemožno stotožňovať so sankciou z omeškania dlžníka (touto je úrok z omeškania) už len samotná kumulácia úroku z omeškania s úrokom za rovnaké časové obdobie je neprijateľná.

28. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca odvodzuje právo na úroky aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo zmluvy o úvere, cituje bod IV. 5, podľa ktorého: „ Ak dlžník nezaplatí riadne a včas anuitnú splátku alebo splátku úveru a/alebo splátku úrokov a/alebo poplatky podľa tejto zmluvy, je povinný zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania (prvý pracovný deň)) po platobnom dni) až do zaplatenia. Výška úroku z omeškania je dohodnutá v čl. 2 tejto Zmluvy. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností platí, že vznikom povinnosti platiť úrok z omeškania povinnosť platiť dohodnuté úroky nezaniká. Táto dohoda o výške úroku z omeškania platí naďalej aj v prípade zániku tejto zmluvy.“ Okresný súd správne poukázal na to, že v prípade dohody úročenia po splatnosti dlhu ide o úročenie v neprospech spotrebiteľa, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle občianskeho zákonníka. Odvolací súd navyše dodáva, že uvedené znenie možno hodnotiť aj ako nejednoznačné, pokiaľ malo dôjsť k dohode o úročení „úrokom“ po splatnosti celého dlhu.

29. Na podporu svojich argumentov odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. septembra 2012, IV. ÚS 476/2012 - 14, ktorým bola sťažnosť sťažovateľa odmietnutá, pričom Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 23. 11. 2011, č. k. 29C/131/2011 - 127 priznal úrok z omeškania od zosplatnenia, pričom poukázal aj na záver odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 59/1998, z ktorého vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Aj v tomto prípade sťažovateľ podal odvolanie, pričom poukazoval na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, pričom zastával názor, že pri poskytnutí peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere má veriteľ nárok na úroky až do doby zaplatenia poskytnutých peňažných prostriedkov (ako odplatu za poskytnutie úveru). Následne tento rozsudok okresného súdu bol potvrdený Krajským súdom v Prešove zo dňa 30. mája 2012, č. k. 1Co/30/2012 - 145. Poukázal na ustálenú súdnu prax, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo/143/98, z ktorej vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka. Rozhodnutie konštatuje, že v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobilo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi. V danom prípade bola posudzovaná obdobná otázka, ako je posudzovaná v tejto rozhodovanej veci, ústavný súd v tomto rozhodnutí nevidel protiústavnosť a považoval ho za ústavne konformné. Ani odvolací súd rozhodujúci v tejto veci nemá dôvod odchýliť sa od ustálenej súdnej praxe.

30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko však žalovanému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné aby o výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 a preto odvolací súd rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (viď. uznesenie NS SR sp. zn 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6 Cdo/5/2017).

31. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .