Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/318/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Kataríny Javorčíkovej, v právnej veci žalobcov: 1. Z.. W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX U., žalobkyňa v 2. rade : Z.. W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, Bratislava, obaja zastúpení JUDr. Danuše Tichá, advokátka, Námestie M. Benku 6, Bratislava proti žalovaným: 1. S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, U., 2. J.. E. S.,nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, U., obaja zastúpení : Ivanič & Partners, s.r.o., AK, Dunajská 48, Bratislava, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, v Bratislave, zo dňa 04.01.2016, č. k. 12C/20/2013-212, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, v Bratislave, zo dňa 04.01.2016, č. k. 12C/20/2013-212 p o t v r d z u j e .

Žalovaní v 1. a v 2. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia voči žalovaným, s odôvodnením, že žalovaní porušili svoju zákonnú povinnosť, keď bez predchádzajúceho súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov umiestnili stavebný odpad na spoločnom pozemku a rovnako porušili svoju zákonnú povinnosť, keď neučinili potrebné preventívne opatrenia, na predchádzanie vzniku škôd, či už na zdraví, alebo na majetku, ktoré v dôsledku tohto porušenia povinnosti bezprostredne hrozili. Z dôsledku nekonania žalovaných a bezprostredného ohrozenia zdravia boli žalobcovia nútení plniť za žalovaných to, čo boli povinní plniť oni, a v tejto súvislosti na strane žalovaných došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcov, vo výške nákladov, ktoré boli žalobcovia nútení uhradiť za likvidáciu stavebného odpadu. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s ust. § 454 Občianskeho zákonníka.

2. Konštatoval, že skutočnosť, že sa odpad, ktorý sa nachádzal na pozemku, ktorý patrí spoluvlastníkom bytového domu na U. ulici č. XX medzi stranami sporná nebola. Preto súd prvej inštancie nevykonával dokazovanie na preukázanie samotnej existencie odpadu z dôvodu, že nie je potrebné dokazovať veci, ktoré medzi stranami sporné nie sú. Na základe dôkazov predložených oboma stranami sporu, ale aj z výpovedí samotných strán sporu mal jednoznačne za preukázané, že žalovaní nespochybnili, že by sa odpad na pozemku na U. č. XX v U. nachádzal, avšak tvrdili, že tento odpad nie je odpadom, ktorý by vznikol v súvislosti s prácami, ktorých by boli objednávateľmi v rámci prác, vykonávaných nad rámec zmluvy o dielo č. XX/XXXX, ale ide o odpad, ktorý súvisí so sanáciou havarijného stavu bytového domu. Súd prvej inštancie preto zisťoval, či odpad patril žalovaným z titulu prác, ktoré boli vykonané v súvislosti s prácami dohodnutými na ich vlastné náklady. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia nepreukázali, že v dôsledku nekonania žalovaných a bezprostredného ohrozenia zdravia boli žalobcovia nútení plniť za žalovaných a že v tejto súvislosti došlo na strane žalovaných k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcov, zodpovedajúceho výške nákladov, ktoré boli žalobcovia nútení uhradiť za likvidáciu stavebného odpadu, patriaceho výlučne žalovaným, v súvislosti s prácami vykonávanými mimo rámec zmluvy o dielo č. XX/XXXX. Žalobcovia nepreukázali, že odpad, za odpratanie ktorého bola vystavená faktúra č. XX/XXXX uhradená žalobcami, bol odpad, ktorý vznikol výlučne v súvislosti s prácami naviac, vykonanými u žalovaných a teda odpad, ktorý by tým pádom patril výlučne žalovaným. Súd prvej inštancie z výpovede svedkov Y. a E., fotodokumentácie, na ktorej sa nachádza sporný odpad zistil, že odpad okrem iného pozostával z odpadu, ktorý vznikol jednoznačne z dôvodu sanačných prác vykonávaných v zmysle zmluvy o dielo. Na fotografiách sa na kope odpadu nachádza aj materiál, ktorý bol použitý pri prácach na fasáde bytového domu, z čoho je nepochybné, že táto časť odpadu jednoznačne nepochádza z naviac vykonaných prác u žalovaných, pretože práce súvisiace s prácami na fasáde domu boli medzi stranami nesporné, t.j. že sú to práce vykonané na základe zmluvy o dielo.

3. Tvrdenie žalobcov, že výmena kúpeľne žalovaných bola prácami vykonanými u žalovaných, v rámci prác naviac, vyvracia príloha k faktúre č. XX/XXXX, ktorú vystavil zhotoviteľ diela, prevzatá dňa 15.12.2011, ktorá bola podľa údajov v nej uvedených konečnou faktúrou, v súvislosti s realizáciou stavebných prác v zmysle zmluvy o dielo XX/XXXX. Z faktúry tiež vyplynulo, že v nej boli fakturované aj práce za montáž, demontáž WC, vane, umývadla, obmurovanie kúpeľne a kúpeľňovej vane. Tento dôkaz bol súdu zaslaný správcom bytového domu na žiadosť súdu, na základe návrhu na doplnenie dokazovania prednesených stranami sporu. Vzhľadom na uvedené, žalobcovia nepreukázali vo vzťahu k odpadu, ktorý pozostáva z rozbitých zelených kachličiek a dlažby, ktoré na základe vyjadrenia sporových strán boli z pôvodnej kúpeľne žalovaných, že uvedený odpad vznikol v súvislosti s prácami naviac, ktoré boli nad rozsah zmluvy o dielo. K rozbitým modrým kachličkám, ktoré sa na kope odpadu nachádzajú, súd prvej inštancie zistil, že tieto ako odpad pochádzajú z prác vykonaných v súvislosti so zmluvou o dielo. To preukazuje výpoveď svedka E., ktorý uviedol, že u žalovaných sa ako sanačné práce robila celá chodba, celá kúpeľňa sa rozbúrala, miestnosť napravo s terasou. Bolo treba vymeniť celé kanalizačné potrubie, to bolo v celej chodbe v byte žalovaných dňa 25.10.2011 sa ťahal nový prívod vody, od hodín až po stupačky a to od hlavného uzáveru po stupačky, trasa išla cez susedov až k opornému plotu, kde sú hodiny. Bolo to v rámci domu, cez obývačku žalovaných, pod podlahou, cez chodbu do hlavnej stupačky, ktorá išla cez izbu žalovaných, táto bola rozbúraná kvôli kanalizácii. Bola to izba naľavo, išlo to cez staré WC, cez chodbu do izby. Potrubie išlo pod úrovňou zeme. Navyše z fotodokumentácie, na ktorej sú fotografie z pôvodného stavu bytu žalovaných, mal súd za preukázané, že pôvodná dlažba v chodbe bytu žalovaných bola tvorená práve uvedenými modrými kachličkami. Toto potvrdil aj svedok E. po tom, ako mu boli súdom predložené fotografie odpadu. Zároveň z výpovede svedka ďalej vyplynulo, že v súvislosti so sanáciou kanalizácie vo WC, boli potrebné práce, ktorými sa zasiahlo do podlahy na WC- bolo ich potrebné búrať. V neposlednom rade svedok E. uviedol, že v súvislosti so sanačnými prácami bolo potrebné v byte odporcov vybúrať kachličky v kúpeľni. Ako vyplynulo z priloženej fotodokumentácie predloženej žalovanými, v dokumente nazvanom pôvodný stav, tieto boli tmavo zelenej farby, pričom na kope odpadu sa zbytky rozbitých kachličiek rovnakej farby nepochybne nachádzali, nakoľko súd mal za preukázané, že na kope odpadu sa nachádzali jednak kachličky svetlejšie zelenej farby, rozbité zbytky listel, ako aj obklad tmavo zelenej farby, zhodnej s dlažbou, nachádzajúcom sa na fotografiách v kúpeľni bytu odporcov označenej ako pôvodný stav. Súd prvej inštancie konštatoval, že výmenu stúpačiek, ktoré sa podľa vyjadrení svedka E. mali nachádzať v zemi v chodbe, u ktorých nebolo sporné, že je prácou vykonanou v súvislosti zo zmluvou o dielo a že je prácou vykonanou na spoločných častiach domu, je len ťažko predstaviteľné, že by ju bolo možné vykonať bez odstránenia obkladu, nakoľko z priloženej fotodokumentácie pôvodného stavu bytu nevyplynulo, že by stúpačky , prípadne odpadové rúry boli v byte odporcov vedené nad obkladom. Súd prvej inštancie poukázal na výsluch žalobcu, ako strany sporu, ktorý uviedol, že z bytu žalovaných bolo na základe týchto sanačných prác vyvezené: podlahové krytiny, podlahové betóny, podsypová zem, tehly z priečky vrátane záchodu a špajze dlažby, WC, pričom na pojednávaní rovnako uviedol, že WC nachádzajúce sa na predloženej fotodokumentácii je WC odporcov.

4. K námietke žalobcov ohľadom zvláštnosti toho, že si odporcovia náklady na stavebné práce, ktoré považovali za nevyhnutné na odstránenie havarijného stavu bytového domu nenárokovali voči ostatným vlastníkov bytov v bytovom dome, resp. si tieto náklady neuplatnili ani voči správcovi, súd považuje v danej veci za irelevantnú a s vecou nesúvisiacu, nakoľko v danom prípade prípadné nároky odporcov voči navrhovateľom, či tretím osobám nie sú predmetom konania. Súd prvej inštancie dodal, že na to, aby navrhovatelia úspešne uniesli dôkazné bremeno nestačí aby preukázali, že odpad, ktorí dali odstrániť exitoval, ale je potrebné preukázať, že tento odpad patril výlučne žalovaným a že vznikol výlučne z prác, ktoré boli vykonané ako práce naviac objednané žalovanými, bez toho aby tieto práce mali súvis s prácami vykonanými v rámci zmluvy o dielo.

5. Pokiaľ sa týka trov prvoinštančného konania, súd prvej inštancie uviedol, že o ich trovách rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia v 1. a v 2. Rade, prostredníctvom právnej zástupkyne, a žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovia mali za to, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v ust. § 221 ods. 1 písm. f a písm. h OSP, že súd prvej inštancie pochybil v rámci procesného postupu, ako aj v rámci rozhodovania a že rozsudok nespĺňa zákonom požadované náležitosti, na úplné, zrozumiteľné a presvedčivé rozhodnutie súdu. Poukázali na ust. § 157 ods. 2 OSP a § 132 OSP. Namietali, že súdom prvej inštancie citovaný opis vykonaných dôkazov je podľa žalobcov neštandardný a príliš všeobecný, z neho nevyplýva, ktoré dôkazy súd vo veci vykonal, nie je vôbec zrejmé, ktoré dôkazy boli napokon pred súdom prvej inštancie rozhodujúce, a ako sa súd prvého stupňa vyporiadal s ostatnými navrhovanými dôkazmi. Z odôvodnenia jasne zreteľne nevplýva, na základe akých súdom ustálených skutočností bol ustálený skutkový stav veci a právne ho následne posúdil.

7. Žalobcovia poukázali na ust. § 100 ods. 1, § 118 ods. 1, 2, poukázali na zápisnice o pojednávaniach na súde prvej inštancie a namietali, že konajúci súd v priebehu konania predbežné právne posúdenie stranám sporu neuviedol, a preto tieto nemali žiadnu vedomosť o tom, aké právne významné skutkové tvrdenia strán sporu, konajúci súd považuje za zhodné, a ktoré zostali sporné, a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré súd nevykoná. Strany sporu preto nemali žiadnu vedomosť o tom, ako sa konajúcemu súdu javí predbežné právne posúdenie veci. Vytkli súdu prvej inštancie, že žalobcovia navrhli na pojednávaní zo dňa 30.04.2015 výsluch ďalších svedkov, ktorých však konajúci súd nepredvolal a nevypočul, pričom nevysvetlil, prečo dokazovanie týchto svedkov nebude vykonané. Dôvod, prečo nebolo vykonané dokazovanie týchto svedkov absentuje aj v odôvodnení napadnutého rozsudku. Týmto súd prvej inštancie porušil zákon a to najmä v ust. § 157 ods. 2 OSP. Žalobcovia uviedli, že skutočnosť, že predmetný stavebný odpad na dvore bytového domu sa nachádzal, resp. skutočnosť, v akom období sa na dvore nachádzal, bola a je aj naďalej medzi účastníkmi sporná. Žalobcovia od začiatku konania tvrdili, že po ukončení sanačných prác bol všetok odpad z dvora vyvezený a teda po ukončení sanačných prác v mesiaci december 2011 sa na dvore nenachádzal žiaden stavebný odpad, pričom odpad, ktorého pôvod bol posudzovaný v tomto konaní, vznikol a bol na dvor vyvezený žalovanými až následne v priebehu roka 2012 a pochádzal zo stavebnej činnosti žalovaných, nesúvisiacich s pôvodnými sanačnými prácami. Práve tento odpad bol vyvezený na pokyn žalobcov, žalobcovia uhradili náklady na jeho vývoz. Naopak žalovaní tvrdili, že odpad, ktorého pôvod bol posudzovaný v tomto konaní vznikol v priebehu realizácie sanačných prác a pochádzal z týchto sanačných prác. Tvrdenia účastníkov o existencii odpadu na dvore bytového domu sú rozdielne, nespája ich vecná, ani časová súvislosť. Z odôvodnenia a formulácie súdu prvej inštancie údajne časť predmetného odpadu nepochádzala z prác, naviac vykonaných žalovanými, avšak súd nijakým spôsobom nekonkretizoval, ktorá časť odpadu podľa jeho názoru mala pochádzať z prác naviac, vykonaných žalovanými a teda bola odpadom, ktorého pôvodcami boli žalovaní. Odôvodnenie súdu, že k takémuto záveru dospel na základe výpovede svedkov Y. a fotodokumentácie, je príliš všeobecné, zmätočné a nepreskúmateľné. Žalobcovia namietali výpoveď svedka, ktorý zrejme nebol prítomný na stavenisku počas celej doby realizácie sanačných prác, nebol ani pri vývoze sporného odpadu a preto tento svedok nebol spôsobilý sa vyjadrovať k skutočnostiam, rozhodujúcim pre toto konanie, hodnovernosť ním prezentovanej výpovede je prinajmenšom otázna. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal a neobjasnil prečo a v akom rozsahu na výpoveď svedka Y. prihliadol a ako sa vyporiadal s rozpormi výpovede svedkov E. a Y.. Konštatácia súdu prvej inštancie, že na kope odpadu sa nachádza aj materiál, ktorý bol použitý pri prácach na fasáde bytového domu, nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, z tohto záveru súdu nie je možné zistiť, ktorý konkrétny odpad súd takto posúdil a na základe ktorých konkrétnych fotografií predložených účastníkmi, tak urobil. Na CD/CVD nosičoch, predložených žalovanými sa nachádzajú fotografie zhotovené v mesiacoch 11-12/2011, teda ešte pred ukončením sanačných prác a konečným vývozom stavebného odpadu, pochádzajúceho z týchto sanačných prác, avšak na DV nosiči, ktorý predložili žalobcovia sa nachádza okrem fotodokumentácie pôvodného stavu a fotodokumentácie samotného priebehu sanačných prác aj fotodokumentácia odpadu na dvore bytového domu z obdobia 17-19.07.2012, teda z obdobia kedy bol uskutočnený vývoz odpadu, ktorý hradili žalobcovia, mali za to, že súd prvej inštancie si z výpovede svedka E. vybral len časť jeho výpovede, bez vzájomnej súvislosti so zostávajúcou časťou výpovede tohto svedka. Žalobcovia poukázali na niektoré pasáže svedeckej výpovede svedka E., pričom z jeho odpovedí podľa názoru žalobcov, svedok v plnom rozsahu potvrdil skutočnosť, že svedkom špecifikované konštrukčné práce, teda práce súvisiace so zmenou dispozičného riešenia bytu si ako práce naviac u pána G., resp. u svedka objednali a plnom rozsahu uhradili žalovaní, ako aj skutočnosť, že z týchto prác naviac realizovaných žalovanými pochádzal stavebný odpad, ktorý bol následne na náklady žalobcov vyvezený z dvora bytového domu. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení na strane 10 uvádza, že tento odpad patril výlučne žalovaným a že vznikol výlučne z prác, ktoré boli vykonané ako práce naviac, žalobcovia mali za to, že tento záver je mylný, nebol súdom prvej inštancie náležite objasnený a súd záver prijal na základe nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu, resp. na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcovia poukázali na ustanovenie § 136 OSP a ust. § 157 ods. 2 OSP. Uviedli, že rozsudok súdu prvej inštancie považujú za arbitrárny a nepreskúmateľný.

8. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadrili žalovaní, podaním zo dňa 10.06.2016 a žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a zároveň žalovaným priznal náhradu odvolacích trov konania. Žalovaní mali za to, že v súdnom konaní žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že predmetný stavebný odpad patrí žalovaným. Podľa žalovaných súd prvej inštancie postupoval v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP, vysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, a z ktorých dôkazov vychádzal, tiež odôvodnenie rozsudku je presvedčivé. Súd prvej inštancie konal v súlade s príslušnými ustanoveniami OSP, vrátane ustanovenia § 118 OSP, pričom k možnosti súdu účastníkom uviesť, ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci v zmysle § 100 ods. 2 posledná veta OSP, ide o možnosť, nie o povinnosť prvoinštančného súdu. Žalobcovia síce navrhli vypočuť svedkov Ing. D. Y. a H. X., avšak tých žalobcovia navrhli vypočuť ku skutočnosti, či sa na dvore bytového domu nachádzal odpad, viď zápisnica zo dňa 30.04.2015 - strana 7, pričom tento návrh bol daný na zváženie súdu. Na tomto pojednávaní samotným žalobcom v 1. rade bolo preukázané, že stavebný odpad sa na dvore bytového domu nachádzal, táto skutočnosť nebol medzi účastníkmi sporná a preto nevykonanie týchto dôkazov zo strany žalobcov považujú žalovaní za správne a účelné. Ak žalobcovia považovali za nevyhnutné tieto dôkazy vykonať, mali možnosť svoju potrebu zdôrazniť aj na pojednávaní dňa 14.09.2015, 19.11.2015 a 04.01.2016, kedy súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené, pričom účastníci konania boli v zmysle § 120 ods. 4 OSP riadne poučení a žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie nemali, ako to vyplýva zo zápisnice zo dňa 04.01.2016 strana 6 tejto zápisnice. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že stavebný odpad sa na dvore bytového domu nachádzal a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná, nepovažujú žalovaní za prekvapivú, ako tvrdia žalobcovia vo svojom odvolaní. Táto skutočnosť bola stranám sporu známa od začiatku súdneho konania. Sám žalobca v 1. rade uviedol, viď zápisnica zo dňa 30.04.2015 strana 5, že: „všetok odpad, ktorý bol vyvezený v roku 2012 vznikol na žiadosť pani S., čo dokazuje stavebný denník“. Podotýkame, že sanačné práce na bytovom dome prebiehali v čase od 06/2011 do 12/2011. Žalovaní mali za to, že tvrdenia žalobcov v odvolaní nie sú spôsobilé zásahu do práva žalobcov na spravodlivý súdny proces, nebola žalobcom odňatá možnosť konať pred súdom, nič z uvedeného nespôsobuje nesprávne právne posúdenie tým, že by prvoinštančný súd v súvislosti s uvedeným nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, alebo nedostatočne zistil skutkový stav. Tvrdenia žalobcov v odvolaní nemajú vplyv na právne posúdenie veci a následné rozhodnutie prvoinštančného súdu. Je účelové, že sami žalobcovia ani vo svojom odvolaní jasne neuvádzajú, či stavebný odpad na pozemku ku dňu 15.12.2011 (prevzatie diela sanačných prác) na bytovom dome žalobcom v 1. rade nachádzal, alebo nie a túto svoju povinnosť tvrdenia navyše považujú za pochybenie prvoinštančného súdu. Uvedené sa týka aj žalobcami tvrdených „rozporov a nesúladu vo výpovediach“ svedkov. Takýto postup žalobcov je v rozpore aj so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu.

9. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobcovia nepreukázali, že v dôsledku nekonania žalovaných a bezprostredného ohrozenia zdravia boli nútení plniť za žalovaných a že v tejto súvislosti došlo na strane žalovaných k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcov, zodpovedajúceho výške nákladov, ktoré boli žalobcovia nútení uhradiť za likvidáciu stavebného odpadu, patriaceho výlučne žalovaným, v súvislosti s prácami vykonávanými mimo rámec zmluvy o dielo č. XX/XXXX.. Závery súdu prvej inštancie sú správne .

10. Súd prvej inštancie vyjadrenie žalovaných k odvolaniu žalobcov zaslal právnej zástupkyni žalobcov, ktorá ho prevzala dňa 24.06.2016. Žiadne ďalšie písomné podania strán sporu neboli súdu prvej inštancie predložené.

11. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len . Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01.07.2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 , vrátane článku III ods. 1 CSP.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 , preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

13. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností v súlade s ust. § 185 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ustanovenia súd rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná, z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 .

14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávne žiadne vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, ktoré sa týkajú odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcov zamietol.

16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, zistený z riadne vykonaného dokazovania. Výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, a aj podľa názoru odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu v obsahu spisového materiálu. Dokazovanie vo veci vykonal v dostatočnom rozsahu a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 132 OSP ( procesné ustanovenie platné do 30.06.2016). Dospel aj k správnym skutkovým a právnym záverom, že žalobcovia v konaní nepreukázali, že by v dôsledku nekonania žalovaných a bezprostredného ohrozenia zdravia boli žalobcovia nútení plniť za žalovaných a že by na strane žalovaných došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcov a to vo výške nákladov, ktoré podľa žalobcov boli nútení uhradiť za likvidáciu stavebného odpadu, ktorý mal podľa tvrdenia žalobcov patriť výlučne žalovaným, ktorý vznikol v súvislosti s prácami vykonanými mimo rámec zmluvy o dielo č. X/XXX1. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna skutočnosť, alebo okolnosť. Svoj právny záver súd prvej inštancie aj dostatočným spôsobom odôvodnil, keď vec právne posúdil v súlade s ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 454 Občianskeho zákonníka. Námietka žalobcov v odvolaní, že záver súdu je nesprávny a mylný, keď súd prvej inštancie mal nesprávne zistiť skutkový stav, resp. nesprávne právne vec posúdiť (strana 7 odvolania) samotní žalobcovia v žalobe poukázali na právne posúdenie žaloby v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka. I keď súd nie je viazaný právnym posúdením strany sporu, vec samu súd prvej inštancie správne právne posúdil. Súd prvej inštancie rozhodnutie aj dostatočným spôsobom odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP (platný do 30.06.2016), podal dostatočne zrozumiteľný výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku, ktorým žalobu žalobcov zamietol. K námietke žalobcov, že na strane 4 napadnutého rozsudku súd prvej inštancie až neštandardne a všeobecne citoval opis vykonaných dôkazov, odvolací súd uvádza, že takýto postup súdu prvej inštancie nie je neštandardný, pretože z kontextu celého rozhodnutia súdu prvej inštancie po opísaní písomných a ústnych stanovísk strán sporu, súd prvej inštancie (na strane 4) poukázal na vykonané dokazovanie, ktoré následne (na strane 4 až 8) podrobne odôvodil, rozviedol, aké konkrétne dôkazy vykonal, ako sa k nim vyjadrili v priebehu prvoinštančného konania strany sporu, zdôraznil, ktoré skutočnosti namietali, podrobne súd prvej inštancie poukázal na výpoveď svedkov E. a svedka Y.. Pokiaľ žalobcovia namietajú skutočnosť, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie ďalších svedkov na preukázanie dôvodnosti žaloby H. X. a Z.. D. Y., v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nemusel vykonať všetky dôkazy, ktoré mu navrhli strany sporu, ale len tie, ktoré boli relevantné a viedli k rozhodnutiu vo veci samej. Bolo len na rozhodnutí súdu, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie. Ak dôkazy, ktoré súd vykonal, náležite odôvodňovali jeho konečné rozhodnutie vo veci samej, ktoré je zrozumiteľné, preskúmateľné a možno z neho vyvodiť, z akých podstatných skutočností súd vychádzal, a ako tieto skutočnosti právne vyhodnotil, nie je možné ani súdu vyčítať, že nevykonal všetky navrhnuté dôkazy. Vykonávanie dôkazov irelevantných pre konanie je v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Navyše, ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní pred súdom prvej inštancie zo dňa 30.04.2015 (č.l.105) žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu dávali na zváženie súdu výsluch svedkov H. X. a Z.. D. Y., pričom H. X., ako svedok mal vypovedať (keďže vykonával lešenárske práce v susedstve bytového domu), a mal by sa vyjadriť, či v čase, keď toto lešenie bolo montované, sa na dvore bytového domu nachádzal odpad, pričom u svedka Z.. D. Y., ako vlastníka bytu, žalobcovia bližšie neuviedli, na akú okolnosť mal byť tento svedok vypočutý, išlo o vlastníka bytu v bytovom dome. Navyše súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že odpad sa nachádzal na pozemku, patriacom spoluvlastníkom bytového domu, táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná a preto súd prvej inštancie konštatoval, že dokazovanie zamerané na preukázanie samotnej existencie odpadu, vzhľadom na účelnosť, hospodárnosť, ako aj kontradiktórnosť zásady Civilného sporového poriadku nevykonával z dôvodu, že nie je potrebné dokazovať veci, ktoré medzi účastníkmi sporné nie sú. Neobstojí preto odvolacia námietka žalobcov, že v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje dôvod, prečo súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom týchto navrhovaných svedkov.

17. K námietke žalobcov, že sa súd nijakým spôsobom nevysporiadal a neobjasnil prečo, a v akom rozsahu na výpoveď svedka Y. prihliadol, odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom na zdôraznenie správnosti poukazuje na výpovede žalovaných, ktoré sú uvádzané v odôvodnení rozhodnutia na č.l. 5-6 odôvodnenia, v súvislosti s dvoma konfliktmi, ktoré vznikli v súvislosti s postupom pri odkrývaní dôvodov havarijného stavu, keď pracovníci firmy, ktorí mali realizovať sanačné práce (pán G.) sa pokúsili tento stav vyriešiť len výkopom v časti, kde viedlo kanalizačné potrubie, bez odstránenia podláh až na základy domu a bez výmený hydroizolácie, následne pri konflikte, kedy pán G. mal vystaviť faktúru č. XX/XXXX za práce, ktoré ešte neboli vykonané, pričom z dôvodu, že žalovanú v 2. rade prestal pán G. prizývať ako stavebný dozor, pani S. požiadala Z.. Y., ako odborníka v oblasti stavebníctva, aby dozrel na sanačné práce v jej byte. Následne z výpovede svedka Y. vyplynulo, že zastupoval žalovaných a vykonával stavebný dozor, túto skutočnosť žalobcovia žiadnym spôsobom nenamietali. Y. Y. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že na 95% sanácie sa museli vykonať v byte žalovaných, keď išlo o totálnu deštrukciu ležatých rozvodov, kanalizácie, a došlo zároveň i k znefunkčneniu tejto kanalizácie podmytiu základov, k trhlinám i v nosných konštrukciách, keď zavlhlo murivo od fekálnej vody, čím bol najviac postihnutý práve byt žalovaných v 1. a 2. rade, nakoľko tento byt sa nachádzal na najnižšom podlaží bytového domu. Sanáciu zabezpečoval správca, pričom svedok konštatoval, že všetky práce, ktoré sa zakrývajú sa musia prebrať a musí byť o tom zápis v stavebnom denníku. Namietal, že samotná kanalizácia pod podlahou nebola vyspádovaná, práve na jeho pripomienky zhotoviteľ následne kanalizáciu rozobral a opravil v zmysle normy. Z dôvodu, že kanalizácia viedla cez chodbu žalovaných, vrátane izieb a miestnosti veľa schodiska, podlaha bola celá podmáčaná fekáliami. Pri búraní podláh došlo v miestnostiach k porušeniu izolácie, keďže podľa výpovede svedka starú izoláciu pri stenách nebolo možné spojiť s novou izoláciou, táto bola vybúraná až po murivo a následne z týchto dôvodov bolo potrebné zrušiť aj priečku medzi izbou 1 a 2. Y. sa vyjadroval i k odpadu, ktorý vznikol pri tejto činnosti, mal za to, že zhotoviteľ bol povinný odstrániť všetok odpad, ktorý vznikol pri jeho činnosti a konštatoval, že dielo bolo prevzaté neoprávnene. Súd prvej inštancie teda svedkom, ktorý sa zúčastňoval za žalovanú v 2. rade ako stavebný dozor, sám poukázal na tú skutočnosť, že stavebný dozor bol dovtedy vykonávaný osobami, ktoré na to nemali ani oprávnenie. Námietky žalobcov, že svedok nevedel konkretizovať, kedy bol prítomný na stavenisku, či bol tam počas celej doby realizácie sanačných prác, a podľa žalobcov zrejme nebol prítomný ani pri vývoze sporného odpadu, odvolací súd uvádza, že z výpovede svedka č.l. 189 vyplynulo, že nebol prítomný na stavbe počas celého trvania stavebných prác z dôvodu, že nebol prizvaný na preberanie práce, pričom nebola prizvaná ani žalovaná v 2. rade a na otázku či bol osobne prítomný na stavenisku svedok uviedol, že počas celej výstavby ani raz nedostal stavebný denník, inak by zapisoval jeho prítomnosť, pričom stavebný denník nebol ani raz na stavbe, stavebný denník mu nebol predložený ani na základe jeho požiadavky. Niektoré vady, na ktoré svedok poukázal, však boli realizátorom sanačných prác odstraňované.

18. K odvolacej námietke žalobcov, že súd prvej inštancie nijakým spôsobom nekonkretizoval, ktorá časť odpadu mala pochádzať z prác naviac vykonaných žalovanými, teda bola odpadom, ktorého pôvodcami boli žalovaní, odvolací súd poukazuje na výpoveď žalovaných, ktorí nepopreli, že odpad bol, avšak poukazuje nielen na výpoveď žalovaných, ale aj na výpoveď svedka Y. a správne konštatovanie súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že bolo povinnosťou žalobcov preukázať, že ide o odpad z prác žalovaných v 1. a 2. rade, navyše mimo zmluvy o dielo č. X/XXXX.

19. K odvolacej námietke žalobcov, že súd opätovne neuviedol, ktoré konkrétne časti výpovede svedka E. mali potvrdiť záver súdu prvej inštancie, podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie tieto žalobcami uvádzané skutočnosti vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keď poukázal na faktúru žalovaných v 1. a 2. rade za práce, ktoré si sami objednali a ktoré vystavil práve svedok E., pričom išlo o práce, z ktorých nevznikal odpad, čo potvrdil vo svojej výpovedi jednak žalovaný v 1. rade, vrátane svedka Y.. Samotní žalobcovia v 1. a 2. rade predmetný odpad nevedeli konkretizovať a špecifikovať. Naopak z obsahu spisu vyplýva, že svedok T. E. vydal dva daňové doklady faktúry a to faktúru č. XX/ XXXX, ktorá je žurnalizovaná na č.l. 36 spisu, písanú na PC a druhú faktúru, ktorá je založená na č.l. 183, ktorá je taktiež označená ako faktúra č. XX/XXXX, avšak je písaná rukou, jedná sa o ten istý obsah (nakládka, presun a odvoz stavebného odpadu 4x kontajner z prestavby bytu č. 1 v dohodnutej cene 1104 eur s DPH. Žalobcovia v priebehu prvoinštančného konania nepotvrdili, či skutočne išlo o dohodnutú cenu. Samotný svedok na pojednávaní dňa 19.11.2015 (č.l.163 a 164), nevedel vysvetliť prečo vystavil dve faktúry na sumu 1104 eur, avšak obe sú z 23.08.2012, pričom svedok bližšie nevedel uviesť, čo znamená 3,369 ks nakládky kontajnera a presun hmôt, vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že ide pravdepodobne o tony - „zhruba“, potvrdil však, že faktúra č. 1X/XXXX bola vystavená za odpad, ktorý sa nachádzal na pozemku po zrealizovaní stavby pána G..

20. K odvolacím námietkam žalobcov k poukázaniu na výpoveď svedka E., odvolací súd uvádza, že správne súd prvej inštancie vychádzal i z výpovede tohto svedka, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že sa búrali priečky podľa, podlahy, komín, vysprávky omietok vo veľkých miestnostiach, komplet maľovky a kúrenie, následne súd prvej inštancie poukázal na faktúru pre žalovaných v 1. a 2. rade za práce, ktoré si sami objednali túto faktúru vystavil priamo svedok E. pre žalovaných v 1. a v 2. rade. Z popisu prác tejto faktúry (č.l. 185 spisu) vyplýva, aké práce svedok pre žalovaných v 1. a v 2. rade vykonával, z tejto faktúry a výpovede svedka nevyplýva, že priečky búral a že by si ich navyše dal od žalovaných v 1. a 2. rade uhradiť. I podľa odvolacieho súdu na základe vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že priečky sa búrali v rámci sanácie, to vyplýva i z výpovede svedka E. a svedka Y..

21. Neobstojí preto námietka žalobcov, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pretože obsah odvolania žalobcov nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, priznal odvolací súd úspešným žalovaným v odvolacom konaní nárok voči žalobcom na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 .