Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-85-2017.pdf
PDF · 145.36 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/85/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou v spore žalobcu: B. S., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom H. XXX/XX, XXX XX F. právne zastúpený URBAN s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Slanská Huta 77, 044 17 Košice-okolie, IČO: 47 244 895 proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s.r.o., IČO: 36 863 017, so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice-Staré Mesto, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľskej zmluvy, určenie že zmluvné podmienky sú neplatné a úprava povinností žalobcu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o určenie, že Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 11.2.2015 je bezúročná a bez poplatkov podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov z a m i e t a . II. Súd vo zvyšku konanie z a s t a v u j e . III. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobným návrhom, doručeným súdu dňa 24.8.2017, sa domáhal: a./ určenia, že Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXXX, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 11.02.2015, je bezúročná a bez poplatkov podľa zákona č. 129/2010 Z.Z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, b./ určenia, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému z mesačnej anuitnej splátky č. 55 obsiahnutej v Zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 11.02.2015 iba čiastku sumy 33,78 eur, c./ určenia, že žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému jednotlivé anuitné mesačné splátky od splátky č. 56 (vrátane) až po splátku 108 (vrátane) obsiahnuté v Zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 11.02.2015, d./ určenia, že zmluvné podmienky uvedené v čl. III bod 1 v spojení bodom 2 až 4 Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 11.02.2015 sú neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 4 písm. l./ Občianskeho zákonníka a tak sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Zároveň sa žalobca domáhal priznať náhradu trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 11.02.2015 uzatvoril so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX, ktorá bola zo strany žalovaného formulárovým vopred pripraveným typom zmluvy a ktorú nemal možnosť žalobca meniť a pripomienkovať. Jednalo sa o zmluvu o splátkovom úvere v rámci ktorého mu bola poskytnutá suma 3 000 eur. Podľa zmluvy bol povinný uhrádzať úver v mesačných splátkach po 54,93 eur, celkom 108 splátok. Celkom mal uhradiť sumu vo výške 5931,29 eur, pri výške
úrokovej sadzby po poskytnutí zľavy vo výške 15,90 % p.a., ročná percentuálna miera nákladov 18,53 %, priemerná hodnota RPMN 17,33 %.
3. Žalobca právne odôvodnil žalobu tým, že zmluvu o splátkovom úvere uzatvorenú medzi stranami sporu považuje bez úrokov a poplatkov (petit č.1) z nasledovných dôvodov: a./ v zmluve v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. nie je stanovená konkrétna výška istiny a konkrétna výška úroku platených klientom. Teda nie je zrejmé koľko z mesačnej splátky vo výške 54,93 eur pripadá na na istinu a koľko na úroky. b./ v zmluve v rozpore s § 9 ods. 2 písm. j/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. stanovená nesprávna celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa prepočtu počtu 108 splátok a výšky splátok 54,93 eur podľa zmluvy má žalobca uhradiť celkovú sumu 5931,29 eur, avšak matematickým prepočtom vychádza suma, ktorú má žalobca uhradiť vo výške 5932,44 eur teda iná suma i keď nižšia o sumu 1,15 eur. To znamená, že suma je uvedená nesprávne. c./ v zmluve je v rozpore s § 9 ods. 2 písm. g/ a i/ a § 19 v spojení s § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z.z. nesprávne určená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Táto skutočnosť vychádza práve z rozdielu medzi sumu celkových nákladov uvedených v zmluve vo výške 5931,29 eur a vyššie uvedeným matematickým prepočtom vo výške 5932,44 eur. Pričom poukázal na konkrétny internetový portál SME Ekonomika podľa ktorého po zadaní údajov by výška RPMN mala byť 18,72% a nie vo výške 18,53% ako nekalo žalovaný v zmluve uviedol.
4. V dôsledku toho, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov žalobca odmieta uhradiť nezákonné úroky v jednotlivých splatených a aj nesplatených splátkach a uhradil požičanú sumu 3000 eur žiadal, aby súd určil, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému z mesačnej anuitnej splátky č. 55 iba čiastku sumy 33,78 eur a že žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému jednotlivé anuitné mesačné splátky od splátky č. 56 (vrátane) až po splátku 108 (vrátane). Naliehavý právny záujem v tejto časti žaloby (petit č. 2. a 3.) odôvodnil tým, že ak v tejto časti súd určovacej žalobe vyhovie vytvorí sa pevný základ medzi stranami sporu a súčasne sa tým odstránia budúce žaloby žalobcu na plnenie. Naliehavý právny záujem v tomto prípade vyplýva z potreby eliminácie nekalých praktík žalovaného, korešponduje aj s cieľom európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa, ktorých cieľom a zmyslom je dosiahnuť stav, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách spotrebiteľov nezaväzovali. (Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súčasne naliehavý právny záujem odôvodňoval rozhodnutiami slovenských súdov s poukazom na ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku.
5. Žalobca sa tiež domáhal určenia, že zmluvné podmienky uvedené v čl. III bod 1 v spojení bodom 2 až 4 Zmluvy o splátkovom úvere sú neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 4 písm. l./ Občianskeho zákonníka a tak sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné (petit č. 4). Namietal, že Všeobecné obchodné podmienky žalovaného pri uzatváraní zmluvy mu poskytnuté neboli, neboli ním prečítanie a podpísané a teda nemôžu sa bez ďalšieho stať súčasťou zmluvy o splátkovom úvere a to aj s poukazom na dodržiavanie zásady písomnosti v zmysle § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže žalobca považoval plnenie zo zmluvy za neprimerané, zaslal žiadosť zo dňa 27.10.2017 o posúdenie spotrebiteľskej zmluvy na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
6. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil: zmluvu o splátkovom úvere č. 5068312476 zo dňa 11.02.2015, Prílohu Zmluvy: Súhlas s podpísaním úveru, výpis z obchodného registra žalovaného, predžalobnú výzvu zo dňa 19.10.2017, žiadosť zo dňa 27.10.2017 o posúdenie spotrebiteľskej zmluvy na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, výpočet RPMN cez internetový portál SME Ekonomika (č.l.21).
7. Žalovaný k žalobnému návrhu, (petit č.l), ktorým sa žalobca domáha určenia, že úver poskytnutý na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.02.2015 je bezúročný a bez poplatkov vo svojom vyjadrení doručenom súdu 23.01.2018 namietal, že nie je daný základný zákonný predpoklad požadovaného určenia. Poukázal na ustanovenie § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) v znení neskorších predpisov: „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o ....d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.“ Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žaloba o určenie právnej skutočnosti prichádza do úvahy výlučne v prípade, ak je výslovne pripustená (dovolená) osobitnou právnou normou. Typickými príkladmi takej normatívnej aprobácie určenia právnej skutočnosti sú žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov alebo žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 a nasl. zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Žalobca sa však podanou žalobou domáha určenia špecifickej právnej skutočnosti, či je s úverom, ktorý mu bol poskytnutý na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 11.02.2015, spojená sankcia v podobe jeho bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Jedná sa o typ žalobného návrhu, ktorý žiadna osobitná právna úprava nepripúšťa. Neexistuje v čase podania žaloby žiaden osobitný predpis, ktorý by umožňoval podanie žaloby za účelom určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a žiaden taký právny predpis žalobca v žalobe ani nešpecifikuje. Až dňa 01.01.2018 nadobudla účinnosť novela zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - zákon č. 279/2017 Z. z. - ktorým bolo zavedené nové ustanovenie odseku 4 v § 11: „Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.“; a táto novelizácia nebola sprevádzaná žiadnou intertemporálnou úpravou. Za popísaných okolností, keďže sa pripustenie žalobného návrhu na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru udialo prostredníctvom hmotnoprávneho predpisu - zákona č. 129/2010 Z. z. - je v zmysle ústavného zákazu spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych noriem, ako jednej zo súčastí fundamentálnych požiadaviek právnej istoty a ochrany dôvery osôb v právny poriadok, obhájiteľný iba taký prístup, ktorý podanie žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru pripúšťa až od účinnosti ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z., teda odo dňa 01.01.2018. (poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/769/2014 zo dňa 22.12.2014 asp. zn. 8Co/799/2014 zo dňa 27.01.2015.
8. U žalobných návrhov, ktorými sa žalobca domáha určenia, že má, resp. nemá právnu povinnosť na zaplatenie mesačných anuitných splátok zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.02.2015, (petit č. 2. a 3) namietal ich procesnú neprípustnosť, nakoľko žalobca sa v nich nedomáha určenia existencie, resp. neexistencie práva v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP ani určenia existencie, resp. neexistencie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP, ale - posudzujúc pravý obsah týchto žalobných návrhov - určenia obsahu právneho vzťahu. Nová právna úprava Civilného sporového poriadku určenie (ne)existencie právneho vzťahu výslovne neuvádza. Žalobca však ani netvrdí žiadne skutočnosti, ktoré by vylučovali existenciu úverového právneho vzťahu so žalovaným, ani jeho existenciu nijako nepopiera. Naopak, domáha sa výlučne určenia časti obsahu súkromnoprávneho vzťahu (existencie, resp. neexistencie určitých práv a právnych povinností), ktoré určenie však vonkoncom nezodpovedá účelu sledovanému ustanovením § 137 písm. c) CSP. Určovací rozsudok by však nikdy nemal predstavovať žiaduci spôsob riešenia sporu, ak existuje iný prostriedok nápravy. Ak teda žalobca zastáva názor o údajnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti svojho úveru má alebo bude mať možnosť domáhať sa vrátenia splátok úveru, o ktorých sa domnieva, že budú zaplatené bez právneho dôvodu. V neposlednom rade by pri petite č. 3 žalobného návrhu bolo porušené ustanovenie § 217 ods. 1, prvá veta, CSP teda, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Doposiaľ nedošlo k zániku úverového právneho vzťahu, nikto nemôže vedieť (a už vôbec nie mocensky rozhodovať), aký bude jeho obsah v budúcnosti, v čase, keď má dôjsť k zaplateniu príslušných splátok. V materiálnom právnom štáte nie je možné akceptovať, aby súd na základe skutočností známych pri rozhodnutí záväzne predvídal a upravil vývoj obsahu súkromnoprávneho zmluvného vzťahu medzi stranami sporu v budúcnosti.
9. Žalobca nemôže preukázať naliehavý právny záujem ani žalobného návrhu určenia, že zmluvné podmienky uvedené v čl. III bod 1 v spojení bodom 2 až 4 Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 11.02.2015 sú neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 4 písm. l./ Občianskeho zákonníka a tak sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné (petite č.4) s poukazom na ustanovenie § 137 písm. d) CSP. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý ukladá povinnosť dodávateľa zdržať sa používania neprijateľnej podmienky nie je hmotnoprávnym podkladom pre určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v individuálnych spotrebiteľských sporoch, ale výlučne v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach podľa §§ 301 a nasl. CSP; práve preto našlo toto ustanovenie Občianskeho zákonníka svoje zodpovedajúce procesné vyjadrenie v § 305 ods. 3 CSP. Žalobný návrh o určenie údajnej neprijateľnosti „zmluvnej podmienky“ o súčastiach zmluvy o splátkovom úvere úplne zreteľne nemá vonkoncom žiadnu súvislosť so zvyškom žaloby (so žalobnými nárokmi, ktorých podstata
sa týka tvrdenej bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru). Rovnako však nie je naplnená ani hypotéza podľa § 298 CSP. Žalobný návrh o určenie údajnej neprijateľnosti „zmluvnej podmienky“ o súčastiach zmluvy o splátkovom úvere úplne zreteľne nemá vonkoncom žiadnu súvislosť so zvyškom žaloby (so žalobnými nárokmi, ktorých podstata sa týka tvrdenej bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru).
10. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil: zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 11.02.2015, formulár Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, formulár Informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov, Produktové obchodné podmienky žalovaného účinné k 01.01.2015.
11. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.03.2018 k námietke nepreukázaniu naliehavého právneho záujmu poukázal taktiež na novelu zákona č. 129/2010 Z.z. účinnú od 01.01.2018 kedy bolo doplnené ustanovenie § 11 ods. 4 podľa ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou a to v zmysle § 137 ods. c) a d) CSP. K námietke žalovaného, že táto novela nadobudla účinnosť až po podaní predmetnej žaloby na súd dňa 31.10.2017 (tzv. neprípustnosť retroaktivity) poukázal na to, že zákon č. 129/2010 Z.z. v novele § 11 ods. 4 v prechodných a záverečných ustanoveniach účinnosť tejto novely neupravil, je preto potrebné na prejadnávanú vec v čase vyhlásenia rozsudku aplikovať už ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. účinnom k 01.01.2018. K žalovaným tvrdenému nedostatku naliehavého právneho záujmu v časti petitu č. 2 a č. 3 žalobca zotrval na svojich tvrdeniach, avšak dospel k záveru, že pre vyriešenie otázky po právnej stránke veci významnej pre žalobcu bude postačujúci navrhovaný výrok č.1 a preto zobral žalobu v časti petitu č. a č. 3 späť. K vyjadreniu žalovaného v časti určenia, že zmluvné podmienky uvedené v čl. III bod 1 v spojení bodom 2 až 4 Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 11.02.2015 sú neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 4 písm. l./ Občianskeho zákonníka a tak sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné zotrval na svojich tvrdeniach a preukázal naliehavý právny záujem na jeho určení vyplývajúci priamo zo zákona a to §53a Občianskeho zákonníka ako aj s poukazom na ust. § 298 ods. 1 CSP.
12. Žalobca v tomto písomnom podaní potom zobral žalobu pred začatím konania späť v určenia, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému z mesačnej anuitnej splátky č. 55 obsiahnutej v Zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 11.02.2015 iba čiastku sumy 33,78 eur, a určenia, že žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému jednotlivé anuitné mesačné splátky od splátky č. 56 (vrátane) až po splátku 108 (vrátane) obsiahnuté v Zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 11.02.2015 a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. (petit č. 2. a 3)
13. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 09.11.2018, nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu o preukázaní naliehavého právneho záujmu v petite č. 1, pretože ním tvrdená aplikácia by viedla k absurdnej neistote a nespravodlivosti, keď by výsledok sporu nezávisel od správnosti žalobnej argumentácie, ale od plynutia času (novela zákona) a rýchlosti konania súdov. Nie je možné pripustiť stav, keď súd konajúci pred novelizáciou by žalobu zamietol, avšak súd rozhodujúci neskôr, až po zmene právnych predpisov, by dospel k diametrálne odlišnému posúdeniu. Namietal neprípustnosť retroaktívneho pôsobenia právnych noriem pri absencii intertemporálnych ustanovení, ktorá sa udiala v novelizácii zákona č. 129/2010 Z. z., zákonom č. 279/2017 Z. z. K petitu č. 4 žalovaný uviedol, že takto uvedený petit sám o sebe je nespôsobilým, pretože žalobný návrh o určenie údajnej neprijateľnosti zmluvnej podmienky však nie je sprevádzaný žiadnym konkrétnym subjektívnym právom žalobcu.
14. So zreteľom na právnu úpravu prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany žalovaný poprel všetky skutkové a iné tvrdenia žalobcu, s výnimkou tvrdenia o uzavretí zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 1.2.2011. Naopak, žalovaný rozhodne tvrdil, že spochybnená zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované všeobecne záväznými právnymi predpismi a bola uzavretá spôsobom plne konformným s platným právom.
15. Súd na prejednanie sporu nariadil v súlade s § 297 CSP pojednávanie na deň 13.11.2018, kde vec za prítomnosti právnych zástupcov strán sporu prejednal a vykonal dokazovanie nimi predloženými listinnými dôkazmi. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, z neúčasti sa neospravedlnil, doručenie
predvolania bolo riadne vykázané, preto súd konal v jeho neprítomnosti v súlade s ustanovením § 180 CSP.
16. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 13.11.2018 pred začatím konania vo veci samej bez uvedenia dôvodu zobral žalobu späť aj v časti určenia, že zmluvné podmienky uvedené v čl. III bod 1 v spojení bodom 2 až 4 Zmluvy o splátkovom úvere č. 5068312476 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 11.02.2015 sú neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 4 písm. l./ Občianskeho zákonníka a tak sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. (petit č.4).
17. S poukazom na späťvzatie žaloby v časti žalobného návrhu (petit č.2,3,4) súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami § 144 a nasl. CSP konanie vo späťvzatej časti zastavil a súhlas žalovaného nezisťoval, nakoľko by bol neúčinný, keďže k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie. (petit č. II.)
18. Predmetom sporu tak po čiastočných späťvzatiach žaloby bolo určenie, že Zmluva o splátkovom úvere č. 05068312476, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 11.02.2015, je bezúročná a bez poplatkov podľa zákona č. 129/2010 Z.Z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.
19. Podľa § 137 písm. d) CSP je možno žalobou požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Keďže podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného od 01.01.2018 sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou, súd vyhodnotil, že procesné podmienky pre konanie a v čase rozhodovania súdu sú splnené.
20. Súd vykonal vo veci dokazovanie, oboznámil sa so žalobcom predloženými listinnými dôkazmi: zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.02.2015, Prílohu Zmluvy: Súhlas s podpísaním úveru, výpis z obchodného registra žalovaného, predžalobnú výzvu zo dňa 19.10.2017, žiadosť zo dňa 27.10.2017 o posúdenie spotrebiteľskej zmluvy na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, výpočet RPMN cez internetový portál SME Ekonomika (č.l.21), a žalovaným predloženými listinnými dôkazmi: zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 11.02.2015, formulár Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, formulár Informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov, Produktové obchodné podmienky žalovaného účinné k 01.01.2015, Žiadosť o poskytnutie úveru zo dňa 11.02.2015 podpísanú žalobcom, replikami a duplikami strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav:
21. Súd mal preukázané za nesporné, že žalobca dňa 11.02.2015 uzatvoril so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (typ úveru Spotrebný úver na čokoľvek). Podľa zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 3000 eur a tento bol povinný uhrádzať v mesačných splátkach po 54,93 eur, celkom 108 splátok od 23.03.2011, konečná splatnosť úveru 23.02.2024. Celkom mal uhradiť sumu vo výške 5931,29 eur pri výške úrokovej sadzby 15,90 % p.a., v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, ročná percentuálna miera nákladov 18,53 %, priemerná hodnota RPMN 17,33 %.
22. Ďalej mal súd preukázané za nesporné, že žalobca podpísal u žalovaného Žiadosť o poskytnutie úveru zo dňa 11.02.2015, formulár Informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov a súčasťou zmluvy o splátkovom úvere boli aj formulár Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a Produktové obchodné podmienky žalovaného účinné k 01.01.2015.
23. Podľa článku 8 Základných princípov CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
24. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
25. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
26. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (účinnosť od 01.01.2015 do 31.03.2015) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
27. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
28. Podľa § 2 písm. a/, b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
29. Podľa § 9 ods. 2 písm. g), i/, j/ a k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: g/ celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i/ úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov a k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
30. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
31. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
32. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
33. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
34. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
35. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
36. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
37. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
38. Predmetom tohto konania boli nároky zo zmluvy o splátkovom úvere. Je nepochybné, že medzi účastníkmi bola uzavretá úverová zmluva v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá má povahu tzv. absolútneho obchodu (§ 261 ods. 6 Obchodného zákonníka). Zároveň ide o spotrebiteľský právny vzťah v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje režim zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejmé aj v danej veci. V konečnom dôsledku skutočnosť, že uzavretá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, potvrdil aj žalobca v podanej žalobe.
39. Pri určení práv a povinností účastníkov zmluvy o úvere je potrebné vychádzať z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje základné práva a povinnosti účastníkov úverovej zmluvy. Vychádzajúc zo znenia § 497 Obchodného zákonníka, obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, predstavujú cenu úveru a dlžník je povinný platiť ich od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní.
40. V danom prípade bola medzi stranami sporu uzatvorená písomná úverová zmluva. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán je preto potrebné vychádzať predovšetkým z obsahu úverovej zmluvy, vychádzajúc tak zo zásady zmluvnej slobody, ktorá je základnou zásadou nielen obchodného ale aj občianskeho práva. Táto zmluva upravila práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k splácaniu úveru, ale aj ostatných nárokov z úveru vyplývajúcich, najmä úrokov z úveru. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán je tak dôležitý obsah uzatvorenej zmluvy, pokiaľ ide o platné dojednanie. Samozrejme jednotlivé zmluvné podmienky podliehajú z hľadiska ochrany spotrebiteľa kontrole prijateľnosti. Až v prípade, pokiaľ zmluva zmluvnú úpravu neobsahuje, alebo sú jej podmienky neprijateľné, riadia sa práva a povinnosti zmluvných strán ustanoveniami Obchodného, prípadne Občianskeho zákonníka.
41. Pokiaľ žalobca uviedol, že žalovaný v zmluve v zmluve v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. nie je stanovená konkrétna výška istiny a konkrétna výška úroku platených klientom. súd dodáva, že Národná rada Slovenskej republiky dňa 12.10.2017 prijala zákon č. 279/2017 Z. z., ktorým s účinnosťou od 1.5.2018 upúšťa od požiadavky členenia splátok spotrebiteľského na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa je okolnosťou týkajúcou sa predmetu plnenia a ceny plnenia, ktoré nie je možné skúmať ako neprijateľné podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Eurokonformným výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 odsek 2 písm.
k) citovaného zákona uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.
42. V danom prípade z tabuľky zaradenej do bodu I.1. zmluvy o splátkovom úvere je zrejmá výška úveru (3 000 eur), druh a účel úveru, typ a výška úrokovej sadzby (fixná do splatnosti, 17,90 % p. a.), výsledná výška úrokovej sadzby po zohľadnení zľavy (15,90 % p. a.), výška splátky a splatnosť (od prvého čerpania úveru do 23.03.2015 vo výške 54,93 eur mesačne 23. deň v kalendárnom mesiaci), počet splátok (108), splatnosť úrokov a poplatkov (mesačne, ku dňu splatnosti splátky v kalendárnom mesiaci), konečná splatnosť úveru 23.02.2012, spôsob splácania (rovnomerné s uvedením inkasného účtu a účtu pre poskytnutie úveru), ročná percentuálna miera nákladov (18,53 %), priemerná hodnota RPMN (17,33 %), celková čiastka spojená s úverom, ktorú musí klient zaplatiť, t.j. súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených s úverom (5931,29 eur), poplatok za poistenie (1,86 eur mesačne splatný v termíne a periodicite úveru). V zmysle Záverečných ustanovení zmluvy o splátkovom úvere bod 1. klient potvrdil, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery žalovaného účinné od 01.01.2015, sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt ponúka. Zo Žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 11.02.2015 (č.l.70) v zmysle úverovej zmluvy podpísanej žalobcom vyplynulo, že súhlasí aby sa bankový obchod riadil Všeobecnými obchodnými podmienkami žalovaného s účinnosťou od 01.01.2015, Produktovými obchodnými podmienkami pre hypotekárne a splátkové úvery žalovaného s účinnosťou od 01.01.2015, Sadzobníkom a podmienkami určenými Zverejnením, s ktorými sa oboznámil a boli mu odovzdané a súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Dlžník vyhlásil, že pred podpisom tejto zmluvy bol zo strany banky písomne informovaný o zmluvných podmienkach podľa § 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to prostredníctvom pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere (č.l.41). Žalobca svojim podpisom potvrdil aj prevzatie Informácie o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) (č.l.43) ročnej percentuálnej miery nákladov (18,53%), priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov (17,33%). Podľa časti II. bodu 10. Základných podmienok úverovej zmluvy je konštatované oprávnenie klienta odstúpiť od tejto zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzatvorenia. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že predmetná spotrebiteľská zmluva obsahuje všetky zákonom určené náležitosti a klient bol s obsahom zmluvy náležite uzrozumený čo potvrdil aj svojim podpisom. Za daných okolností nie je možné osvojiť si tvrdenie, že daný úver má byť kvalifikovaný ako bezúročný a bez poplatkov.
43. V súvislosti s takouto úvahou súd dáva do pozornosti neskorší odklon judikatúry a rozhodovacej činnosti ostatných všeobecných súdov v nadväznosti na aktuálnu judikatúru súdov vyššieho stupňa (Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), v zmysle ktorej už nie je legitímny a zákonný výklad zákona, ktorý prijala skoršia rozhodovacia prax, a podľa ktorého súdy požadovali od veriteľov uvádzanie ako obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere rozpísanie mesačnej splátky osobitne pre istinu úveru, osobitne pre úroky a osobitne pre prípadné ďalšie poplatky, ktoré sa splácajú v pravidelnej mesačnej anuitnej splátke a to priamo v texte zmluvy o úvere. Súd pri rozhodovaní zohľadňuje aj stanovisko Súdneho dvora EÚ obsiahnuté v zodpovedaní zadaných prejudiciálnych otázkach vo veci C- 42/15 vo veci Home Credit Slovakia a.s. proti G. N., ktorý v rozsudku zo dňa 9. novembra 2016 (okrem iných záverov) vyslovil, že : „Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave." S poukazom na neskoršiu rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, ako aj s poukazom na stanovisko Súdneho dvora EÚ, potom súd je súd toho názoru, že nie je nevyhnutné trvať na detailnom rozpise každej jednej splátky úveru v spotrebiteľskej zmluve na splátku osobitne istiny, osobitne úroku a osobitne na ostatné poplatky spojené s úverom.
44. Pokiaľ žalobca uviedol, že v zmluve je v rozpore s § 9 ods. 2 písm. j/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. stanovená nesprávna celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd uvádza, že možno tiež súhlasiť s procesnou obranou žalovaného, aj v ostatných častiach námietok žalobcu a to o nesprávne uvedenej celkovej čiastke úveru vo výške 5931,29 eur, ktorým je výška poslednej splátky
úverového záväzku. Nie je možné určiť všetkých 108 splátok v rovnakej výške, posledná splátka je nižšia o namietaných 1,15 eur, čo podľa bodu 5.17 Úverových podmienok je jasne upravené. Posledná splátka matematickým prepočtom môže byť nižšia akú má spotrebiteľ zaplatiť a rozdiel ide vždy na vrub peňažného ústavu. Celková čiastka, ktorá mala byť žalobcom vrátená, je presne premietnutá do splátok a preto posledná splátka je menšia, teda žalovaný by nechcel viac a údaj uvedený v zmluve je presný. Podľa č. II bod 9 Zmluvy Banka vyhotoví výpis o splátkach formou amortizačnej tabuľky, a to bezodplatne na požiadanie Dlžníka. Amortizačná tabuľka je poskytovaná spotrebiteľovi bezodplatne. Za daných okolností nie je možné ani v tejto námietke žalobcu osvojiť si tvrdenie, že daný úver má byť kvalifikovaný ako bezúročný a bez poplatkov.
45. Pokiaľ žalobca uviedol, že v zmluve je v rozpore s § 9 ods. 2 písm. g/ a i/ a § 19 v spojení s § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z.z. nesprávne určená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. (hoci bola nižšia ako prepočet žalobcu). K žalobcom tvrdenej nesprávnosti určenia RPMN súd poukazuje na správnosť tvrdení žalovaného, že ani tento dôvod nemôže obstáť už len preto, že ho žalobca odvodzuje od údajne nesprávnej výšky celkovej čiastky nákladov spojených s úverom. V tejto súvislosti vzorec na výpočet RPMN je uvedený priamo v zákone a ak sa žalobca chce domáhať určenia bezúročnosti, bolo jeho primárnou procesnou povinnosťou tvrdiť, v čom je pri použití tohto vzorca výpočet nesprávny. Je nemožné prihliadať k výpočtu na webovom portáli Ekonomika.sme.sk, ktorý predložil žalobca (č.l.21) tento nemá absolútne žiadnu výpovednú hodnotu a záväznosť a nie je z neho vôbec zrejmé podľa akého vzorca sa príslušný údaj vypočítaval. Naviac výpočty sú na tomto portály iba orientačné. Opäť súd poukazuje na č. II bod 9 Zmluvy a to, že banka vyhotoví výpis o splátkach formou amortizačnej tabuľky, a to bezodplatne na požiadanie Dlžníka. Amortizačná tabuľka je poskytovaná spotrebiteľovi bezodplatne.
46. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Jednak ide o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132 ods. 1 CSP, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
47. Žalobca musí v závislosti od skutkovej podstaty (hypotézy) relevantnej právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých môže súd rozhodnúť v jeho prospech. Povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná sú pritom vo vzájomnej jednote. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohla strana nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najprv tvrdiť. V tomto zmysle pôsobí bremeno tvrdenia, ktorým sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní netvrdila všetky rozhodujúce skutočnosti významné pre rozhodnutie a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom bremena tvrdenia je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva nemôže byť pre nečinnosť strán preukázaná, pretože nebola vôbec tvrdená stranou, ktorú také bremeno zaťažuje.
48. Základnou procesnou povinnosťou žalobcu je teda predniesť dostatočne konkrétne a určité skutkové tvrdenia významné podľa hmotného práva, ktorými sa formuje skutkový základ žaloby. Túto povinnosť nemôže splniť nikto iný ako žalobca a jeho prípadná pasivita nemôže byť ani korigovaná zásahom súdu (v sporoch so spotrebiteľským prvkom prichádza do úvahy iba vykonanie nenavrhnutého dôkazu v zmysle § 295 CSP t.j. ingerencia vo vzťahu k dôkaznému bremenu, nie však k bremenu tvrdenia). Nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť rezultuje do procesnoprávnej sankcie v podobe prehry sporu. Ako napokon uviedol aj zákonodarca v dôvodovej správe k ustanoveniu § 150 CSP: „Navrhovaná právna úprava zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu.“ Musí zároveň ísť o priame tvrdenia žalobcu. Civilný sporový poriadok neumožňuje tvrdenia nepriame, prostredníctvom odkazu na označené alebo predložené dôkazné prostriedky, práve naopak, takéto „zjednodušovanie“ povinnosti tvrdenia výslovne zakazuje v ustanovení § 132 ods. 2 CSP: „Opísanie rozhodujúcich skutočností
nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ Nestačí, že určité skutočnosti prípadne vyplývajú z dôkazných prostriedkov. Bolo by v rozpore s požiadavkami rovnosti zbraní a kontradiktórnosti sporového procesu, keby mal žalovaný „hádať“, ktoré skutočnosti tvoria predmet sporu; preto je elementárnou povinnosťou žalobcu precízne skutkovo vymedziť predmet žaloby prostredníctvom tvrdení a následne preukázať tvrdené skutočnosti v rámci dôkazného bremena. Rozsah povinnosti žalobcu na relevantné tvrdenie je určený hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá má byť použitá na právne posúdenie žaloby. Hypotéza právnej normy vymedzuje okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré je strana sporu povinná tvrdiť a následne preukázať. Aj pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom v časti namietanej nesprávne určenej RPMN súd za daných okolností ani v tejto námietke žalobcu osvojiť si tvrdenie, že daný úver má byť kvalifikovaný ako bezúročný a bez poplatkov žalobu zamietol.
49. Súd potom po takto vykonanom dokazovaní a zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. a žalobu zamietol (petit č. I.)
50. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011). Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami, žiadny ďalší návrh na doplnenie dokazovania nebol stranami uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné, tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.
51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal úspech vo veci vo výške 100 %, preto žalovaný bol zaviazaný nahradiť trovy konania vo výške 100 %.
52. Podľa § 256 odsek 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). Výnimočne, ak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania voči strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 CSP). Ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa ,na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. V uvedenom prípade má súd za to, že späťvzatie žaloby žalobcom v spore zastúpeného advokátom malo za následok zastavenie konania, a žalobca zastavenie konania sám zavinil. (petit č. III).
53. Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.