Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Er/1290/2011

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa pobočka Dunajská Streda, IČO: 30 807 4843, so sídlom Galantská cesta 693/5, 929 01 Dunajská Streda, proti povinnému: Weitzmann s.r.o., IČO: 362 56 854, so sídlom Bratislavská 75, 931 01 Šamorín, výmaz z Obchodného registra dňa 28.07.2016, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Pavel Šajánek, v zast. JUDr. Eva Šajánková, Exekútorský úrad so sídlom Sadová 621, 905 01 Senica pod spisovou značkou EX 2582/2011 o vymoženie 2791,03 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú. II. Súd exekúciu z a s t a v u j e. III. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1/ Oprávnený dňa 11.11.2011 podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe vykonateľných exekučných titulov vydané oprávneným dňa 27.07.2011 pod č. 700-0411687611-GC04/11, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 07.09.2011, dňa 10.06.2011 pod č. 700-0411310911-GC04/11, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 01.08.2011 a dňa 27.04.2011 pod č. 700-0410848311-GC04/11, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 01.08.2011 2/ Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal dňa 15.12.2011 súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávnenej. 3/ Podľa ustanovenia § 243h ods.1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 4/ Súdny exekútor dňa 22.02.2017 doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by sa dal postihnúť exekúciou a súčasne uviedol, že povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra. Tiež si uplatnil náhradu trov exekúcie, ktoré ale vyčísli až po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie. Na náhradu trov žiadal zaviazať oprávneného podľa ust. § 203 ods. 2 EP.

5/ Podľa § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

6/ Podľa § 64 Civilného sporového poriadku ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

7/ Podľa ustanovenia § 19a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

8/ Podľa ustanovenia § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

9/ Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 10/ Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.

11/ S poukazom na skutočnosť, že súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu a predložil súdu exekučný spis tvrdiac, že je potrebné zastaviť exekúciu, súd preskúmal procesnú subjektivitu na strane povinného a lustráciou v Obchodnom registri zistil, že dňom 28.07.2016 bola spoločnosť povinného zrušená bez právneho nástupcu a bola z Obchodného registra vymazaná. Súdny exekútor predložil súdu podanie dňa 22.02.2017, t.j. 7 mesiacov po tom ako povinný zanikol. V zmysle ustanovenia § 19a Občianskeho zákonníka spôsobilosť povinného byť účastníkom konania zanikla dňom výmazu a vymáhaná povinnosť už neprešla a ani neprejde na nového účastníka konania na strane povinného, preto nastala v konaní neodstrániteľná prekážka exekučného konania už dňa 28.07.2016, ktorá má za následok neprípustnosť exekúcie. Z uvedeného dôvodu súd exekúciu vyhlásil v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku za neprípustnú a exekúciu zastavil.

12/ Súdny exekútor v predloženom podaní žiadal súd, aby exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie v zmysle ust. § 262 ods. 1 zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. v spojitosti s § 203 ods. 2 EP, nakoľko povinný je nemajetný a preto na náhradu trov je potrebné zaviazať oprávneného. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Preto súdny exekútor výšku trov exekúcie vyčísli až po vyznačení právoplatnosti uznesenia, ktorým exekučné konanie bude zastavené.

13/ Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

14/ Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

15/ Podľa ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

16/ Podľa ustanovenia 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

17/ Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

18/ Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že nárok na náhradu trov exekúcie majú oprávnený, súdny exekútor a v prípade splnenia hypotézy uvedenej v ustanovení § 203 Exekučného poriadku aj povinný. Exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku, pričom tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods. 1). Oprávnený znáša trovy exekúcie, ktoré zavinil alebo trovy exekúcie v prípade ak súd zastaví exekúciu pre nemajetnosť povinného. Trovy exekúcie, ktoré má uhradiť oprávnený, určuje vždy exekučný súd, ktorý zároveň zaviaže oprávneného k ich úhrade, ak pri zastavení exekúcie sú pre takéto rozhodnutie splnené podmienky. Súd na tomto mieste konštatuje, že Exekučný poriadok je predpisom lex specialis voči zákonu č. 160/2015 Z.z. Civilnému sporovému poriadku, a keďže § 200 ods. 5 Exekučného poriadku

obsahuje ustanovenie, že ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (t.j. súd má povinnosť rozhodnúť nielen o nároku, ale aj o výške trov) postup podľa lex generális § 262 ods. 1 zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. je vylúčený.

19/ Oprávnený je zaviazaný na úhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a voľnej úvahy súdu. Výnimkou je len zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), teda v prípade, keď súd zastaví exekúciu preto, lebo majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tomto prípade oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie nezavinil a nemohol ho predvídať. Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu trov exekúcie oprávnenému predpokladá zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie.

20/ Pri rozhodovaní o náhrade trov exekučného konania súd nemohol postupovať v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a zaviazať tak povinného k náhrade trov exekučného konania, nakoľko výmazom povinného z Obchodného registra došlo v zmysle ustanovenia § 20a Občianskeho zákonníka k jeho zániku a súčasne k strate procesnej subjektivity v nadväznosti na ustanovenie § 61 Civilného sporového poriadku.

21/ Súd vedený hore uvedenými úvahami dospel k názoru, že ak ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu trov exekúcie oprávnenému predpokladá priame zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, teda je na mieste preskúmať toto rozhodujúce kritérium aj v tomto konaní. Takýmto zavinením je potrebné zásadne rozumieť také vedomé konanie, či opomenutie oprávneného, s ktorým je zastavenie exekúcie v príčinnej súvislosti. Pri zavinení oprávneného navyše zo znenia citovanej právnej úpravy vyplýva, že musí ísť o výlučné zavinenie oprávneného, teda nemôže ísť ani o také konanie či opomenutie, ktoré by bolo len jednou z viacerých príčin vedúcich k zastaveniu exekúcie. O procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú opatrnosť a uvážlivosť a návrh na začatie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať. Aj pri preukázanom zavinení oprávneného má potom súd možnosť rozhodnúť spôsobom uvedeným v citovanom ustanovení a túto možnosť nie je možné stotožňovať s povinnosťou tak urobiť. V predmetnej exekučnej veci oprávnený ani pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol zabrániť zániku - výmazu povinnej osoby. Súd zohľadnil aj ekonomické hľadisko, kedy zaviazaním oprávneného k náhrade trov exekučného konania, by dôsledky bezvýslednosti exekúcie znášala oprávnená dva krát - prvý krát nevymožením jeho priznaného práva z Exekučného titulu a druhý krát uložením povinnosti na náhradu trov zastavenej exekúcie, čím by sa paradoxne oprávnený dostal do horšej pozície, ako keby k exekučnému vymáhaniu vôbec nepristúpil (svedčí o tom aj nález Ústavného súdu zo dňa 17.decembra 2004 sp. Zn. II ÚS 31/4). Súd svoj názor súčasne opiera aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.02. 2012, sp.zn. 6M Cod/9/2012, avšak prikláňa sa k odlišnému stanovisku ktorý v ňom prezentuje JUDr. Rudolf Čirč. Exekúcia bola vedená do zániku povinného 6 rokov, súdny exekútor nevymohol od povinného do jeho výmazu žiadnu čiastku. Návrh na zastavenie exekúcie na tunajšom súde nepodal do zániku povinného ani oprávnený a neurobil tak ani súdny exekútor. z exekučného spisu vyplýva, že dňa 02.05.2012 súdny exekútor poukázal vymoženú sumu vo výške 815,76 EUR na účet oprávneného (viď č.l. 15 exekučného spisu). Ak po tom ako exekútor čiastočne vymohol prostriedky pre oprávneného zistil, že povinný už nevlastní majetok z ktorého by sa mohla uspokojiť pohľadávka oprávneného, v zmysle Exekučného poriadku mal iniciovať zastavenie exekúcie bezprostredne po zistení uvedených skutočnosti, čím by si zabezpečil aj náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom exekúcie. V takom prípade zákonodarca priznáva možnosť (nie povinnosť), aby súd na náhradu trov zaviazal oprávneného. V konečnom teda súd rozhodol o nepriznaní náhrady trov exekúcie s prihliadnutím na ust. § 243j EP v platnom znení, nakoľko sú dané dôvody osobitného zreteľa, a to tie že nie je koho zaviazať na náhradu trov exekúcie.

21/ Podľa § 243j Exekučného poriadku (v znení od 01.04.2017) v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.

22/ Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

23/ Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, nakoľko je tu iná prekážka v konaní na základe ktorej nie je možné v exekúcii pokračovať.

Poučenie:

Proti výroku I a II tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 58 ods. 5 EP).

Proti výroku III tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 .

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 .