Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/76/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci sporu žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie sumy 6.000,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2,27 eur spolu s povinnosťou uloženou prvým výrokom rozsudku 10C 76/2016-60 zo dňa 14.10.2016 v mesačných splátkach vo výške 198,86,- € splatných vždy do 25. dňa v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 37,38 % trov konania, ktorých výška bude určená samostatným rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % trov konania, ktorých výška bude určená samostatným rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.03.2016 domáhal zaplatenia sumy 6.000,- € s príslušenstvom, nezaplatených poplatkov za poistenie 4,80 eur, úroku vo výške 241,79 eur, úrokov z omeškania 2,27 €, zmluvného úroku 13,9 % ročne zo sumy 6.000,- eur od 23.10.2015 do zaplatenia a úroku z omeškania 5 % ročne počítaným zo sumy 6.000,- eur od 23.10.2015 do zaplatenia a počítaným zo sumy 241,79 eur od 23.10.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 01.07.2015 uzavrel žalovaný so žalobcom úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXXX a poskytol 6.000,00 eur úver. Žalovaný sa zaviazal uhradiť splátky v pravidelných mesačných splátkach do 20.06.2024. Žalovaný riadne a včas nesplácal dohodnuté splátky, preto ho žalobca vyzval listom zo dňa 22.10.2015 na predčasné splatenie celého úveru do 01.11.2015. Deň predčasného zosplatnenia bol 22.10.2015.

2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 10C/76/2016-60 zo dňa 14.10.2016 nasledovne: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.984,80 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.980,- € od 23.10.2015 do zaplatenia. II. Súd povoľuje žalovanému zaplatiť istinu spolu s príslušenstvom v mesačných splátkach vo výške 170,- € splatných vždy do 25. dňa v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. IV. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 70,7 %.

3. Voči uvedenému rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 25Co/109/2017-81 zo dňa 11.07.2018 odvolaniu vyhovel a napadnuté výroky II až IV zrušil. V rozhodnutí uložil súdu prvej inštancie zaoberať sa pritom vecnou aj právnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatnených nárokov na úroky a poplatky, za tým účelom v súlade s § 295 doplniť dokazovanie, jeho výsledky následne opätovne komplexne vyhodnotiť, posúdiť podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení a následne v právoplatne neskončenej časti opätovne vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie náležite v súlade s § 220 ods. 2 odôvodniť. Súčasne súdu prvej inštancie uložil povinnosť rozhodnúť o trovách odvolacieho konania. Krajský súd súčasne vyjadril ten právny záver, že zmluva obsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

4. Žalobca doručil súdu písomné vyjadrenie dňa 03.09.2018, kde uviedol, že má za to, že celkové náklady spotrebiteľa zodpovedajú násobku počtu splátok (97,99) a výšky splátok (l08 eur) a súčtu s poplatkom za poskytnutie úveru (180€), tj. 10762,92€. Uvedené je v súlade s § 2 ods. g) zákona č. 129/2010 Z .. z, podľa ktorého poistenie sa zarátava do celkových nákladov iba vtedy, ak spotrebiteľ musel poistnú zmluvu uzavrieť. Žalobca poskytuje úvery aj bez poistenia. Žalobca predložil ako dôkaz zmluvu iného klienta z podobného obdobia, ktorá je bez poistenia, a to za rovnakých podmienok ako s poistením, teda poistné nebolo povinné, a teda správne nemalo byť započítané do celkových nákladov spotrebiteľa. Súd do celkových nákladov započítaval aj poistné, čo je v rozpore so zákonom a na základe uvedeného dospel k nesprávnemu záveru, že suma celkových nákladov je v zmluve uvedená nesprávne, vzhľadom na všetko uvedené má žalobca za to, že aj RPMN je v zmluve teda uvedená správne, keďže tvrdenie o jej nesprávnosti súd podložil iba tým, že mal za nesprávne vyčíslené celkové náklady. Žalobca ďalej uviedol, že k určeniu, že peňažné plnenie sa môže uhradiť v splátkach vo výške 170 EUR/mesačne žalobca uviedol, že Okresný súd jednak nedostatočne zistil skutkový stav, a teda nebola splnená podmienka, podľa ktorej súd v odôvodnených prípadoch môže určiť dlhšiu lehotu na plnenie a jednak okresný súd pri svojom rozhodnutí rozhodol nad zákonom dovolený rozsah, čo je v priamom rozpore a Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého "Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon Okresný súd sa totiž vôbec nezaoberal majetkovými pomermi žalovaného, ani nevykonal v danom smere žiadne dokazovanie. Žalobca si dovoľuje poznamenať, že posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovaného a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Pritom pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej vymoženia nebude rozhodujúc iba predpokladaný mesačný príjem a vyživovacia povinnosť žalovaného, ale jeho celkové majetkové pomery. Žalobca má za to, že ak by súd priznal možnosť plnenia dlhu v splátkach po l70€, postupoval by súd v rozpore so zákonom. Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Žalobca má za to, že výška priznanej splátky je neadekvátna výške žalovanej pohľadávky, pretože lehota na splatenie pohľadávky by sa predlžila do takej miery, že by sa tým poprel samotný účel súdneho konania a takéto rozhodnutie nevedie k odstráneniu právnej neistoty, nakoľko žalovaný bude splácať len samotnú istinu tri roky. Vzhľadom na čas od podania žaloby na súd mal žalovaný možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh uhrádzať a tým preukázať, že mohol priebežne peňažný dlh splácať aspoň v akej takej výške, ktorá by bola primeraná jeho finančným možnostiam. Žalovaný tak neuskutočnil a počas celého súdneho konania neuskutočnil ani jednu úhradu. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline čk. 11Co/91/2017-138 zo dňa 16.5.2017, ktorým súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti o výroku o povolení splátok tak, že zaviazal žalovaného uhradiť dlh do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd uviedol, že priznanie dlhu v splátkach je výnimočným oprávnením, ktoré musí byt' dostatočne odôvodnené konkrétnymi majetkovými pomermi tej strany sporu, ktorej sa toto opravnenie priznáva, Poukázal na skutočnosť, že možnosť dohody splátkového kalendára je aj v exekučnom konaní. Rozhodnutie žalobca neprikladá, je zverejnené na stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Žalobca poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline čk. 8Co/39/2017-99 zo dňa 28.6.2017, ktorým sa odvolací súd nestotožnil s postupom prvoinštančného súdu, pokiaľ umožnil žalovanému dlh splácať v splátkach, nakoľko ide o výnimočné oprávnenie, ktoré musí byt' dostatočne odôvodnené konkrétnymi majetkovými pomermi tej strany sporu, ktorej sa toto oprávnenie priznáva. Žalovaný požiadal o možnosť splácať dlh v splátkach z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, svoje tvrdenia ale nijako nepreukázal. Neboli tak splnené podmienky pre povolenie žalovanému splácať dlh v splátkach. Odvolací súd však zohľadnil výšku dlžnej sumy a umožnil žalovanému dlh uhradiť v dlhšej lehote splatnosti, a to 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca tiež poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave čk. 23Co/498/2016-72 zo dňa 15.5.2017, ktorým súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v časti splatnosti istiny, nakoľko žalovaný iba tvrdil skutočnosti, ktorými odôvodnil žiadosť o povolenie splátok, avšak tieto nepodložil žiadnymi listinnými dôkazmi, ktoré by potvrdzovali a odôvodňovali možnosť pripustenia splátok. Uviedol, že pri povolen splátok je nevyhnutné, aby nešlo o svojvoľné rozhodnutie bez doloženia relevantných dôkazov preukazujúcícr majetkové a sociálne pomery žalovaného. Poukázal i na skutočnosť, že aplikačnou praxou sa ustálila možnost splátok, avšak v tom rozsahu, aby istina aj príslušenstvo bola uhradená v lehote 3 rokov. Rozhodnutie žalobca neprikladá, je zverejnené na stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Žalobca poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre čk. 8Co/135/2017-86 zo dňa 25.5.2017, ktorým súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o určení lehoty na plnenie zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi prisúdené nároky do 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia, a to z dôvodu, že žalovaný v konaní neprodukoval dôkazné prostriedky o svojej finančnej situácii, teda objektívne nepreukázal svoje príjmové a majetkové pomery a nepreukázal tak ani dôvod povolenia zákonom prípustných splátok. Preto odvolací súd žalovanému plnenie v splátkach nepovolil, umožnil mu len dlhšiu lehotu na plnenie. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove čk. 17Co/17/2017-63 z 27.7.2017, ktorým zrušil rozsudok vo výroku o povolení splácať sumu v splátkach, nakoľko z odôvodnenia nebolo zrejmé, či a akým spôsobom mal súd preukázané tvrdenia žalovaného o jeho majetkových a sociálnych pomeroch. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému umožniť splatenie dlžnej sumy v dlhšom časovom horizonte, ako podľa § 232 ods. 3 c.s.p. alebo priznať výhodu splátok je najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, dopad oddialenia povinnosti splnenia dlhu na pomery žalobcu. Keďže súd svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil v súlade s § 2~O ods. 2 C.s.p., v je jeho rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné a v rozpore so zásadami spravodlivého súdneho procesu (čl. 46 Ústavy SR, čl. 45 Dohovoru o ochrane ľudských práv), súd tým odňal stranám sporu možnosť konať pred súdom. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici čk. 12Co/145/2017-85 z 31.7.2017, ktorým zrušil rozsudok vo výroku o povolení splácať sumu v splátkach Uviedol že pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže realizovať 'v splátkach, je nutne vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Súd musí ex offo prihliadnut' na: osobné a majetkové pomery strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného v konaní, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovaným, dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlžnej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške splátok a podmienkach ich zročnosti), pričom súd môže určiť, že nezaplatením resp. omeškaním s plnením čo i jednej splátky nastáva zročnosť celého plnenia (tzv. crossdefault doložka). Súd musí lehotu na plnenie určiť tak, aby svojou dĺžkou nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty medzi stranami. Závery súdu o tom, že je na mieste určenie dlhšej lehoty na plnenie než tri dni od právoplatnosti rozsudku, príp. že sa peňažné plnenie má platiť v splátkach, musí byť vždy náležite odôvodnené (R 126/1966, R 67/1966). Uviedol, že súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal iba z neúplných tvrdení žalovanej, pričom neskúmal komplexné majetkové, zárobkové, osobné pomery žalovanej (napr. priemerný čistý príjem, vlastníctvo k hnuteľným veciam, k nehnuteľným veciam). Z obsahu spisu absentujú listinné dôkazy preukazujúce majetkové pomery žalovanej s poukazom na to, že v spise je založená len jedna fotokópia výplatnej pásky žalovanej s ťažko identifikovaným obsahom, fotokópia výpisu z účtu a fotokópia rozsudku ohľadne zvýšenia výživného na maloletého. Odvolací súd konštatuje, že z uvedených listinných dôkazov súd nemohol adekvátnym spôsobom posúdiť' komplexné pomery žalovanej, ktoré by odôvodňovali umožniť jej splácať žalovanú istinu s príslušenstvom v splátkach. Súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil ani výšku priznaného plnenia a skutočnosť, že tak nízke splátky neprimeraným spôsobom zasiahnu do práv žalobcu a v konečnom dôsledku poškodia i samotnú žalovanú. Konštatoval, že je neprimerané, ak súd rozvrhne uhradenie priznaného peňažného plnenia v takých splátkach, že úhrada istiny spolu s príslušenstvom by trvala dobu presahujúcu súdnou praxou zaužívanú dobu (troch rokov). Výhoda poskytnutá žalovanému v podobe umožnenia uhradiť dlh je potom zjavne neprimeranou oproti nevýhodnosti postavenia žalobcu a porušuje rovnosť účastníkov konania v občianskoprávnych vzťahoch v zmysle § 2 ods. 2 OZ. Žalobca poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Nitre čk. 8Co/34/2017-97 z 15.6.2017, ktorým zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti určenia lehoty na plnenie zo splátok 50€ mesačne na lehotu do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd vyčítal absenciu skutkových zistení, pretože z vykonaného dokazovanie nevyplýva, že by skúmal majetkové pomery žalovaných, iba tvrdenie o zárobku nepreukazuje majetkové pomery. Odvolací súd zastáva názor, že v tejto súvislosti je potrebné upriamiť pozornosť na to, že aj žalobca, ktorý ako veriteľ poskytol žalovaným finančné prostriedky, má právo na ochranu svojich práv. S prihliadnutím len na výšku úroku z omeškania z istiny by žalovaní povolením splátok po 50,- eur mesačne nesplácali žalobcovi nielen úroky, ale ani istinu (splátky 50x12=600,- eur ročne) úroky z omeškania 802,33 eura ročne. Povolenie splátok nie je ani v záujme žalovaných, pretože by nedochádzalo k znižovaniu ich dlhu, naopak, dochádzalo by k jeho zvyšovaniu v dôsledku úrokov z omeškania. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 9Co/83/2017-60 z 7.9.2017, ktorým súd zrušil rozsudok vo výroku o splatnosti z dôvodu, že bol nepreskúmateľným záver o existencii pomerov, ktoré by mali byť dôvodom pre zaplatenie nároku v splátkach. Oprávnenie podľa § 232 ods. 3 nevytvára priestor na voľnú úvahu súdu. Medze sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy, predovšetkým však majú vychádzať z konkrétnych zistení. Zo spisu ani z dôvodov rozhodnutia nevyplýva žiadne zistenie k majetkovým pomerom žalovaného. Vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je v rozpore so zásadou spravodlivého súdneho procesu č1. 46 Ústavy SR. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Co/18/2017-95 z 21.9.2017, ktorým súd zrušil rozsudok v časti splatnosti. Preskúmaním veci dospel k záveru, že tvrdenie žalobcu v odvolaní, že rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie umožnenia splácania v splátkach, je správne, nakoľko v odôvodnení rozhodnutia absentuje akékoľvek zdôvodnenie úvahy, prečo povolil žalovanému splácať dlh v splátkach. Keďže súd vo svojom rozhodnutí bližšie nezdôvodnil svoj postup, má to za následok nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia, ktorá zakladá inú vadu konania. Aj keď odôvodnenie nemusí dať podrobnú odpoveď na každý argument strany sporu, musí z neho byt' jasné a zrozumiteľné, že dáva odpovede na všetky tie právne a skutkovo relevantné otázky, ktoré súvisia s predmetom súdnej ochrany, inak dochádza k porušeniu práva na súdnu ochranu, súčasťou ktorého je aj právo účastníka na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06). Žalobca poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave čk. 23co/392/2017-77 z 28.5.2018, ktorým zrušil napadnutý rozsudok v časti splatnosti a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že žalobca dôvodne poukázal na to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možností žalovanej zaplatiť dlžnú pohľadávku, nakoľko sa vôbec nezaoberal majetkovými pomermi žalovanej a členov jej domácnosti, nezisťoval, aké dôkazy navrhuje žalovaný vykonať na preukázanie svojich tvrdení o nemožnosti zaplatiť dlh v primeranej lehote, nezaoberal sa skutočnou ochotou žalovanej platiť dlh v splátkach, čo všetko urobila preto vo vzťahu k žalobcovi, aby jej umožnil predlžiť lehotu splatnosti úveru. Žalovaná sa zo žaloby dozvedela, že veriteľ sa svojho práva už domáha súdnu cestou, preto je potrebné zisťovať, akú sumu aj keď v splátkach za rok a pol zaplatila, keď sama vo výpovedi tvrdila, že finančné možnosti jej umožňujú splácať dlh splátkami vo výške 100 eur. Ak nezaplatila žiadnu sumu, len ťažko bude môcť' súd dospieť k záveru, že žalovaná má úprimnú snahu dlh naozaj zaplatiť a nejde jej len o oddialenie zaplatenia dlhu. Zároveň je potrebné vychádzať tiež z toho, že posúdenie finančných možností žalovanej pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovanej a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu exekúcie, pričom pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej vymoženia nebude rozhodujúci iba predpokladaný mesačný príjem, ale jej celkové majetkové pomery. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že výška splátok musí byt' primeraná výške priznaného plnenia, pričom v danom prípade by pri splátkach 100 eur mesačne bola istina a vyčíslené úroky zaplatené až po 5 rokoch, čo je neprijateľné. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe by lehota na zaplatenie celého dlhu nemala presiahnuť 3 roky

5. Súd nariadil vo veci termín pojednávania, pričom žalovaný ani žalobca sa na pojednávanie nedostavili, pričom žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na súdnom pojednávaní. Súd vykonal dokazovanie žalobou č.l. 1-2, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.l. 4-5, Všeobecnými obchodnými podmienkami č.l. 6-10, 14-18, č.l. 34-37, upomienkami č.l. 11 - 12, sadzobníkom poplatkov č.l. 13, vyjadrením žalobcu č.l. 30-31, priebeh splácania úveru č.l. 33, odvolaním č.l. 67-69, rozhodnutím č.l. 81-87, vyjadrením žalobcu č.l. 94-96, rozhodnutím č.l. 97-99, č.l. 101-106, zmluvou č.l. 107-108, 112-114, č.l. 122, lustrácie príjmov žalovaného zo SP, zisťovaním majetku žalovaného a jeho príjmov, ako aj prehľadom jeho exekúcii.

6. Dňa 01.07.2015 uzatvorili účastníci Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver 6.000,- eur, ktorý sa zaviazal splatiť v 108. splátkach po 97,99 eur mesačne vždy 20. dňa v mesiaci. Prvá splátka bola splatná 20.07.2015 a posledná 20.06.2024 Úroková sadzba bola dohodnutá 13,9 % ročne, RPMN bola 16,04%, priemerná RPMN bola 16,33%, poplatok za poskytnutie úveru 180,- eur. Celková čiastka, ktorú musel žalovaný a zaplatiť je 10.762,92 eur, t.j. 108x 97,99 eur + 180,- eur. Dňa 22.10.2015 zaslal žalobca žalovanému výzvu na predčasné splatenie úveru vo výške 6.278,86 eur do 01.11.2015 z dôvodu nedodržania zmluvných povinností.

7. Zo skutkových tvrdení žalobcu(č.l.30), ktoré neboli rozporované žalovaným (ako aj prehľadu splátok č.l.33) súd zistil, že žalovaný zaplatil splátku dňa 20.07.2015 vo výške 20,- eur. Od toho času žalovaný neuhradil žiadnu splátku, pričom z obsahu súdneho spisu nemal súd preukázané, že by žalovaný uhradil akúkoľvek splátku od ostatného rozhodnutia do súčasnosti, čo netvrdila žiadna zo sporových strán. Úroky z omeškania si navrhovateľ uplatnil vo výške 5 % ročne od dňa nasledujúceho po vyhotovení výzvy na predčasné splatenie úveru a následne do zaplatenia.

8. Súd konštatuje, že predmetom konania po čiastočnom zrušení ostatného rozhodnutia je príslušenstvo pohľadávky v podobe úrokov z úveru a úrokov z omeškania ako aj súdom umožnená možnosť splniť dlh v splátkach a trovy konania, vrátane trov odvolacieho konania.

9. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

10. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

11. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

12. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti..

15. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

17. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 7 ods. 15 ZoSÚ, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

19. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,

b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi;

20. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, j) odplatu podľa osobitných predpisov

21. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z., ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom..

22. Podľa prílohy 2 zákona č. 129/2010 Z.z., základná rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutého spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej Základnou rovnicou, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej, je: m m' suma Ck (1 + X) na -tk = suma Dl (1 + X) na -Sl k=1 l=1

Význam symbolov:

- X je ročná percentuálna miera nákladov,

- m je číslo posledného čerpania,

- k je číslo čerpania, preto 1 <= k <= m,

- Ck je výška čerpania k,

- tk je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, preto t1 = 0,

- m' je číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov,

- l je číslo splátky alebo platby poplatkov,

- Dl je výška splátky alebo platby poplatkov,

- Sl je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej splátky alebo platby poplatkov. Poznámky:

a) Čiastky zaplatené obidvoma zmluvnými stranami v rôznom čase nemusia byť rovnaké a nemusia byť zaplatené v rovnakých intervaloch.

b) Začiatočný dátum je dátum prvého čerpania.

c) Intervaly medzi dátumami použitými pri výpočtoch sú vyjadrené v rokoch alebo v zlomkoch roka. Rokom sa rozumie 365 dní (alebo 366 dní pri priestupných rokoch), 52 týždňov alebo 12 rovnakých mesiacov. Rovnakým mesiacom sa rozumie mesiac, ktorý má 30,41666 dní (t.j. 365/12), bez ohľadu na to, či je rok priestupný, alebo nie je.

d) Výsledok výpočtu sa vyjadruje s presnosťou aspoň na jedno desatinné miesto. Ak sa hodnota číslice na nasledujúcom desatinnom mieste rovná alebo je väčšia ako 5, číslica na danom desatinnom mieste sa zvýši o jeden.

23. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti..

24. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

25. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

26. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

27. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

28. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

29. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

30. Podľa 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32 Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

33. Právny vzťah založený zmluvou o úvere, z ktorej nároky sú predmetom tohto konania je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 657 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z. a zákona č. 250/2007 Z.z.), keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí pôžičky vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bola poskytnutá pôžička za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 2 písm. a) a b) zák.č. 129/2010 Z.z.). S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

34. Súd konštatuje, že je viazaný právnym názorom Krajského súdu vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí, a preto sa osobitne nezameriaval na splnenie zákonnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch a teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale v súlade s vysloveným záverom považoval túto náležitosť zmluvy za splnenú. Súd však skúmal ďalšie náležitosti zmluvy, pričom dospel k záveru, že nie je splnená náležitosť riadneho uvedenia úrokovej sadzby, ktorá bola uvedená vo výške 13,9% ročne, avšak jej prepočítaním so zadanými parametrami úveru, t.j. 97,99 eur splátka x 108 splátok pri výške úveru 6000,- eur, predstavuje úroková sadzba úveru hodnotu 13,99 % ročne, úroku vo výške 13,9% ročne by zodpovedala splátka vo výške 97,65 eur. Súd pre výpočet použil nasledovný vzorec a veličiny, r 0,0115833 a = D x ---------- = 6000 x --------------------------- = 1-v na(n-tú) 1-(1/1,0115833)na108

a = výška mesačnej splátky úveru (anuity) 97,99 eur; D = výška poskytnutého úveru (6000,- eur); r = mesačná úroková sadzba v relatívnom vyjadrení 13,9 %(t.j.0,0115833, ktorú dostaneme ako 13,9 delené 12 a delené 100, nakoľko ide o vyjadrenie v percentách z celku 100, ktorým je 1) ; v = diskontní faktor = 1/(1+r); n = celkový počet mesiacov splácania úveru (108) predstavuje mocninu. Súd má za to, že ak bola uvedená úroková sadzba 13,9 % za použitia uvedeného vzorca by predstavovala mesačná splátka hodnotu 97,65 eur, keďže táto však bola vo výške 97,99 eur, tak skutočná úroková sadzba bola vo výške 13,99 %. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, má súd za to, že ak bola úroková sadzba uvedená nesprávne (v nižšej výške) tak je potrebné na túto náležitosť nahliadať, ako by nebola uvedená vôbec. Súd ďalej za použitia vzorca uvedeného v ods. 21 odôvodnenia vypočítal RPMN z úveru v hodnote 15,91 % za predpokladov uvedených v úverovej zmluve, t.j. RPMN bola v zmluve uvedená nesprávne. Žalobcom uvedenej hodnote RPMN by zodpovedala splátka vo výške 98,40 eur, eventuálne splátka 100,39 eur x 180 + poplatok vo výške 62,- eur, a teda RPMN nebola v úverovej zmluve uvedená správne, a to bez ohľadu na to, či k nej súd pripočítal poistné. V prípade pripočítania poistného tak do celkovej sumy, ako aj k splátke bola hodnota RPMN z úverovej zmluvy vo výške 16,7 %. Súd v súvislosti s podanou žalobou v nej uvedenými skutkovými tvrdeniami konštatuje, že žalobca v čase podania žaloby netvrdil žiadne skutočnosti ohľadne individuálneho dojednania poistnej zmluvy a súd pri posúdení úverovej zmluvy vychádzal z nej tak ako bola predložený, t.j. že ide o formulárovú zmluvu, kde bolo súčasne uvedené poistné, ako súčasť zmluvy bez akéhokoľvek náznaku individuálneho dojednania tohto poistenia, preto tak ako súd uviedol v prvom rozhodnutí vyhodnotil poistné ako nevyhnutnú náležitosť zmluvy a teda aj po preskúmaní výpočtu RPMN, dospel k záveru, že RPMN je uvedené nesprávne, a preto posúdil zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov. Vzhľadom na odvolanie žalobcu a doplnenie skutkových tvrdení, na ktoré už žalovaný nereagoval - neprevzal vyjadrenie žalobcu, musel súd vyhodnotiť skutkové tvrdenia žalobcu o individuálnosti dojednania v spojení s predloženou zmluvou č.l. 107 vyhodnotiť ako nesporné. Odhliadnuc od uvedeného RPMN z zmluvy je uvedená nesprávne - viď predchádzajúce odôvodnenie, pričom dokonca aj RPMN v predloženej zmluve č.l. 107 je taktiež uvedená nesprávne (za použitia vzorca podľa ods. 21 je RPMN 15,96%). Vzhľadom na zmenenú skutkovú situáciu po doplnení tvrdení a dôkazov zo strany žalobcu, neposúdil súd nesprávne uvedenú RPMN ako dôvod pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, avšak nesprávne uvedenú úrokovú sadzbu áno. Rovnako súd posúdil ako dôvod pre posúdenie úveru, ako bezúročného a bezpoplatkového dôvod, že žalobca nepreukázal, že pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou, resp. nepreukázal, že z jeho strany neprišlo k hrubému porušeniu povinností v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (keď veriteľ/žalobca je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, pričom za hrubé porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov); žalobca totiž nepredložil žiadny doklad o posudzovaní spôsobilosti žalovaného ako dlžníka splácať úver, ani nepreukázal, že nahliadol do príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a preto posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov. Súd konštatuje, že zákonná úprava v čase uzavretia zmluvy vyžadovala od žalobcu zvýšenú aktivitu - opatrnosť pri poskytovaní úverov (viď ods. 17-19 odôvodnenia), t.j. žalobca musí dôsledne skúmať bonitu klienta než mu poskytne úver a súčasne žalobca v súdnom konaní je povinný hodnoverne preukázať, že konal s odbornou starostlivosťou (viď § 7 ods. 15 ZoSÚ). Súd súčasne konštatuje, že žalobca nepreukázal v konaní postup podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ), a súd má za to, že žalobca takto nepostupoval, a teda sú dané dôvody na posúdenie úverového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako bezúročného a bez poplatkov. Žalobca teda nemá nárok na zaplatenie úrokov z úveru ani poplatkov. Súd žalobcovi priznal právo na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžných splátok vo výške 2,27 eur, nakoľko žalobca preukázal, že žalovaného vyzval na zaplatenie dlžných splátok. Súd súčasne vo výroku vyjadril vzťah k prvému výroku predchádzajúceho rozsudku, kde bola uložená povinnosť na plnenie.

35. Naviac súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca sa domáha okrem iného aj zmluvných úrokov po zosplatnení do zaplatenia istiny a zároveň si uplatňuje úroky z omeškania zo zmluvných úrokov. Ak by aj zmluva nebola posúdená ako bezúročná a bez poplatkov, podľa ustálenej súdnej praxe vyplýva, že dohodnuté (zmluvné) úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (podľa § 502, 503 . Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania a tiež ako si uplatnil žalobca k úrokom z omeškania z úrokov, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 476/2012-14, uznesenie NS SR 4Obo 143/98). Tým, že dlžník včas nezaplatí úroky z istiny dostáva sa do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Veriteľ preto nemá právo nárokovať si voči dlžníkovi príslušenstvo z príslušenstva, teda úroky z omeškania z dohodnutých úrokov, nakoľko Občiansky zákonník to neumožňuje, neupravuje sankčný nárok pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Teda aj z tohto dôvodu by súd zamietol vyššie špecifikované uplatnené nároky. Súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/164/2017 zo dňa 13.03.2018, ktoré právne rozoberá možnosť uplatnenia úrokov z úveru po splatnosti, a s ktorého právnymi závermi sa súd stotožňuje, a z ktorého časť cituje: „Odvolací súd sa stotožňuje s tou časťou odôvodnenia NS ČR vo veci 33 Odo 657/2005, v ktorej sa argumentuje, že úroky predstavujú odmenu (cenu) za "užívanie istiny" a úroky z omeškania sankciu. Nie však s názorom, že cena je neuzavretá kým sa úver celý nesplatí a že popri úrokoch z omeškania sú prípustné aj úroky. Cena musí byť jasne stanovená, uzavretá a ustálená výhradne v spojení s ukončením úverovej služby, a teda uplynutím úverového obdobia či už pôvodne dohodnutého alebo predčasne skončeného. Neuzavretá a otvorená môže byť len sankcia, ktorej výšku reguluje všeobecne záväzný predpis tak, aby nenadobudla neprimerané rozmery. Ak by sme totiž pripustili, že cena sa môže meniť v čase a v závislosti od subjektívneho faktora správania spotrebiteľa, mala by táto skutočnosť zásadný dopad aj na ustálenie podstatných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienok, za ktorých bude spotrebiteľ kontrahovať. ...Žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa a za podmienok § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je však potrebné rovnako uviesť, že k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo konaním veriteľa, a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojim jednostranným adresovaným právnym úkonom. ... pri plnení záväzku je potrebné za každých okolnosti vychádzať zo stabilizovaných podstatných náležitosti zmluvy, ktoré sprevádzajú celú existenciu a trvanie záväzku, a to až do času zmeny (obsahu) záväzku, ktorá predstavuje prekonanie dojednaných podmienok postupného splácania záväzku,.... Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov od spotrebiteľa za obdobie po zosplatnení. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia 1 veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. ... Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájal' odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robia absolútne neplatnou. ... úroky z úveru sú cenou peňažných prostriedkov a že ich nemožno zamieňať s úrokmi z omeškania, ktoré sú sankciou za to, že dlžník mešká so splnením peňažného záväzku. S týmto sa odvolací súd stotožňuje, a práve preto im priznal ich skutočný význam. Cenu (odplatu) za úver má žalobca právoplatne priznanú a mohol si ju už začať' vymáhať. Argumentácia o užívaní peňažných prostriedkov zo strany" delikventných klientov", znevýhodňujúcich riadne platiacich klientov/dlžníkov, patrí medzi časté argumenty zástancov úrokov popri úrokoch z omeškania a opomína sa nelichotivý stav spôsobený úverovaním bez odbornej starostlivosti s podceňovaním bonity spotrebiteľa. Odvolací súd poznamenáva, že dominus nad predčasným zosplatnením úveru je dodávateľ a povaha formulárových zmlúv je aj o panstve dodávateľa nad zmluvnými podmienkami, ktoré pre kontrakt sám pripravil vrátane primeraného sankčného mechanizmu za neplnenie povinnosti vrátiť úver. Úroky ako cena úverovej služby a ich platenie aj napriek tomu, že služba bola jednostranne predčasne ukončená vyvoláva tiež spoločensky nežiadúci stav. Nemali by byť pochybnosti o tom, že úroky predstavujú dôležitý prvok pri podnikaní s úvermi. Žalobca by malo klientov súťažiť s inými obchodníkmi práve s akcentom na úroky a tak prispieť k skvalitneniu verejného života a nižším cenám úverov. Ak sa však prijme názor, že sa úroky máju platiť' aj po splatnosti, potom banka ani nemusí súťažiť o nových klientov, pretože to kruciálne, o čo ide pri tomto podnikaní z pohľadu veriteľa (úroky) má banka zabezpečené od svojich dlžníkov; postačí, že sú v omeškaní. Tak sa vynára inter alia aj otázka stavu obdobného stavu nútenej služby vo vzťahu k dlžníkom po predčasnom ukončení služby (po splatnosti pohľadávky). Z materiálneho hľadiska má default všetky účinky rovnajúce sa skončeniu služby, ktorej cieľom bolo na určitú dobu a na splátky prenechať spotrebiteľovi úverové prostriedky.“

36. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

37. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

38. Podľa Čl. 2 ods. 1 až 3 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty(1). Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo (2). Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu (3).

39. Súd konštatuje, že v prvom rozhodnutí umožnil žalovanému plniť dlh v splátkach po 170,- eur na podklade tvrdení žalovaného, že je práceneschopný, má cukrovku I. typu, pričom požiadal o invalidný dôchodok. Súd hoc to v súčasnosti už nemôže zmeniť situáciu uvádza, že tak rozhodol na základe nesporných tvrdení žalovaného. Súd má za to, že je právom žalobcu sa nezúčastniť pojednávania, ak sa ospravedlní, avšak potom by mal niesť následky v podobe ak v konaní vzniknú skutkové tvrdenia, ktoré sú nesporné. Súd nevidí dôvod na odročovanie pojednávania za účelom preverovania nesporných tvrdení. Ak žalobca chce namietať možnosť napr. plnenia v splátkach, tak je potrebné aby sa žalobca dostavil na pojednávanie a tam priamo rozporoval žalovaným tvrdené skutočnosti. Odhliadnuc od uvedeného súd rozhodol tak, že umožnil žalovanému dlh splniť v lehote 36 mesiacov (hodnota záväzku určeného rozhodnutím súdu ku dňu vyhlásenia rozsudku). Bez ohľadu na uvedené súd viazaný právnym názorom Krajského súdu skúmal podmienky a možnosti na strane žalovaného, t.j. či sú dané dôvody pre umožnenie plnenia dlhu v splátkach. Súd súčasne preskúmal vyjadrenie žalobcu k možnosti plniť dlh v splátkach ako aj predložené rozhodnutia vyšších súdov. Súd vychádzajúc z právneho názoru vyjadreného v zrušujúcom rozhodnutí má za to, že je možné dlžníkovi umožniť splniť dlh v splátkach, pričom v zásade uvedený záver potvrdzujú aj rozhodnutia predložené žalobcom. Súd v prvom rade uvádza, že žalobca štylizoval svoje vyjadrenie do polohy osoby poškodenej, ktorej bolo znemožnené uplatnenie práva na uspokojenie svojej pohľadávky. Súd má za to, že toto ponímanie žalobcu je zásadne nesprávne, nakoľko hoc sa to žalobcovi môže javiť ako nepravdepodobné, práve umožnením plnenia dlhu v splátkach sleduje súd dosiahnutie základného záujmu žalobcu - splnenia pohľadávky, ale aj princípu hospodárnosti a spravodlivosti, t.j. bez neprimeraného zaťaženia dlžníka na základe princípu dobrovoľného splnenia povinnosti, čo môže viesť k najvyššej miere uspokojenia pohľadávky veriteľa. Uvrhnutie dlžníka do dlhovej pasce, kde tento vie, že s nákladmi exekučného konania bude splnenie jeho dlhovo v nedohľadne, môže viesť dlžníka k tomu, aby sa vyhýbal splneniu svojej povinnosti, kdežto vidina možného splatenia záväzku, zas naopak dobrovoľné splnenie pohľadávky. Súd uvádza, že žalovaný ako dlžník už v priebehu pojednávania uviedol, že na splatenie dlhu nemá, a že by ho mohol plniť len prostredníctvom otca, pričom toho času boli uvedené tvrdenia vyhodnotené ako nesporné. Súd tiež uvádza, že pri rozhodovaní o vierohodnosti tvrdení (hoc sú nesporné), vychádza súd aj zo skutočností, ktoré sa nedajú priamo vyjadriť slovami v rozhodnutí, ale ide o vnem samotnej osoby, ktorá skutkové tvrdenia uvádza. Žalobca by to lepšie pochopil, keby na pojednávanie sa dostavil. Každopádne súd podľa výzoru, vyjadrení, celková postoja žalovaného a jeho vystupovania dospel k záveru, že vtedy tvrdené skutočnosti sú pravdivé, a preto mu umožnil plniť dlh v splátkach po 170,- eur, a to paradoxne v záujme žalobcu, aby bola uspokojená jeho pohľadávka, čo najskôr a dobrovoľne. Súd však vychádzajúc z názoru Krajského súdu teda opätovne skúmal možnosti žalovaného splniť dlh, pričom zistil, že žalovaný nie je spoločníkom ani konateľom žiadnej obchodnej spoločnosti, nemá živnosť, nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností v Slovenskej republiky (celoslovenská lustrácia cez katasterportal), v posledných dvoch rokoch bol zamestnaný v mesiacoch január až apríl 2017 s príjmom v hrubom 2.286,67 eur (za štyri mesiace), v súčasnosti zamestnaný nie je, pričom je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 151,80 eur. Súd teda konštatuje, že bolo preukázané ako pravdivé tvrdenie žalovaného o zlom zdravotnom stave, nakoľko inak by mu nebol priznaný invalidný dôchodok. Súd súčasne lustráciou v súdnom systéme zistil, že žalovaný má 7 aktívnych exekučných konaní (27Er/1179/2013, 49Er/5/2016, 47Er/256/2016, 46Er/784/2016, 53Er/879/2016, 47Er/1658/2016, 50Er/567/2017) jedno skončené súdne konanie 32Csp/149/2016 (ktoré nie je predmetom exekúcie na tunajšom súde). Uvedené skutočnosti viedli súd k tomu záveru, že u žalovaného sú splnené podmienky na umožnenie mu platenia dlhu v splátkach, pričom vzhľadom na preukázaný tvrdený negatívny zdravotný stav (stal sa poberateľom invalidného dôchodku, ktorý by nebol priznaný bez závažného zníženia pracovnej spôsobilosti), ako aj zrejmú nemajetnosť (nevlastní žiadne nehnuteľné veci), vychádzajúc z predpokladu, že žalovaný nevlastní ani hodnotné hnuteľné veci, keďže exekúcie na majetok žalovaného (v počte 7) prebiehajú už dlhší čas - najstaršia 5 rokov, a vychádzajúc z jeho príjmu 158,10 eur dospel súd k záveru, že sú dané dôvody na to, aby žalovanému umožnil plniť dlh v splátkach, a to po 198,86 eur, t.j. na dobu 36 mesiacov. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že žalovaný by mal splatiť 5824,80 eur spolu s úrokom 5%, ktorý ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku predstavuje sumu 915,25 eur(delené 36= 25,43 eur), a ak sa má istina splatiť v lehote 3 rokov aj s príslušenstvom (prepočítané ako by sa istina pri úroku 5% mala splatiť do troch rokov), tak základná splátka predstavuje 173,43 eur spolu so splátkou 25,43 eur spolu predstavuje suma splátky 198,86 eur. Súd opätovne uvádza, že splátky určil aj v záujme žalobcu s lehotou splatnosti dlhu 36 mesiacov, pričom ak žalovaný niektorú z nich nezaplatí (ak si rozsudok nepreberie, tak ako si neprevzal predvolanie na pojednávanie), stane sa splatným celý dlh, pričom ak žalobca je toho názoru, že pohľadávku bez problémov môže vymôcť, môže sa následne podať návrh na vykonanie exekúcie, avšak v prípade zastavenia pre nemajetnosť, resp. konkurzu žalovaného, musí rátať s trovami exekúcie, ktoré bude musieť platiť. Súd súčasne konštatuje, že je potrebné zo strany žalobcu zvážiť, či chce podať odvolanie voči splátkam, aby si nepredĺžil konanie oddialením splatnosti z vlastného rozhodnutia.

40. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalobca ako účastník úspešnejší v konaní. Žalobca sa domáhal celkovo zaplatenia sumy 9.815,52 eur vyčíslenej ku dňu vyhlásenia rozhodnutia a tvorenej sumou istiny 6.000,- eur, +241,79 eur vyčíslené úrok z úveru + vyčíslené úroky z omeškania vo výške 943,56 eur (ku dňu vyhlásenia rozhodnutia) + 4,80 eur poistné a vyčíslené úroky z úveru ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vo výške 2623,10 eur, pričom bol úspešný v sume 6.742,32 eur ( čo do istiny 5.984,80 eur, + úroky z omeškania vo výške 2,27 eur + 915,25 eur - vyčíslené ku dňu vyhlásenia rozhodnutia), t.j. jeho úspech predstavuje 68,69 % predmetu konania, vo zvyšku je úspešný žalovaný 31,31 %, čistý úspech žalobcu teda predstavuje 68,69% - 31,31% =37,38 %). Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 37,38 %. K zmene výšky úspechu oproti ostatnému rozhodnutiu došlo z dôvodu, že predmetom konania sú úroky z úveru po splatnosti za dlhšie obdobie ako v prípade prvého rozhodnutia, čo v dôsledku neúspechu žalobcu viedlo k percentuálnemu zníženiu jeho trov.

44. Podľa § 396 ods. 3 CSP, Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

45. Odvolací súd zrušil v časti rozhodnutie súdu prvej inštancie a uložil súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že zaviazal žalovaného k ich náhrade žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca bol plne úspešný v odvolacom konaní.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).