Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-65-2015.pdf
PDF · 197.22 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/65/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobkyne: D. O. H., N. XXX/ XX, I., zastúpenej JUDr. Dášou Hitkovou Valachovou, advokátkou, R. Jašíka 158/8, Partizánske, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1/ Q. J., nar. XX. XX. XXXX, N. XXX/XX, I., 2/ J. J., nar. XX. XX. XXXX., N. XXX/XX, I., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 05. 02. 2015 č. OU-NR-OVBP2-2015/002396-008, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I.
1. Správny súd z predloženého administratívneho spisu žalovaného zistil, že dňa 08. 08. 2013 bola podaná na stavebný úrad, t. j. Obec Solčany žiadosť A. N. a manželky X. zo dňa 01. 08. 2013 o vydanie dodatočného stavebného povolenia, na stavbu „prestavba a prístavba starého rodinného domu súp. č. XXX“ na parc. č. 4/31 v katastrálnom území I.. Podľa LV č. XXXX zo dňa 30. 07. 2013 pre katastrálne územie I. je vlastníkom parc. č. 4/30 a 4/31 A. N. a X. N. v podiele 1/1. Podľa LV č. XXXX zo dňa 13. 08. 2013 v katastrálnom území I. je vlastníkom parc. č. 4/32, 4/33 a 4/66 O. H., rod. D. v podiele 1/1 na základe darovacej zmluvy a kúpnej zmluvy so zapísaným vecným bremenom - bezplatné doživotné právo bývania a užívania v prospech E. D. a K. rod. S..
2. V spise sa nachádza i splnomocnenie zo dňa 10. 08. 2012, ktorým O. H. splnomocnila W. H. na konanie pred stavebným úradom na účely stavebného konania, týkajúceho sa parc. č. 4/32, 4/33 a 4/66 v katastrálnom území I.. Podpisy O. H. a W. H. boli osvedčené dňa 10. 08. 2012. Na predmetnom splnomocnení je rukou dopísané „toto splnomocnenie platí na konanie č: 941/Výst.-273/2013“, pričom podpisy O. H. a W. H. boli opätovne osvedčené dňa 02. 09. 2013.
3. Dňa 12. 08. 2013 pod č.: 941/Výst-273/2013 bolo obcou Solčany ako stavebným úradom vydané oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby podľa ust. § 88a zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov k stavbe „prestavba a prístavba rodinného domu súp. č. XXX“ a zároveň bolo nariadené ústne pojednávanie na deň 26. 08. 2013. Predmetné oznámenie bolo doručené D. O. H. dňa 02. 09. 2013. V tento deň, t. j. 02. 09. 2013 bol spísaný záznam na stavebnom úrade s D.. O. H. a W. H., ktorí predložili splnomocnenie vystavené D.. O. H. pre W. H. s podpismi osvedčenými dňa 02. 09. 2013.
Z ústneho pojednávania stavebný úrad spísal záznam. Ústneho pojednávania sa nezúčastnila D.. O. H., preto jej stavebný úrad zaslal poštou záznam z ústneho pojednávania.
4. Dňa 2.9.2013 sa na stavebný úrad dostavila účastníčka konania D.. O. H. a písomne uplatnila svoje námietky a pripomienky konania. Uviedla, že stavebník vedome a úmyselne začal stavať novú stavbu, ktorú sa snaží legalizovať. Tiež uviedla, že v zmysle stavebného zákona trvajú na dodržaní vzdialeností od susediacich pozemkov tak, aby nedošlo k porušeniu práv majiteľov susediacich pozemkov a žiadajú stavbu odstrániť a namietajú aj iné skutočnosti tak, ako je uvedené v zázname.
Nakoľko bola projektová dokumentácia upravená, stavebný úrad oznámil splnomocnenému zástupcovi D.. O. H. (W. H.), kedy a kde môže nahliadnuť do podkladov rozhodnutia. Opätovne dňa 27. 09. 2013 bolo stavebnému úradu doručené vyjadrenie účastníčky konania D.. O. H..
5. Dňa 09.10.2013 predložil projektant X.. Q. J. stavebnému úradu upravenú sprievodnú správu. Stavebný úrad listom č. 941/Výst.- 273/2013 zo dňa 09. 10. 2013 opätovne vyzval W. H. ako splnomocneného zástupcu D.. O. H., že môže nahliadnuť do podkladov rozhodnutia. Dňa 14. 10. 2013 nahliadla D.. O. H. do podkladov rozhodnutia a uviedla, že písomné stanovisko doloží do 7 dní. Dňa 21. 10. 2013 účastníčka konania D.. O. H. uplatnila písomné námietky a pripomienky v konaní.
6. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Topoľčany preskúmala konanie stavebného úradu vo veci evidovanej poď sp. zn. 103 1/Výst. - 259/2012, 941/Výst. - 273/2013 a pod č. Pd 169/13-8 vydala dňa 19. 11. 2013 upozornenie prokurátora. Stavebný úrad dňa 06. 12. 2013 na Okresnej prokuratúre Topoľčany prerokoval upozornenie prokurátora s tým, že okrem iného v konaní vedenom pod sp. zn. 941/Výst.- 273/2013 bude konané v súlade s ust. § 88a ods. 1, ods. 2 a ods. 5 stavebného zákona.
7. Stavebný úrad dňa 30. 12. 2013 pod č. 941/Výst.-273/2013 vydal rozhodnutie, ktorým stavebníkom dodatočne povolil stavbu uskutočnenú v rozpore s vydaným stavebným povolením.
Proti cit. rozhodnutiu sa v zákonnej lehote samostatným odvolaním odvolala účastníčka konania D.. O. H., bytom N. XXX/XX, I.. Proti cit. rozhodnutiu sa odvolal aj W. H., N. XXX/XX., XXX XX I., a uviedol, že sa plne stotožňuje s odvolaním svojej manželky D.. O. H..
8. Stavebný úrad v súlade s ust. § 57 ods. 2 správneho poriadku predložil spolu s kompletným spisovým materiálom Okresnému úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky, na odvolacie konanie.
Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, rozhodnutím č. OU-NROVBP2- 2014/0156-30-005 zo dňa 24. 02. 2014 prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolací orgán vyslovil právny názor, že v novom konaní stavebný úrad posúdi, či sú dotknuté verejné záujmy na ochranu prírody, či záväzné stanoviská dotknutých orgánov a správcov sietí predložené v konaní vedenom pod sp. zn. č. 1031/Výst.- 259/2012 sú platné, prípadne ich dolní a hlavne bude potrebné vymedziť okruh účastníkov a vydať rozhodnutie o tom, že W. H. nie je účastníkom konania a pokiaľ by mal vystupovať ako zástupca, je potrebné rozsah jeho splnomocnenia špecifikovať, pretože predloženým splnomocnením nie je preukázané, či je oprávnený zastupovať D.. O. H. v konaní vedenom pod sp. zn. 941/Výst.-273/2013.
9. Stavebný úrad výzvou zo dňa 19. 03. 2014 stavebníkov vyzval na odstránenie nedostatkov žiadosti v lehote 40 dní od doručenia výzvy a rozhodnutím č. 941/Výst. - 259/2013-preruš. zo dňa 20. 03. 2014 konanie vo veci prerušil. Obec Solčany vydala dňa 29. 04. 2014 oznámenie o začatí nového konania o dodatočnom povolení stavby podľa ust. § 88a zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, začatej a uskutočňovanej v rozpore s vydaným stavebným povolením k stavbe „prestavba a výstavba rodinného domu súp. č. XXX“ na parc. č. 4/31 v katastrálnom území I., ktoré bolo doručené D.. O. H..
Po doplnení žiadosti stavebníkmi stavebný úrad oznámil „začatie stavebného konania o dodatočnom povolení stavby"(II.) a nariadil vo veci ústne pojednávanie a miestne zisťovanie na deň 15. 05. 2014. Účastníkov konania poučil, že námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní, pretože na neskoršie uplatnené námietky neprihliadne. W. H. a manž. D.. O. H. doručili na stavebný úrad
dňa 30. 04. 2014 podanie, v ktorom upozorňujú na ďalších účastníkov konania a oznámili, že 1 parc. č. 4/32 patrí do bezpodielového vlastníctva manželov H.. Taktiež poukázali na ust. § 14 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a na ust. § 59 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov s tým, že účastníkmi konania sú i W. H., E. D. a K. D.. Stavebný úrad dňa 02. 05. 2014 zaslal oznámenie o začatí konania vynechaným účastníkom konania a to W. H., E. D. a K. D..
Dňa 15. 05. 2014 doložili stavebnému úradu svoje námietky D.. O. H. a W. H.. Z ústneho pojednávania v tento deň bol spísaný záznam z konania o dodatočnom povolení stavby „prestavba a výstavba rodinného domu súp. č. XXX“, v ktorom boli zaznamenané námietky prítomných účastníkov konania. N. D. a manž. K. splnomocnili W. H. na zastupovanie „v tejto stavebnej veci" bez podrobnejšieho popisu, v akom rozsahu a na aké úkony mu splnomocnenie dávajú.
10. Dňa 20. 05. 2014 vydala obec Solčany ako stavebný úrad rozhodnutie pod č. 941/Výst.-273/2013- II, ktorým vydala dodatočné stavebné povolenie stavby uskutočnenej v rozpore s vydaným stavebným povolením „prestavba a výstavba rodinného domu súp. č. XXX“ na parc. č. 4/31 v katastrálnom území I..
Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie D.. O. H. a W. H. a následne žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím o dňa 21. 07. 2014 pod č. OU-NR-OVBP2-2014/031944-004 rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 20. 05. 2014 a vec vrátil obci Solčany na nové prejednanie rozhodnutie. Odvolací správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že správny orgán prvého stupňa nerešpektoval právny názor, keď naďalej konal s W. H., ktorý podľa predložených dokladov nie je účastníkom konania a bude potrebné vydať rozhodnutie, že W. H. nie je účastníkom konania.
11. Následne stavebný úrad, v zmysle právneho názoru zrušujúceho rozhodnutia, dňa 12. 08. 2014 vydal rozhodnutie pod č. 941/Výst.-273/2013-II.-RH, o tom, že W. H. podľa ust. § 14 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v spojení s ust. § 59 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov nie je účastníkom konania vedeného na obci Solčany pod sp. zn. 941/Výst.-273/2013 o dodatočnom povolení stavby „prestavba a výstavba rodinného domu súp. č. XXX“ na pozemku parc. č. 4/31 v katastrálnom území I. stavebníkov A. N. a manželky X.. Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolal W. H..
Žalovaný rozhodnutím zo dňa 16. 09. 2014 č. OU-NR-OVBP2-2014/038811-003 odvolanie R. H. zamietol a poukázal na ust. § 14 ods. 1, 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a na ust. § 139 ods. 1 a § 140 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Uviedol, že tento zákon osobitne upravuje okruh účastníkov konania, a preto sa v stavebnom konaní neuplatňuje ust. § 14 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov s tým, že okruh účastníkov konania je vymedzený tak, že pre postavenie účastníka stavebného konania nepostačuje vlastnícke alebo iné právo susednej nehnuteľnosti, ale musí byť splnená aj podmienka, že vlastnícke právo alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti suseda môžu byť stavebným povolením dotknuté, pričom túto otázku vždy posudzuje stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu a na základe toho vymedzí okruh účastníkov konania. Z LV č. XXXX pre katastrálne územie I. je zrejmé, že vlastníčkou nehnuteľností parc. č. 4/32 a 4/33 a 4/66, ako i rodinného domu so súp. č. XXX je D. O. H. v podiele 1/1.
12. Stavebný úrad listom zo dňa 15. 08. 2014 oznámil „začatie nového konania (III.) o dodatočnom povolení stavby" a nariadil vo veci ústne pojednávanie a miestne zisťovanie na deň 03. 09. 2014. V tomto oznámení poučil stavebný úrad účastníkov konania, že námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní, pretože na neskoršie podané námietky a pripomienky sa neprihliada.
Dňa 03. 09. 2014 sa uskutočnilo ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním, z ktorého bol spísaný záznam, v ktorom stavebný úrad zaznamenal námietky a pripomienky prítomných účastníkov konania. Účastníci konania D.. O. H. a manželia D. vyjadrili svoj nesúhlas s uskutočňovanou stavbou a vyhlásili, že trvajú na svojich námietkach a pripomienkach uplatnených v minulosti v rámci tohto konania o dodatočnom povolení stavby.
13. Stavebný úrad dňa 20. 10. 2014 pod č. 941/Výst.-273/2013-III. vydal rozhodnutie, ktorým stavebníkom dodatočne povolil stavbu uskutočnenú v rozpore s vydaným stavebným povolením a určil v ňom podmienky pre dokončenie tejto rozostavanej stavby.
Proti cit. rozhodnutiu v zákonnej lehote podala odvolanie účastníčka konania D. O. H., bytom N. XXX/ XX, I. a spoločné odvolanie podali účastníci konania E. D. a manž. K., obaja bytom Ul. N.. XX, I. (ďalej len odvolatelia), pričom manželia D. vo svojom vyjadrení uviedli, že sa plne stotožňujú s odvolaním ich dcéry D.. O. H.. D.. O. H. vo svojom odvolaní namieta predloženú projektovú dokumentáciu, spochybňuje jej relevantnosť a podrobne sa vyjadruje k jednotlivým výkresom projektovej dokumentácie, pričom poukazuje na jej možné nedostatky, namieta absenciu projektovej dokumentácie pre bleskozvod, ďalej spochybňuje geometrický plán zamerania uvedenej stavby, protipožiarny posudok, statický výpočet, prácu projektanta, ďalej namieta na neopodstatnené a nezákonné zamietnutie jej námietok, vyjadruje (sa k zamestnancovi stavebného úradu, pričom spochybňuje jeho postup a konanie, a v závere upozorňuje, že Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Topoľčanoch nebolo vyzvané stavebným úradom na vydanie stanoviska k predmetnej stavbe, čo dokladujú prílohou.
Stavebný úrad listom č. 941/Výst-273/2013-III. zo dňa 14. 11. 2014 oboznámil ostatných účastníkov konania s obsahom odvolania a vyzval ich, aby sa k nemu v lehote 7 dní od doručenia vyjadrili. Stavebný úrad nerozhodol o odvolaní sám, ale v súlade s ust. § 57 ods. 2 správneho poriadku ho predložil spolu s kompletným spisovým materiálom Okresnému úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky, na odvolacie konanie. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, ako odvolací orgán (ďalej len odvolací orgán) v konaní podľa ust. § 59 správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie stavebného úradu a kompletný spisový materiál vo veci v celom rozsahu a nezistil také porušenie zákonov a ich vykonávacích predpisov, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť, a preto ho rozhodnutím zo dňa 05. 02 . 2015 ponechal v platnosti.
Žalobkyňa s rozhodnutím žalovaného uvedené v záhlaví tejto žaloby nebola spokojná a v lehote stanovenej zákonom podala na tunajší krajský súd žalobu o preskúmania žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa piatej časti 2. hlavy OSP (účinný do 30. 06. 2016).
14. Pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 09. 20154 č. OU-NR-OVBP2-2014/038811-003 vo vzťahu k W. H., tento napadol uvedené rozhodnutie žalovaného na krajskom súde správnou žalobou, o ktorej správny súd rozhodol rozsudkom dňa 15. 03. 2017 č. k. 11S/196/2014-300 tak, že žalobu zamietol. Žalobca podal kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom zo dna 01. 03. 2018 č. k. 4Sžk/23/2017-356 tak, že kasačnú sťažnosť zamietol a tiež konštatoval, že W. H. nespĺňa podmienku účastníka konania v konaní o dodatočnom povolení stavby podľa § 97 stavebného zákona z dôvodu nepreukázania vlastníckeho práva , ani iného práva podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona, ktoré sú predmetom konania o dodatočnom povolení stavby.
15. Dňa 21. 10. 2015 vydal tunajší súd uznesenie č. k. 11S/65/2015-46, ktorým súdne konanie vedené pod sp. zn. 11S/65/2015 prerušil, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/196/2014. Uznesením č. k. 11S/65/2015-67 zo dňa 19. 04. 2018 následne súd rozhodol, že pokračuje v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/65/2015 a pripojil tento spis sp. zn. 11S/196/2014 k prejednávanej veci.
Uznesením č. k. 11S/65/2015-35 zo dňa 09. 09. 2015 tunajší súd pribral do konania vedeného na tunajšom súdu pod sp. zn. 11S/65/2015 stavebníkov - A. N. a manž. X., obaja bytom N. XXX/XX, I..
Uznesením č. k. 11S/65/2015-72 zo dňa 19. 04. 2018 súd rozhodol o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe tak, že ho zamietol.
Uznesením zo dňa 29. 06. 2018 č. k. 11S/65/2015-91 súd podľa § 32 SSP pribral do konania účastníkov konania Q. J., nar. XX. XX. XXXX, 1. K. XXX/XXA, I. a J. J., nar. XX. XX. XXXX, H. XXX/XX, S., ktorý sa stali novými vlastníkmi nehnuteľností podlá oznámenia pôvodnej stavebníčky X. N., že jej manžel A. zomrel a nehnuteľnosť predali (č. l. 104 spisu).
II.
16. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 05. 02. 2015 č. OU-NR-OVBP2-2015/002396-008 podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku samostatné odvolanie D.. O. H. a spoločné odvolanie E. D. a K. D., všetci bytom N. XXX/XX, I. zamietol a prvostupňové rozhodnutie Obce Solčany č. 941/Výst. - 273/2013 III. zo dňa 20. 10. 2014 potvrdil, a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 46 správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí byt' v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Poukázal na ust. § 61 ods. 1, § 63, § 88 ods. 1 písm. b) , § 88a ods. 1, 4, 7, ust. § 126 ods. 1, ust. § 140a ods. 1 písm. a), § 140b ods. 1 stavebného zákona a uviedol, že pri stavbách postavených bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním je stavebný úrad povinný vždy najskôr skúmať, či takúto stavbu nemožno dodatočne povoliť. Vyhodnocuje pritom jej vplyv na životné prostredie, súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, resp. s funkčným využitím územia, so všeobecnými technickými požiadavkami vymedzenými príslušnými právnymi predpismi a technickými normami, pričom prihliadne na stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov, a napokon skúma aj vlastnícke vzťahy k pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Pokiaľ zistí súlad s verejnými záujmami, stavbu môže dodatočne povoliť. Pri dodatočnom povoľovaní rozostavanej stavby alebo stavby, ktorú možno dodatočne povoliť len po vykonaní stavebných úprav, platia primerane ustanovenia pre stavebné konanie. Na základe vyššie uvedeného začal stavebný úrad z úradnej povinnosti konanie o dodatočnom povolení stavby.
V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného žalovaný zrekapituloval doterajší priebeh stavebného konania začatého na základe žiadosti stavebníkov A. N. a manželky X. o vydanie dodatočného stavebného povolenia na stavbu „prestavba a prístavba starého rodinného domu súp. č. XXX“ umiestnenú na parc. č. 4/31 v katastrálnom území I. (I. časť rozsudku) a uviedol, že orgán štátneho stavebného dohľadu, na základe písomného podania D.. O. H. a man. W., vykonal dňa 24. 07. 2013 na stavbe „Prestavba strechy a stavebné úpravy rodinného domu súp. č. XXX, štátny stavebný dohľad (ďalej len ŠSD), ktorým bolo zistené, že stavebníci A. N. a manž. X., obaja bytom N. XXX/XX, I. (ďalej len stavebníci) stavajú stavbu v rozpore s právoplatným stavebným povolením vydaním Obcou Solčany pod č. 103 1/Výst.-259/2012 zo dňa 15. 10. 2012.
Poukázal na ust. § 14 ods. 1, 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a na ust. § 139 ods. 1 a § 140 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Uviedol, že tento zákon osobitne upravuje okruh účastníkov konania, a preto sa v stavebnom konaní neuplatňuje ust. § 14 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov s tým, že okruh účastníkov konania je vymedzený tak, že pre postavenie účastníka stavebného konania nepostačuje vlastnícke alebo iné právo susednej nehnuteľnosti, ale musí byť splnená aj podmienka, že vlastnícke právo alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti suseda môžu byť stavebným povolením dotknuté, pričom túto otázku vždy posudzuje stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu a na základe toho vymedzí okruh účastníkov konania. Z LV č. XXXX pre katastrálne územie I. je zrejmé, že vlastníčkou nehnuteľností parc. č. 4/32 a 4/33 a 4/66, ako i rodinného domu so súp. č. XXX je D.. O. H. v podiele 1/1, a preto Obec I. rozhodnutím zo dňa 12. 08. 2014 č. 941/Výst-273/2013-IL-RH rozhodla, že W. H., bytom N. XX, I., nie je účastníkom konania vedenom pod č. 941/Výst-273/2013 o dodatočnom povolení stavby „Prestavba a prístavba rodinného domu súp. č. XXX", nakoľko nie je spoluvlastníkom susednej nehnuteľnosti a nepreukázal oprávnenosť postavenia účastníka konania, v spojení s rozhodnutím žalovaného č. OU-NROVBP2/ 038811-003 zo dňa 16. 09. 2014, ktorým bolo odvolanie W. H. zamietnuté a rozhodnutie Obce Solčany potvrdené.
K uplatneným námietkam uviedol, že verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy
budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma, a pod.
Podľa ust. § 63 stavebného zákona dokumentáciu jednoduchých a drobných stavieb preskúma stavebný úrad aj z hľadiska záujmov, ktoré hája orgány štátnej správy podľa osobitných predpisov, a to najmä vtedy, ak na posúdenie postačia všeobecné technické požiadavky na výstavbu, vydané podľa tohto zákona, alebo iné predpisy. Stavebný úrad oznámi dotknutým orgánom začatie stavebného konania; tieto orgány si môžu posúdenie vyhradiť, sú však povinné oznámiť svoje stanovisko najneskoršie pri ústnom pojednávaní alebo v lehote určenej podľa § 61 ods. 3 a 5.
Stavebný úrad zabezpečil v konaní súčinnosť dotknutých orgánov v zmysle ust. § 126 stavebného zákona, ktoré chránia verejné záujmy z hľadiska osobitných predpisov.
Konštatoval, že stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov k navrhovanej stavbe sú kladné a stavebný úrad ich podmienky vo svojom rozhodnutí zohľadnil, čím zabezpečil ochranu verejných záujmov a zistil, že zrealizovanie, umiestnenie stavby a jej užívanie je v súlade s platným územným plánom Obce Solčany. V zmysle ust. § 88a ods. 4 v spojení s ust. § 66 stavebného zákona v dodatočnom stavebnom povolení určil stavebný úrad podmienky na dokončenie stavby a rozhodol o námietkach účastníkov konania. Uviedol, že v konaní nie je potrebný súhlas vlastníkov susedných pozemkov a stavieb. Títo sú v konaní účastníkmi a môžu si chrániť svoje práva a právom chránené záujmy. Stavebný úrad v konaní môže zohľadniť len také požiadavky účastníkov konania, ktoré majú oporu v platnej právnej norme, neoprávnené musí odôvodnením zamietnuť.
Odvolací orgán konštatoval, že námietky a pripomienky odvolateľov uplatnené od začatia konania o dodatočnom povolení stavby, teda odo dňa 12. 08. 2013, boli stavebným úradom v napadnutom rozhodnutí zhrnuté do jedenástich bodov a ku všetkým sa stavebný úrad v časti odôvodnenie vyjadril a s odôvodnením ich zamietol. Predmetné konanie už bolo dvakrát preskúmavané nadriadeným správnym orgánom, ktorý vždy pomenoval formálne a obsahové nedostatky konania, ktoré prvostupňový správny orgán akceptoval a odstránil ich. Odvolací orgán sa stotožňuje s odôvodneniami týchto námietok prvostupňovým správnym orgánom. Napriek tomu, že námietky a pripomienky odvolateľov v podaných odvolaniach sa v prevažnej miere úplne zhodujú s predchádzajúcimi námietkami a pripomienkami uplatnených v konaní, odvolací orgán ich nižšie opätovne uvedie pomenuje a odôvodní s použitím príslušných právnych predpisov.
Odvolateľka D.. O. H. podala voči napadnutému rozhodnutiu odvolanie v rozsahu jedenástich strán a námietky uvedené na strane 1-6 odvolania sa týkajú: údajov z katastrálneho portálu (kde je uvedená stavba starého už neexistujúceho domu), porovnávania vzdialeností medzi stavbami, údajmi viažucimi sa na neexistujúcu stavbu starého rodinného domu, hrúbkou starých stien a nových stien, údajov uvedených v geometrickom zameraní starej neexistujúcej stavby, údajov z katastrálnych máp, ktoré zobrazujú stavbu starého rodinného domu, sú irelevantné, nakoľko o stavbe starého rodinného domu sa už nekoná, a preto sú všetky tieto námietky neopodstatnené, pričom nie je zrejmé ochrany akých práv a právom chránených záujmov sa odvolateľka domáha.
V danom prípade bol na dotknutom pozemku parc. č. 4/3 k. ú. I. umiestnený starý rodinný dom, na ktorého rekonštrukciu krovu vydala Obec I. stavebníkom stavebné povolenie č. 103 1/Výst. - 259/2012 zo dňa 15. 10. 2012. Toto stavebné povolenie stratilo platnosť vo chvíli, keď stavebníci začali uskutočňovať stavbu v rozpore s týmto stavebným povolením, pričom úplne odstránili stavbu starého rodinného domu a začali uskutočňovať na tom istom mieste, na pôvodných základoch zo strany pozemku vo vlastníctve odvolateľov, stavbu rodinného domu s iným, ale podobným pôdorysom. Preto sa odvolací orgán snažil vyššie uvedenými citáciami zákona týkajúcich sa konania o dodatočnom povolení stavby ozrejmiť odvolateľom, že sa v tomto prípade nemožno vracať ku neexistujúcej stavbe starého rodinného domu, ani k stavebnému povoleniu z roku 2012, ktoré už nie je platné. Odo dňa 12. 08. 2013 začalo konanie z vlastného podnetu prvostupňového správneho orgánu, ktoré posudzuje predmetnú stavbu úplne nanovo a koná sa o dodatočnom stavebnom povolení nových už zrealizovaných stavebných prác a určení podmienok pre dokončenie tejto novej stavby podľa novej predloženej projektovej dokumentácie. Podľa textu, ktorý uvádzajú odvolatelia vo svojom odvolaní, je možné usudzovať, že odvolatelia sa mylne domnievajú, že stavebníci sú povinný nanovo uskutočniť presne rovnakú stavbu ako bola stavba
starého rodinného domu. Preto odvolací orgán zdôrazňuje, že pokiaľ stavebníci predložili dňa 08. 08. 2013 ku konaniu o dodatočnom povolení stavby projektovú dokumentáciu nového rodinného domu, v konaní dochádza k povoľovaniu stavby podľa tejto predloženej projektovej dokumentácie. Ďalej odvolací orgán informuje odvolateľov, že stavebník má právo kedykoľvek meniť svoje zámery pri uskutočňovaní stavby, ale to musí urobiť v súlade so zákonom, teda podaním žiadosti o zmenu stavby pred jej dokončením, teda neznamená, že keď je raz právoplatne vydané stavebné povolenie, už sa nikdy nedá uskutočňovať stavba inak. Preto pri realizácii stavby v rozpore so stavebným povolením, dochádza ku konaniu podľa ust. § 88 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 88a ods. 1 stavebného zákona, kde stavebníci predkladajú projektovú dokumentáciu skutočného realizovania stavby. Odvolací orgán konštatuje, že v danom prípade sa dňa 24. 07. 2013 uskutočnil výkon ŠSD, ktorý úplne a presne zistil skutkový stav veci. Ďalej sa v dňoch 26. 08. 2013, 15. 05. 2014 a 03. 09. 2014 uskutočnili ústne pojednávania spojené s miestnym zisťovaním, kde stavebný úrad na mieste stavby opäť zisťoval skutkový stav veci, ktorý je premietnutý v zápisniciach z týchto zisťovaní doložených v spisovom materiáli.
Odvolateľka (žalobkyňa) ďalej na stranách 1 až 10 svojho odvolania prevažne analyzuje jednotlivé výkresy a časti projektovej dokumentácie predmetnej stavby, pričom spochybňuje ich vypracovanie, spochybňuje ich odbornosť, označenie, jednotlivé údaje, dátumy, pečiatky a podobne. Ku týmto námietkam a spochybňovaniam odvolací orgán uvádza nasledovné:
Podľa ust. § 45 ods. 1 písm. a) stavebného zákona vybrané činnosti, ktorých výsledok má vplyv na ochranu verejných záujmov vo výstavbe je projektová činnosť.
Podľa ust. § 46 ods. 1 stavebného zákona projektant vykonáva projektovú činnosť a zodpovedá za správnosť, a úplnosť vypracovania dokumentácie podľa § 45 ods. 2. Projektant vypracovaného projektu stavby zodpovedá aj za jeho realizovateľnosť. Statický výpočet musí byť vypracovaný v takej forme, aby bol kontrolovateľný. Projektant je povinný prizvať na vypracovanie častí územnoplánovacích podkladov, návrhu územnoplánovacej dokumentácie alebo projektu stavby ďalších oprávnených projektantov, ak nie je oprávnený niektorú časť vypracovať sám.
Podľa ust. § 139b ods. 1 písm. a) stavebného zákona jednoduché stavby sú bytové budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 mi majú jedno nadzemné podlažie, môžu mat aj jedno podzemné podlažie a podkrovie.
Podľa ust. § 9 ods. 4 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len vyhláška č. 453/2000 Z. z.) pri jednoduchých stavbách a dočasných stavbách zariadenia staveniska môže byt' po prerokovaní so stavebným úradom v jednotlivých prípadoch rozsah a obsah projektovej dokumentácie primerane obmedzený.
Na základe vyššie uvedeného odvolací orgán konštatuje, že za presnosť a správnosť projektovej dokumentácie zodpovedá jej projektant a nie stavebný úrad, ktorý nie je oprávnený kontrolovať činnosť projektanta. Preto všetky námietky odvolateľov odkazujúce na pochybnosti ohľadom predloženej projektovej dokumentácie sú neopodstatnené. Odvolací orgán ozrejmuje, že pri jednoduchých stavbách a zvlášť v konaní o dodatočnom povolení stavby, môže stavebný úrad obsah projektovej dokumentácie primerane obmedziť. To znamená, že ak stavebníci predložili projektovú dokumentáciu, ktorá pre konanie dostačovala, táto môže byt' stavebným úradom akceptovaná. Odvolateľka vo svojom odvolaní viackrát zdôrazňuje, že na obaloch a výkresoch projektovej dokumentácie je uvedené: „architektonicko- stavebné riešenie pre stavebné povolenie", teda sa podľa nej nejedná o dokumentáciu ku dodatočnému stavebnému povoleniu. Odvolací orgán konštatuje, že pre konanie, nebolo potrebné žiadať stavebníkov o zmenu názvu tejto dokumentácie, a to z dôvodu, že celý spisový materiál obsahuje iba jednu jedinú projektovú dokumentáciu a preto nie je pochybné k čomu sa predložená projektová dokumentácia viaže. Preto upresňovanie názvu, by nemenilo nič na stave veci, vyzývať stavebníkov o spresnenie názvu projektovej dokumentácie by bolo zbytočné, neúčelné a nehospodárne.
Ďalej odvolateľka vo svojom odvolaní viackrát upozorňuje, že predložená projektová dokumentácia obsahuje pečiatku, ktorá preukazuje, že projektová dokumentácia bola úradne l. overená a vzápätí poukazuje na jej nedostatky. Odvolací orgán preto dáva do pozornosti fakt, že pečiatku na jednotlivé výkresy a na projektovú dokumentáciu dáva stavebný úrad, aby bola táto datovaná, a aby nemohlo v budúcnosti dôjsť ku jej zámene, alebo k zámene jednotlivých výkresov. Teda odvolatelia sa nesprávne
domnievajú, že stavebný úrad overuje projektovú dokumentáciu po prepočítavaní jednotlivých výpočtov, premeraní mier, ich porovnaní so skutočnosťou a pod. Stavebný úrad totiž neoveruje výkresy a projektovú dokumentáciu v tom zmysle, že by skúmal ich technickú prepracovanosť a pečiatka na výkrese nie je potvrdením správnosti daného výkresu. Za správnosť, a vykonateľnosť projektovej dokumentáciu zodpovedá výlučne a v plnej miere jej projektant. Stavebný úrad je v tomto prípade orgán, ktorý zosúlaďuje jednotlivé podklady, vyjadrenia dotknutých orgánov a vedie konanie, ale nie je orgánom, ktorý by bol zodpovedný za správnosť vypracovania projektovej dokumentácie, statického posudku, projektu protipožiarnej ochrany, geometrických plánov, či svetlo technických posudkov, tak ako to odvolateľka vo svojom odvolaní pomenúva a namieta. Na základe uvedeného sú všetky námietky odvolateľky pojednávajúce o jednotlivých výkresoch projektovej dokumentácie, o jednotlivých zložkách projektovej dokumentácie a námietky voči vybavujúcemu pracovníkovi stavebného úradu, neopodstatnené, keďže nesmerujú k porušovaniu práv a právom chránených záujmov odvolateľov.
Na strane 6 odvolania odvolateľka namieta, že v spisovom materiáli nenašla projektovú dokumentáciu pre bleskozvod, napriek tomu, že vo výroku rozhodnutia stavebný úrad bleskozvod povoľuje. Odvolací orgán konštatuje, že v predloženom spisovom materiáli sa takáto projektová dokumentácia bleskozvodu nachádza a je pre konanie o dodatočnom povolení stavby dostačujúca. Ďalej odvolateľka vo svojom odvolaní dáva do rôznych kontextov stavbu oplotenia - betónového múrika. Odvolací orgán sa pri týchto námietkach stotožňuje s prvostupňovým správnym orgánom, ktorý konštatuje, že stavba betónového múrika nie je vo vlastníctve stavebníkov, a preto nemôže byt' zahrnutá do tohto preskúmavaného konania, ale bude sa jednať o iné konania, kde odvolatelia budú takisto účastníkmi konania.
Na strane 11 odvolania odvolateľka uvádza, že Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Topoľčanoch (ďalej len OR-HaZZ v Topoľčanoch) nebolo stavebným úradom vyzvané k vydaniu stanoviska na novostavbu, o čom prikladá prílohu. Ku tejto námietke odvolací orgán uvádza, že stavebný úrad dňa 15. 08. 2014 pri opätovnom oznámení začatí konania a stanovení termínu ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním, toto doručil aj dotknutému orgánu ORHaZZ v Topoľčanoch, pričom v liste upozornil, že svoje námietky a pripomienky v konaní možno uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní.
Podľa ust. § 61 ods. 6 stavebného zákona stavebný úrad upovedomí dotknuté orgány vždy jednotlivo. Tieto orgány sú povinné oznámiť svoje stanovisko v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje námietky účastníci konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie dlhší čas, predĺži stavebný úrad na jeho žiadosť lehotu pred jej uplynutím. Ak dotknutý orgán v určenej alebo predĺženej lehote neoznámi svoje stanovisko k povoľovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí. Keďže dotknuté orgány k predmetnej stavbe nezaslali svoje nové stanoviská, má sa za to, že so stavbou z hľadiska nimi sledovaných záujmov súhlasia. Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, štátny požiarny dozor, ktorý vykonáva posudzovanie projektovej dokumentácie stavieb v rámci územného a stavebného konania z hľadiska ich protipožiarnej bezpečnosti a posudzovaním stavieb v kolaudačnom konaní z hľadiska splnenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti podľa schválenej projektovej dokumentácie, sa nevykonáva na jednoduchých a drobných stavbách. Preto odvolací orgán konštatuje, že stavebný úrad ORHaZZ v Topoľčanoch nemal povinnosť s poukazom na ust. § 63 stavebného zákona, v tomto prípade uvádzať ako dotknutý orgán. Odvolací orgán konštatuje, že všetky dotknuté orgány sa mali možnosť vyjadriť a uplatniť si svoje stanovisko v predmetnom konaní.
Odvolateľka vo svojom odvolaní spochybňuje realizovateľnosť stavby podľa predloženej projektovej dokumentácie, napáda vyhotovenie, či statiku predmetnej stavby. Preto odvolací orgán ku týmto pochybnostiam uvádza:
Podľa ust. § 80 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad prizve na kolaudačné konanie projektanta, a ak ide o stavbu uskutočnenú svojpomocou aj osobu, ktorá vykonáva stavebný dozor. Ak je to účelné, prizve aj zhotoviteľa stavby alebo inú osobu.
Podľa ust. § 81 stavebného zákona v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie
nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.
Stavebný úrad v bode 7 dodatočného stavebného povolenia uložil podmienku, že po ukončení stavby je potrebné podať návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Týmto stavebný úrad zabezpečil skontrolovanie skutočného vyhotovenia stavby, použitia vhodných materiálov v rámci kolaudácie predmetnej stavby, kde môže stavebný úrad prizvať spracovateľa projektovej dokumentácie a zhotoviteľa stavby, ak je iný ako stavebníci.
Podľa ust. § 8lb písm. c) stavebného zákona kolaudačné rozhodnutie sa nevydá, ak nie je zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia ľudí a životného prostredia, ako aj riadne užívanie stavby na určený účel, najmä ak nie sú splnené podmienky stavebného povolenia na nevyhnutnú komplexnosť výstavby a na vylúčenie negatívnych účinkov stavby na okolité životné prostredie, prípadne ich obmedzenie na prípustnú mieru. Vyššie uvedenými citáciami stavebného zákona možno ubezpečiť odvolateľov, že aj v ďalšom konaní (kolaudácia) nasledujúcom po uskutočnení stavby sa bude preverovať, či boli splnené podmienky uložené stavebníkom v dodatočnom povolení stavby, či je stavba bezpečná a užívania schopná.
V odvolaní na strane 5 namieta odvolateľka, že už v súčasnosti dochádza k vlhnutiu obvodového múru garáže v jej vlastníctve, čo jej môže spôsobiť škodu. Ku tejto námietke odvolací orgán uvádza, že ak by stavebník pri stavebných prácach spôsobil niektorému účastníkovi konania škodu, túto je povinný v celom rozsahu nahradiť. Súbor pravidiel správania sa v teórii i praxi označuje ako tzv. susedské práva. Obmedzenie práv vlastníkov je vzájomné a zároveň prospešné viacerým vlastníkom. Aj ostatní vlastníci sa musia podriadiť tomuto ustanoveniu tak, aby pri výkone práv vlastníkov nebol ktorýkoľvek z vlastníkov ohrozený konaním, ktoré je v Občianskom zákonníku zakázané a poukázal na ust. § 127 ods. la2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Preto v konkrétnych prípadoch sa musia tieto predpoklady posúdiť z odborných hľadísk, t. j. aj pomocou znalca. Ak však vlastník veci spôsobí inému ujmu alebo škodu, je povinný ju nahradiť. Ak nedôjde k dohode ohrozený má právo podľa ust. § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka domáhať sa, aby súd uložil rušiteľovi aktívnu povinnosť urobiť vhodné a primerané opatrenia na jej odvrátenie. V prípade, že by došlo k poškodeniu nehnuteľnosti alebo majetku odvolateľov (napr. poškodeniu garáže, vlhnutím obvodových múrov), majú títo potom právo domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov v občianskoprávnom konaní na príslušnom súde.
Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že v stavebnom konaní sa uplatňuje koncentračná zásada, pokiaľ ide o účastníkov ako aj dotknuté orgány. To znamená, že v oznámení o začatí konania musí stavebný úrad účastníkov konania upozorniť a určiť termín, po uplynutí ktorého sa na vznesené námietky a pripomienky už neprihliada. Teda to neznamená, keď odvolací orgán zruší rozhodnutie, že odvolateľ uplatňuje stále nové námietky, ale sa vychádza iba z námietok uplatnených v pôvodnom konaní. (To neplatí, ak sa zmenili skutočnosti pre rozhodnutie.) Tieto však musia byť vyhodnotené v súlade so zákonom na základe relevantných dôkazov. Ochrana práv účastníkov konania je zabezpečená a zohľadnená v podmienkach stavebného povolenia. Súhlas účastníkov konania k povoleniu stavby sa nevyžaduje. Účastníci konania boli o začatí konania upovedomení a mohli v konaní účinne chrániť svoje práva a právom chránené záujmy.
III.
17. Žalobkyňa podala správnu žalobu na tunajší krajský súd (doručená dňa 15. 04. 2015), ktorou žiadala, aby súd rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky sp. zn. OU- NR-OVB2-2015/002396-008 zo dňa 05. 02. 2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Uviedla, že vo svojom podaní zo dňa 12. 04. 2015 sa domáham zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Nitra sp. zn. OU-NR-OVBP2-2015/002396-008 zo dňa 05. 02. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť v zmysle zákonných ustanovení, v ktorom správny druhostupňový orgán zamietol odvolanie D.. O. H. a spoločné odvolanie E. D. a manž. D. proti rozhodnutiu Obce Solčany sp. zn. 941/Výst.-273/2013 o dodatočnom povolení stavby prestavba a prístavba rodinného domu stavebníkov A. N. a manž. X.,
nakoľko prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán nevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a druhostupňový orgán Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky v rozpore s § 59 správneho poriadku nepreskúmal napadnuté rozhodnutie a spisový materiál v celom rozsahu. Žalovaný vo svojom rozhodnutí sp. zn. OU-NR-OVBP2-2015/002396-008 zo dňa 05 02. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť v zmysle zákonných ustanovení, vo výroku rozhodnutia tvrdí, že manželia D. bývajú a majú trvalý pobyt, obaja bytom N. XXX/XX, I., čo je pri postupe podľa § 59 správneho poriadku vedomá lož a klamstvo za účelom, aby stavebníci čo najďalej postúpili pri vybudovaní nezákonnej stavby, proti ktorej odvolanie smerovalo.
Odôvodnenie žalovaného rozhodnutia nie je v logickej postupnosti a dokazuje skutočnosť, o klamstve a účelovom konaní Okresného úradu Nitra, odor výstavby a bytovej politiky, ako aj jeho odôvodnenie, ktoré je v rozpore s faktom materiálnej pravdy ako aj skutočnosti, napr. v časti citujem „odvolací orgán uvádza, že v konaní nie je potrebný súhlas vlastníkov susedných pozemkov a stavieb.“ Prvostupňový orgán povolil novostavbu manž. N. podľa skutočnosti na hranici pozemku podľa do dnešného dňa nezapísaného GP, 0,33 m od hranice pozemku, predmetná novostavba sa priamo opiera o legálne postavenú na našom pozemku hospodársku budovu v mojom a manželovom vlastníctve. Podmienky o dokončení predmetnej novostavby tvrdia, že stavebník nanesie na obvodové murivo baumitovú omietku, bez toho, aby vstúpil na náš pozemok, dokonca stavebník musí aplikovať protipožiarnu zábranu do podhľadu strechy prečnievajúcej na náš pozemok samozrejmosťou je teória, že tak učiní asi z balóna, prípadne zaplatí cca 10 eurovú pokutu za nesplnenie podmienok dodatočného stavebného povolenia.
IV.
18. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13. 05. 2015 navrhol žalobu žalobcov zamietnuť a rozhodnutie žalovaného potvrdiť(vyjadrenie bolo doručené všetkým účastníkom konania, vrátane pribratým účastníkom konania). Žalovaný uviedol, že vo veci dodatočného povolenia stavby „Prestavba a prístavba rodinného domu súp. č. XXX" umiestnenej na pozemku parc. č. 4/31, k. ú. I. (ďalej len stavba), pre stavebníkov A. N. a manž. X., obaja bytom N. XXX/XX, I. (ďalej len stavebníci) rozhodoval o odvolaní celkom trikrát. Prvé rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, žalovaný zrušil a vec vrátil na nové konanie rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2014/015630-005 zo dňa 24. 02. 2014, pričom v odôvodnení uviedol, aké nedostatky je potrebné v konaní napraviť. Žalovaný v druhom zrušujúcom rozhodnutí č. OU-NR-OVBP2-2014-031944-004 zo dňa 21. 07. 2014 opäť veľmi podrobne v odôvodnení uviedol, aké nedostatky je potrebné v novom konaní napraviť respektíve odstrániť. Stavebný úrad od leta 2014 viedol po tretíkrát konanie, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie Obce Solčany č. 941/Výst. - 273/2013 III. zo dňa 20. 10. 2014 o dodatočnom povolení stavby. Toto rozhodnutie na základe odvolania žalobkyne, preskúmaval žalovaný ako odvolací orgán, spolu s kompletným spisovým materiálom vo veci v celom rozsahu a v konaní a rozhodovaní stavebného úradu už nezistil také porušenie zákona, následkom ktorého by bolo potrebné rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť stavebnému úradu na nové konanie.
K obsahu žaloby žalovaný uviedol, že žalobkyňa svoje vyjadrenia v žalobe nemá podložené právnymi predpismi. Zo žaloby nemožno vydedukovať žiaden hmotný, či právny rámec, na základe ktorého by dochádzalo k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobkyne, ako účastníčky konania. Žalovaný správny orgán konštatuje, že na dodatočné povolenie stavby nie je potrebný súhlas vlastníkov susedných pozemkov a stavieb. Títo sú v konaní účastníkmi a môžu si chrániť svoje práva a právom chránené záujmy. Stavebný úrad v konaní o dodatočnom povolení stavby mohol zohľadniť len také požiadavky účastníkov konania, ktoré mali oporu v platnej právnej norme, neoprávnené musel s odôvodnením zamietnuť. Žalobkyňa ako účastníčka konania o dodatočnom povolení stavby si uplatnila v konaní svoje námietky a pripomienky, tie boli stavebným úradom posúdené. Žalobkyňa ďalej využila v konaní riadny opravný prostriedok - odvolanie, kde si v rámci odvolacieho konania nanovo uplatňovala svoje námietky a pripomienky, ktoré boli takisto posudzované. O námietkach a pripomienkach žalobkyne stavebný úrad vo svojom prvostupňovom konaní rozhodol a vo svojom rozhodnutí ich následne vyhodnotil, pričom uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a s podrobným odôvodnením ich zamietol. Takisto žalovaný správny orgán v rámci odvolacieho konania nanovo posúdil námietky a pripomienky žalobkyne, ktoré v napadnutom rozhodnutí v časti odôvodnenie veľmi podrobne analyzoval a zdôvodňoval.
V správnych konaniach podľa stavebného zákona sa uplatňuje koncentračná zásada, to znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktorým bolo začatie konania oznámené, a ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Z predloženej žaloby nie je zrejmé ochrany akých práv a právom chránených záujmov sa žalobkyňa domáha. V žalobe sa neuvádza žiaden relevantný právny predpis, ktorého porušením nastáva obmedzovanie alebo porušovanie vlastníckych, alebo iných práv žalobkyne.
Ku tvrdeniu žalobkyne, že v konaní žalovaného vidí účelovosť, klamstvo, nelogickú postupnosť a že došlo k povoleniu novostavby bez zapísaného geometrického plánu, uvádzame, že v stavebných konaniach sa vychádza z presne merateľných skutočností daných projektovou dokumentáciou k stavbe a geometrickým zameraním stavby, ktoré vypracovali odborne spôsobilé osoby. Ďalej sa vychádza z vyjadrení dotknutých orgánov. Teda v stavebných konaniach je skutkový stav preukázateľný najmä dokladmi a dokumentmi, ktoré sú súčasťou celého predkladaného spisového materiálu. Taktiež k presnému zisteniu skutkového stavu došlo aj vykonaním ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním, na ktorom majú všetci účastníci konania možnosť sa vyjadriť a uplatniť si svoje námietky a pripomienky. Miestne zisťovanie sa v danom prípade konalo až trikrát dňa 26. 08. 2013, dňa 15. 05. 2014 a dňa 03. 09. 2014.
Pokiaľ žalobkyňa vo svojej žalobe poukazuje na budúcu problematickú realizovateľnosť stavebných prác k tejto námietke žalovaný uviedol odkaz na ust. § 45 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, z ktorého vyplýva, že vybrané činnosti, ktorých výsledok má vplyv na ochranu verejných záujmov vo výstavbe je projektová činnosť.
Dotknutými orgánmi v procese obstarávania a schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie, v územnom, stavebnom alebo kolaudačnom konaní sú tie orgány, ktoré sú zodpovedné za špecifické odbory a činnosti pri ochrane verejných záujmov podľa osobitných právnych predpisov. Dotknuté orgány v konaniach podľa stavebného zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 stavebného zákona v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa § 140b cit. zákona, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona. Dotknutý orgán je podľa ust. § 140b ods. 2 stavebného zákona oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom.
Stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov ku konaniu o dodatočnom povolení predmetnej stavby v preskúmavanom konaní boli kladné a prvostupňový správny orgán ich podmienky vo svojom rozhodnutí zohľadnil, čím zabezpečil ochranu verejných záujmov, a takisto na ich základe pomenoval, že dodatočne povoľovaná stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami. Prvostupňový správny orgán aj odvolací orgán sa v napadnutých rozhodnutiach vysporiadali s námietkami účastníkov konania, o ktorých rozhodli a dostatočne ich odôvodnili. Žalobkyňa ďalej vo svojej žalobe uvádza, že niektoré stavebné práce bude musieť realizovať stavebník z jej pozemku. Ku tejto poznámke uvádzame, že v praxi sa bežne niektoré stavebné práce uskutočňujú s použitím susedného pozemku, najmä pokiaľ sa jedná o stavby umiestnené blízko hraníc pozemkov a tieto situácie sú upravené v ust. § 135 ods. 1 stavebného zákona tak, že na uskutočnenie stavby alebo jej zmeny a na uskutočnenie nevyhnutných úprav udržiavacích alebo zabezpečovacích prác a na odstránenie stavby môže stavebný úrad uložiť tým, ktorí majú vlastnícke alebo iné práva k susedným pozemkom alebo stavbám, aby trpeli vykonanie prác zo svojich pozemkov alebo stavieb. Podľa ust. § 135 ods. 2 stavebného zákona ten, v prospech ktorého uložil stavebný úrad opatrenie podľa odseku 1, je povinný dbať, aby čo najmenej rušil užívanie susedných pozemkov alebo stavieb a aby vykonávanými prácami nevznikli škody, ktorým možno zabrániť; po skončení je povinný uviesť susedný pozemok alebo stavbu do pôvodného stavu, a ak to nie je možné alebo hospodársky účelné, poskytnúť vlastníkovi náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.
Žalovaný je toho názoru, že v žalobou napadnutom rozhodnutí, ako aj zo strany prvostupňového správneho orgánu nebol porušený procesný postup a konanie stavebného úradu a žalovaného bol v súlade s platnými právnymi predpismi. Napadnuté rozhodnutie obsahuje zdôvodnenie námietok žalobkyne, ktoré je aj podložené príslušnými právnymi predpismi.
19. Na výzvu súdu žalobkyňa reagovala na vyjadrenie žalovaného písomne podaním doručeným súdu 26. 10. 2015, ktoré označila ako doplnenie žaloby a uviedla, že nesúhlasí so stanoviskom žalovaného, lebo nová stavba je vyššia a tým došlo ku zmene denného osvetlenia a preslnenia, k zmene pohody bývania podľa § 6 vyhl. č. 532/2002 Z. z. (vzdialenosti medzi rodinnými domami a nezdôvodnené stiesnené územné podmienky).
20. Pribratí účastníci do súdneho konania Q. J. a manž. J. J. (právni nástupcovia pôvodných stavebníkov), na výzvu súdu reagovali písomne a oznámili, že dom súp. č. XXX, na pozemku parc. č. 4/31, si v septembri 2017 kúpili od manželov N., ktorí ich oboznámili, že susedia domu, ktorý prerábali, najskôr z rekonštrukciou súhlasili, avšak po istom čase podali sťažnosť. Všetko vraj bolo vyriešené a ukončené ešte v roku 2015. Uviedli, že ich nový dom stojí presne na tom istom mieste, ako stál starý, preto nerozumia, prečo susedia H. argumentujú tým, že im náš dom tieni a tým pádom majú málo svetla a nižšiu kvalitu života. Taktiež bol robený diagram presvetlenia, ktorý dokázal, že všetko je v norme. Ďalej sa susedia H. odvolávali aj na fakt, že podľa zákona musí nový dom stáť 2 metre od hranice susedného pozemku a náš dom je len 0,33 cm od hranice ich pozemku. Toto však neplatí, pri rekonštrukcii už existujúceho domu. Bývame na ulici, na ktorej sú úzke pozemky, teda je tu veľa domov, ktoré sú situované blízko seba.
Susedia H. majú o náš obvodový múr domu opretú starú hospodársku budovu, ktorá ani nie je zapísaná v žiadnej katastrálnej mape a ktorá teda stojí 0,33 cm na našom pozemku. Napriek tomu, že sami manželia H. sa odvolávali na daných 0,33 cm nášho domu od hranice ich pozemku, pri konfrontácií, aby si túto budovu stavebne oddelili a my sme si tak mohli dokončiť dom tvrdili, že žiadnych 0,33 cm neexistuje, že už obvodový múr nášho domu stojí na hranici pozemku. Ďalej spomínali nejakú nezmyselnú dohodu o dokončení nášho domu len za pomoci vrtuľníka, pretože oni nás na svoj pozemok, za účelom dokončenia obvodového muru nášho domu nikdy nepustia. Aj keď zákon hovorí, že sú povinní nám umožniť vstup na ich pozemok aby sme sa tak dostali k nášmu domu. Sme mladá rodina, konečne sme nadobudli dom, narodilo sa nám bábätko, nechceme žiadne problémy. Kontaktovali sme susedov za účelom dohody o dokončení nášho domu z ich strany, avšak s negatívnym výsledkom. Na súdnom pojednávaní svoju výpoveď doplnili a uviedli, že ich rodinný dom bol i skolaudovaný.
V.
21. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 05. 02. 2015, na pojednávaní v neprítomnosti žalobcu a žalovaného podľa § 114 SSP (neúčasť ospravedlnili) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP , v spojení s prechodným ust. § 491 SSP rozsudkom zamietol.
22. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.
23. Podľa ust. § 61 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.
Podľa na ust. § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami.
Podľa ust. § 88a ods. 1, 4, 7 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66 stavebného zákona.
24. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplývala z ust. § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a od 01. 07. 2016 i z ust. § 134 SSP, teda za osobitnú náležitosť žaloby je potrebné považovať konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva. Napokon pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, a preto skúmal, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec príslušný právny predpis a dospel k záveru, že oba správne orgány sa dôsledne riadili procesnými zásadami upravenými v Stavebnom zákone a vo všeobecne záväznom právnom predpise, a to v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom poriadku, v znení neskorších predpisov (§ 3 ods. 4, 14, § 32 ods. 1, § 34 ods. 3), na ktorý stavebný zákon (§ 140) odkazuje a stavebný úrad si zadovážili podklady pre rozhodnutie zákonným spôsobom po zrušení jeho predchádzajúcich rozhodnutí.
Taktiež sa správny orgán zákonným spôsobom vyporiadal s postavením účastníka stavebného konania W. H. (manžel žalobkyni) v danej veci, keď rozhodol rozhodnutím č. 941/Výst-273/2013-IL- RH zo dňa 12. 08. 2014, že W. H., nie je účastníkom konania vedenom pod č. 941/Výst-273/2013 o dodatočnom povolení stavby „Prestavba a prístavba rodinného domu súp. č. XXX", nakoľko nie je spoluvlastníkom susednej nehnuteľnosti a nepreukázal oprávnenosť postavenia účastníka konania (časť I. bod 11, 14 rozsudku ). V spise sa nachádza i upozornenie prokurátorky Okresnej prokuratúry Topoľčany zo dňa 19. 11. 2013 č. Pd 169/13-8, ktorá preskúmala konanie stavebného úradu vo veci evidovanej pod sp. zn. 103 1/Výst. - 259/2012, č. 941/Výst. - 273/2013, závery ktorého vyplývali zo zistení štátneho stavebného dohľadu dňa 24. 07. 2013, s upozornením stavebného úradu na postup podľa ust. § 88a ods. 1, ods. 2 a ods. 5 stavebného zákona s vyvodením zodpovednosti za priestupok podľa § 105 ods. 2 písm. c) stavebného zákona voči stavebníkovi. V spise sa nachádza i právoplatné priestupkové rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 13. 12. 2013 č. 941/Výst. - 273/2013-A-priest.-II voči stavebníkovi A. N. (voči manželke X. bolo priestupkové konanie zastavené).
25. V preskúmavanej veci skutkový stav vyplýva zo spisového materiálu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis stavebného úradu, a ktorý je uvedený v I. časti rozsudku a nie je sporné, že pôvodní stavebníci A. N. a manž. X., mali vydané právoplatné stavebné povolenie na stavbu „Prestavba strechy a stavebné úpravy rodinného domu súp. č. XXX" umiestnenú na pozemku p. č. 4/31, k. ú. I., a to stavebným úradom
- Obec I. pod č. 103 1/Výst.-259/2012 zo dňa 15. 10. 2012. Z podnetu žalobkyne a jej manžela W. vykonal Orgán štátneho stavebného dohľadu 24. 07. 2013 na tejto stavbe štátny stavebný dohľad, ktorým bolo zistené, že stavebníci odstránili starú stavbu rodinného domu a postavili úplne novu základovú konštrukciu, zvýšili pôvodnú podlahu v prízemí starého domu cca o 500 mm, vybudovali obvodové murivo o hr. 300mm z Porothermu, stavba je pred realizáciou stropnej konštrukcie, obvodové murivá sú vykonané do výšky cca 2,80 m. Rozmery stavby sú 7,0 mx16,0 m+ 1,4 m (aj so stĺpom) začatá vstupná chodba. Celá stavba RD oproti pôvodnej výške vo dvore zdvihnutá o uvedených o 500 mm, avšak oproti overenej stavebnej dokumentácie zo stavebného konania je v súlade, t .j. 100 mm od úrovne komunikácie. V čase kontroly stavba bola označená štítkom "Stavba povolená". Tieto zistenia vyplývajú zo záznamu spísaného dna 24. 07. 2013, ktorý podpísali stavebníci i žalobkyňa s manželom (v spise označený č. 2). Stavebníci boli kontrolným orgánom upozornení na možnosť požiadať v priebehu výstavby o zmenu stavby pred jej ukončením. Týmto zistením pôvodné stavebné rozhodnutie vydané stavebným úradom č. 103 1/Výst.-259/2012 zo dňa 15. 10. 2012 stratilo účinnosť, preto stavebníci dňa 08. 08. 2013 podali na stavebný úrad - Obec Solčany, ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad, žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia na stavbu „Prestavba a prístavba starého
rodinného domu súp. č. XXX" umiestnenú na pozemku p. č. 4/31, k. ú. I. a k žiadosti pripojili potrebné doklady a stanoviská podľa ust. § 140a ods. 1 písm. a) stavebného zákona dotknutých orgánov, a to orgánov verejnej správy, chrániace záujmy uvedené v § 126 ods. 1 stavebného zákona, a ktorých konanie a pôsobnosť je upravené osobitnými predpismi ( I. časť rozsudku a predložený spis).
26. Následne príslušný stavebný úrad z vlastného podnetu začal konanie o dodatočnom povolení stavby podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 88a ods. 1 stavebného zákona a listom č. 941/Výst.
- 273/2013 zo dňa 12. 08. 2013 oznámil začatie konania, nariadil ústne pojednávanie na deň 26. 08. 2013 a zároveň vyzval stavebníkov, aby predložili doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Oznámenie doručil stavebný úrad známym účastníkom konania, vrátane žalobkyni, ktorej bola zásielka doručovaná poštou do vlastných rúk a uložená na pošte dňa 14. 08. 2013. Zásielku si žalobkyňa prevzala dňa 02. 09. 2013 a v tento deň sa i na stavebný úrad dostavila účastníčka konania (žalobkyňa) a písomne uplatnila svoje námietky a pripomienky konania.
Z ústneho pojednávania stavebný úrad spísal dňa 02. 09. 2013 záznam, v ktorom žalobkyňa uviedla, že stavebník vedome a úmyselne začal stavať novú stavbu, ktorú sa snaží legalizovať. Tiež uviedla, že v zmysle stavebného zákona trvajú na dodržaní vzdialeností od susediacich pozemkov tak, aby nedošlo k porušeniu práv majiteľov susediacich pozemkov a žiadajú stavbu odstrániť a navrhla stavebnému úradu, aby v zmysle UPN Solčany povolil stavebníkovi stavbu, ako to určuje UPN Solčany v časti parcely č. 4/30. Spolu s manželom žalobkyňa namietajú aj iné skutočnosti tak, ako je uvedené v zázname, napr. že "konanie stavebníka jasne dokazuje, že sa pokúša postaviť priemyselný objekt v rozpore s UPN Solčany", a že dodatočným povolením tavby stavebný úrad poruší zákon, nakoľko tým znemožní akúkoľvek budúcu prístavbu- nadstavbu cca 105 ročného domu žalobkyne.
27. Žalobkyňa od začiatku konania o dodatočnom povolení stavby podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 88a ods. 1 stavebného zákona a listom č. 941/Výst. - 273/2013 zo dňa 12. 08. 2013 bola účastníčkou stavebného konania a mala možnosť uplatniť svoje námietky podľa podanej žiadosti stavebníkov dna 08. 08. 2013 s prílohami. Žalobkyňa svoje procesné právo využila, dňa 02. 09. 2013 sa dostavila na stavebný úrad a do spísaného záznamu z ústneho pojednávania uviedla svoje námietky vyššie uvedené, o ktorých rozhodol stavebný úrad už v prvom rozhodnutí zo dňa 30. 12. 2013 pod č. 941/Výst.-273/2013, ktorým stavebníkom dodatočne povolil stavbu uskutočnenú v rozpore s vydaným stavebným povolením. Nie je sporné, že v tomto štádiu konania stavebný úrad za účastníka konania považoval i manžela žalobkyni a pre nerešpektovanie právneho názoru žalovaného ako odvolacieho konania bola táto vec predmetom odvolacieho konania a odvolací orgán zrušil dve rozhodnutia stavebného rodu o dodatočnom povolení stavby "Prestavba a prístavba starého rodinného domu súp. č. 490 umiestnenú na pozemku p. č. 4/31, k. ú. I.". Žalobkyňa však v každom odvolacom konaní neustále rozširovala námietky a uplatňovala nové námietky, ktoré sa nezhodovali s námietkami uvedenými dňa 02. 09. 2013 do záznamu na stavebnom úrade.
28. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že v stavebnom konaní sa uplatňuje koncentračná zásada, ktorá vyplýva z § 61 stavebného zákona (poukazuje na to i žalovaný), to znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada. Účelom tejto zásady je, že zákonodarca chcel bezpochyby stanoviť určité limity stavebného konania, zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by vo svojom dôsledku mohli zabrániť akejkoľvek stavebnej činnosti. Uvedená koncentračná zásada platí aj pre odvolací správny orgán, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku proti prvostupňovému správneho orgánu v rozsahu vznesených námietok v rámci prvostupňového stavebného konania. Taktiež stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné; stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júla 2011 č. 6 Sžp 1/2011). O takýto prípad ide i v prejednávanej veci a podľa názoru súdu stavebný úrad a ani žalovaný už nebol povinný zaoberať sa námietkami žalobkyne, ktoré uvádzala pri ďalších odvolaniach podaných proti prvostupňovým rozhodnutiam (I. časť rozsudku) a ktoré boli uplatňované nad rámec zákona a spísaného záznamu dňa 02. 09. 2013 na stavebnom úrade. Žalovaný tiež nad rámec stavebného zákona a ust. § 46 a nasl. Správneho poriadku odôvodnil v každom novom odvolacom konaní námietky žalobkyne aj po vyriešení postavenia účastníka konania jej manžela R. H..
29. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaný správny orgán po preskúmaní odvolaním žalobou napadnutého rozhodnutia (v poradí III.) a predloženého spisu, dospel k názoru, že konaním a rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu nedošlo k takému porušeniu hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov, ktoré by odôvodňovali zrušenie alebo zmenu tohto rozhodnutia. Poukázala na to, že z vyjadrení a stanovísk dotknutých orgánov vyplynulo, že predmetná stavba po splnení podmienok uložených stavebníkom rozhodnutím o povolení stavby nemôže mať negatívny vplyv na riadne užívanie susedných nehnuteľností žalobkyne. Konštatoval, že stavebný úrad v konaní posúdil návrh stavebníkov v súlade s ust. § 61 ods. 1, § 63, § 88 ods. 1 písm. b) , § 88a ods. 1, 4, 7, ust. § 126 ods. 1, ust. § 140a ods. 1 písm. a), § 140b ods. 1 stavebného zákona a uviedol, že pri tejto stavbe postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním stavebný úrad skúmal, či takúto stavbu nemožno dodatočne povoliť a vyhodnotil i jej vplyv na životné prostredie, súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, resp. s funkčným využitím územia, so všeobecnými technickými požiadavkami vymedzenými príslušnými právnymi predpismi a technickými normami, pričom prihliadne na stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov (§ 140a ods. 1 a § 140b ods. 1 stavebného zákona), a napokon skúma aj vlastnícke vzťahy k pozemku, na ktorom je stavba umiestnená vo vzťahu k manželovi žalobkyne a jeho záver bol správny a v súlade so zákonom. Vyhodnotil projektovú dokumentáciou a námietky vznesené v konaní v súlade s platnou legislatívou a svoje rozhodnutie o nich dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil.
Aj podľa názoru súdu ide o novú stavbu postavenú na základoch pôvodného rodinného domu, vzdialenosť medzi touto stavbou a stavbou žalobkyne ako účastníčky stavebného konania je daná už existenciou pôvodnej stavby, a preto nie je možné na tento prípad aplikovať ust. § 6 ods. 2, 3 vyhl. č. 532/2002 Z. z., ktorá jednoznačne hovorí o vzdialenostiach medzi rodinnými domami postavených na iných základoch ako už existujúcich základoch pôvodného rodinného domu, ktoré už v minulosti určili vzdialenosť medzi susedným pozemkom, t. j. medzi dodatočne povolenou stavbou stavebníkom a rodinným domom žalobkyne, čo vyplýva i zo situačných nákresov a GO plánu č. 255/2013, vyhotoveného autorizovaným geodetom (doklad č. 47 adm. spisu). Na základe týchto zistení aj podľa názoru súdu ide o stiesnené územné podmienky podľa § 6 ods. 4 vyhl. č. 532/2002 Z. z. V danom prípade ide o novostavbu postavenú bez stavebného povolenia pred jej realizáciou, avšak na pôvodných základoch a preto námietky žalobkyne nie sú dôvodné. Stavebníci realizovali stavbu podľa dodatočného stavebného povolenia a podmienok stanovených v rozhodnutí stavebného úradu a projektovej dokumentácie, podľa ktorej žiadne okná novostavby nie sú umiestnené na pozemok žalobkyne, čo nemôže narúšať pohodu bývania žalobkyne, ktorá naviac tiež má umiernenú svoju stavbu (hospodárska budova) v bezprostrednej blízkosti novostavby stavebníkov (bez dodržania vzdialeností upravených stavebným zákonom a vykonávacou vyhláškou), ktorí to potvrdili i na súdnom pojednávaní a dodali, že ich stavba bola i skolaudovaná a riadne ju užívajú. V čase, keď kupovali rodinný dom s pozemkom od pôvodných vlastníkov - stavebníkov, nemali tušenie o námietkach žalobkyne k stavbe a súdnom spore.
30. Čo sa týka ostatných námietok žalobkyne, ako je údajov z katastrálneho portálu, porovnávania vzdialeností medzi stavbami, údajmi viažucimi sa na neexistujúcu stavbu starého rodinného domu, hrúbkou starých stien a nových stien, údajov uvedených v geometrickom zameraní starej neexistujúcej stavby, údajov z katastrálnych máp, ktoré zobrazujú stavbu starého rodinného domu, žalovaný správne konštatoval , že sú irelevantné, nakoľko o prestavbe a prístavbe starého rodinného domu sa už nekonalo, vydané stavebné povolenie stratilo platnosť na základe vykonaného stavebného dozoru), a preto aj podlá súdu sú všetky tieto námietky neopodstatnené, uplatnené v rozpore s koncentračnou zásadou podlá § 61 stavebného zákona ako i ďalšie námietky týkajúce sa projektovej dokumentácii, statiky novostavby, vyjadrení dotknutých správnych orgánov, posúdenie stavby z hľadiska protipožiarnej bezpečnostní (v spise sa nachádza pod č. S1) a pod., nakoľko im chýba právna argumentácia porušenia konkrétnych hmotnoprávnych ustanovení stavebného zákona, t. j. nie je zrejmé ochrany akých práv a právom chránených záujmov sa odvolateľka domáha. Na doplnenie žaloby žalobkyňou písomným podaním doručeným súdu dna 26.10. 2015 správny súd neprihliadol, nakoľko bolo podané po zákonnej 2- mesačnej lehote a išlo o zmenu rozsahu a dôvodov žaloby (§ 62 ods. 1 SSP). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že stavebný úrad v bode 7 dodatočného stavebného povolenia uložil stavebníkom podmienku, a správne poučil stavebníkov, že po ukončení stavby je potrebné podať návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia a podľa ust. § 8lb písm. c) stavebného zákona kolaudačné rozhodnutie sa nevydá, ak nie je zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia ľudí a životného prostredia, ako aj riadne užívanie stavby na určený účel, najmä ak nie sú splnené podmienky stavebného povolenia na nevyhnutnú komplexnosť výstavby a na vylúčenie negatívnych účinkov stavby na okolité životné
prostredie, prípadne ich obmedzenie na prípustnú mieru. Právni nástupcovia pôvodných stavebníkov uviedli, že novostavba je skolaudovaná a riadne ju užívajú, teda disponujú kolaudačným rozhodnutím k tejto stavbe a môžu ju riadne užívať.
31. Súd považoval za neopodstatnené i ďalšie námietky žalobkyne, že konanie stavebníka jasne dokazuje, že sa pokúša postaviť priemyselný objekt v rozpore s UPN Solčany, a že dodatočným povolením stavby stavebný úrad poruší zákon, nakoľko tým znemožní akúkoľvek budúcu prístavbu - nadstavbu cca 105 ročného domu žalobkyne. Zo spisu a vydaného dodatočného stavebného povolenia stavebníkom nevyplýva, že bola povolená - priemyselný objekt (ani nebola podaná takáto žiadosť) a druhá uvedená námietka nemá oporu v dokazovaní a žalobkyňa ju v priebehu stavebného konania neupresnila. Ide o námietky, ktoré pre nedostatok právnych dôvodov správny súd nemohol vyhodnotiť. Taktiež bola neopodstatnená námietka žalobkyne o vzniku škody na jej nehnuteľnosti (vlhnutie garáže) v súvislosti s užívaním novostavby, ktorá bola uplatnená tiež v rozpore s koncentračnou zásadou stavebného zákona, keďže ide o námietku, ktorú je možné uplatniť na súde i po skončení stavebného konania, ak poškodený preukáže splnenie štyroch základných zákonných podmienok a žalovaný túto námietku správne vyhodnotil v súlade s ust. § 127 a § 417 a nasl. Občianskeho zákonníka. 32. Krajský súd námietku žalobkyne týkajúcu sa nedostatočného zistenia skutkového stavu vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko žalovaný správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I ÚS 241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Uviedol, že procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.
V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobkyne, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku.
Správny súd nepovažuje rozhodnutie žalovaného za arbitrárne, nakoľko v odôvodnení žalovaný uvádza jednotlivé ustanovenia právnych predpisov s výkladom obsahu právnej normy na prejednávanú vec v kontexte na vznesené námietky odvolateľa (žalobkyňa). Podľa názoru krajského súdu rozhodnutiu žalovaného nechýbajú podklady k vydaniu rozhodnutia, o ktoré opiera svoje rozhodnutie a preskúmateľná úvaha. Problematike týkajúcej sa povinnosti náležite zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky - napr. v nálezoch sp.zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010. Ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov (týka sa aj rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy) sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci.
33. S prihliadnutím na zákonom predpísané náležitosti napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (napr. uznesenie Ústavného súdu SR IV.ÚS 63/2014, II.ÚS 218/02, III.ÚS 198/07), súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá.
34. Záver žalovaného, ktorý urobil a ustálil vo svojom rozhodnutí, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, vrátane vyhl. č. 532/2002 Zb., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických podmienkach pre výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby. Žalobkyňa nemohla byť vyššie uvedenými rozhodnutiami správnych orgánov ukrátená na svojich právach, nakoľko sa dôsledne riadili vyššie citovanými zákonmi. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či boli žalobcom namietané. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú podľa ust. § 190, v
spojení s prechodným ust. § 491zák. č. 162/2015 Z. z. zamietol (žaloba bola podaná za účinnosti OSP platného do 30. 06. 2016).
35. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
36. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Nitre. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.