Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cpr-5-2021.pdf
PDF · 119.38 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
RK-3Cpr/5/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobkyne: H. M. L.żek, nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXXXX U., K. republika, právne zast. JUDr. Michalom Murinom, advokátom, AK Nová Doba 497, 027 43 Nižná, IČO: 46808965, proti žalovanému: ENVIROTHERM, s.r.o., so sídlom Vojtaššákova 616, 027 44 Tvrdošín, IČO: 47072211, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a iné, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti uplatneného nároku žalobkyne voči žalovanému na určenie, že skončenie pracovného pomeru zo dňa 22.02.2021 medzi žalovaným a žalobkyňou je neplatné.
II. Súd u r č u j e , že pracovný pomer medzi žalovaným a žalobkyňou trvá.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni mzdu za obdobie od 01.06.2020 do 14.06.2020 v sume 270,66 eur.
IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od 22.02.2021 do 31.01.2022 v sume 6.525,00 eur.
V. V ostatnej časti uplatneného nároku na náhradu mzdy žalobkyne voči žalovanému súd žalobu z a m i e t a .
VI. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania r o z h o d n e súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.04.2021 žiadala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru založeného medzi spoločnosťou ENVIROTHERM, s.r.o. a H. M. L.T. je neplatné a pracovný pomer žalobkyne k žalovaného trvá a žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobkyni časť mzdy za obdobie, ktoré zodpovedá obdobiu v ktorom bol neplatne skončený pracovný pomer. V odôvodnení žaloby uviedla, že medzi ňou - žalobkyňou a žalovaným vznikol pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11.12.2018 a následne v znení dodatkov č. 1-3 k pracovnej zmluve. Žalobkyňa pracovala na pracovnej pozícií administratívny pracovník, pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú uvedenú v dodatkoch č. 1 a č. 2. Žalobkyňa po príchode z materskej dovolenky, ktorá trvala od 29.06.2020 do 21.02.2021, mala záujem na zotrvaní na svojej pôvodnej pracovnej pozícií s pôvodným miestom výkonu zamestnania v sídle žalovaného Vojtaššákova 616, 027 44 Tvrdošín. Z uvedeného dôvodu zaslala žalovanému oznámenie o termíne ukončenia materskej dovolenky zo dňa 28.01.2021. Žalovaný po ukončení materskej dovolenky
kontaktoval žalobkyňu s tým, že po skončení jej práceneschopnosti už nie je ich zamestnancom, nakoľko v zmysle bodu 3 pracovnej zmluvy bol jej pracovný pomer dohodnutý len do 12.12.2019. Z uvedenej komunikácie má žalobkyňa za to, že tým s ňou ukončil pracovný pomer. Avšak dodatkom č. 3 k pracovnej zmluve zo dňa 31.12.2019 došlo k zmene pracovnej zmluvy v bode 3, čím bol pracovný pomer dohodnutý na dobu neurčitú, na čo žalobkyňa žalovaného upovedomila prostredníctvom e-mailu dňa 22.2.2021. O uvedených skutočnostiach žalobkyňa žalovaného upovedomila, a to aj prostredníctvom emailovej komunikácie. Následne sa snažila riešiť vec aj mimosúdne prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyne, a to zaslaním pokusu o zmier formou doporučenej zásielky, ktorý si však žalovaný neprevzal v odbernej lehote a zásielka bola vrátená späť. Ako vyplýva z pokusu o zmier, žalobkyňa opätovne prejavila vôľu pokračovať na pracovnej pozícií, ktorú zastávala pred odchodom na materskú dovolenku tak, ako už uviedla v oznámení o ukončení materskej dovolenky. Súčasne v pokuse o zmier žiadala žalovaného, aby jej uhradil časť mzdy za obdobie od 01.06.2020 do 14.06.2020. Žalobkyňa nemá vedomosť o tom, že si žalovaný splnil svoju zákonnú povinnosť a predložil žalobkyni žiadosť o čerpanie neplateného voľna, či už ústnou alebo písomnou formou. V zmysle všetkých uvedených skutočností a s poukazom na zákonné ustanovenia má žalobkyňa za to, že okamžité skočenie pracovného pomeru zo strany žalovaného je neplatné, pričom pracovný pomer aj naďalej trvá. V doplnení žaloby doručenom súdu dňa 24.08.2021 na základe výzvy súdu uviedla, že žalovaný sa snažil ukončiť pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy a dvoch dodatkov, pričom si sa mylne domnieval, že pracovný pomer so žalobkyňou mal skončiť 12.12.2020. Tento dodatok bol podpísaný 12.12.2019. Následne 31.12.2019 uzavreli dodatok č. 3, kde došlo k zmene pracovného pomeru z určitého na pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú. Uvedené tvrdenie si zmluvné strany vysvetlili a potvrdili pri podpise dodatku č. 3 aj slovne. Pracovný pomer žalobkyne neskončil dňa 12.12.2020. Žalobkyňa považuje oznámenie konateľa spoločnosti zo dňa 22.2.2021 za skončenie pracovného pomeru. Žalovaný žalobkyni neuhradil mzdu za obdobie od 1.6.2020 do 14.6.2020 a ani mzdu po skončení materskej dovolenky t. j. od 22.02.2021. Priemerný mesačný zárobok žalobkyne je vo výške 580 eur. Zároveň predmetným doplnením upravila petit žaloby, keď žiadala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru zo dňa 22.02.2021 medzi spoločnosťou ENVIROTHERM, s.r.o. a H. M. L.żek je neplatné a pracovný pomer žalobkyni k žalovanému trvá. Podaním žalobkyne doručeným súdu dňa 09.02.2022 došlo k späťvzatiu žaloby v časti o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného dňa 22.02.2021.
2. Žalovaný, ktorému bola žaloba s prílohami doručená v zmysle § 106 ods.1 písm. b) CSP v spojení s § 111 ods. 3 CSP, sa na výzvu súdu v zmysle § 167 ods.2 CSP k žalobe nevyjadril.
3. Právny zástupca žalobkyne vo svojom prednese na pojednávaní dňa 11.01.2022 zotrval na podanej žalobe a na všetkých písomných podania v spore a navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Bola podaná v 2-mesačnej lehote, pretože do 21.02.2021 poberala žalobkyňa materské, teda od 22.02.2021 mala nastúpiť do práce a žaloba bola podaná 20.04.2021 a v ten istý deň aj doručená súdu, teda bola doručená včas. Žalovaný v mailovej komunikácii priloženej v súdnom spise tvrdil, že pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú, čo bola pravda až do podpísania dodatku č.3, ktorý v bode 2.2 hovorí o zmene z doby určitej na dobu neurčitú. Pracovný pomer trvá. Poukázal na znenie dodatku č.3 k pracovnej zmluve, kde došlo k zmene doby trvania pracovného pomeru z doby určitej na dobu neurčitú. Tento dodatok č.3 je vyhotovený správne, má všetko, čo má mať. Pokiaľ by bol spochybňovaný dodatok č.3, potom z akého dôvodu bol predkladaný návrh dodatku č.4. O tom, že došlo k zmene pracovného pomeru na dobu neurčitú, svedčí aj skutočnosť, že žalobkyňa mala vyplácané materské dávky, čo v prípade podpísania dodatku č.2 by takýto nárok nevznikol. K podkladom k výpočtu mzdy, resp. výpočtu náhrady mzdy, čo sa týka uplatnených nárokov, uviedol, že žalobkyňa nedisponuje žiadnymi výplatnými páskami, iba bankovými výpismi, kde jej chodila čistá mzda. Mzda jej bola zasielaná na bankový účet. V určitom období bola zasielaná mzda na účet, v určitom období bola mzda dávaná v hotovosti.
4. Právny zástupca žalobkyne vo svojom prednese na pojednávaní dňa 10.02.2022 k výpočtu uplatňovanej sumy mzdy 270,66 eur uviedol, že vychádzali z dojednanej mzdy, z dodatku č.3 k pracovnej zmluve vo výške 580 eur. Z tejto mzdy získali sumu za jeden pracovný deň a potom túto sumu vynásobili počtom pracovných dní za dané uplatňované obdobie. Ďalej uviedol vyčíslenie nároku za náhradu mzdy, a to za obdobie od 22.02.2021 ku dnešnému dňu v sume 6.732,14 eur, t.j. za obdobie február 2021 v sume 145 eur, za obdobie od marca 2021 do januára 2022, 11 mesiacov po 580 eur = 6.380 eur a za mesiac február 2022 v sume 207,14 eur. Pokiaľ uplatňovala žalobkyňa nárok na nevyplatenú mzdu za obdobie od 01.06.2020 do 14.06.2020, výpočet je nasledovný, 580 eur, t.j. dojednaná hrubá mzda deleno
30, t.j. počet dní v mesiaci jún 2020 krát 14 = 270,66 eur. K odpovedi k žiadosti o poskytnutie súčinnosti zo strany Sociálnej poisťovne Dolný Kubín, kde z tejto listiny vyplýva, že žalobkyňa má u zamestnávateľa v období od 01.06.2020 do 14.06.2020 evidované prerušenie poistenia z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti v práci, sa nevyjadril.
5. Žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 17.02.2022 na výzvu súdu upresnil žalobu v časti vyčíslenia nároku na náhradu mzdy v zmysle prednesu na pojednávaní konanom na tunajšom súde dňa 10.02.2022 tak, že žiadal, aby súd určil, že pracovný pomer medzi spoločnosťou ENVIROTHERM, s.r.o. a H. M. L.żek trvá, žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobkyni náhradu nevyplatenej mzdy za obdobie od 01.06.2020 do 14.06.2020 v sume 270,66 eur a povinnosťou zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od 22.02.2021 do 17.02.2022 sumu 6.902 eur. Ďalej uviedol, že žalobkyňa vychádzala z priemernej mesačnej mzdy určenej v pracovnej zmluve (suma 580 eur). K vyjadreniu žalovaného v predsúdnych konaniach poukázala na to, že žalovaný v konaní s inšpektorátom práce Žilina uviedol, že dňoch od 01.06. do 14.06.2021 zamestnanec mal čerpanie neplateného voľna. Dňa 01.06.2020 ale žalovaný ako zamestnávateľ vydal potvrdenie pre cezhraničných pracovníkov o výkone zamestnania, kde okrem iného tvrdil aj to, že pracovný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným trvá. Tvrdenia žalovaného v oznámení k Sociálnej poisťovni, že zamestnanec mal v danom období absenciu, sú absolútne protichodné a tendenčné. Žalovaný nehovorí pravdu a jeho tvrdenia sú také, ako mu to práve v danej chvíli vyhovuje.
6. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to s pracovnou zmluvou uzavretou medzi žalovaným a žalobkyňou dňa 11.12.2018, dodatkom č.2 k pracovnej zmluve uzavretým medzi žalovaným a žalobkyňou dňa 12.12.2019, dodatkom č.3 k pracovnej zmluve uzavretým medzi žalovaným a žalobkyňou dňa 31.12.2019, konceptom dodatku č.4 k pracovnej zmluve medzi žalovaným a žalobkyňou datovaným dňom 23.02.2021, potvrdením Sociálnej poisťovne pobočka Dolný Kubín o nároku na materské zo dňa 06.11.2020, oznámením Inšpektorátu práce Žilina o vybavení podania adresovaným žalobkyni zo dňa 23.10.2020, listom žalobkyne adresovaným žalovanému dňa 28.01.2021, oznámením o ukončení materskej dovolenky, žiadosťou žalobkyne adresovanou žalovanému o čerpanie minuloročnej dovolenky a potvrdenie čerpania dovolenky za r.2020 zo dňa 28.01.2021, mailovou komunikáciou medzi žalobkyňou a žalovaným spolu s úradným prekladom, predžalobnou výzvou právneho zástupcu žalobkyne adresovanou žalovanému zo dňa 04.03.2021, mailom od žalovaného žalobkyni zo dňa 22.02.2021, dokladmi preukazujúcimi príjmy žalobkyne, a to prevodné príkazy platiteľa: žalovaný, príjemca: žalobkyňa, dátum operácie 17.03.2020, 21.04.2020, 25.05.2020, 01.07.2020, 01.10.2020, prípisom Sociálnej poisťovne z 10.02.2022 a prehľadom vymeriavacích základov žalobkyne za obdobie od decembra 2018 do januára 2021.
7. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Predmetom tohto sporu boli uplatnené nároky žalobkyne - zamestnankyne voči žalovanému - zamestnávateľovi na určenie, že skončenie pracovného pomeru zo dňa 22.02.2021 medzi žalovaným a žalobkyňou je neplatné, určenie, že pracovný pomer žalobkyne k žalovanému trvá, uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni nevyplatenú mzdu za obdobie od 01.06.2020 do 14.06.2020 v sume 270,66 eur, uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie 22.02.2021 do 17.02.2022.
8. Právomoc súdu SR je daná, nakoľko sídlo zamestnávateľa je na území SR Rozhodné právo - právny poriadok SR je daný, nakoľko žalobkyňa vykonávala prácu v mieste, ktoré sa nachádza na území SR.
9. Východiskom je zistená skutočnosť, že žalobkyňa je štátnou občiankou Poľskej republiky s bydliskom na území Poľskej republiky a zamestnávateľom je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, v obvode súdu príslušnom na prejednanie pracovnoprávnych sporov, kde bolo aj dojednané miesto výkonu práce žalobkyne v pracovnej zmluve.
10. Podľa článku 4 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach: 1. Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa článku 20 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach: 1. Vo veciach individuálnych pracovných zmlúv sa právomoc určí podľa tohto oddielu bez toho, aby bol dotknutý článok 6, článok 7 bod 5, a v prípade konania začatého proti zamestnávateľovi článok 8 ods. 1 (viac žalovaných).
Podľa článku 21 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach: 1. Zamestnávateľa s bydliskom v členskom štáte možno žalovať: a) na súdoch členského štátu, v ktorom má bydlisko.
Podľa článku 23 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach: od ustanovení tohto oddielu sa možno odchýliť len dohodou: 1. dojednanou po vzniku sporu alebo 2. ktorá umožní zamestnancovi začať konanie na iných súdoch, než tých, ktoré sú uvedené v tomto oddiele.
Podľa článku 3 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I): Voľba rozhodného práva 1. Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
Podľa článku 8 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) Individuálne pracovné zmluvy 1. Individuálna pracovná zmluva sa spravuje právnym poriadkom zvoleným zmluvnými stranami v súlade s článkom 3. Takáto voľba práva však nesmie zbaviť zamestnanca ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo podľa odsekov 2, 3 a 4 tohto článku rozhodným. 2. Pokiaľ si zmluvné strany nezvolili rozhodné právo pre individuálnu pracovnú zmluvu, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny, v ktorej zamestnanec obvykle vykonáva prácu na základe zmluvy, alebo ak tomu tak nie je, právnym poriadkom krajiny, z ktorej takúto prácu vykonáva. Za zmenu krajiny obvyklého miesta výkonu práce sa nepovažuje, ak zamestnanec dočasne pracuje v inej krajine.
Podľa § 16 ods.1 zákona o medzinárodnom práve procesnom a súkromnom č. 97/1963 Zb., pomery z pracovnej zmluvy sa spravujú - pokiaľ sa účastníci nedohodnú na niečom inom - právom miesta, kde pracovník vykonáva prácu. Ak však pracovník vykonáva prácu v jednom štáte na základe pracovného pomeru s organizáciou, ktorá má sídlo v inom štáte, je rozhodujúce právo sídla organizácie, okrem ak by šlo o osobu, ktorá má bydlisko v štáte, kde sa práca vykonávala.
11. Skutkový stav.
Súd mal preukázanú existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou ako zamestnankyňou a žalovaným ako zamestnávateľom na základe uzavretej pracovnej zmluvy dňa 11.12.2018, kde boli dojednané podstatné náležitosti: nástup do práce dňa 12.12.2018, druh práce administratívny pracovník
- príjem, evidencia, spracovanie zákaziek, denné spracovanie dokumentov, miesto výkonu práce Vojtašákova 616, 027 44 Tvrdošín, pričom bol dohodnutý pracovný pomer na dobu určitú do 12.12.2019, boli dojednané mzdové podmienky - mesačná hrubá mzda 480 eur mesačne, ktorá bude vyplácaná na mieste práce vždy do 30. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ustanovený týždenný pracovný čas u zamestnávateľa bol uvedený 40 hodín, dovolenka za kalendárny rok o výmere 4 týždne.
12. Na základe dodatku č.2 k pracovnej zmluve, ktorý bol uzavretý dňa 12.12.2019, čiže posledný deň dojednanej doby trvania pracovného pomeru, došlo k zmene v tom smere, že doba určitá sa predĺžila do 12.12.2020, t.j. o rok. Následne dodatkom č.3 k pracovnej zmluve uzavretým dňa 31.12.2019 zmluvné strany dojednali jednak zmenu mzdových podmienok v smere zvýšenia mesačnej hrubej mzdy 580 eur
a jednak zmenu doby trvania pracovného pomeru z doby určitej na dobu neurčitú. Ďalej súd nemal preukázané, že došlo k uzavretiu dodatku č. 4 k pracovnej zmluve, kde malo dôjsť k zmene mzdových podmienok a tiež zmene miesta výkonu práce - na čl. 7 sa nachádza len koncept tohto dokladu bez podpisu zmluvných strán.
13. Ďalej z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín vyplynulo, že žalobkyňa uplatňovala nárok na materské a tento nárok jej vznikol od 29.06.2020 a pravdepodobne trvá do 21.02.2021.
14. Žalobkyňa listom zo dňa 28.01.2021 adresovaným žalovanému oznámila mu, že dňom 21.02.2021 ukončuje materskú dovolenku a od nasledujúceho dňa by rada čerpala 10 dní minuloročnej dovolenky za r.2020.
15. Po materskej dovolenke pred nástupom do práce prebiehala mailová komunikácia zo začiatku roka 2021 medzi žalovanou a žalovaným, kde žalobkyňa domáhala sa stretnutia a riešenia jej zamestnania s tým, že zo strany žalovaného termíny stretnutí boli prekladané, bol problém vôbec dohodnúť si termín stretnutia, posledná správa je zo dňa 19.02.2021. Následne bol predložený mail žalovaného zo dňa 22.02.2021, kde bolo oznámené žalobkyni, že táto mala pracovnú zmluvu na dobu určitú do 12.12.2019 a už po skončení PN nepovažujú ju za ich zamestnanca.
16. Napokon žalobkyňa priložila k žalobe oznámenie o vybavení podania od Inšpektorátu práce Žilina, kde je vyjadrenie, čo sa týka mzdy za vykonanú prácu za obdobie od 01.06. do 14.06.2020, kde odkazujú žalobkyňu na súd, pokiaľ zastáva názor, že ak vykonávala prácu a patrí jej mzda s tým, že zamestnávateľ vykazoval čerpanie pracovného voľna bez náhrady mzdy a zamestnankyňa tvrdila, že vykonávala prácu.
17. Právne posúdenie.
Pokiaľ sa domáhala žalobkyňa určenia, že skončenie pracovného pomeru zo dňa 22.02.2021 medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatné, došlo k späťvzatiu žaloby v tejto časti podaním doručeným súdu dňa 09.02.2022. V zmysle § 146 ods. 1 CSP je potrebné, nakoľko už pojednávanie začalo, žiadať o súhlas so späťvzatím žaloby v tejto časti. V tomto zmysle bol vyzvaný súdom žalovaný vyjadriť sa s tým, že bola pripojená klauzula v zmysle § 157 ods. 2 CSP, podľa ktorej ak sa žalovaný v stanovenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky voči zastaveniu konania. Žalovaný sa na výzvu súdu v stanovenej lehote nevyjadril, platí teda zákonná fikcia, že nemá námietky voči zastaveniu konania, preto konanie v tejto časti bolo zastavené s poukazom na § 145 ods.2 CSP.
18. Podľa § 145 ods.2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods.1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
19. Hoci konanie bolo v uvedenej časti zastavené, súd konštatuje, že tento mail žalovaného nemožno považovať za skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného s prihliadnutím na jeho obsah. Podľa názoru súdu nejedná sa o právny úkon zo strany zamestnávateľa, ktorým by mienil skončiť pracovný pomer so žalobkyňou, nakoľko žalovaný v tom maile uvádza, že pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 12.02.2019, čiže nebola vôľa ukončiť pracovný pomer dňa 22.02.2021, avšak z textu vyplýva, že pracovný pomer už považovali za ukončený dňom 12.12.2019, a to uplynutím doby, na ktorú bol pracovný pomer dojednaný, resp. ukončením PN.
20. Čo sa týka druhého uplatneného nároku - určenie, že pracovný pomer žalobkyne k žalovanému trvá, v tomto prípade možno uvažovať o dôvodnosti takéhoto nároku za predpokladu splnenia podmienky v zmysle § 137 c) CSP, a to je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Súd vykladá obsah mailu žalovaného zo dňa 22.02.2021 tak, že podľa žalovaného pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 12.12.2019 s tým, že oznámil žalobkyni mailom zo dňa 22.02.2021, kedy táto sa domáhala nástupu do zamestnania po materskej dovolenke, že už nie je po skončení PN ich zamestnancom. Súd má za to, že je tu daný právny záujem na požadovanom určení, nakoľko je neistota ohľadom existencie pracovnoprávneho vzťahu, či pracovný pomer žalobkyne a žalobcu trvá alebo nie,
podľa tvrdení žalobkyne v spore pracovný pomer trvá, došlo k zmene doby trvania pracovného pomeru - určitej na dobu neurčitú a podľa tvrdení žalovaného (súd podotýka, že mimo spor - vyjadrenie konateľa žalovaného I. S. vo vzťahu k žalobkyni v predmetnom maile, v spore je žalovaný pasívny) pracovný pomer skončil uplynutím dojednanej doby v pracovnej zmluve dňom 12.12.2019 s tým, že na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 28.01.2021 o ukončenie materskej dovolenky, jej nebola zo strany žalovaného prideľovaná práca. Reálne sú tu dva rozdielne pohľady na existenciu trvania pracovného pomeru, pričom rozhodnutie súdu je potrebné, nakoľko odstráni neistotu strán v otázke existencie trvania tohto právneho vzťahu, so všetkými dôsledkami s toho vyplývajúcimi - náhrady mzdy, odvodové povinnosti, atď. Teda podmienka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je splnená.
21. Podľa § 137c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
22. Z hľadiska vecného skúmania, súd je toho názoru, že tento uplatnený nárok žalobkyne je dôvodný. Z mailovej komunikácie žalovaného adresovanej žalobkyni zo dňa 22.02.2021 vyplynulo, že našli v archíve pracovnú zmluvu, podľa ktorej mala žalobkyňa zmluvu na dobu určitú do 12.12.2019 a na základe tejto pracovnej zmluvy už žalobkyňa nie je ich zamestnancom po skončení PN. Súd konštatuje, že uvedené je v rozpore s listinami, ktoré predložila žalobkyňa do spisu, a to dodatok č.2 k pracovnej zmluve, kde došlo prvý krát k predĺženiu doby trvania pracovného pomeru (pracovný pomer dojednaný na dobu určitú), a to do 12.12.2020, tento dodatok bol uzavretý 12.12.2019. Následne v zmysle dodatku č.3 došlo k zmene dojednanej doby určitej na dobu neurčitú, tento dodatok bol uzavretý dňa 31.12.2019. Súd poukazuje na ustanovenie § 59 Zákonníka práce, kde v ods.2 je uvedený spôsob skončenia pracovného pomeru, ktorý bol dohodnutý na určitú dobu - pracovný pomer na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby. V tomto prípade však došlo k zmene dodatkom č.3 k pracovnej zmluve, kde bola zmenená doba trvania pracovného pomeru z doby určitej na dobu neurčitú. Okrem toho aj platobné doklady, ktoré boli predložené v spore žalobkyňou, preukazujú platby zamestnávateľa zamestnankyni v mesiacoch nasledujúcich po 12.12.2019, mzdy za mesiace február 2020, marec 2020, apríl 2020, máj 2020, jún 2020, čiže aj to je v rozpore s argumentáciou zamestnávateľa v predmetnom maile, kde on vymedzil trvanie pracovného pomeru v zmysle pracovnej zmluvy len do 12.12.2019, resp. do skončenia PN. Súd dodáva, že dočasná PN žalobkyne v priebehu trvania pracovného pomeru bola zistená v období od 15.06.2020 až 28.06.2020 a následne od 29.06.2020 do 21.02.2020 bolo žalobkyni poskytované materské ako vyplynulo zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín zo dňa 10.02.2022 (čl. 93). Aj vzhľadom k týmto zisteniam sa argumentácia žalovaného v maile zo dňa 22.02.2021 javí ako zmätočná, nakoľko pokiaľ žalobkyňa bola zamestnaná u žalovaného na dobu určitú len do 12.12.2019, dočasná PN či materská dovolenka s týmto pracovným pomerom nemajú žiadnu súvislosť.
23. Teda súd konštatuje, že sú splnené podmienky v zmysle § 48 ods.2 Zákonníka práce týkajúce sa pracovného pomeru dojednaného na dobu určitú, resp. jeho predlžovania. Podľa tohto ustanovenia pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky a možno ho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. V tomto konkrétnom prípade bol pracovný pomer dojednaný v pracovnej zmluve na dobu určitú na jeden rok a následne sa dodatkom č. 2 zo dňa 12.12.2019 doba určitá predĺžila o ďalší rok - teda došlo k jednému predĺženiu v rámci 2 rokov, čo je v súlade so zákonom. Súd podotýka, že došlo k zmene doby určitej na dobu neurčitú do uplynutia dvoch rokov, a to dodatkom č. 3 k pracovnej zmluve zo dňa 31.12.2019.
24. Podľa § 48 ods. 2 Zákonníka práce, pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.
25. Pokiaľ teda žalovaný v spore žiadnym spôsobom nenamietal tvrdenia žalovanej o trvaní pracovného pomeru, súd po zohľadnení listín predložených žalobkyňou má za to, že žaloba v časti o určenie, že pracovný pomer trvá je dôvodná a preto jej vyhovel.
26. K nároku na zaplatenie nevyplatenej mzdy za obdobie od 01.06.2020 do 14.06.2020 v sume 270,66 eur súd uvádza, že z oznámenia Inšpektorátu práce adresovaného žalobkyni listom zo dňa 23.10.2020 vyplýva spornosť v tejto otázke medzi žalobkyňou a žalovaným - v zmysle tejto listiny žalovaný je toho názoru, že žalobkyňa nevykonávala prácu a preto jej nepatrí mzda na rozdiel od žalobkyne, ktorá tvrdí,
že vykonávala prácu a z tohto dôvodu jej mzda patrí. Ale relevantné je, že žalovaný to nenamietal v prebiehajúcom konaní, bol pasívny - k žalobe sa vôbec nevyjadril, takže súd to považuje za nesporné. Výšku toho nároku preukázala žalobkyňa mzdovými dokladmi, a to dojednanie mzdy v zmysle dodatku č. 3 k pracovnej zmluve zo dňa 31.12.2019 vo výške 580,- eur, keď výpočet je nasledovný: dojednaná hrubá mzda 580,- eur : počet dní v mesiaci jún 30 = 19,33 x 14 dní (mzda požadovaná za obdobie od 01.06.2020 do 14. 06.2020) = 270,62 eur. Preto súd dospel k záveru, že tento uplatnený nárok je dôvodný čo do základu aj výšky a žalobe v tejto časti vyhovel.
27. Podľa § 118 ods.1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
28. K nároku na náhradu mzdy za obdobie od 22.02.2021 do 17.02.2022, nakoľko súd ustálil, že pracovný pomer trvá a žalovaný žalobkyni neprideľoval prácu po zamýšľanom nástupe z materskej dovolenky počnúc dňom 22.02.2021, výslovne to odmietol, ako vyplýva z mailu žalovaného adresovaného žalobkyni dňa 22.02.2021, tak jej patrí náhrada mzdy v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce titulom prekážok v práci na strane zamestnávateľa v sume jej priemerného zárobku. Žalobkyňa podaním zo dňa 17.02.2022 tento nárok ohraničila za obdobie od 22.02.2021 do 17.02.22 v sume 6.902,- eur, t.j. za obdobie február 2021 v sume 145,- eur, od marca 2021 do januára 2022 v sume 580 eur mesačne, t.j. 6.380,- eur a za február 2022 v sume 377,- eur. Uvedené vyčíslenie bolo doručené žalovanému, avšak žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Na návrh žalobkyne súd vyžiadal od Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín podklady k vymeriavacieho základu žalobkyne, tento bol v období mesiacov január 2020 vo výške 584,34 eur, február 2020 vo výške 580,- eur, marec 2020 vo výške 583,90 eur, apríl 2020 vo výške 604,50 eur, máj 2020 vo výške 580 eur, pričom následne od 01.06.2020 evidované prerušenie poistenia od 01.06.2020 do 14.06.2020 z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti v práci (podľa oznámenia žalovaného) a od 15.06.2020 do 28.06.2020 vylúčenie platenia poistného z dôvodu práceneschopnosti a od 29.06.2020 do 21.02.2021 z dôvodu poskytovania materského. Taktiež predložila žalobkyňa prevodné príkazy eBank Net, kde vyplývajú platby žalovaného na účet žalobkyne mzda za február 2020 vyplatená dňa 17.03.2020 vo výške 476,74 eur, za marec 2020 vyplatená dňa 21.04..2020 vo výške 479,50 eur, za apríl 2020 vyplatená dňa 25.05.2020 vo výške 493,93 eur, za máj 2020 vyplatená dňa 01.07.2020 vo výške 476,74 eur, za jún 2020 vyplatená dňa 01.10.2020 vo výške 78,77 eur. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že uplatnený nárok žalobkyne, čo do základu je dôvodný, nakoľko existencia pracovného pomeru bola preukázaná, nedošlo k jeho skončeniu a pokiaľ žalobkyni nebola žalovaným prideľovaná práca z dôvodu prekážok v práci na jeho strane, patrí žalobkyni nárok na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku. Čo do výšky však súd má za to, že žaloba nie je dôvodná v časti náhrady mzdy za mesiac február 2022 v sume 377,- eur, nakoľko ku dňu vyhlásenia rozsudku dňa 10.03.2022 náhrada mzdy za tento mesiac nebola splatná - v zmysle dojednania v pracovnej zmluve mzda je splatná do 30. dňa nasledujúceho mesiaca, t.j. náhrada mzdy za mesiac február 2022 je splatná 30. 03.2022. Preto súd ohľadom uplatneného nároku na náhradu mzdy titulom prekážok v práci na strane zamestnávateľa vyhovel žalobe v časti o zaplatenie náhrady mzdy vo výške 6.525,- eur a v ostatnej časti uplatneného nároku na náhradu mzdy súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
29. Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
30. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% v súlade s ustanovením § 257 CSP. Žalobkyňa bola síce v spore neúspešná v časti o zaplatenie sumy náhrady mzdy za mesiac február 2022, čo by malo byť zohľadnené pri rozhodovaní o nároku na náhradu trova konania v zmysle § 255 ods. 2 CSP a taktiež pokiaľ žalobkyňa vzala žalobu späť v časti uplatneného nároku o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného, následkom čoho konanie bolo v tejto časti zastavené, teda patrila by náhrada trov konania žalovanému s poukazom na § 256 ods. 2 CSP, súd však dospel k záveru, že sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa pre postup podľa § 257 CSP, a to úplná pasivita zo strany žalovaného - zamestnávateľa vo vzťahu k žalobkyni - zamestnankyni pri riešení otázky existencie pracovného pomeru, prideľovania práce žalobkyni, nevyplatenie mzdy, resp. nevyplatenie náhrady mzdy za požadované obdobie, žalovaný bol pasívny aj v prebiehajúcom súdnom spore. Následkom uvedeného prístupu žalovaného nezostávalo žalobkyni iné len domáhať sa svojich nárokov súvisiacich s jej zamestnaním u žalovaného súdnou
cestou. Predmetom sporu boli v podstate tri skupiny nárokov - nárok týkajúci sa existencie pracovného pomeru, kde bol úspech žalobkyne, nakoľko súd vyslovil, že pracovný pomer trvá, nárok na zaplatenie mzdy za vykonanú prácu v sume 270,66 eur, kde bol úspech žalobkyne, nakoľko tento nárok bol priznaný a napokon nárok na zaplatenie náhrady mzdy žalobkyni titulom prekážok v práci na strane zamestnávateľa, ktorý jej bol priznaný takmer v celom rozsahu (s výnimkou pomernej náhrady mzdy za mesiac február 2022). Súd považoval tento postup za súladný s princípom spravodlivosti.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 262 ods.1,2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.