Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/48/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobcu: Y. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. B. E. Y., I. XX, U. Q.. XX, T. G. G., W., štátny občan Iránskej islamskej republiky, zastúpený Advokátska kancelária Prachová & Partners s. r. o., so sídlom Pribinova 20, 811 09 Bratislava, IČO: 50 491 300, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: PPZ-HCP-BA2-2018/001909-03 zo dňa 15.01.2018, jednohlasne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Krajský súd v Bratislave žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Rozhodnutia správnych orgánov.

1. Rozhodnutím Prezídia policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava pod Č.p.: PPZ-HCP- BA6-4851-23/2017-PPC zo dňa 02.10.2017, ako orgánom príslušným podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), bola žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania zo dňa 07.07.2017, podľa s poukazom na , zamietnutá.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava pod Č.p.: PPZ- HCP-BA2-2018/001909-003 zo dňa 15.01.2018 tak, že odvolanie zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II. Žaloba.

3. V zákonnej lehote žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 23.03.2018, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí, ktoré vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia právnych a skutkových okolností veci, zistenie skutkového stavu veci je v rozpore s obsahom spisov a tieto vady môžu mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.

4. Žalobca uviedol, že dňa 07.07.2017 podal žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania v zmysle , ktorá bola rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu pod č. PPZ-HCP-BA6-4851-23/2017-PPC zo dňa 02.10.2017 zamietnutá. V podanom odvolaní žalobca nesúhlasil s vydaným rozhodnutím pretože správny orgán v konaní nedostatočne zistil skutkový stav veci, nedostatočne a nesprávne vyhodnotil dôkazy a rozhodnutie tak nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Žalobca poukázal na predložené doklady potvrdzujúce podnikanie žalobcu na území Slovenskej republiky, a to:

- daňové priznanie spoločnosti EURO MOBL, s. r. o., zapísaná do Obchodného registra dňa 10.07.2015 (ďalej len „EURO MOBL“) za rok 2016,

- že v roku 2017 s podporou spoločnosti USU Establishment s.r.o., sústreďoval svoje aktivity najmä na uzatváranie písomných zmlúv, export a distribúcia výrobkov Slovenskej spoločnosti Ailes International s.r.o. pod značkou CulCharge (zmluva je priložená v spise), export a distribúcia výrobkov slovenskej spoločnosti FuturoLightning s.r.o. pod značkou Catherina, import a distribúcia výrobkov slovenskej spoločnosti Regata na základe zmluvy s rakúskou spoločnosťou VAFA Handelsges.m.B.h.. Žalovaný správny orgán odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil s odôvodnením „Odvolací orgán uvádza, že ak správny orgán I. stupňa zistí dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie, resp. obnovenie podľa ustanovenia nemá inú možnosť iba žiadosť zamietnuť, vzhľadom na skutočnosť, že uvedené ustanovenie je ustanovením kogentným a dôkaz v uvedenom ustanovení je kladený na slovíčko „zamietne“. K ďalším bodom odvolania odvolací orgán uvádza, že má za preukázané, že pobyt účastníka konania nie je vo verejnom záujme. Uvedená skutočnosť je riadne preukázaná a splnomocnený zástupca účastníka konania ani v podanom odvolaní nevyvrátil uvedené tvrdenia. Vo všeobecnosti napáda porušenia ustanovení Správnym orgánom I. stupňa, ako nedostatočne zistený skutkový stav veci a to bez relevantných podkladov a dôkazov, ktoré by viedli odvolací orgán k tomu, aby odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa zrušil. Odvolací orgán uvádza, že splnomocnený zástupca účastníka konania v podanom odvolaní neuviedol podstatné skutočnosti, ktoré by mali akýkoľvek vplyv na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia správneho orgánu. Odvolací orgán má za to, že pobyt účastníka konania nie je vo verejnom záujme a účastník konania uvádzal nepravdivé a zavádzajúce údaje, čím je naplnený dôvod pre zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa a s poukazom na ustanovenie . Správny orgán I. stupňa riadne zdôvodnil a preukázal, že pobyt účastníka konania nie je vo verejnom záujme, ako aj preukázal, že účastník konania uvádzal nepravdivé a zavádzajúce údaje, čo korešponduje aj s obsahom spisu.“

5. Žalobca namieta tvrdenie žalovaného, že žalobca nesplnil podmienky na obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania a že podnikanie žalobcu je v rozpore s verejným záujmom Slovenskej republiky. Žalobca citoval ustanovenia , , s dôrazom na skutočnosť, že v konaní prvostupňového správneho orgánu, v ktorom sa posudzoval aj verejný záujem podnikateľskej činnosti žalobcu, nebolo zo strany správneho orgánu zistené, či je alebo nie je podnikateľská činnosť žalobcu v rozpore s verejným záujmom a či má podnikateľská činnosť prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Žalobca je názoru, že zamietnuť žiadosť o udelenie povolenia na pobyt vo verejnom záujme je možné v prípadoch, ak napríklad cudzinec nepredstavuje z hľadiska bezpečnosti riziko pre SR a aj tak je jeho pobyt na území nežiaduci. Pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania policajný útvar prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby SR, najmä na prínos podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo SR a na verejné zdravie. Policajný útvar nemôže objektívne posúdiť skutočnosti ohľadom verejného záujmu, prínosu podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo SR, a preto musí spolupracovať s inými orgánmi štátnej správy, ktoré sú kompetentné sa k nim vyjadrovať. V tejto súvislosti žalobca poukázal a aj citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. , v ktorom najvyšší súd posudzoval pojem verejný záujem vo vzťahu k súkromnému záujmu, v obdobnom konaní, pričom riešil stret verejného záujmu o regulácii vstupu cudzincov na územie SR so súkromným záujmom transformovaným do podoby základného práva na slobodnú voľbu povolania a práva podnikať na území SR a vyslovil právny názor: „Bez náležitého posúdenia uvedených kritérií, na ktoré má žalovaný prihliadať pri posudzovaní žiadosti žalobkyne o povolenie k jeho prechodnému bydlisku za účelom podnikania, sa preto javí názor žalovaného, ktorý si osvojil aj krajský súd, že udelenie povolenia na prechodný pobyt nie je vo verejnom záujme, za predčasný, pričom podľa odvolacieho súdu je potrebné, aby v ďalšom konaní bolo zohľadnené nielen hľadisko verejného záujmu, ale aj súkromné hľadisko žalobkyne tak, aby v prípade, že žalovaný

uprednostní záujem verejný pred záujmom súkromným, bolo zrejmé, akými úvahami sa pri vyhodnotení týchto dvoch hľadísk spravoval a ako vyhodnotil ostatné kritéria posudzovanej žiadosti žalobkyne v zmysle ustanovenia . (v ustanovení ) nedefinuje pojem verejný záujem. Jedná sa o pojem, ktorý platná právna úprava výslovne obsahovo nevymedzuje, napriek tomu sa najmä v oblasti správneho práva pomerne často používa. Verejný záujem je opakom tzv. súkromného záujmu a z povahy veci je možné odvodiť, že ide o taký záujem, ktorý by bolo možné označiť za všeobecne či verejne prospešný, ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo determinovateľní, a to okruhom či spoločenstvom osôb, ako tzv. verejnosť. Tieto záujmy nesmú byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s režimom verejného práva, ako i poslaním a úlohami orgánov verejnej moci. V tejto súvislosti je potrebné v ďalšom konaní zvážiť, či stanovisko mesta k podnikateľskej činnosti cudzinca je dostatočným podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu o žiadosti cudzinca o udelenie povolenia na prechodný pobyt na území SR za účelom podnikania a či spĺňa atribúty požadovaného kritéria hodnotenia verejného záujmu, vyhodnotenie ktorého zákonodarca zveril do pôsobnosti správneho orgánu, ktorý o udelení povolenia k pobytu cudzinca rozhoduje. Preto v ďalšom konaní sa žalovaný musí vysporiadať vzhľadom na uplatnenú námietku žalobkyne s otázkou, či došlo k stretu dvoch základných práv a slobôd, na jednej strane práva žalobkyne na slobodnú voľbu povolania a právo podnikať na území SR, ktoré je však podmienené povolením k pobytu na území SR, ktorého sa žalobkyňa domáha a na druhej strane práva štátu na zásah do tohto práva, resp. jeho oprávnenie regulovať vstup (pobyt) cudzincov na území SR z dôvodu ochrany verejného záujmu. Pokiaľ teda správny orgán dospeje k záveru, že došlo k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, musí vo svojom rozhodnutí v prípade, že uprednostní záujem verejný, náležite odôvodniť, prečo došlo k jeho uprednostneniu, tak, aby bolo možné jednoznačne z obsahu rozhodnutia správneho orgánu posúdiť, či odopretím udelenia povolenia k jeho pobytu na území SR za účelom podnikania, nebolo neprimerane obmedzené, resp. odňaté právo žalobkyne (cudzinca) podnikať na území SR, a to v kontexte s čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorého pôsobnosť sa na žalobkyňu vzťahuje.“

6. Žalobca namieta, že prvostupňový správny orgán a ani žalovaný si nevyžiadal žiadne vyjadrenie príslušných orgánov o prínose podnikateľskej činnosti žalobcu na hospodárstvo Slovenskej republiky, a preto konštatovanie v rozhodnutiach správnych orgánov nie je podložené. V administratívnom konaní žalobca uviedol, že má v podnikaní dlhoročné skúsenosti, že má vyše 18 rokov skúseností so sprostredkovaním obchodu, označil niekoľko spoločností s ktorými mal počas roka aktívne obchodné stretnutia, no správny orgán bez ďalšieho uviedol, že uvedené nie je dostatočné na preukázanie verejného záujmu na podnikaní žalobcu. Z rozhodnutí správnych orgánov nie je zrejmé, čo správny orgán považuje za verejný záujem, pričom sám konštatuje, že tento pojem nie je v zákone definovaný. Žalobca je názoru, že nie je náležité, aby o prínose pre hospodárstvo SR, bez ďalšieho, rozhodovalo oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava. V zmysle uvedeného, pri posudzovaní žiadosti žalobcu, správny orgán rozhodol svojvoľne, a tým odňal žalobcovi právo podnikať na území Slovenskej republiky v kontexte čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

7. Žalobca namieta odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktorý ako dôvod zamietnutia žiadosti uviedol aj uvádzanie nepravdivých a zavádzajúcich údajov. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že prvostupňový správny orgán takúto skutočnosť v svojom rozhodnutí vôbec neuvádza, preto žalovaný aj tento dôvod zamietnutia žiadosti uviedol neoprávnene, pričom k uvedenému dôvodu neposkytol žiadne odôvodnenie a iba skonštatoval, že ho preukázal prvostupňový orgán. Takáto vada konania podľa názoru žalobcu robí napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľným a môže mať vplyv na zákonnosť tohto rozhodnutia.

III. Vyjadrenie žalovaného.

8. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 16.05.2018, doručeným súdu dňa 18.05.2018 s tým, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade so SP a , žalovaný trvá na svojom rozhodnutí a žalobu navrhol zamietnuť.

9. Žalovaný uviedol, že žalobca mal na území SR udelený prechodný pobyt na účel podnikania od 14.04.2015 splatnosťou do 29.07.2017. Dňa 07.07.2017 žalobca podal na Oddelení cudzineckej polície PZ Bratislava žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel

podnikania v zmysle , nakoľko je v spoločnosti EURO MOBL s.r.o. zapísaný ako konateľ. K žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky boli priložené doklady v súlade so . Ako doklad potvrdzujúci účel pobytu doložil žalobca výpis z Obchodného registra, kde je zapísaný od 10.07.2015 ako konateľ spoločnosti EURO MOBL s.r.o., IČO: 48 231 096, so sídlom Rybničná 40, 831 06 Bratislava s tým, že spoločnosť EURO MOBL s.r.o. bola do Obchodného registra zapísaná dňa 10.07.2015. Ako predmet podnikania (činnosti) má spoločnosť EURO MOBL s.r.o. v Obchodnom registri Slovenskej republiky zapísaný 1. Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), 2. Administratívne služby. 3. Poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt, 4. Prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb, 5. Sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, 6. Sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb, 7. Správa a údržba bytového a nebytového fondu v rozsahu voľných živností, 8. Činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, 9. Vedenie účtovníctva, 10. Prieskum trhu s verejnej mienky, 11. Reklamné a marketingové služby, 12. Faktoring a forfaiting. Ako účel podnikania predložil žalobca doklad preukazujúci zisk po zdanení z podnikania za prechádzajúce zdaňovacie obdobie (potvrdenie vydané Dňovým úradom Bratislava dňa 01.06.2017 pod č. 101166440/2017, že daňový subjekt EURO MOBL s.r.o. podal dňa 09.05.2017 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016, v ktorom preukázal zisk po zdanení vo výške 13.050,51 Eur.

10. Žalovaný uviedol, že v konaní posúdil všetky okolnosti, pričom prihliadal najmä na to, že aj napriek tomu, že bol žalobca vyzvaný na predloženie ďalších dokladov potvrdzujúcich jeho podnikateľské aktivity, žalobca žiadne ďalšie doklady nepredložil a ani po tom, ako žalobca nahliadol do spisového materiálu, nezaslal žiadne vyjadrenie k pokladom rozhodnutia. Na základe zistených skutočností, ako aj na základe situácie na hospodárskom trhu, s prihliadnutím k verejnému záujmu a prínosu podnikateľskej činnosti pre hospodárstvo Slovenskej republiky ako aj skutočnosť, že označenú podnikateľskú činnosť môže vykonávať žalobca aj z domovskej krajiny, prvostupňový správny orgán žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania zamietol.

11. K námietke žalobcu uvedenej v odseku 5. tohto rozhodnutia žalovaný poukázal na zápisnicu o vyjadrení účastníka konania spísanú dňa 13.07.2017, z ktorej je zrejmé, že podnikateľská činnosť žalobcu na území Slovenskej republiky je len sporadická a ide najmä o sprostredkovateľskú činnosť a reprezentovanie slovenských spoločností v Iráne. V tejto súvislosti žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca sa na území Slovenskej republiky zdržiava pomerne málo, pričom neposkytoval žiadne služby a nepreinvestoval žiadne finančné prostriedky, ani žiadnym spôsobom nepreukázal, že vykonáva sústavne a aktívne podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky, ktorá by bola prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na výzvu prvostupňového správneho orgánu, ktorý vyzval žalobcu na doloženie faktúr zrealizovaných obchodov do 19.07.2017, na čo žalobca nereagoval, požadované doklady nepredložil. Vzhľadom na zistené skutočnosti tak vznikla pochybnosť o tom, či žalobca vykonáva reálnu podnikateľskú činnosť alebo podniká len fiktívne, za účelom splnenia formálnych podmienok k udeleniu pobytu.

12. Žalovaný uviedol, že cudzinec nemá na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky právny nárok. Pri obnovovaní prechodného pobytu sa prihliada na verejný záujem, bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby Slovenskej republiky, najmä prínos podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na verejné zdravie. Cudzinec (žalobca) je ten, na kom leží dôkazné bremeno a povinnosť preukázať svoje tvrdenie, že prechodný pobyt je skutočne vo verejnom záujme, a aj jeho podnikateľská činnosť bude, resp. je pre hospodárstvo Slovenskej republiky prínosná. Takúto reálnu podnikateľskú činnosť žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný tiež poukázal na súčasnú situáciu na hospodárskom trhu a trhu práce, ktorá nedovoľuje prijímať nekontrolovaný počet cudzincov a preto je názoru, že je potrebné aby správne orgány regulovali neefektívnu imigráciu cudzincov na územie Slovenskej republiky. Opatrenia regulujúce a podmieňujúce pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky musia teda nevyhnutne vychádzať a nadväzovať nielen na právne, ale aj na také podmienky v Slovenskej republike, akými sú verejný záujem, osobitne bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a pod. Uvedené mal na mysli aj zákonodarca, ak uložil správnym orgánom rozhodujúcich o prechodnom pobyte cudzinca na území Slovenskej republiky,

povinnosť prihliadať ustanovenie , ktoré je potrebné aplikovať a aj pri rozhodovaní o obnovení prechodného pobytu. Verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý je možné označiť za všeobecne či verejne prospešný a ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo determinovateľní.

13. K námietke uvedenej v odseku 6. tohto rozhodnutia, že správne orgány si nevyžiadali žiadne vyjadrenie príslušných orgánov o prínose podnikateľskej činnosti žalobcu na hospodárstvo Slovenskej republiky, žalovaný uviedol, že žalobca toto svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkazmi. Správne orgány preverovali plnenie účelu podnikania a zistili, že podnikateľská činnosť žalobcu spočíva iba v sprostredkovaní obchodu a to reprezentovaním slovenských spoločností v Iráne, že žalobca sa na území Slovenskej republiky zdržiava pomerne málo a na území Slovenskej republiky neposkytoval žiadne služby a nepreinvestoval žiadne finančné prostriedky. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že vykonáva sústavne a aktívne podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky, ktorá je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky.

14. K námietke uvedenej v odseku 6. tohto rozhodnutia, že žalovaný rozhodol svojvoľne, a tým odňal žalobcovi právo podnikať na území Slovenskej republiky v kontexte čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských a základných práv, žalovaný uviedol, že dôsledky zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania pre žalobcu nie sú neprimerané, nakoľko štát zasiahol do tohto práva účastníka konania v súlade so , keď v zakotvil, že policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme. Pokiaľ dôjde k stretu dvoch základných práv a slobôd, na jednej strane práva účastníka konania a na druhej strane práva štátu na zásah do tohto práva, teda k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, je potrebné, aby v administratívnom konaní bolo preukázané, že v prípade účastníka konania neboli splnené zákonom stanovené podmienky na obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že je dôvodné v danom prípade uprednostniť záujem verejný pred záujmom žalobcu ako účastníka konania, nakoľko na strane žalobcu neboli splnené zákonom stanovené podmienky na obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky.

15. K námietke uvedenej v odseku 7. tohto rozhodnutia, že žalovaný ako dôvod pre zamietnutie žiadosti uviedol aj uvádzanie nepravdivých a zavádzajúcich údajov žalobcom, žalovaný uviedol, že žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikanie bola zamietnutá podľa z dôvodu, že udelenie, resp. obnovenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme. Uvedené odôvodnenie sa nachádza v závere rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu a ide o zrejmú chybu v písaní či inú zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia, tak ako má na mysli ust. a nemá vplyv na samotné rozhodnutie ako aj dôkazovú situáciu vykonanú počas správneho konania. IV. Replika žalobcu.

16. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v replike podaním zo dňa 07.06.2018, doručeným súdu elektronicky dňa 10.06.2018 s tým, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojej argumentácie uvedenej v správnej žalobe, s dôrazom na skutočnosť, že napadnutým rozhodnutím bol ako účastník konania ukrátený na svojich právach.

17. Žalobca poukázal na vyjadrenie žalovaného, ktorý v svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že preverovaním spisového materiálu bolo zistené, že k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky boli priložené všetky doklady v súlade so a zároveň žalovaný uvádza, že cudzinec nemá na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky nárok. Pri obnovovaní prechodného pobytu sa prihliada na verejný záujem, bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby Slovenskej republiky, najmä prínos podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na verejné zdravie.

18. Žalobca má zato, že v konaní preukázal všetky zákonom stanovené podmienky na obnovenie prechodného pobytu s dôrazom na skutočnosť, že zo samotného nie je zrejmé ako sa má tzv. verejný záujem podnikania cudzinca preukazovať a zákon neuvádza ani vysvetlenie pojmu verejný záujem, pričom žalovaný tento pojem sám svojvoľne vykladá bez toho, aby uviedol aspoň zdroj definície, z ktorej pri rozhodovaní vychádzal. Rovnako nie je zákonom definované,

čo sa považuje za podnikanie vo verejnom záujme alebo prínos podnikateľskej činnosti na hospodárstvo Slovenskej republiky.

19. Žalobca tiež uviedol, že zo žiadneho z ustanovení nevyplýva, že ust. sa vzťahuje aj na konanie o obnove prechodného pobytu. Preto s poukazom na vyjadrenie žalovaného, takýto výklad považuje žalobca za extenzívny až nelogický, keď žalobca by mal v konaní o obnovenie prechodného pobytu preukazovať, že jeho podnikanie je vo verejnom záujme a prínosné pre hospodárstvo SR.

20. Vo vzťahu k predmetu podnikania, žalobca výkon podnikateľskej činnosti považuje za sústavný v súlade s , v súlade s ustálenou judikatúrou, v zmysle ktorej sa sa sústavnosť podnikania posudzuje podľa predmetu podnikania ktorú podnikateľ vykonáva a teda nemusí ísť o každodennú činnosť, napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 11.07.1997 v zmysle ktorého: „Sústavnosť ako znak podnikania sa zásadne viaže na profesijné zamerania podnikateľského oprávnenia a jeho rámec netvoria všetky činnosti podnikateľa, ktoré s jeho podnikaním súvisia. Rámec podnikania predstavuje vymedzený okruh činností, ktorý je naplnený predmetom činnosti uvedenej v podnikateľskom oprávnení a súčasne činnosťami, ktoré do tohto okruhu spadajú podľa zákona o živnostenskom podnikaní, a ktoré súčasne bezprostredne súvisia s realizáciou povolenej činnosti. Do rámca výrobnej činnosti nepatrí obchodovanie s cennými papiermi, ktoré je osobitným druhom podnikateľskej činnosti, na prevádzkovanie ktorej je potrebné osobitné povolenie ().“

V. Administratívne konanie.

21. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca mal na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt na účel podnikania od 14.04.2015 splatnosťou do 29.07.2017. Dňa 07.07.2017 žalobca podal žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa , nakoľko na území Slovenskej republiky vykonáva činnosť ako konateľ spoločnosti EURO MOBL s.r.o., so sídlom Rybničná 40, 831 06 Bratislava, IČO: 48 231 096. K žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky žalobca priložil všetky doklady v súlade so (platný cestovný doklad Iránskej islamskej republiky č. P32046562 platný od 14.11.2014 do 14.11.2019, výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel: Sro, vložka číslo: 105148/B, potvrdenie o stave na účte k 15.05.2017 Sberbank Slovensko, a.s., potvrdenie Daňového úradu Bratislava č. 101166440/2017 zo dňa 01.06.2017 o podaní daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016, potvrdenie spoločnosti MAXIMA pojišťovna, a.s. z 22.06.2017 o zdravotnom poistení nutnej a neodkladnej starostlivosti cudzincov, čestné vyhlásenie Františka Turaca, Stredná ulica 61, Bratislava z 27.06.2017 o zabezpečení ubytovania od 26.06.2017 na neobmedzený čas, potvrdenia zdravotných poisťovní Dôvera, a.s., Union, a.s., VZP, a.s. o tom, že neevidujú voči žalobcovi žiadne pohľadávky, potvrdenie Colného úradu Bratislava z 19.05.2017 o tom, že neeviduje žiadny colný ani daňový nedoplatok právnickej osoby EURO MOBL s.r.o., potvrdenie Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava zo 17.05.2017 že spoločnosť EURO MOBL s.r.o. nie je evidovaná v registri zamestnávateľov, potvrdenie Daňového úradu Bratislava z 12.06.2017, že spoločnosť EURO MOBL s.r.o. ku dňu 12.06.2017 nemá nedoplatky na spravovaných daniach).

22. Dňa 07.07.2017 bola spísaná zápisnica o vyjadrení žalobcu ako účastníka konania, rovnako dňa 13.07.2017 bola spísaná zápisnica o vyjadrení žalobcu ako účastníka konania.

23. Dňa 13.07.2017 bol spísaný záznam z obhliadky miesta (nehnuteľnosti) Stredná 61, Bratislava, kde sa žalobca zdržiava pri pobyte na Slovensku. Zo záveru uvedeného záznamu vyplýva, že nehnuteľnosť pôsobila opusteným dojmom, z izby v ktorej mal byť žalobca ubytovaný je zrejmé, že sa tam nezdržiava, v izbe a ani v kúpeľni nebola žiadna vec ktorá by patrila žalobcovi. Z uvedeného bol vyvodený dojem, že žalobca si zabezpečil ubytovanie len aby splnil podmienky na udelenie/obnovenie prechodného pobytu ale v skutočnosti sa tam nezdržiava.

24. Správny orgán podľa § 33 ods. 2 SP listom zo dňa 25.07.2017 Č.: PPZ-HCP-BA6-4851/2017-PPC/ TO zaslal žalobcovi prostredníctvom splnomocneného zástupcu výzvu na vyjadrenie k podkladom pred

vydaním rozhodnutia. Výzva bola riadne doručená dňa 18.08.2017. Dňa 25.08.2017 bolo správnemu orgánu doručené vyjadrenie, v ktorom splnomocnený zástupca požiadal o nahliadnutie a oboznámenie sa so spisom. Dňa 07.09.2017 splnomocnená osoba nahliadla do spisu a vykonala fotodokumentáciu celého administratívneho spisu.

25. Následne prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie Č.p.: PPZ-HCP-BA6-4851-23/2017-PPC zo dňa 02.10.2017, ktorým žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania zo dňa 07.07.2017, podľa s poukazom na , zamietol. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené prostredníctvom splnomocneného zástupcu dňa 10.10.2017. Dňa 26.10.2017 bolo správnemu orgánu doručené odvolanie žalobcu prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Správny orgán odvolaniu nevyhovel a podľa SP, odvolanie predložil s administratívnym spisom žalovanému. Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, po preskúmaní celého konania sa stotožnilo s názorom prvostupňového správneho orgánu a svojím rozhodnutím Č.p.: PPZ- HCP-BA2-2018/001909-003 zo dňa 15.01.2018 odvolanie zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

VI. Právne posúdenie žaloby.

26. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

29. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

30. Podľa o pobyte cudzincov, účinný ku dňu podania žiadosti, tento zákon upravuje podmienky pobytu.

31. Podľa o pobyte cudzincov, štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.

32. Podľa o pobyte cudzincov, prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa , štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu.

33. Podľa o pobyte cudzincov, policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia.

34. Podľa o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.

35. Podľa o pobyte cudzincov, policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu postupuje podľa a . Ak obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorých koná štátny príslušník tretej krajiny podľa , nedosiahla v predchádzajúcom zdaňovacom období zisk po zdanení podľa odseku 7, policajný útvar si vyžiada stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti alebo družstva je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky.

36. Podľa vety prvej pred bodkočiarkou o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa .

37. Podľa o pobyte cudzincov, prechodný pobyt sa po skončení jeho platnosti až do rozhodnutia o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu považuje za oprávnený na území Slovenskej republiky. 38. Podľa vety prvej o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.

39. Podľa o správnom konaní, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

40. Podľa o správnom konaní, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

41. Podľa o správnom konaní, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

42. Podľa o správnom konaní, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

43. Podľa o správnom konaní, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

44. Podľa o správnom konaní, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

45. Podľa o správnom konaní, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

VII. Závery správneho súdu.

46. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutí žalovaného Č.p.: PPZ- HCP-BA2-2018/001909-003 zo dňa 15.01.2018 a prvostupňového správneho orgánu rozhodnutie Č.p.: PPZ-HCP-BA6-4851-23/2017-PPC zo dňa 02.10.2017, ktorými bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa s poukazom na z dôvodu, že prechodný pobyt žalobcu za účelom podnikania nie je vo verejnom záujme.

47. Hneď v úvode správny súd uvádza, že rozhodovanie o žiadosti obnovenia prechodného pobytu cudzinca na účel podnikania, je jedným zo spôsobov, ktorým sa prejavuje územná suverenita Slovenskej republiky a cudzinec nemá na obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania právny nárok. Pri rozhodovaní o obnovení prechodného pobytu na účel podnikania sa prihliada na verejný záujem, bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby SR, prínos cudzinca pre hospodárstvo SR. Príslušný orgán je povinný riadne vec preskúmať a žiadosť o obnovenie prechodného pobytu je oprávnený zamietnuť iba v zákonom stanovených prípadoch, pričom svoje rozhodnutie, v súlade so zákonom, má povinnosť náležite odôvodniť.

48. Základným rámcom právneho posúdenia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania je , ktorý v upravuje prechodný pobyt na účel podnikania, v upravuje postup správneho orgánu pri posudzovaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania, keď podľa prihliada na verejný záujem, na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Všetky uvedené kritériá musí správny orgán preskúmať a pokiaľ zistí, že obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania nie je vo verejnom záujme, žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania podľa vety prvej pred bodkočiarkou zamietne.

49. Dôraz súdneho prieskumu treba zamerať na účel obnovenia prechodného pobytu a to podnikanie, ktoré sa pre potreby vždy posudzuje vo vzťahu k verejnému záujmu a to preto, lebo právo podnikať sa v súkromnom záujme chráni ako spôsob obživy jednotlivca a v prípade obchodnej spoločnosti ako spôsob dosiahnutia zisku. Zároveň sa však podnikaním zabezpečuje verejný záujem ako prvok trhového hospodárstva. Z uvedeného potom vyplýva, že podnikanie by malo prinášať prospech podnikateľovi ako aj prospech spoločnosti, t.j. verejný záujem. No v kontexte verejného záujmu správny orgán musí vychádzať z účelu , ku ktorému dôvodová správa uvádza: „Riešenie problematiky kontroly hraníc a pobytu cudzincov, ako aj riadenie migračnej politiky patrí medzi prvoradé úlohy demokratickej a dynamicky sa rozvíjajúcej spoločnosti založenej na princípoch slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Slovenská republika od svojho vstupu medzi členské krajiny Európskej únie v roku 2004 plní úlohy vytýčené Zmluvou o fungovaní Európskej únie v oblasti azylu, kontroly hraníc, pobytu cudzincov a ochrany práv štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj práv občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov... Už samotná príprava na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie si vyžiadala výraznú a rozsiahlu zmenu v o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý sa formoval s cieľom vytvoriť legislatívnu základňu prispôsobenú príslušnej legislatíve Európskej únie vo vzťahu k občanom tretích štátov a tiež k občanom Európskej únie a ich rodinným príslušníkom. Súčasný vzal do úvahy aj príslušné ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Európskej dohody, Schengenskej dohody a vykonávacej dohody k Schengenskej zmluve. Dňom vstupu do Európskej únie Slovenská republika prevzala príslušnú časť acquis upravujúci voľný pohyb osôb.“

50. V súvislosti s nastolenou problematikou treba vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, pričom zároveň musí vychádzať z účelu .

51. Námietky žalobcu uvedené v odseku 5. a 6. tohto rozhodnutia, v svojej podstate spočívajú v tom, že správny orgán v ponímaní príslušného policajného útvaru, nemôže objektívne posúdiť skutočnosti ohľadom verejného záujmu, prínosu podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo SR, a preto musí spolupracovať s inými orgánmi štátnej správy, ktoré sú kompetentné sa k nim vyjadrovať, správny súd vyhodnotil ako nedôvodné.

Pri právnom posúdení napadnutých rozhodnutí, krajský súd považuje za dôležité zdôrazniť, že podľa v nadväznosti na , pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu žalovaný prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo SR. Ak obchodná spoločnosť, v mene ktorej koná štátny príslušník tretej krajiny podľa , nedosiahla v predchádzajúcom zdaňovacom období zisk po zdanení minimálne vo výške šesťdesiatnásobku životného minima, policajný útvar si vyžiada stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky.

52. Z administratívneho spisu mal správny orgán preukázané, že spoločnosť EURO MOBL s.r.o. ktorej konateľom v predchádzajúcom zdaňovacom období vo vzťahu k podanej žiadosti zo dňa 07.07.2017 (rok 2016) bol žalobca, v tomto relevantnom zdaňovacom období dosiahla požadovaný zisk po zdanení (minimálne vo výške šesťdesiatnásobku životného minima t.j. 11.885,40 EUR, životné minimum v zmysle o životnom minime v roku 2016 bolo vo výške 198,09 EUR, zisk spoločnosti po zdanení v roku 2016 bol vo výške XX.XXX,XX EUR), správny orgán postupoval v súlade so zákonom ( vety prvej ), keď k posúdeniu otázky, či podnikateľská činnosť spoločnosti EURO MOBL s.r.o. je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, si nevyžiadal stanovisko ministerstva hospodárstva. A následne žiadosť posúdil v zmysle vo vzťahu k verejnému záujmu.

53. Prvostupňový správny orgán svoje posúdenie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu za účelom podnikania, s dôrazom na verejný záujem, dôsledne a dostatočne odôvodnil na strane 4 posledný odsek, na strane 5 od odseku 3 až strana 6 po odsek 4 vrátane. Odvolací správny orgán sa s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu stotožnil a svoj právny názor k verejnému záujmu uviedol na strane 9 v 2 odseku svojho rozhodnutia.

54. Pre úplnosť posúdenia vereného záujmu správny súd dodáva, že pri posúdení žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, podľa , policajný orgán žiadosť zamietne z dôvodov podľa , v ktorom je taxatívny výpočet dôvodov pre zamietnutie žiadosti, medzi ktorými je aj písm. g) keď udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme. Pri rozhodovaní o obnovení prechodného pobytu na účel podnikania správny orgán zo zákona prihliada na verejný záujem. Hoci pojem verejný záujem nedefinuje, tento pojem sa v oblasti správneho práva pomerne často používa a práve z tohto kontextu možno na základe súdnej praxe ustáliť, že verejný záujem je opakom tzv. súkromného záujmu a z povahy veci je možné odvodiť, že ide o taký záujem, ktorý by bolo možné označiť za všeobecne či verejne prospešný, ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo determinovateľní, a to okruhom či spoločenstvom osôb, ako tzv. verejnosť. Tieto záujmy nesmú byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s režimom verejného práva, ako i poslaním a úlohami orgánov verejnej moci. V zmysle platnej právnej úpravy na obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania nie je právny nárok, a teda je na úvahe správneho orgánu ako rozhodne. Otázka posúdenia, či pobyt účastníka konania za účelom podnikania bude vo verejnom záujme je vecou voľnej úvahy správneho orgánu. Samotný proces obnovenia prechodného pobytu vychádza aj z dostupných analýz a trendov zneužívania rôznych druhov pobytov cudzincami a s tým súvisiacich interných aktov riadenia. Správny orgán preto pri použití voľnej úvahy musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postupu správneho orgánu v súlade so zákonom a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je potrebné, aby správne orgány regulovali neefektívny pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky. Preto opatrenia regulujúce a podmieňujúce prechodný

pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky za účelom podnikania musia nevyhnutne vychádzať a nadväzovať nielen na právne, ale aj na také podmienky v Slovenskej republike, akými sú verejný záujem, osobitne bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky pod..

55. Správny súd dodáva, že v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. A práve na tomto mieste správny súd dáva do pozornosti, že správne orgány sa vysporiadali nielen s posúdením verejného záujmu, ale zohľadnili aj súkromné hľadisko žalobcu ktoré náležite odôvodnili v kontexte čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj SR. Správne orgány dali do úzadia súkromné hľadisko keď poukázali na skutočnosti obsiahnuté v administratívnom spise a síce, že žalobca na ktorom je dôkazné bremeno, nepreukázal reálny výkon svojej podnikateľskej činnosti na území Slovenskej republiky (nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce realizáciu sprostredkovateľských služieb/obchodov s označenými subjektmi a ani zmluvy už uzavreté do budúcna, ako sám tvrdil žalobca) a zároveň poukázali na skutočnosť ktorá vyplýva z administratívneho spisu, že žalobca nevedie na území Slovenskej republiky súkromný a ani rodinný život. Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že správne orgány v administratívnom konaní dostatočne zistili skutočný stav veci, a v svojich rozhodnutiach dostatočne správnou úvahou odôvodnili uprednostnenie verejného záujmu pred záujmom súkromným. Verejný záujem v intenciách rozhodovania o obnovení prechodného pobytu za účelom podnikania v zmysle možno chápať ako záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom resp. mnohým občanom, pričom preukázanie skutočnosti, že obnovenie prechodného pobytu žalobcovi - štátnemu príslušníkovi tretej krajiny za účelom podnikania nie je vo verejnom záujme, mali v administratívnom spise dostatok podkladov.

56. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia, že žalovaný odôvodnenie svojho rozhodnutia oprel aj o uvádzanie nepravdivých a zavádzajúcich údajov žalobcom, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V odseku 15. tohto rozhodnutia žalovaný vo vyjadrení k žalobe v tejto časti odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatoval, že žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania bola zamietnutá podľa z dôvodu, že obnovenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme, a v odôvodnení rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu ide o zrejmú chybu v písaní či inú zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia, tak ako má na mysli ust. . Správny súd už len dodáva, že s poukazom na obsah a právne posúdenie vydaného rozhodnutia, predmetná chyba obsiahnutá v samotnom závere písomného vyhotovenia napadnutého rozhodnutia, nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

57. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní rozhodnutí a postupu správnych orgánov v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že správne orgány v konaní postupovali zákonne, objektívne zistili skutkový stav veci a svoje rozhodnutia riadne v logických súvislostiach odôvodnili. Keďže napadnuté rozhodnutia nevykazujú také vady, ktoré by spôsobovali ich nezákonnosť, súd v zmysle žalobu zamietol.

VIII. Trovy konania.

58. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, keďže úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán štátnej správy), preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

59. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).