Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-111-2017.pdf
PDF · 105.07 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/111/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci veci starostlivosti o maloleté dieťa Z. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, G., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka V. N., nar. X.X.XXXX, bytom I. Č.. XXX, D. Ž. a otec O. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, G., v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. Z v y š u j e výživné zo strany matky na mal. Z. Š., nar. XX.X.XXXX zo sumy 120 Eur mesačne na 180 Eur mesačne od 1.8.2017 do budúcna, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.
II. D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 1.8.2017 do 31.10.2018 vo výške 900 Eur povoľuje matke splácať v mesačných splátkach 50 Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou následku straty výhody splátok počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
III. Týmto rozsudkom m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 18P/146/2015 zo dňa 28.4.2016.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec návrhom doručeným súdu dňa 1.8.2017 žiadal, aby zvýšil výživné zo strany matka na maloleté dieťa od 1.8.2017 do budúcna zo sumy 120 Eur mesačne na 200 Eur mesačne z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa.
2. Matka sa k podanému návrhu vyjadrila písomne dňa 6.12.2017. S návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasila z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.
3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 24.10.2017 navrhol zvýšiť výživné na maloleté dieťa s poukázaním na výšku oprávnených potrieb pri zohľadnení majetkových možností a schopností povinného, ktorým je matka maloletého dieťaťa.
4. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 18P/146/2015 zo dňa 28.4.2016, ktorým bolo zvýšené výživné zo sumy 60 Eur mesačne na 120 Eur mesačne od 23.9.2015 do budúcna.
5. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.9.2016.
6. V čase poslednej úpravy bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca, ktorý o neho zabezpečoval starostlivosť. Spolu žili v 4-izbovom byte matky otca. Otec poplatok za byt neplatil. Platila jeho matke vo výške 380 Eur mesačne. Matke prispieval na bývanie a stravovanie 200 Eur mesačne zo svojho príjmu. Mal ďalšie výdavky : internet 18 Eur mesačne, príjem otca bol vo výške 436 Eur mesačne.
7. Maloletý od 1.9.2015 navštevoval prvý ročník Základnej školy v Liečebno-výchovnom sanatóriu v Barci, ktoré je špeciálne školské zariadenie pre deti s rečovou vadou. Maloletý má logopedický problém, z toho dôvodu mal opozdený vývoj reči. V ďalšom školskom roku od septembra 2016 mal nastúpiť do prvého ročníka riadnej základnej školy. Dieťa má špecifické potreby, pretože malo vykonávať mimoškolskú činnosť na rozvoj svojej reči, čo však otec nevedel financovať z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Stravovanie maloletého v škole bolo vo výške 32 Eur mesačne, cestovné 30 Eur mesačne, školské výlety 5 Eur, začiatkom školského roka 10 Eur. Maloletý bol zdravý. Ostatné výdavky primerané jeho veku a to hygiena 20 Eur mesačne, oblečenie 30 Eur mesačne, stravovanie 150 Eur mesačne.
8. V čase poslednej úpravy matka maloletého nenavštevovala. Okrem výživného inou formou neprispela.
9. Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov hlavne na strane maloletého dieťaťa.
10. Mal. Z. má 10 rokov. Je žiakom 2. triedy základnej školy. Výdavky sa týkajú zabezpečenia školských potrieb a pomôcok vo výške 20 - 30 Eur mesačne, poplatok začiatkom školského roka 10 Eur a 5 Eur, strava v školskej jedálni 36 Eur, cestovné 10 Eur mesačne, inak výdavky primerané veku dieťaťa. Otec uviedol výdavky na maloletého aj potreba k nácviku domácich rečových cvičení počítač, ktorý kúpil na splátky. Mesačne spláca po 23 Eur. Matka na výživu dieťaťa okrem výživného inou formou neprispieva.
11. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že maloletý naďalej navštevuje 2. ročník Liečebno- výchovného sanatória v Barci, kam ho otec denno-denne doprevádza. Správanie maloletého sa výrazne v poslednom roku skorigovalo a do takej miery, že je predpoklad, že 3. ročník bude môcť absolvovať už v riadnej základnej škole v mieste bydliska. Rečová vada, ktorou dieťa v minulosti trpelo, je toho času odstránená, maloletý vie tvoriť slová a vety a nemá problém s ústnymi odpoveďami. Školská psychologička sa vyjadrila, že došlo k pokroku vo vývine mal. Z. v správaní aj v komunikácii. Otec uhrádzal cestovné 30 Eur, zvýšila sa výška poplatkov za školské pomôcky pre dieťa oproti minulému školskému roku a to na 180 Eur, jednorázovo pri začiatku školského roka. Na stravu otec vynakladá 250 Eur, hygienické potreby 30 Eur, oblečenie priemerne 40 Eur, poplatky v školskej jedálni 36 Eur, pričom tieto položky sú zarátané raňajky, desiata a obed podávané v škole. Dieťa potrebovalo počítač k nácviku domácich rečových cvičení. Otec spláca kúpu počítača v mesačných splátkach vo výške 23 Eur. Matka na kúpu neprispela žiadnou sumou s odôvodnením, že platí výživné vo výške 120 Eur. Pri bežných respiračných ochoreniach otec zabezpečuje maloletému domácu liečbu, v dôsledku čoho je výška jeho mzdy v danom mesiaci nižšia približne až o 70 Eur. Za nákup liečiv otec uhrádza 15 Eur jednorázovo.
12. Otec je zamestnaný s príjmom vo výške 480 - 520 Eur mesačne. Výdavky uviedol nasledovné: nájomné 150 Eur mesačne, strava 180 Eur mesačne, televízia, internet 25 Eur mesačne, telefón 26 Eur mesačne.
13. Matka v písomnom vyjadrení uviedla, že jej príjem je cca 730 Eur mesačne. Výdavky uviedla nasledovné: nájom 205 Eur mesačne, strava 150 Eur mesačne, výživné 120 Eur mesačne, cestovné 30 Eur mesačne, TV, internet a mobil 20 Eur mesačne, zdravotná poisťovňa 144 Eur mesačne. Od augusta 2017 spláca splátkový kalendár zo zdravotnej poisťovne 144 Eur. Poslednú splátku uhradila v apríli 2018. Jej výdavky spolu činia 669 Eur, preto nemá dostatok finančných prostriedkov na vyššie výživné pre maloleté dieťa.
14. Z oznámenia zamestnávateľa matky bolo zistené, že táto bola zamestnancom firmy EDYMAX SE od 5.9.2015 do 31.8.2017. Pracovný pomer bol rozviazaný podľa § 60 Zákonníka práce dohodou o skončení pracovného pomeru. Jej príjem za rok 2017 bol vo výške 609,15 Eur netto.
15. Z oznámenia zamestnávateľa matky TEMPO spol. s.r.o. bolo zistené, že táto je zamestnancom spoločnosti od 11.9.2017 v hlavnom pracovnom pomere ako výrobný pracovník. Jej príjem bol vo výške 781,68 Eur netto.
16. Matka je zamestnancom v spoločnosti Wolkswagen Slovakia a.s. Bratislava od 1.7.2018. Jej príjem za obdobie 7/2018 do 8/2018 bol vo výške 894 Eur netto.
17. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 9/2016 do 8/2017 bol vo výške 492,98 Eur, za obdobie 1/2017 do 12/2017 vo výške 527,27 Eur netto, za obdobie 1/2018 do 8/2018 vo výške 430 Eur netto.
18. Otec predložil listinné dôkazy preukazujúce výdavky na maloleté dieťa.
19. Matka predložila listinné dôkazy preukazujúce jej výdavky.
20. Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
21. Podľa ust. § 36 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
22. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
24. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
25. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
26. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
27. Pri rozhodovaní o zmene výživného teda aj o znížení a zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom, v dôsledku zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 CMP), platia ustanovenia § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
28. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
29. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
30. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
31. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
32. Z citovaných zákonných ustanovení ako aj vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
33. Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 180 Eur mesačne na maloleté dieťa je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť otca o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a matka ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté dieťa navštevuje 2. ročník Liečebno-výchovného sanatória v Barci. Vzhľadom na túto skutočnosť má otec náklady spojené s jeho výchovou, výživou, ošatením. Starostlivosť otca o maloleté dieťa sa prejavila tým, že správanie maloletého sa výrazne v poslednom období skorigovalo až do takej miery, že je predpoklad, že ďalší ročník bude môcť absolvovať v riadnej základnej škole v mieste bydliska. Otec pri svojej starostlivosti o maloleté dieťa mal zvýšené náklady v súvislosti s jeho problémom
- rečovej vady. Okrem iného dieťa potrebovalo k nácviku domácich rečových cvičení aj počítač, ktorý otec zabezpečil bez akejkoľvek pomoci matky. Matka na výživu dieťaťa inou formou neprispieva, s maloletým dieťaťom sa nestretáva. Ďalej súd zohľadnil, že obaja rodičia sú zamestnaní, pričom príjem otca činí v priemere 430 Eur netto a príjem matky v priemere 894 Eur netto. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.
34. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 180 Eur mesačne je primerané.
35. Podľa ust. § 232 ods. 2,3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
36. Vzhľadom k tomu, že súd zvýšil výživné zo strany matky na maloleté dieťa zo sumy 120 Eur mesačne na 180 Eur mesačne vzniklo dlžné výživné za obdobie od 1.8.2017 do 31.10.2018. Dlžné výživné bolo vypočítané ako rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným 180 Eur - 120 Eur = 60 Eur x 15 mesiacov, t.j. 900 Eur. Dlžné výživné súd povolil matke splácať v mesačných splátkach po 50 Eur spolu s bežným výživným. O možnosti splácať dlžné výživné v splátkach súd prihliadol na majetkové zárobkové pomery matky.
37. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.