Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6To-83-2018.pdf
PDF · 148.58 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/83/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanému D. N., nar. XX. O. XXXX v N., trvale bytom mesto N., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Leopoldov, pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a iné, o odvolaniach obžalovaného, prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany a poškodených S. J. a S. R. proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 25. apríla 2018, č. k. 16T/26/2017-1122, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. novembra 2018 v Trnave takto
rozhodol:
I. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaného D. N. a prokurátora okresnej prokuratúry zamietajú.
II. Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku sa odvolania poškodených S. J. a S. R. zamietajú.
odôvodnenie:
Okresný súd Piešťany rozsudkom zo dňa 19. júna 2017, č. k. 16T/26/2017-601 uznal obžalovaného D. N. za vinného z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona (v bodoch 1 a 2) z toho v bode 2 v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona (v bode 3) na tom skutkovom základe, že
1/ dňa 16. októbra 2015 v čase od 01:00 hodiny do 06:50 hodiny dňa 16.10.2015 v Piešťanoch na ulici Bratislavskej 130 vnikol do areálu objektu N. I. Servis VZV, Piešťany tak, že nezisteným predmetom vypáčil dvere dielne v oblasti zámku, vošiel do dielne, kde nezisteným predmetom v oblasti zámku vypáčil dvere vedúce do kancelárie pre zákazníkov, odkiaľ odcudzil zo stola voľne položených 25 ks stravných lístkov v hodnote 3,50 Eur za kus, mobilný telefón zn. Sony Xperia 4 GE, bielej farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, a z nefunkčnej registračnej pokladne slúžiacej na úschovu peňazí odcudzil finančnú hotovosť vo výške 5.000,- Eur, následne nezisteným predmetom v oblasti zámku vypáčil dvere na kancelárii majiteľa servisu, vnikol do kancelárie, v ktorej porozhadzoval veci, avšak nič neodcudzil, potom sa vrátil naspäť do priestorov dielne, kde nezisteným predmetom vypáčil dvere na miestnosti pre upratovačky, cez ktorú sa potom dostal do priestorov herne, kde vypáčil dvierka na spodnej časti piatich zo siedmych tam stojacich hracích zariadení, vybral z nich zásobníky na peniaze, z ktorých odcudzil finančnú hotovosť spolu vo výške 34.031,50 Eur, čím N. I. SERVIS VZV, s miestom podnikania Piešťany, Bratislavská číslo 130 IČO:11753641, spôsobil škodu krádežou stravných lístkov, mobilného telefónu a finančnej hotovosti z registračnej pokladne vo výške 5.213,50 Eur, krádežou finančnej hotovosti z hracích zariadení vo výške
30.604,05 Eur a spoločnosti AG PLAY, s.r.o., so sídlom Bratislava, Záhradnícka číslo 68, IČO: 36778150, škodu krádežou finančnej hotovosti z hracích zariadení vo výške 3.427,45 Eur, 2/ dňa 22. januára 2016 v čase od 15:50 hodiny do 22:15 hodiny v obci A. na ulici C. preskočil oplotenie záhrady a následne aj oplotenie zadnej časti dvora rodinného domu s popisným číslom XXX, ktorého majiteľmi sú súrodenci S. J., S. J. a S. R., kde nezisteným predmetom vypáčil zámok na dvojkrídlovej kovovej bráne garáže, nachádzajúcej sa v zadnej časti domu, cez garáž prešiel na chodbu pivničných priestorov, kde vylomil zámok na drevených dverách vedúcich na schodisko, následne vyšiel po schodisku z pivničných priestorov cez medziposchodie až na poschodie rodinného domu, kde nezisteným predmetom vypáčil zámok na dverách spálne a zo skrine odcudzil kovovú pokladničku s obsahom finančnej hotovosti vo výške 5.000,- Eur, osobné doklady a 2 kusy bankomatových kariet spoločnosti I. I., a.s., všetky na meno S. J., ďalej z kuchyne, komory a obývačky odcudzil interiérovú signalizáciu neznámej značky, kovový poplastovaný ďalekohľad SRN, snímač pohybu neznámej značky, nerezový kufrík striebornej farby s obsahom 500 kusov zberateľských mincí rôznej nominálnej hodnoty, dve pánske kožené peňaženky hnedej farby s obsahom finančnej hotovosti 500 Českých korún, autokameru čiernej farby neznámej značky, mikrokameru čiernej farby značky Samsung, guľatú kameru HD, čiernej farby, značky Samsung, fotoaparát značky Olympus, elektrický paralyzér neznámej značky, mini walkman na malé CD striebornej farby, značky Sony, 15 kusov minidiskov s nahrávkami hudby, prenosný mini OVO, značky Sencor, plastový infra ďalekohľad čiernej farby, značky Buschnel USA, infra ďalekohľad značky Gruzia, kožené odkladacie puzdro čiernej farby, v ktorom sa nachádzali umelé digitálne ledkové hodinky, digitálne, chrómované hodinky neznámej značky, hodinky kombinované, chrómovo pozlátené, 5 - ručičkové, neznámej značky, hodinky ručičkové s guľatým ciferníkom, značky Casio, z 24 - karátového zlata, hodinky ručičkové, chrómové, neznámej značky, ďalej odcudzil snímač teploty, snímač vlhkosti exteriéru a interiéru s displejom a diaľkovým ovládačom, neznámej značky, displejový televízor, neznámej značky, tablet bielej farby, značky Lenovo, plastový ovládač z lietajúceho dronu, neznámej značky, OVO prehrávač, značky Blusy, videoprojektor tmavomodrej farby, značky Beno, disco lampu s laserom neznámej značky, laserový discoprojektor modrej farby, neznámej značky, 9 kusov micro SD karty do 8 GB, neznámej značky, 4 kusy dotykové mobilné telefóny bez kariet nepoužívané, z toho bol 1 kus značky Sony bielej farby, 1 kus značky Nokia, 1 kus značky Samsung a 1 kus neznámej značky čiernej farby, ledkové svetlo so senzorom pohybu, neznámej značky, rádio v tvare auta, červená metalíza, neznámej značky, 10 kusov stravných lístkov značky Oejaner v hodnote 3,20 Eur za kus, 2 pamäťové karty do digitálneho fotoaparátu, jedna o veľkosti 1,5 GB a druhá 500 MB, obe značky Olympus, nabíjateľný lampáš čiernej farby značky Police, bezdrôtovú obrazovku ku kamerovému systému uhlopriečky 15 cm, neznámej značky spolu s 3 kusmi ovládačov neznámej značky, 5 kusov adaptérov na nabíjanie telefónu, dámske hodinky celokovové, farby zlatej s červeným pásikom, neznámej značky, prehrávač minidiskov striebornej farby, značky Sony, melodický zvonček s bezdrôtovým ovládaním, neznámej značky, modem na internet bielej farby, neznámej značky, tri poplachové systémy 120 decibelové, obdĺžnikového tvaru s klávesnicou na zadanie kódu, bielej farby, neznámej značky, 3D okuliare čiernej farby, značky Sony a zo steny domu odcudzil halogénové svetlo so senzorom pohybu, neznámej značky, čím tak poškodenému S. J. spôsobil škodu krádežou vecí a finančnej hotovosti vo výške 7.760,50 Eur, 3/ dňa 13. septembra 2016 v čase o 15:15 hodine v Piešťanoch na ulici Krajinskej pri bytových domoch so súpisným číslom 2 a číslo 4, v odparkovanom osobnom motorovom vozidle zn. Audi A8, EČ: PN-327CM, neoprávnene prechovával psychotropnú látku, ktorú zvieral v cigaretovej krabičke v ruke, pričom z vozidla následne vybehol von a cigaretovú krabičku odhodil na zem do kríkov pri chodníku vedúcom na ulicu Jozefskú, pri betónovom stĺpe paneláku šedo oranžovej farby, kde v tejto cigaretovej krabičke mal 1 ks zatavenej striekačky s bielym kryštalickým
materiálom s hmotnosťou 180 mg, obsahujúci účinnú látku metamfetamín, považovanej za 3 bežné jednotlivé dávky drogy, pričom metamfetamín je v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, zaradený do II. skupiny psychotropných látok.
Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, za použitia § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 5, odsek 7, § 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaného zaviazal nahradiť poškodeným S. J. škodu vo výške 7.760,50 Eur, AG PLAY, s.r.o. škodu vo výške 3.427,45 Eur a N. I. SERVIS VZV škodu vo výške 36.117,55 Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku bol poškodený S. J. so zvyškom svojho nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces.
Na podklade odvolania obžalovaného Krajský súd v Trnave unesením zo dňa 12. októbra 2017, sp. zn. 6To/100/2017, zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o vine v bodoch 1 a 2 a vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a výroku o náhrade škody a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Odvolací súd v odôvodnení uznesenia poukázal na nedostatočne zistený skutkový stav a naznačil rozsah, v ktorom je potrebné dokazovanie doplniť.
Okresný súd Piešťany napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného D. N. z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 13. septembra 2016 v čase o 15:15 hodine v Piešťanoch na ulici Krajinskej pri bytových domoch so súpisným číslom 2 a číslo 4, v odparkovanom osobnom motorovom vozidle zn. Audi A8, EČ: PN-327CM, neoprávnene prechovával psychotropnú látku, ktorú zvieral v cigaretovej krabičke v ruke, pričom z vozidla následne vybehol von a cigaretovú krabičku odhodil na zem do kríkov pri chodníku vedúcom na ulicu Jozefskú, pri betónovom stĺpe paneláku šedo oranžovej farby, kde v tejto cigaretovej krabičke mal 1 ks zatavenej striekačky s bielym kryštalickým materiálom s hmotnosťou 180 mg, obsahujúci účinnú látku metamfetamín, považovanej za 3 bežné jednotlivé dávky drogy, pričom metamfetamín je v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, zaradený do II. skupiny psychotropných látok.
Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 37 písm. m), § 36 písm. l), písm. n), § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona okresný súd obžalovaného zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Naproti tomu podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku okresný súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Piešťany zo 17. februára 2017, sp. zn. Pv 712/16/2204, pre skutky opísané v bodoch 1/ a 2/ obžaloby, právne kvalifikované ako pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. e) Trestného zákona z toho v bode 2/ v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, ktoré mal spáchať na tom skutkovom základe, že
1/ dňa 16. októbra 2015 v čase od 01:00 hodiny do 06:50 hodiny dňa 16. októbra 2015 v Piešťanoch na ulici Bratislavskej 130 vnikol do areálu objektu N. I. Servis VZV, Piešťany tak, že nezisteným predmetom vypáčil dvere dielne v oblasti zámku, vošiel do dielne, kde nezisteným predmetom v oblasti zámku vypáčil dvere vedúce do kancelárie pre zákazníkov, odkiaľ odcudzil zo stola voľne položených 25 ks stravných lístkov v hodnote 3,50 Eur za kus, mobilný telefón zn. Sony Xperia 4
GE, bielej farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, a z nefunkčnej registračnej pokladne slúžiacej na úschovu peňazí odcudzil finančnú hotovosť vo výške 5.000,- Eur, následne nezisteným predmetom v oblasti zámku vypáčil dvere na kancelárii majiteľa servisu, vnikol do kancelárie, v ktorej porozhadzoval veci, avšak nič neodcudzil, potom sa vrátil naspäť do priestorov dielne, kde nezisteným predmetom vypáčil dvere na miestnosti pre upratovačky, cez ktorú sa potom dostal do priestorov herne, kde vypáčil dvierka na spodnej časti piatich zo siedmych tam stojacich hracích zariadení, vybral z nich zásobníky na peniaze, z ktorých odcudzil finančnú hotovosť spolu vo výške 34.031,50 Eur, čím N. I. SERVIS VZV, s miestom podnikania Piešťany, Bratislavská číslo 130 IČO:11753641, spôsobil škodu krádežou stravných lístkov, mobilného telefónu a finančnej hotovosti z registračnej pokladne vo výške 5.213,50 Eur, krádežou finančnej hotovosti z hracích zariadení vo výške 30.604,05 Eur a spoločnosti AG PLAY, s.r.o., so sídlom Bratislava, Záhradnícka číslo 68, IČO: 36778150, škodu krádežou finančnej hotovosti z hracích zariadení vo výške 3.427,45 Eur, 2/ dňa 22. januára 2016 v čase od 15:50 hodiny do 22:15 hodiny v obci A. na ulici C. preskočil oplotenie záhrady a následne aj oplotenie zadnej časti dvora rodinného domu s popisným číslom XXX, ktorého majiteľmi sú súrodenci S. J., S. J. a S. R., kde nezisteným predmetom vypáčil zámok na dvojkrídlovej kovovej bráne garáže, nachádzajúcej sa v zadnej časti domu, cez garáž prešiel na chodbu pivničných priestorov, kde vylomil zámok na drevených dverách vedúcich na schodisko, následne vyšiel po schodisku z pivničných priestorov cez medziposchodie až na poschodie rodinného domu, kde nezisteným predmetom vypáčil zámok na dverách spálne a zo skrine odcudzil kovovú pokladničku s obsahom finančnej hotovosti vo výške 5.000,- Eur, osobné doklady a 2 kusy bankomatových kariet spoločnosti I. I., a.s., všetky na meno S. J., ďalej z kuchyne, komory a obývačky odcudzil interiérovú signalizáciu neznámej značky, kovový poplastovaný ďalekohľad SRN, snímač pohybu neznámej značky, nerezový kufrík striebornej farby s obsahom 500 kusov zberateľských mincí rôznej nominálnej hodnoty, dve pánske kožené peňaženky hnedej farby s obsahom finančnej hotovosti 500 Českých korún, autokameru čiernej farby neznámej značky, mikrokameru čiernej farby značky Samsung, guľatú kameru HD, čiernej farby, značky Samsung, fotoaparát značky Olympus, elektrický paralyzér neznámej značky, mini walkman na malé CD striebornej farby, značky Sony, 15 kusov minidiskov s nahrávkami hudby, prenosný mini OVO, značky Sencor, plastový infra ďalekohľad čiernej farby, značky Buschnel USA, infra ďalekohľad značky Gruzia, kožené odkladacie puzdro čiernej farby, v ktorom sa nachádzali umelé digitálne ledkové hodinky, digitálne, chrómované hodinky neznámej značky, hodinky kombinované, chrómovo pozlátené, 5 - ručičkové, neznámej značky, hodinky ručičkové s guľatým ciferníkom, značky Casio, z 24 - karátového zlata, hodinky ručičkové, chrómové, neznámej značky, ďalej odcudzil snímač teploty, snímač vlhkosti exteriéru a interiéru s displejom a diaľkovým ovládačom, neznámej značky, displejový televízor, neznámej značky, tablet bielej farby, značky Lenovo, plastový ovládač z lietajúceho dronu, neznámej značky, OVO prehrávač, značky Blusy, videoprojektor tmavomodrej farby, značky Beno, disco lampu s laserom neznámej značky, laserový discoprojektor modrej farby, neznámej značky, 9 kusov micro SD karty do 8 GB, neznámej značky, 4 kusy dotykové mobilné telefóny bez kariet nepoužívané, z toho bol 1 kus značky Sony bielej farby, 1 kus značky Nokia, 1 kus značky Samsung a 1 kus neznámej značky čiernej farby, ledkové svetlo so senzorom pohybu, neznámej značky, rádio v tvare auta, červená metalíza, neznámej značky, 10 kusov stravných lístkov značky Oejaner v hodnote 3,20 Eur za kus, 2 pamäťové karty do digitálneho fotoaparátu, jedna o veľkosti 1,5 GB a druhá 500 MB, obe značky Olympus, nabíjateľný lampáš čiernej farby značky Police, bezdrôtovú obrazovku ku kamerovému systému uhlopriečky 15 cm, neznámej značky spolu s 3 kusmi ovládačov neznámej značky, 5 kusov adaptérov na nabíjanie telefónu, dámske hodinky celokovové, farby zlatej s červeným pásikom, neznámej značky, prehrávač minidiskov striebornej farby, značky Sony, melodický zvonček s bezdrôtovým ovládaním, neznámej značky, modem na internet bielej farby, neznámej značky, tri poplachové systémy 120
decibelové, obdĺžnikového tvaru s klávesnicou na zadanie kódu, bielej farby, neznámej značky, 3D okuliare čiernej farby, značky Sony a zo steny domu odcudzil halogénové svetlo so senzorom pohybu, neznámej značky, čím tak poškodenému S. J. spôsobil škodu krádežou vecí a finančnej hotovosti vo výške 7.760,50 Eur, pretože nebolo dokázané, že tieto skutky spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku boli poškodení S. J., AG PLAY, s.r.o. a N. I. SERVIS VZV so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázaní na civilný proces.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom 11. mája 2017, po zákonnom poučení, urobil vo vzťahu ku skutku pod bodom 3/ obžaloby vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný. V dôsledku tohto vyhlásenia okresný súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, teda dopytoval obžalovaného, pričom tento na všetky položené otázky odpovedal súhlasne „Áno“. Následne bolo zisťované stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného vo vzťahu ku skutku pod bodom 3/ obžaloby prijať. Následne okresný súd vyhlásil uznesenie podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku pod bodom 3/ obžaloby, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal okresný súd žiadne pochybnosti o vine obžalovaného.
S poukazom na súdom prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného vo vzťahu ku skutku pod bodom 3/ obžaloby vykonával súd na hlavnom pojednávaní len dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 12 - krát súdne trestaný, prevažne pre majetkovú trestnú činnosť, pričom v dvoch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že obžalovaný bol jedenkrát priestupkovo postihnutý, konkrétne 09. júna 2016 sa dopustil priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávke podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov tým spôsobom, že nerešpektoval dopravnú značku. Za toto konanie mu bola uložená bloková pokuta vo výške 10,- Eur. Z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov vyplynulo, že obvinený sa nachádza vo výkone väzby od 16. septembra 2016 a je umiestnený na oddiele so štandardným režimom výkonu väzby. Po prijatí do výkonu väzby nemal problémy s adaptáciou na jej podmienky. Správanie a vystupovanie obvineného nie je na požadovanej úrovni, nakoľko bol počas výkonu väzby jedenkrát disciplinárne potrestaný za porušenie povinnosti plniť povinností uložené zákonom č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov a ústavným poriadkom a povinnosti plniť pokyny a príkazy príslušníka zboru a zamestnanca zboru. Obvinený z dôvodu nespokojnosti s uloženým disciplinárnym trestom vyhlásil hladovku, ktorá trvala od 17. októbra 2016 do 18. októbra 2016. Dosiaľ nebol disciplinárne odmenený. Vo svojich osobných veciach si udržiava poriadok na požadovanej úrovni. Sociálny kontakt s príbuznými menovaný udržiava prostredníctvom korešpondencie, návštev a telefonovania. Napriek skutočnosti, že obvinenému bola ponúknutá možnosť zaradenia do práce na pracovisko „Ručné šitie obuvi“, túto ponuku zatiaľ nevyužil.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval okresný súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu a výmery trestu okresný súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri ukladaní trestu obžalovanému taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti a síce, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Trestného zákona) a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písm. n) Trestného zákona). Priznanie naposledy označenej poľahčujúcej okolnosti vyvodil okresný súd nielen z vyhlásenia obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní, ale aj z jeho postoja k tomuto skutku v prípravnom konaní. V tomto smere okresný súd poukázal na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, na zjednotenie v otázke možnosti/nemožnosti
priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n/ a písm. l/ Trestného zákona v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) Trestného poriadku, ktoré stanovisko bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR číslo 5/2017 pod poradovým číslom 44. Obžalovanému naopak priťažovalo, že už bol v minulosti odsúdený (§ 37 písm. m) Trestného zákona). Inú priťažujúcu okolnosť okresný súd nezistil. V konečnom súčte tak u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, preto v súlade s ust. § 38 ods. 3 Trestného zákona došlo k modifikácii základnej trestnej sadzby až do troch rokov znížením hornej hranice o jednu tretinu, teda okresný súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v rozpätí až do dvoch rokov.
Pri úvahách o druhu trestu okresný súd poukázal najmä na trestnú minulosť obžalovaného, z ktorej je možné podľa jeho názoru vyvodiť záver, že obžalovaný má evidentné sklony k páchaniu trestnej činnosti, ktorej sa dopúšťa permanentne napriek tomu, že bol za ňu opakovane odsúdený na nepodmienečné tresty odňatia slobody. Je evidentné, že výkon trestu odňatia slobody nemá na obžalovaného žiaden prevýchovný vplyv. Za daného stavu je potom podľa okresného súdu nutné vo vzťahu k obžalovanému dôsledne uplatniť represívnu funkciu trestu, preto obžalovanému opätovne uložil nepodmienečný trest odňatia slobody súc toho názoru, že alternatívnymi trestami by sa nedosiahol účel trestu sledovaný Trestným zákonom. Čo sa týka výmery trestu, v rámci rozpätia do 2 rokov okresný súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, teda blízko hornej hranice modifikovanej trestnej sadzby. Zohľadnil najmä osobu obžalovaného ako bola charakterizovaná v znaleckom posudku, kde sa podľa znalkyne protispoločenská činnosť u obžalovaného stabilne manifestuje a je predpoklad jej opakovania, lebo protispoločenská činnosť je takpovediac životným štýlom obžalovaného a vyplýva z jeho štruktúry osobnosti. Ďalej okresný súd zohľadnil, že obžalovaný je recidivista, u ktorého ani opakované pobyty vo výkone trestu odňatia slobody nevedú zjavne k jeho náprave. U takéhoto páchateľa je potrebné dôsledne uplatniť represívnu funkciu trestu a i samotný obžalovaný si musí byť vedomý toho, že pro futuro mu za každý ďalší trestný čin (ak ním bude spáchaný) budú ukladané prísnejšie tresty, keďže miernejšie tresty evidentne nevedú k dosiahnutiu želaného cieľa. Uvedené je podľa názoru okresného súdu treba očakávať aj v situácii, že sa k spáchaniu trestných činov eventuálne bude priznávať. Tým je vyjadrené jedno zo základných pravidiel trestania a síce, prísnejšie tresty pre páchateľov - recidivistov, ktorý opakovane a vedome konajú v rozpore s Trestným zákonom resp. záujmami ním chránenými. Obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu za úmyselný trestný čin niekoľko krát, preto ho okresný súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu so stredným stupňom stráženia. Takto uložený trest považoval okresný súd vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti spáchania skutku za dostatočný a spravodlivý, zodpovedajúci potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie, ktorý zároveň bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli Trestný zákon.
K oslobodzujúcej časti napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vo vzťahu ku skutkom pod bodmi 1/ a 2/ obžaloby vyhlásenie, že je nevinný, okresný súd preto v tomto smere vykonal dokazovanie. Po vykonaní dokazovania okresný súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Prihliadol pritom len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Vykonaným dokazovaním bolo podľa názoru okresného súdu preukázané, že skutky sa stali tak, ako sú opísané v bodoch 1/ a 2/ skutkovej vety výroku o vine rozsudku. Svedčia o tom nielen výpovede samotných poškodených, ale aj zápisnice o ohliadkach z miest činov vrátane príslušnej fotodokumentácie. Zároveň okresný súd konštatoval, že výsledky vykonaného dokazovania neumožňovali urobiť jednoznačný a ničím nespochybniteľný záver, že oba tieto skutky spáchal obžalovaný.
Okresný súd uviedol, že podľa dlhodobej ustálenej súdnej praxe (pozri napr. R 38/68-IV.) súhrn nepriamych dôkazov k preukázaniu viny obžalovaného musí tvoriť logickú a ničím nenarušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. V posudzovanom prípade je podľa okresného súdu potrebné uviesť, že obžalovaný bol zo spáchania skutku pod bodom 1/ obžaloby usvedčovaný len jediným nepriamym dôkazom - prítomnosťou jeho DNA na páčidle, ktoré bolo nájdené na mieste činu. Vykonaným dokazovaním okresný súd ustálil, že ide o páčidlo poškodeného N. I., ktorý ho opoznal už pri prvotnej
obhliadke miesta činu, kedy sám policajtom uviedol, že ide o jeho páčidlo, že pochádza z jeho dielne. Iné páčidlo ako doličná vec zaistené na mieste činu nebolo. Pokiaľ teda prokuratúra doložila predmetné páčidlo ako doličnú vec až v priebehu hlavného pojednávania (hoci malo byť pripojené už k obžalobe), niet podľa okresného súdu pochýb o tom, že ide o to páčidlo, ktoré bolo zaistené na mieste činu a ktoré patrilo poškodenému N. I.. Zároveň ale nebolo v konaní dokázané, že práve týmto páčidlom došlo k vylámaniu dvierok na automatoch nachádzajúcich sa v herni resp. vylomeniu niektorých dverí v prevádzke.
Okresný súd poukázal na to, že zabezpečenie stôp v tomto smere (dvierka automatov) policajti nevykonali a s odstupom času také dokazovanie ani nie je možné vykonať, lebo všetky automaty boli medzičasom opravené. Zdôraznil, že DNA obžalovaného, ani jeho otlačky sa na žiadnom inom mieste vo vykradnutej prevádzke nenašli, hoci páchateľ preukázateľne pochodil celú prevádzku (nielen herňu) a prekonal viacero prekážok. Predovšetkým by na usvedčenie podľa okresného súdu bolo potrebné, aby takú stopu zanechal na mieste, ktoré je s miestom činu pevne spojené (napr. na automate - dvierka, pokladničkách, či na dverách, stene a pod.), lebo páčidlo je vec ľahko prenosná a teda sa nedá jednoznačne vylúčiť, že s ním predsa len obžalovaný prišiel do styku napr. vo vedľajšom pneuservise, lebo svedok X. V. pripustil, že im občas zákazníci pomohli a viacerí svedkovia uviedli, že si občas z dielne poškodeného N. I. nejaké náradie požičali. Na tom nič nemení fakt, že si obžalovaného v servise nepamätajú, lebo veľký počet zákazníkov servisu, ako aj viac ako dvojročný odstup času mohol ich pamäťové stopy poznačiť.
Podľa okresného súdu pretože akokoľvek páčidlo do herne nepatrí, tak záver že práve týmto páčidlom boli dvierka na automatoch vylomené, je záverom pravdepodobným, nie však dokázaným. Nepreukázalo sa ani to, že by tip na vykradnutie herne pochádzal od drogovo závislej dcéry poškodeného N. I., i toto bola len domnienka okresného súdu. Obhajobná verzia obžalovaného, že jeho DNA sa dostala na dané páčidlo vo vedľajšom pneuservise, bola vyvrátená výsluchmi pracovníkov a majiteľov pneuservisu, lebo oni také páčidlo v pneuservise nikdy nemali, obžalovaného nikto z nich v tom servise ani nevidel. Že sa na páčidle nachádzala DNA aj od inej osoby, to potvrdilo znalecké skúmanie. Znalec rovnako potvrdil, že nevie jednoznačne vylúčiť verziu obžalovaného, že jeho DNA na daný predmet preniesla tretia osoba, teoreticky je to možné, pričom znaleckým skúmaním sa taký prenos nedá zistiť. Táto obhajobná argumentácia obžalovaného sa teda nedala jednoznačne vyvrátiť, aj keď predstava o tom, že za všetkým stojí svedok W. D. nie je uveriteľná, lebo tento svedok so základným vzdelaním je podľa názoru okresného súdu príliš simplexný na to, aby vymyslel tak zložitú štruktúru obvinenia. Nedôveryhodne v tomto smere vyznela aj výpoveď súdne trestaného svedka K. C.. Či ale taký motív („hodiť to na obžalovaného“) mohla mať tretia osoba, sa obžalovanému, ktorý tvrdí, že má veľa nepriateľov, vyvrátiť s istotou nedalo.
Faktom zostalo, že obžalovaný na kritický čas nemá alibi, no ani tento fakt, ani vyvrátené obhajobné tvrdenia obžalovaného nie sú podľa názoru okresného súdu dostatočné pre uznanie viny. Obžalovaný má právo hájiť sa spôsobom akým uzná za vhodné, môže si dokonca vymýšľať stále nové a nové obhajobné verzie. Umožnila mu to dôkazná situácia, v ktorej absentujú priame a jednoznačné dôkazy preukazujúce jeho vinu. Za daného dôkazného stavu (núdze) potom okresný súd aplikujúc zásadu v pochybnostiach v prospech (in dubio pro reo) obžalovaného spod skutku pod bodom 1/ obžaloby oslobodil.
Z napadnutého rozsudku tiež vyplýva, že o to viac vyššie uvedené závery platia aj pre skutok pod bodom 2/ obžaloby, kde jediným usvedčujúcim dôkazom boli časti rukavíc nájdené na mieste činu, ktoré obsahovali DNA obžalovaného. Tu išlo o veci, ktoré mohli byť do priestoru domu vnesené, opäť na žiadnom inom mieste v dome DNA obžalovaného, ani jeho otlačky zistené neboli, hoci páchateľ preukázateľne pochodil celý dom, opäť prekonal viacero prekážok a nutne sa musel chytiť (už bez rukavíc) aj ďalších predmetov.
Okresný súd považoval svedka poškodeného S. J. za nevierohodného, lebo jeho tvrdenie, že sa mu na ulici okoloidúci neznámy muž náhodne priznal, že mu vykradol dom s jeho synovcom K. J., ktorú skutočnosť dosiaľ nikdy neuvádzal, vyznieva podľa názoru okresného súdu priam absurdne. Rovnako mu okresný súd neuveril, že na mieste činu boli iné rukavice ako tie, ktoré sú uvedené na fotodokumentácii z miesta činu, ani to, že na mieste činu cestou do práce videl K. J. v jeho aute. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v rodine J. existuje dlhodobý spor o nehnuteľnosť, ktorá bola
vykradnutá, pričom tento spor negatívne vplýva na výpovede S. J. a S. R., ktorí zo skutku priamo obviňujú brata S. J. a jeho syna K. J.. To má priamy vplyv na stav dôkaznej núdze, do ktorého sa prokuratúra i v prípade tohto skutku dostala. To platí aj v situácii, že ani na čas tohto skutku obžalovaný nemá žiadne alibi, lebo absencia aliby nerovná sa vina. Okresný súd potom aplikujúc opäť zásadu v pochybnostiach v prospech (in dubio pro reo) aj spod skutku pod bodom 2/ obžaloby obžalovaného oslobodil.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní odmietol postupom podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku vykonať obžalovaným navrhované dôkazy - výsluchy spoluväzňov, nakoľko išlo o dôkazy, ktoré vôbec neboli resp. v čase návrhu na ich vykonanie už neboli spôsobilé prispieť k náležitému objasneniu veci.
Keďže okresný súd obžalovaného zo skutkov pod bodom 1/ a 2/ obžaloby oslobodil, s použitím ust. § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkázal poškodených s ich nárokmi na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie prokurátor a to do výroku oslobodzujúceho ako i do výroku o treste, a to v neprospech obžalovaného a obžalovaný do výroku o treste. V písomne odôvodnenom odvolaní prokurátor uviedol, že možno konštatovať, že vypočutí zamestnanci a majitelia pneuservisu vyvrátili obhajobné tvrdenia obžalovaného spočívajúceho v tom, že páčidlo zaistené na mieste činu pochádzalo z pneuservisu, do ktorého obžalovaný dával opravovať motorku. Ani jeden zo svedkov zároveň nepotvrdil, že by videl obžalovaného v pneuservise. Úvaha súdu, že páčidlo je vec ľahko prenosná a teda nedá sa jednoznačne vylúčiť, že s ním obžalovaný prišiel do styku vo vedľajšom pneuservise, lebo svedok X. V. pripustil, že im občas zákazníci pomohli, je podľa názoru prokurátora absolútne nelogická, nakoľko svedeckým výpoveďami zamestnancov bolo vylúčené, že by sa taký typ páčidla v pneuservise nachádzal. Nejednala sa tak o páčidlo prinesené z vonka ale o páčidlo, ktoré obžalovaný vzal z dielne v areáli objektu poškodenej spoločnosti. Prokurátor uviedol, že zo zápisnice o ohliadke miesta činu vyplynulo, že páčidlo bolo nájdené v ľavej časti miestnosti herne pri poslednom automate, čo svedčí pre záver, že práve toto páčidlo bolo použité na vypáčenie spodnej časti dvierok na piatich videolotériách, za ktorými boli zásobníky na hotovosť. Svedok N. Q. uviedol, že dvierka aj spodná časť videolotérií boli z kovu, zámky sa zamykajú aj do strán, preto sú náročnejšie na vykradnutie, ako keď boli len z drevotriesky. Je teda zrejmé, že bez použitia nástroja tohto typu a dostatku fyzickej sily by páchateľ dvierka, ktoré boli riadne uzamknuté, nevypáčil. Z výpovede N. I. tiež vyplynulo, že páchateľ skôr ako dvierka vypáčil, skúšal použiť kľúče od videolotérií, ktoré používali servisní technici a ktoré boli na prevádzke, lebo kľúče boli pohodené neďaleko videolotérií, avšak týmito kľúčmi sa nedala otvoriť časť videolotérií, kde bola finančná hotovosť. Tiež uviedol, že obžalovaný na čas spáchania skutku nemá alibi. Jeho pôvodné tvrdenia, že sa v čase spáchania skutku nachádzal v Anglicku, boli vyvrátené policajnou správou, podľa ktorej do Anglicka odletel z bratislavského letiska až deň po skutku, konkrétne dňa 17.10.2015 o 15:30 hodine. Obžalovaný sa taktiež poznal s oboma dcérami svedka - poškodeného N. I., pričom jeho mladšia dcéra W. T., ktorá v tejto prevádzke bola zamestnaná, mala podľa vlastných slov v tom čase problémy s metamfetamínom (pervitínom), za čo bola súdom medzičasom právoplatne odsúdená. Škodlivé užívanie pervitínu obžalovaným konštatuje v posudku aj znalkyňa MUDr. Ľubica Ondrisová. Práve v dôsledku týchto známostí mohol obžalovaný disponovať internými informáciami o tom, aká hotovosť je v automatoch, kedy sa zvyčajne hotovosť vyberá a ako je prevádzka zabezpečená. Zo záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie, Košice, číslo ČES: PPZ-KEU-KE- EXP-2016/478 vyplynulo, že ster DNA z páčidla ako biologická stopa bol podrobený analýze DNA, ktorá bola úspešná, pričom bola zistená prítomnosť zmiešaného biologického materiálu pochádzajúceho od dvoch rôznych osôb. DNA profil zmiešanej biologickej stopy bol vložený do národnej DNA profilov, bol porovnaný a v databáze bol zistený DNA profil, ktorého pôvodca spadal do DNA profilu tejto zmiešanej biologickej stopy. Ide o DNA profil porovnávacej vzorky označenej „D. N., narodený XX.XX.XXXX“, ktorá sa nachádza v národnej databáze profilov. Z uvedeného dôvodu nie je možné vylúčiť osobu, od ktorej bola porovnávacia vzorka označená „D. N., narodený XX.XX.XXXX“ ako pôvodcu časti biologického materiálu v zmiešanej biologickej stope.
Z odvolania prokurátora tiež vyplýva, že Mjr. RNDr. Július Doboš, znalec z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, odvetvie kriminalistickej biológie a genetickej analýzy uviedol, že biologické stopy ako sliny alebo pot sa časom strácajú, môžu však byť niekoľko dní staré, nie však desiatky dní.
Podľa názoru prokurátora v prípade, ak by sme sa stotožnili s ďalšími obhajobnými tvrdeniami obžalovaného, teda, že biologická stopa sa na páčidlo dostala sekundárnou kontamináciou, je potrebné zistiť, kto mal taký eminentný záujem na tom, aby zinscenovala vlámanie do prevádzky tak, že ho vykonal práve obžalovaný, a teda cielene vykonával úkony potrebné na získanie jeho biologickej stopy. Obžalovaný tvrdí, že tou osobou bol W. D.. Svedok W. D. vo svojej výpovedi jednoznačne vylúčil, že by bol v osobnom kontakte s obžalovaným. V osobnom kontakte s obžalovaným bol iba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe. Nebolo teda ani len teoreticky možné, aby biologickú stopu zabezpečil na páčidio. Vo svojej výpovedi svedok logicky zdôvodnil, že nemal dôvod na to, aby akýmkoľvek spôsobom ublížil obžalovanému. Ku skutku pod bodom 2 obžaloby prokurátor uviedol, že obžalovaného z tejto trestnej činnosti priamo usvedčujú závery znaleckého dokazovania, z ktorých vyplynulo, že na zvyškoch gumených rukavíc, ktoré boli zaistené pri obhliadke miesta činu, bola nájdená DNA obžalovaného.
Podľa prokurátora zadovážené dôkazy ku skutku 1 a 2 obžaloby vytvárajú vo svojom súhrne logickú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a nadväzujúcich dôkazov, ktoré vo svojom súhrne spoľahlivo dokazujú, že obvinený sa dopustil žalovaných skutkov pod bodom 1 a 2 obžaloby.
Poukázal i na rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 02. februára 2009, sp. zn. 4T/75/2007 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 16. septembra 2009, sp. zn. 3To/33/2009. V tejto trestnej veci mal obžalovaný popierať vlámanie sa do rodinného domu a na svoje obhajobné tvrdenia mal uvádzať, že krádeže sa dopustila tretia osoba.
Zároveň poukázal na rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 07. októbra 2010, sp. zn. 3T/176/2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 12. januára 2011, sp. zn. 1To/56/2010. V tejto veci mal zase obžalovaný tvrdiť, že sa lúpeže nemohol dopustiť, lebo sa nachádzal v Španielsku. Usvedčujúcim dôkazom bol znalecký posudok o vyhodnotení zaistenej biologickej stopy a zistení zhodnosti DNA z nej s DNA obžalovaného. Prvostupňový súd ani odvolací súd sa ničím nepodloženými tvrdeniami obžalovaného nestotožnil.
V závere ešte uviedol, že na slobode obžalovaný nezotrval dlho, nakoľko sa jedná o špeciálneho recidivistu a opäť sa nachádza vo väzbe, pretože mu bolo vznesené obvinenie za zločin krádeže vo forme spolupáchateľstva.
Vzhľadom na uvedené potom napadnutý rozsudok Okresného súdu Piešťany považoval prokurátor za nezákonný a navrhol v rozpore s ustanovením § 322 ods. 4 Trestného poriadku (!), aby Krajský súd Trnava ako odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Piešťany a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol rozsudkom. Navrhol, aby bol obžalovaný D. N. uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, a aby mu bol podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods.5, ods. 7 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona navrhol, aby bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku navrhol, aby bol obžalovaný zaviazaný nahradiť poškodeným: S. J., škodu vo výške 7.760,50 Eur, AG PLAY, s.r.o. škodu vo výške 3.427,45 Eur a N. I. SERVIS VZV škodu vo výške 36.117,55 Eur. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodeného S. J. navrhol so zvyškom svojho nároku na náhradu škody odkázať na civilný proces. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojich obhajcov a uviedol že odvolanie prokurátora je v zásade opreté o predchádzajúci život a trestnú minulosť obžalovaného. Namietal, že odvodzovať rozhodnutie o vine z jeho trestnej minulosti a vyvodzovať vinu zo spôsobu jeho obhajoby je nemožné. Na súde prvého stupňa sa podľa neho vykonalo rozsiahle dokazovanie a v odôvodnení odvolania nie sú ponúknuté žiadne nové dôkazy.
Obžalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že súd mohol dolnú hranicu trestnej sadzby znížiť o jednu tretinu, napriek tomu mu uložil trest odňatia slobody pri hornej hranici trestnej sadzby. Uvedomuje si svoju trestnú minulosť, poukázal však, že do výkonu trestu odňatia slobody by mal ešte ísť na 19 dní
a preto ponecháva na úvahu odvolacieho súdu, či táto doba môže mať nejaký vplyv na dosiahnutie účelu trestu. Navrhol zmeniť rozsudok okresného súdu tak, aby jeho trest odňatia slobody zahrnul čas vykonaný doteraz väzbou.
Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, obžalovaný a obhajcovia. Verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti poškodených, ktorí boli o termíne riadne upovedomení, avšak svoju neúčasť na verejnom zasadnutí nijako neospravedlnili.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu po zohľadnení všetkých argumentov uvedených v písomnom odôvodnení odvolania napadnutý rozsudok zrušiť a uznať obžalovaného (a to opätovne v rozpore s § 322 ods. 4 Trestného poriadku) zo spáchania oboch skutkov uvedených v obžalobe a uložiť obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, zaviať obžalovaného k náhrade škody a zároveň odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, pričom rozhodnutie o odvolaní poškodených nechal na úvahu odvolacieho súdu. Obhajcovia obžalovaného navrhli odvolaniu obžalovaného vyhovieť a odvolanie prokurátora zamietnuť. K odvolaniu poškodených sa nevyjadrili. Obžalovaný uviedol, že so skutkami nemá nič spoločné a trest vo výmere 20 mesiacov sa mu zdá neprimerane prísny.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podali procesné strany na to oprávnené, a to proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohli, pričom tak urobili v lehote ustanovenej v zákone a dospel k zisteniu, že odvolanie prokurátora ako i obžalovaného nie je dôvodné.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie a to i v intenciách uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 12. októbra 2017, sp. zn. 6To/100/2017 a dospel k správnym skutkovým i právnym záverom. A tak krajský súd konštatuje, že okresný súd vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne i v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu rozhodnutiu. Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku, okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, rovnako tak rozviedol akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a námietkami prokurátora a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.
Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá žiadne výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach na neho poukazuje.
K výroku I.
Správne okresný súd aplikoval (v prípade skutkov 1 a 2 obžaloby) zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného, keď dôkazná situácia pri absencii priamych a jednoznačných dôkazov neumožnila urobiť súdu iný záver. Tento záver musí platiť aj v prípade, keď obžalovaný nemá alibi a jeho obhajobná argumentácia bola vyvrátená. Takisto nebolo možné pri absencii alebo slabosti dôkazov vyvodzovať vinu obžalovaného (tak ako sa toho domáhal prokurátor) iba z toho, že už bol trestaný za obdobnú trestnú činnosť, resp. že mu v minulosti rovnaká obhajobná argumentácia („niekto to chcel na neho hodiť manipuláciou s DNA“) súdom nebola uznaná.
Závery prokurátora uvedené v odvolaní sa javia odvolaciemu súdu ako závery pravdepodobné, avšak prokurátor musí vedieť, že ide o závery nepreukázané (akokoľvek sa mohla prokuratúre i súdu zdať obhajoba obžalovaného absurdná).
Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie aj ohľadom výroku o treste, správne vyhodnotil osobu obžalovaného a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu. Rovnako okresný súd
správne zistil jednu priťažujúcu okolnosť a dve poľahčujúce okolnosti, ktoré boli dôvodom úpravy trestnej sadzby trestu odňatia slobody v rozpätí až do 2 rokov. Okresný súd tiež správne skonštatoval, že v prípade obžalovaného N. je výkon trestu odňatia slobody pri hornej hranici trestnej sadzby nevyhnutný vzhľadom na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného. Nepochybil ani tým postupom, keď obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu za úmyselný trestný čin niekoľkokrát.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie prokurátora ako i obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.
K výroku II.
Zo spisového materiálu vyplýva, že poškodení S. J. a S. R. po skončení hlavného pojednávania uviedli, že si odvolanie nepodávajú (čo odvolací súd nevyhodnotil tak, žeby sa títo vzdali práva podať odvolanie). Napriek tomu odvolanie podali a to oneskorene a obsah odvolania sa v podstate netýkal predmetnej trestnej veci, nakoľko v ňom poukazovali na zlé rodinné vzťahy.
Podľa § 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Podľa § 307 ods. 2 Trestného poriadku osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
Po preskúmaní odvolania poškodených z hľadísk uvedených v § 316 ods. 1 Trestného poriadku dospel odvolací súd k záveru, že odvolania boli podané oneskorene ako i neoprávnenými osobami, pretože poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, resp. že takýto výrok nebol urobený. Z obsahu jednotlivých odvolaní podaných poškodenými S. J. a S. R. jednoznačne vyplýva, že ich odvolania do výroku o náhrade škody nesmerovali, resp. nenamietali, žeby takýto výrok absentoval a navyše odvolania boli podané oneskorene.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd tak zamietol odvolania poškodených bez ich meritórneho prejednania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok