Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Sa-18-2018.pdf
PDF · 124.36 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sa/18/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobkyne K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, XXX XX E., právne zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Harvišom, AK, so sídlom Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 18.01.2018 č. XXX XXX XXXXX, v sociálnych veciach, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1 číslo XXX XXX XXXXX zo dňa 18.01.2018 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. P r i z n á v a žalobkyni nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím zo dňa 18.01.2018 č. XXX XXX XXXXX odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXXX zo dňa 04. júla 2017 zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.
2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 04.07. 2017 č. XXX XXX XXXXX zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 2. mája 2017. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán 1. stupňa citoval ustanovenie § 65 ods. 1, § 184 ods. 1, § 185 ods. 1, ods. 3, § 113 ods. 2, § 118 ods. 1, 2 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že manžel žalobkyne C. A. bol ku dňu smrti, t. j. k 1. decembru 2016 poberateľom invalidného dôchodku a písomnou žiadosťou si neuplatnil nárok na starobný dôchodok a na jeho výplatu. Správny orgán 1. stupňa konštatoval v závere, že manžel žalobkyne nebol poberateľom starobného dôchodku a neuplatnil si nárok na starobný dôchodok a jeho výplatu. V súlade s ustanovením § 113 ods. 2 zákona číslo 462/2003 Z.z. nárok na dávku a nárok na jej výplatu zanikol dňom smrti manžela žalobkyne preto žalobkyňa nie je oprávnenou osobou na podanie žiadosti o priznanie starobného dôchodku jej manželovi.
3. Proti rozhodnutiu správneho orgánu 1. stupňa podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím z dôvodu, že nebohý manžel účastníčky konania C. A. dovŕšil dôchodkový vek dňa 19. novembra 2004 vo veku 60 rokov. V uvedený deň spĺňal podmienky nároku na starobný dôchodok. Nárok na starobný dôchodok pre jej manžela vznikol podľa ustanovenia § 80 ods. 2 zákona číslo 461/2003 Zb.. Zároveň podľa ustanovenia § 81 ods. 1 citovaného zákona C. A. od uvedeného termínu vznikol právny nárok na výplatu starobného dôchodku vo vyššej čiastke namiesto dovtedy vyplácaného invalidného dôchodku. V odvolaní ďalej namietala, že ak sú splnené podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku a starobného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok podľa ustanovenia § 80 ods. 2 zákona číslo 461/2003 Zb. vypláca sa iba 1 dôchodková dávka a to tá, ktorá je vyššia. Manželovi žalobkyňa aj napriek nároku na vyšší starobný dôchodok bol v období od 19. novembra 2004, kedy mu vznikol nárok na vyšší starobný dôchodok a to až do jeho smrti, to je do 1. decembra 2016 v rozpore s citovanými ustanoveniami zákona číslo 461/2003 Z.z. vyplácaný iba nižší invalidný dôchodok. Nevyplatený rozdiel, ktorý vznikol vyplácaním nižšieho invalidného dôchodku manželovi žalobkyne sa považuje v rámci dedičského konania za oprávnenú pohľadávku voči Sociálnej poisťovni, ústredie, ktorú žalobkyňa zdedila a ktorú si uplatňuje a žiada uhradiť Sociálnou poisťovňou, ústredie v súlade s citovanými k uvedenými ustanoveniami, pričom žiada o priznanie starobného dôchodku C. A. od XX. novembra XXXX do 30. novembra 2006 a vyplatenie súm na jeho starobnom dôchodku, aj keď si tento nárok a jeho výplatu neuplatnil.
4. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa si neformálnou žiadosťou zo dňa 2. mája 2017 prostredníctvom právneho zástupcu požiadala o priznanie starobného dôchodku zomretému manželovi C. A. narodený XX. februára XXXX zomrelý 1. decembra XXXX a o vyplatenie splatných súm na jeho starobnom dôchodku za obdobie od 19. novembra 2004 do 30. novembra 2016.
II.
5. O odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu 1. stupňa Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXXX zo dňa 4. júla 2017 rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXXX zo dňa 18.01.2018.
6. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie, priloženú spisovú dokumentáciu žalobkyne v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny a preto napadnuté rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa je potrebné potvrdiť. Rozhodnutie odôvodnil tým, že poukázal na odvolacie námietky žalobkyne, popísal priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom 1. stupňa, najmä citoval ustanovenia § 218 ods. 1, 2, § 184 ods. 1, § 185 ods. 1, 3, § 113 ods. 2, § 118 ods. 1, 3, § 109 ods. 2, zákona číslo 461/2003 Z.z..
7. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že manžel účastníčky konania pán C. A. narodený XX.X.XXXX zomrelý 1. decembra XXXX dosiahol v súlade s ustanovením § 65 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. dovŕšením 60 roku veku 19. novembra 2004. Žalovaný mal zo spisovej dokumentácie účastníčky konania a jej manžela preukázané, že nárok na starobný dôchodok a nárok na jeho výplatu si neuplatnil zomretý manžel účastníčky konania pán C. A., ktorému mal tento nárok vzniknúť v súlade s ustanovením § 185 ods. 3 zákona číslo 461/2003 Z.z.. Nárok na starobný dôchodok za neho uplatnila účastníčka konania neformálnou žiadosťou zo dňa 2. mája 2017, ktorá zároveň žiadala o vyplatenie splatných súm dôchodku. Nárok na výplatu starobného dôchodku manželovi účastníčky konania v súlade s ustanovením § 113 ods. 2 zákona číslo 461/2003 Z.z. zaniklo dňom smrti manžela, ktorý splnil podmienky nároku na starobný dôchodok a podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku. Žalovaný mal zo spisovej dokumentácie účastníčky konania preukázané, že jej manžel C. A. bol ku dňu smrti, t.j. k 1. decembru XXXX poberateľom invalidného dôchodku a písomnou žiadosťou si neuplatnil nárok na starobný dôchodok a na jeho výplatu.
8. Žalovaný konštatoval, že žiadosť o priznanie starobného dôchodku manželovi účastníčky konania pánovi C. A. od 19. novembra 2004 a o vyplatenie splatných súm na jeho starobnom dôchodku za obdobie od 19. novembra 2004 do 30. novembra 2016 bola zamietnutá z dôvodu, že manžel nebol poberateľom starobného dôchodku a neuplatnil si nárok na starobný dôchodok a jeho výplatu. V súlade s ustanovením § 113 ods. 2 zákona číslo 461/2003 Z.z. nárok na dávku a nárok na jej výplatu zanikol dňom smrti manžela preto účastníčka konania nie je oprávnenou osobou na podanie žiadosti o priznanie starobného dôchodku po nebohom manželovi.
9. K námietke žalobkyne v odvolaní týkajúcej sa poukazu na ustanovenie § 80c ods. 2 zákona číslo 461/2003 Z.z. žalovaný uviedol že uvedená námietka je nedôvodná s poukazom na § 109 ods. 2 zákona číslo 461/2003 Z.z., podľa ktorého nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Žalovaný konštatoval, že invalidný dôchodok manžela účastníčky konania sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku poistenca považuje za starobný dôchodok iba na účely jeho ďalšieho financovania zo základného fondu starobného poistenia. Na účely zvýšenia podľa § 82 a § 293dq a § 293dr zákona číslo 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov bol stále invalidným dôchodkom. Manžel účastníčky konania pán C. A. bol ku dňu smrti t.j. k 1. decembru 2016 poberateľom invalidného dôchodku, ktorý sa iba považoval za starobný dôchodok, ale písomnou žiadosťou si pán C. A. neuplatnil nárok na starobný dôchodok a na jeho výplatu žiadosť o priznanie starobného dôchodku manželovi účastníčky konania na jeho náklady od 19. novembra 2004 a o vyplatenie splatných súm na jeho starobnom dôchodku za obdobie od 19. novembra 2004 do 30. novembra 2016 bola preto správne zamietnutá z dôvodu, že manžel učešú účastníčky konania nebol poberateľom starobného dôchodku a neuplatnil si nárok na starobný dôchodok a jeho výplatu v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení.
10. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že odvolanie účastníčky konania nie je dôvodné.
III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
11. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo XXX XXX XXXXX zo dňa 18.1.2018. Žalobkyňa namietala, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, keď opakovane tvrdí, že podľa ustanovenia § 109 ods. 2 zákona číslo 461/2003 Zb. nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Uvedená skutočnosť je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, keďže táto vada v konaní správneho orgánu, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia nebola prejednaná, resp. sa s ňou odvolací orgán nevysporiadal, iba konštatoval, že v zmysle zákona číslo 461/2003 Zb. o sociálnom poistení sa invalidný dôchodok, poberateľom ktorého bol jej manžel iba považoval za starobný dôchodok a písomnou žiadosťou si pán Ján A. neuplatnil nárok na starobný dôchodok a na jeho výplatu.
12. Žalobkyňa namietala, že pri posudzovaní, či bol pán C. A. poberateľom starobného dôchodku alebo sa iba považoval za poberateľa starobného dôchodku je zo strany žalovaného iba hra so slovíčkami, s ktorou sa ako správny orgán pri posudzovaní podaného odvolania nevysporiadal. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 80 ods. 2 zákona číslo 461/2003 Zb. v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2004 aj § 81 ods. 1.
13. Žalobkyňa namietala, že písomná žiadosť, ktorou si mal podľa rozhodnutia žalovaného manžel žalobkyne C. A. uplatniť nárok na starobný dôchodok a na jeho výplatu sa vyžaduje až novelou zákona číslo 461/2003 Zb. o sociálnom zabezpečení to je od 1.1.2004. Manželovi žalobkyňa aj napriek nároku na vyšší starobný dôchodok bol v období od 19.11.2004, kedy mu vznikol nárok na vyšší starobný dôchodok až do jeho smrti to je 1.12.2006 neoprávnene vyplácaný stále nižší invalidný dôchodok a to v rozpore s ustanoveniami zákona číslo 461/2003 Zb. o sociálnom poistení.
14. Žalobkyňa považuje rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa za vydané v rozpore so zákonom, pretože sa zakladá na nedostatočne zistenom skutkovom stave v nesprávnom právnom posúdení veci, v konaní žalovaného boli zistené vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a týmto rozhodnutím bola žalobkyňa ukrátená na svojich právach.
Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovaného
15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným vyjadrením, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 3.4.2018. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na námietky žalobkyne uvedené v žalobe, popísal priebeh administratívneho konania , zistený skutkový stav správnym orgánom 1. stupňa, zistený skutkový stav odvolacím orgánom a v celom rozsahu sa pridržal odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalovaný konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že nárok na starobný dôchodok a nárok na jeho výplatu si neuplatnil zomretý manžel žalobkyni C. A., ale nárok na starobný dôchodok zaňho uplatnila žalobkyňa neformálnou žiadosťou zo dňa 2. mája 2017, ktorá zároveň žiadala o vyplatenie splatných súm dôchodku. Konštatoval, že zo spisovej dokumentácie žalobkyne vyplýva, že jej manžel C. A. bol ku dňu smrti t.j. k X.XX.XXXX poberateľom invalidného dôchodku a písomnou žiadosťou si neuplatnil nárok na starobný dôchodok a nárok na jeho výplatu. Žalobkyňa nie oprávnenou osobou na podanie žiadosti o priznanie starobného dôchodku po nebohom manželovi v súlade s ustanovením § 113 ods. 2 zákona číslo 461/2003 Z.z.. Invalidný dôchodok manžela žalobkyne sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku poistenca považuje za starobný dôchodok iba na účely jeho ďalšieho financovania zo základného fondu starobného poistenia. Žalovaný k námietke žalobkyne, že generálny riaditeľ žalovanej v napadnutom rozhodnutí sa nevysporiadal so všetkými námietkami uviedol, že je nedôvodná, nakoľko v napadnutom rozhodnutí boli uvedené všetky dôvody, pre ktoré bola žiadosť žalobkyne zamietnutá t.j. všetky zákonné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že starobný dôchodok nebohému manželovi žalobkyne nemôže byť priznaný. Námietku žalobkyne, že písomná žiadosť na uplatnenie nároku na starobný dôchodok sa vyžaduje až novelou zákona číslo 461/2003 Z.z. t.j. od 1. januára 2004 žalovaný uviedol, že je právne irelevantná, nakoľko nárok na starobný dôchodok manželovi žalobkyne vznikol už za účinnosti zákona 461/2003 Z.z. dňa 19. novembra 2004 to znamená, že už v tomto čase si manžel žalobkyne mohol uplatniť nárok na starobný dôchodok a nárok na jeho výplatu. Žalovaný sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovaného zo dňa 18. januára 2018 a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia správneho orgánu 1. stupňa zo dňa 4. júla 2017, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím žalovaného. Žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žiada, aby Krajský súd podľa ustanovenia § 190 správneho súdneho poriadku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň uviedol, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne k vyjadreniu žalovaného
16. Žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 17.5.2018 v, ktorom zotrvala na doterajších vyjadreniach. Uviedla, že boli splnené podmienky nároku na výplatu dávky manžela pani žalobkyne z dôvodu, že aj keď nebola z jeho strany uplatnená žiadosť o starobný dôchodok tak ako to tvrdí žalovaný nárok na jej výplatu mu vznikol. Opätovne poukázal na ustanovenia § 80 ods. 2 a § 81 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z.. Žalobkyňa opätovne namietala, že v čase, keď manželovi žalobkyne vznikol na jeho výplatu nárok nebol viazaný povinnosťou si uplatniť písomnou žiadosťou.
Podstatné zhrnutie argumentov žalovaného k vyjadreniu žalobkyne
17. Žalovaný sa k podaniu žalobkyne vyjadril písomne podaním doručeným správnemu súdu dňa 8.6.2018, v ktorom uviedol, že žalobkyňa neuviedla v svojom podaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na posúdenie nároku na výplatu starobného dôchodku manžela žalobkyne preto sa žalovaný naďalej pridržiava svojho písomného vyjadrenia a trvá na skutkových a právnych dôvodoch uvedených v rozhodnutí žalovaného zo dňa 18.1.2018 a taktiež naďalej trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia správneho organu i stupňa zo dňa 4. júla 2017, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím žalovaného.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
18. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
19. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
20. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
21. Podľa § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.
22. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
24. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
25. V tretej hlave SSP je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach.
26. Podľa § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
27. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
28. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
29. Podľa § 199 ods. 3 „SSP“ ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
30. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
31. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
32. Správny súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP rozhodol bez pojednávania (§107 ods. 2 SSP), lebo nezistil, že by týmto postupom bolo porušené ust. § 107 ods. 1 SSP a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
33. Správny súd v danej veci považuje za potrebné uviesť, že správnu žalobu posudzoval podľa § 202 ods. 2 SSP neformálne, neviazanúc rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP), čo znamená, že preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.
34. Krajský súd v Prešove, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
35. Krajský súd konštatuje, že z obsahu administratívneho a súdneho spisu vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 z 04.07.2017, podľa § 113 ods.2, § 118 a § 185 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zamietla žiadosť žalobkyne zo dňa 2. mája 2017 o priznanie starobného dôchodku jej manželovi C. A. od 19. novembra 2004 a o vyplatenie splatných súm na jeho starobnom dôchodku za obdobie od 19. novembra 2004 do 30. novembra 2016, pretože manžel žalobkyne nebol poberateľom starobného dôchodku a neuplatnil si nárok na starobný dôchodok a jeho výplatu. Žalobkyňa proti predmetnému rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namieta, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím z dôvodu, že neb. manžel účastníčky konania C. A. dovŕšil dôchodkový vek v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov dňa 19. novembra 2004, vo veku 60 rokov. Podľa ustanovenia § 80 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a zároveň podľa § 81 ods.2 citovaného zákona Jánovi A. od uvedeného termínu vznikol právny nárok na výplatu starobného dôchodku vo vyššej čiastke, namiesto dovtedy vyplácaného starobného dôchodku. Právny zástupca ďalej uviedol, že ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku a starobného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok podľa ustanovenia § 80 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. vypláca sa iba jedna dôchodková dávka a to tá, ktorá je vyššia. Manželovi účastníčky konania aj napriek nároku na vyšší starobný dôchodok bol v období od 19. novembra 2004, kedy mu vznikol nárok na vyšší starobný dôchodok a to až do jeho smrti, t. j. do 1. decembra 2016 v rozpore z citovanými ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. vyplácaný iba nižší invalidný dôchodok. Nevyplatený rozdiel, ktorý vznikol vyplácaním nižšieho invalidného dôchodku manželovi účastníčky konania považuje právny zástupca v rámci dedičského konania, ako jeho oprávnenú pohľadávku voči Sociálnej poisťovni, ústredie, ktorú účastníčka konania (ako jedna zo zákonných dedičov) zdedila, a ktorú si týmto uplatňuje a žiada uhradiť Sociálnou poisťovňou, ústredie v súlade s citovanými hore uvedenými ustanoveniami, pričom žiada o zohľadnenie dôvodov odvolania a žiada o vydanie nového rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku C. A. od 19. novembra 2004 do 30. novembra 2016 a vyplatenie súm na jeho starobnom dôchodku, aj keď si tento nárok a jeho výplatu neuplatnil. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné a rozhodnutím č. 475 XXX XXXX X zo dňa 18.01.2018, podľa §218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, bolo odvolanie žalobkyne, podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. č. XXX XXX XXXX 0 z 04.07.2017, vo veci zamietnutia žiadosti o priznanie starobného dôchodku zomretému manželovi C. A. a o vyplatenie splatných súm na jeho starobnom dôchodku za obdobie od 19.11.2004 do 30.11.2016 zamietnuté v celom rozsahu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.
36. Zo spisov správny súd zistil, že žalobkyňa neformálnou žiadosťou zo dňa 2. mája 2017 požiadala o priznanie starobného dôchodku zomretému manželovi C. A. a o vyplatenie splatných súm na jeho starobnom dôchodku za obdobie od 19.11.2004 do 30.11.2016.
37. Správny súd po preskúmaní pripojeného administratívneho spisu ustálil, že kľúčovou a pre rozhodnutie vo veci zásadnou otázkou, ktorá bola medzi účastníkmi konania sporná, bola otázka, či manžel žalobkyne bol ku dňu smrti poberateľom starobného dôchodku alebo sa iba ako poberateľ invalidného dôchodku za poberateľa starobného dôchodku považoval.
38. Správny súd konštatuje, že rozhodnutie správneho orgánu musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Je nepochybné, že vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy povinnosťou správneho orgánu je rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní a zodpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, alebo povinnosti, ktorý bol predmetom správneho konania.
39. Preskúmaním spisového materiálu dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Je potrebné, aby správny orgán náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu, aby boli zachované práva posudzovaných osôb. Správny súd poukazuje na to, že odôvodnenie rozhodnutia je popri jeho výrokovej časti ďalšou a nemenej dôležitou náležitosťou rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedenie skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Odôvodnenie musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Správny orgán je povinný v odôvodnený v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t.j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádza pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, príp. s námietkami k vykonaným dôkazom. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť i záver o tom, t.j. skutočnosti, na základe čoho považoval za nepochybne zistené posúdiť ich právny význam, vysloviť úsudok o predmete konania a uviesť, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia. Pri právnom posúdení veci však nestačí iba citácia právneho predpisu alebo odkaz naň, ale je potrebné, aby sa vyložil obsah právnej normy tak, aby bol účastníkom konania zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.03.2011 v konaní pod sp. zn. 3Sžo/83/2010).
40. Rozhodnutie žalovaného tieto zákonom požadované náležitosti neobsahuje, v dôsledku čoho ho súd posúdil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. Aby súd mohol žalobou napadnuté rozhodnutie v rozsahu v dôvodoch žaloby náležite preskúmať, musí byť výrok rozhodnutia správneho orgánu riadne a dostatočne odôvodnený. V opačnom prípade je možné súdny prieskum napadnutého rozhodnutia zrealizovať. Po oboznámení sa s obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného súd dospel k záveru, že žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nedostatočne vysporiadal so žiadosťou žalobkyne o priznanie starobného dôchodku zomretému manželovi C. A. a o vyplatenie splatných súm na jeho starobnom dôchodku za obdobie od 19.11.2004 do 30.11.2016.
41. Zároveň správny súd poukazuje na to, že problematike týkajúcej sa povinnosti náležíte zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky - napr. v náleze č. sp. zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010. Ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov (týka sa aj rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy) sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležíte odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia rozhodnutia teda musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností neboli zhodnotené. Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež zdôraznil, že orgán štátnej moci by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé, odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné a je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.
42. Správny súd sa ďalej v odôvodnení rozsudku považuje za potrebné pre uplatnenie práva na spravodlivý proces vyjadriť k jednotlivým podstatným žalobným námietkam žalobcu. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vyplýva, že úlohou súdu nie je argumentovať ku každej žalobcom vznesenej žalobnej námietke, ale vysporiadať sa s tými, ktoré sú pre konanie podstatnými.
43. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2Sžo/24/2013 z 18.06.2014 uviedol, že súčasťou základného práva účastníka na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo „na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“. Zároveň uviedol, že všeobecný súd „nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam“. Následne uviedol, že rozhodnutie musí „obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky“. Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako uviedol: „Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „ právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2Sžo/24/2013 z18.06.2014 uviedol: „Európsky súd pre ľudské práva, ale zároveň pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9.decembra 1994, Annuaire, séria Ač. 303 Aač. 303 B).
44. V konaní bolo preukázané, že so zásadnými námietkami žalobkyne, ktorými napáda zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu 1. stupňa spočívajúce v jej tvrdení, že podľa ustanovenia § 80 ods. 2 a § 81 ods. 2 zákona č. 461/2003 Zb. C. A. od uvedeného termínu vznikol právny nárok na výplatu starobného dôchodku vo vyššej čiastke, namiesto dovtedy vyplácaného starobného dôchodku, pričom manželovi účastníčky konania aj napriek nároku na vyšší starobný dôchodok bol v období od 19. novembra 2004, kedy mu vznikol nárok na vyšší starobný dôchodok a to až do jeho smrti, t. j. do 1. decembra 2016 v rozpore z citovanými ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. vyplácaný iba nižší invalidný dôchodok, sa nedostatočne a nesprávne zaoberali, ako aj nedali na ňu náležitú odpoveď. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, je odôvodnenie prvostupňového správneho rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného v danej veci podľa názoru správneho súdu formalistické, a teda ako zjavne nezdôvodnené a tým aj nesúladné s právami podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
45. Súd konštatuje, že z prvostupňového správneho rozhodnutia nevyplýva jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom postup správneho orgánu prvého stupňa pri rozhodovaní o žiadosti o priznanie starobného dôchodku zomretému manželovi C. A. a o vyplatenie splatných súm na jeho starobnom dôchodku za obdobie od 19.11.2004 do 30.11.2016. Rovnako absentuje správna úvaha, na základe ktorej správny orgán prijal svoj záver o zamietnutí žiadosti žalobkyne.
46. Tento nedostatok neodstránil ani žalovaný, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplýva, v akom rozsahu preskúmal napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a postup mu predchádzajúci i keď uvádza, že napadnuté rozhodnutie preskúmal v celom rozsahu, keďže v odôvodnení rozhodnutia vo veci samotného prieskumu len cituje právnu úpravu vzťahujúcu sa k meritu veci a poukazom na skutkové zistenia, len konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť, pričom žiadosť žalobkyne o priznanie starobného dôchodku zomretému manželovi C. A. a o vyplatenie splatných súm na jeho starobnom dôchodku za obdobie od 19.11.2004 do 30.11.2016 bola správne zamietnutá z dôvodu, že manžel účastníčky konania nebol poberateľom starobného dôchodku a neuplatnil si nárok na starobný dôchodok a jeho výplatu v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení. Vzhľadom k uvedenému správny súd prijal záver, že žalovaný správny orgán náležíte nepostupoval v intenciách zákonnej úpravy, a ani v intenciách ustálenej judikatúry ústavného súdu, keď v odôvodnení rozhodnutia náležíte neuviedol svoju správnu úvahu, vychádzajúc zo skutkových zistení a relevantnej právnej úpravy, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, že manžel účastníčky konania pán C. A. bol ku dňu smrti, t. j. k 1. decembru XXXX, poberateľom invalidného dôchodku, ktorý sa iba považoval za starobný dôchodok.
47. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu súd preto dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov trpia vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, majúce za následok ich nezákonnosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, rozhodol správny súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd ma za to, že záver žalovaného, že manžel účastníčky konania pán Ján A. bol ku dňu smrti, t. j. k 1. decembru XXXX, poberateľom invalidného dôchodku, ktorý sa iba považoval za starobný dôchodok nie je v odôvodnení dostatočne presvedčivo zdôvodnený, a takýto záver nevyplýva zo zisteného skutkového stavu. Súd preto považuje rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné. Správny súd na základe uvedeného konštatuje, postup orgánov verejnej správy nemožno vyhodnotiť ako zákonný. V preskúmavanej veci tak správny súd dospel k záveru, že žalovaný v predmetnej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem a preto nerozhodol zákonne, keď potvrdil prvoinštančné rozhodnutie napadnuté odvolaním žalobkyne. Z uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil námietky žalobkyne obsiahnuté v správnej žalobe za dôvodné. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností a po vyhodnotení námietok žalobcu rozhodol správny súd tak, že rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 475 XXX XXXX X zo dňa 18.01.2018 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
48. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, sú konajúce orgány verejnej správy v ďalšom konaní viazané (§ 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať vo vyššie načrtnutej línii, prejednať vec v medziach podaného odvolania, dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu, znovu vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť.
49. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať vo vyššie načrtnutej línii, prejednať vec v medziach podaného odvolania, dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobkyne, znovu vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť.
50. Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnej žalobkyni podľa § 167 ods. 1 SSP, s tým, že o výške trov bude v zmysle § 175 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. V zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 S.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.