Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/157/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Antónie Kandravej v spore žalobcu P. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X.. A. XXX/XX, XXX XX Q., proti žalovanej F. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X.. A. XXX/XX, XXX XX Q., právne zastúpená advokátom Mgr. Ing. Adrián Cupák, so sídlom Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, o zaplatenie sumy 1.538,72 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Svidník, č.k. 3C/25/2010-276 zo dňa 22. júna 2017, takto jednohlasne

rozhodol:

Zrušuje rozsudok vo výroku I. a III. a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.538,72 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 14,80 eura od 7.3.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1.523,92 eura od 11.5.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

IV. Žalobca je povinný doplatiť na súdnom poplatku sumu 75,50 eura a to na účet prevádzkovateľa systému a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 451 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 10c, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 147 ods. 1, 2, § 215, § 147 ods. 2, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca podanou žalobou uplatnil proti žalovanej právo na zaplatenie sumy 200,- Eur z titulu odmietnutia zaplatenia žalovanou za vodné a stočné od 29.09.2009 do 15.03.2010. Uznesením č.k. 3C/25/2010-250 zo dňa 03.03.2016 pripustil zmenu petitu žaloby podľa návrhu žalobcu, teda tak, aby zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.538,72 Eur s prísl. a sumy 1.523,92 Eur s prísl.. 4. Z výpisu z katastra nehnuteľností zistil, že vlastníkmi nehnuteľnosti rodinný dom na ulici X.. A. XXX/ XX vo Q. sú F. V., rod. L. v podiele X a P. L. st. v podiele 1. Z Dohody o rozdelení spoluvlastníckych podielov zo dňa 18.06.2009 uzavretej medzi žalobcom, žalovanou a P. L. st. zistil, že účastníci zmluvy sa dohodli na užívaní predmetnej nehnuteľnosti. V čl. V. predmetnej dohody je uvedené, že k predmetnej nehnuteľnosti patrí aj vodovodná prípojka, plynová prípojka a dve samostatné hodiny na meranie odberu elektrickej energie. Účastníci sa dohodli, že za dodávky vody do nehnuteľnosti bude platiť žalobca a následne bude vypočítavať ostatným účastníkom tejto dohody podiel ich spotreby a oznámi im sumu, ktorú mu budú povinní zaplatiť bezodkladne po oznámení dlžnej čiastky. Za elektrickú energiu si budú platiť všetci účastníci samostatne, a to tak, že jednu hodinu na meranie odberu elektrickej energie bude mať žalovaná a druhú žalobca. Ďalej súd zistil, že dňa 29.09.2009 bola podaná žiadosť o zmenu odberateľa, a to u V. vodárenskej spoločnosti, a.s., pričom ako nový odberateľ bol uvedený žalobca, a to s účinnosťou zmeny XX.XX.XXXX. Bolo preukázané, že žalobca na základe zmluvy o odbere vody z 29.09.2009 za túto riadne platil.

5. Vo veci ustanovil znalkyňu v odbore elektrotechnika, odvetvie odhad hodnoty elektrotechnických zariadení, vykurovanie a vykurovacie zariadenia D.. Z. B., aby určila spotrebu elektrickej energie a vody v uvedenom rodinnom dome. Súdu predložila znalecký posudok G. a doplnok k znaleckému posudku zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorých vyplýva spotreba elektrickej energie žalobcu a žalovanej za uvedené obdobie.

6. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že nárok žalobcu voči žalovanej z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 1.538,72 je oprávnený. Mal za nesporne preukázané, že žalovaná sa napojila na hodinu na odber elektrickej energie žalobcu, a to v období od 01.02.2010 do 06.03.2010, čo žalovaná nepopierala. Za uvedenú elektrickú energiu ju súd zaviazal zaplatiť sumu, ktorú žalobca požadoval a ktorá bola preukázaná aj znaleckým dokazovaním, pričom žalobcovi priznal aj zákonný úrok z omeškania. Taktiež znaleckým posudkom bolo preukázané, že žalovaná nezaplatila žalobcovi za obdobie od 29.09.2009 do 10.05.2013 za vodné, stočné a zrážkovú vodu vo výške 1.523,91 Eur, pričom žalovaná túto skutočnosť, že bola napojená na vodomer žalobcu taktiež nepoprela a aj žalobca mal uzavretú zmluvu s vodárenskou spoločnosťou na odber vody. Zároveň súd i z uvedenej sumy priznal zákonný úrok z omeškania. V časti nad priznaný úrok z omeškania 5,5% ročne žalobu zamietol. K vznesenej započítacej námietke uviedol, že ju posudzuje ako prostriedok procesnej obrany, a že žalovaná ňou nepreukázala v priebehu konania pravdivosť tvrdení o skutočnostiach, že žalobca má zaplatiť odplatu ako nájom v uvedenej sume. Vzhľadom na uvedené považoval obranu žalovanej za účelovú a ničím nepreukázanú.

7. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca mal v konaní nepatrný neúspech v časti v ktorej súd žalobu nad priznaný úrok z omeškania zamietol a preto zaviazal neúspešnú žalovanú zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na to, že žalobca v priebehu konania rozšíril svoju žalobu na sumu 1.538,72 Eur, z ktorej sumy je súdny poplatok 92,- Eur, preto zaviazal žalobcu na doplatenie súdneho poplatku.

8. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, a to proti výroku I. a III. napadnutého rozsudku. Odvolanie právne odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Namietala, že žalobca sa domáha zaplatenia za vodné a stočné, avšak do dnešného dňa nepreukázal, že za odobratú energiu má zaplatiť žalovaná a celé dokazovanie postavil na množstve odobratej energie, resp. ktorá zo sporových strán a v akom pomere odoberala el. energiu. Uviedla, že so žalobcom sa ústne dohodli, že žalovaná nebude platiť za odobratú elektrickú energiu a za odobraté vodné, stočné a žalobca nebude platiť nájom za užívanie väčšej časti rodinného domu, ako mu prináleží podľa vlastníckeho práva, čo potvrdzuje aj jej list adresovaný žalobcovi, ktorý nijako nespochybnil a súd sa s týmto dôkazom vôbec nevysporiadal. Uviedla, že vzniesla námietku započítania vzájomných pohľadávok do výšky uplatňovanej sumy zo strany žalobcu, avšak súd prvej inštancie uviedol, že z jej strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Takéto právne posúdenie veci však neobstojí, nakoľko k bezdôvodnému obohateniu došlo aj zo strany žalobcu. Namietala, že žalovaný užíva viac ako mu prináleží, čo sám potvrdil aj pri výsluchu na pojednávaniach konaných dňa 21.10.2010 a 22.05.2015. Poukázala na to, že pri výsluchu spochybnila aj celú Dohodu o rozdelení spoluvlastníckych podielov tým, že jej podpis je sfalšovaný a požiadala žalobcu, aby predložil originál, čo však žalobca nepredložil. Na základe uvedeného má jednoznačne za preukázané, že žalobca využíval väčšiu časť domu ako mu prináleží, a že na základe tohto uzatvoril so žalovanou dohodu o tom, že žalovaná nie je povinná mu platiť za odobratú elektrickú energiu a za odobraté vodné a stočné. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec súd prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

9. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril tak, že rozsudok považuje za vecne správny a odvolanie žalobkyne za nedôvodné. Skutočnosti, ktoré uvádza právny zástupca žalovanej v podanom odvolaní sú v prevažnej miere mylné, zavádzajúce a s predmetom veci nemajú nič spoločné. Poukázal na to, že žalovaná nijako nepreukázala, že by voči nej nejakú pohľadávku mal. Žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalovanej zamietol a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

10. Žalovaná sa k podanému vyjadreniu žalobcu nevyjadrila.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

12. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných v konaní. Z uvedených dôvodov odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a stranám umožňuje poznať postup súdu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby strana sporu nemusela hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. 13. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutia je odrazom práva strán konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Porušením tohto práva strany konania na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa stranám konania odníma možnosť náležite argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Len takéto rozhodnutie možno označiť za preskúmateľné. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy.

14. Odvolací súd zistil z listu vlastníctva, že podielovými spoluvlastníkmi na predmetnej nehnuteľnosti - rodinnom dome sú žalovaná a otec žalobcu. Na základe udelenej generálnej plnej moci získal žalobca právo na nakladanie a správu s majetkom jeho otca, s výnimkou bytu nachádzajúceho sa na R. XXX, v obci A.. Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnom rodinnom dome býva žalobca s rodinou, žalovaná s rodinou a otec žalobcu. Žalovaná v priebehu konania na súde prvej inštancie vzniesla započítaciu námietku, do uplatneného nároku žalobcom, a to z dôvodu, že žalobca užíva v predmetnom dome viac ako mu patrí, a teda bol povinný žalovanej zaplatiť odplatu ako nájom v uvedenej sume.

15. Súd prvej inštancie sa v priebehu konania správne zaoberal otázkou zistenia, v akom rozsahu v dotknutom období došlo k spotrebe elektrickej energie a vodného, stočného, pričom tiež správne nariadil v predmetnej veci znalecké dokazovanie, ktoré odstránilo dovtedy existujúce rozpory vo vyjadreniach strán sporu. Súd prvej inštancie sa však nedostatočne zaoberal vznesenou započítaciu, resp. kompenzačnou námietkou žalovanej, ktorú považoval za účelovú a ničím nepreukázanú. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná vzniesla uvedenú kompenzačnú námietku v priebehu konania, pričom skutočnosť, že žalobca užíva v predmetnom dome viac ako mu patrí preukázala listom vlastníctva, z ktorého jednoznačne vyplýva, že je vlastníčkou rodinného domu v podiele 3 a z jej vyjadrenia, ako aj z vyjadrenia žalobcu na pojednávaniach vyplýva, že žalobca užíva celé jedno podlažie v rodinnom dome, ktorý je tvorený dvoma samostatnými bytmi a na prízemí sa nachádzajúcou kotolňou, garážou a pivnicou. Vznesením takejto kompenzačnej námietky teda žalovaná preniesla dôkazné bremeno na žalobcu. Z uvedeného teda vyplýva, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil procesnú obranu žalovanej ako účelovú a ničím nepreukázanú.

16. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené bude preto úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať vznesenou kompenzačnou námietkou zo strany žalovanej, tzn. v dôsledku prenesenia dôkazného bremena na žalobcu bude musieť žalobca preukázať, že v predmetný rodinný dom neužíva nad rámec, teda, že nedochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalovanej. V prípade, ak žalobca neunesie dôkazné bremeno v tomto smere, bude to na jeho ťarchu. V prípade, ak žalobca neunesie toto prenesené dôkazné bremeno, bude sa musieť následne súd prvej inštancie zaoberať následným úspešným uplatnením kompenzačnej námietky žalovanou, a teda opätovne rozhodnúť o výške súm, ktoré bude žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi z titulu nezaplatenia žalovanou za vodné, stočné a za odobratú elektrickú energiu.

18. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie taktiež o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).