Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-157-2017.pdf
PDF · 83.65 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/157/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Antónie Kandravej v spore žalobcu P. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X.. A. XXX/XX, XXX XX Q., proti žalovanej F. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X.. A. XXX/XX, XXX XX Q., právne zastúpená advokátom Mgr. Ing. Adrián Cupák, so sídlom Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, o zaplatenie sumy 1.538,72 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Svidník, č.k. 3C/25/2010-276 zo dňa 22. júna 2017, takto jednohlasne
rozhodol:
Zrušuje rozsudok vo výroku I. a III. a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.538,72 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 14,80 eura od 7.3.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1.523,92 eura od 11.5.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.
IV. Žalobca je povinný doplatiť na súdnom poplatku sumu 75,50 eura a to na účet prevádzkovateľa systému a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 451 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 10c, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 147 ods. 1, 2, § 215, § 147 ods. 2, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca podanou žalobou uplatnil proti žalovanej právo na zaplatenie sumy 200,- Eur z titulu odmietnutia zaplatenia žalovanou za vodné a stočné od 29.09.2009 do 15.03.2010. Uznesením č.k. 3C/25/2010-250 zo dňa 03.03.2016 pripustil zmenu petitu žaloby podľa návrhu žalobcu, teda tak, aby zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.538,72 Eur s prísl. a sumy 1.523,92 Eur s prísl.. 4. Z výpisu z katastra nehnuteľností zistil, že vlastníkmi nehnuteľnosti rodinný dom na ulici X.. A. XXX/ XX vo Q. sú F. V., rod. L. v podiele X a P. L. st. v podiele 1. Z Dohody o rozdelení spoluvlastníckych podielov zo dňa 18.06.2009 uzavretej medzi žalobcom, žalovanou a P. L. st. zistil, že účastníci zmluvy sa dohodli na užívaní predmetnej nehnuteľnosti. V čl. V. predmetnej dohody je uvedené, že k predmetnej nehnuteľnosti patrí aj vodovodná prípojka, plynová prípojka a dve samostatné hodiny na meranie odberu elektrickej energie. Účastníci sa dohodli, že za dodávky vody do nehnuteľnosti bude platiť žalobca a následne bude vypočítavať ostatným účastníkom tejto dohody podiel ich spotreby a oznámi im sumu, ktorú mu budú povinní zaplatiť bezodkladne po oznámení dlžnej čiastky. Za elektrickú energiu si budú platiť všetci účastníci samostatne, a to tak, že jednu hodinu na meranie odberu elektrickej energie bude mať žalovaná a druhú žalobca. Ďalej súd zistil, že dňa 29.09.2009 bola podaná žiadosť o zmenu odberateľa, a to u V. vodárenskej spoločnosti, a.s., pričom ako nový odberateľ bol uvedený žalobca, a to s účinnosťou zmeny XX.XX.XXXX. Bolo preukázané, že žalobca na základe zmluvy o odbere vody z 29.09.2009 za túto riadne platil.
5. Vo veci ustanovil znalkyňu v odbore elektrotechnika, odvetvie odhad hodnoty elektrotechnických zariadení, vykurovanie a vykurovacie zariadenia D.. Z. B., aby určila spotrebu elektrickej energie a vody v uvedenom rodinnom dome. Súdu predložila znalecký posudok G. a doplnok k znaleckému posudku zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorých vyplýva spotreba elektrickej energie žalobcu a žalovanej za uvedené obdobie.
6. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že nárok žalobcu voči žalovanej z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 1.538,72 je oprávnený. Mal za nesporne preukázané, že žalovaná sa napojila na hodinu na odber elektrickej energie žalobcu, a to v období od 01.02.2010 do 06.03.2010, čo žalovaná nepopierala. Za uvedenú elektrickú energiu ju súd zaviazal zaplatiť sumu, ktorú žalobca požadoval a ktorá bola preukázaná aj znaleckým dokazovaním, pričom žalobcovi priznal aj zákonný úrok z omeškania. Taktiež znaleckým posudkom bolo preukázané, že žalovaná nezaplatila žalobcovi za obdobie od 29.09.2009 do 10.05.2013 za vodné, stočné a zrážkovú vodu vo výške 1.523,91 Eur, pričom žalovaná túto skutočnosť, že bola napojená na vodomer žalobcu taktiež nepoprela a aj žalobca mal uzavretú zmluvu s vodárenskou spoločnosťou na odber vody. Zároveň súd i z uvedenej sumy priznal zákonný úrok z omeškania. V časti nad priznaný úrok z omeškania 5,5% ročne žalobu zamietol. K vznesenej započítacej námietke uviedol, že ju posudzuje ako prostriedok procesnej obrany, a že žalovaná ňou nepreukázala v priebehu konania pravdivosť tvrdení o skutočnostiach, že žalobca má zaplatiť odplatu ako nájom v uvedenej sume. Vzhľadom na uvedené považoval obranu žalovanej za účelovú a ničím nepreukázanú.
7. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca mal v konaní nepatrný neúspech v časti v ktorej súd žalobu nad priznaný úrok z omeškania zamietol a preto zaviazal neúspešnú žalovanú zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na to, že žalobca v priebehu konania rozšíril svoju žalobu na sumu 1.538,72 Eur, z ktorej sumy je súdny poplatok 92,- Eur, preto zaviazal žalobcu na doplatenie súdneho poplatku.
8. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, a to proti výroku I. a III. napadnutého rozsudku. Odvolanie právne odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Namietala, že žalobca sa domáha zaplatenia za vodné a stočné, avšak do dnešného dňa nepreukázal, že za odobratú energiu má zaplatiť žalovaná a celé dokazovanie postavil na množstve odobratej energie, resp. ktorá zo sporových strán a v akom pomere odoberala el. energiu. Uviedla, že so žalobcom sa ústne dohodli, že žalovaná nebude platiť za odobratú elektrickú energiu a za odobraté vodné, stočné a žalobca nebude platiť nájom za užívanie väčšej časti rodinného domu, ako mu prináleží podľa vlastníckeho práva, čo potvrdzuje aj jej list adresovaný žalobcovi, ktorý nijako nespochybnil a súd sa s týmto dôkazom vôbec nevysporiadal. Uviedla, že vzniesla námietku započítania vzájomných pohľadávok do výšky uplatňovanej sumy zo strany žalobcu, avšak súd prvej inštancie uviedol, že z jej strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Takéto právne posúdenie veci však neobstojí, nakoľko k bezdôvodnému obohateniu došlo aj zo strany žalobcu. Namietala, že žalovaný užíva viac ako mu prináleží, čo sám potvrdil aj pri výsluchu na pojednávaniach konaných dňa 21.10.2010 a 22.05.2015. Poukázala na to, že pri výsluchu spochybnila aj celú Dohodu o rozdelení spoluvlastníckych podielov tým, že jej podpis je sfalšovaný a požiadala žalobcu, aby predložil originál, čo však žalobca nepredložil. Na základe uvedeného má jednoznačne za preukázané, že žalobca využíval väčšiu časť domu ako mu prináleží, a že na základe tohto uzatvoril so žalovanou dohodu o tom, že žalovaná nie je povinná mu platiť za odobratú elektrickú energiu a za odobraté vodné a stočné. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec súd prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
9. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril tak, že rozsudok považuje za vecne správny a odvolanie žalobkyne za nedôvodné. Skutočnosti, ktoré uvádza právny zástupca žalovanej v podanom odvolaní sú v prevažnej miere mylné, zavádzajúce a s predmetom veci nemajú nič spoločné. Poukázal na to, že žalovaná nijako nepreukázala, že by voči nej nejakú pohľadávku mal. Žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalovanej zamietol a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
10. Žalovaná sa k podanému vyjadreniu žalobcu nevyjadrila.
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.
12. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných v konaní. Z uvedených dôvodov odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a stranám umožňuje poznať postup súdu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby strana sporu nemusela hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. 13. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutia je odrazom práva strán konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Porušením tohto práva strany konania na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa stranám konania odníma možnosť náležite argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Len takéto rozhodnutie možno označiť za preskúmateľné. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy.
14. Odvolací súd zistil z listu vlastníctva, že podielovými spoluvlastníkmi na predmetnej nehnuteľnosti - rodinnom dome sú žalovaná a otec žalobcu. Na základe udelenej generálnej plnej moci získal žalobca právo na nakladanie a správu s majetkom jeho otca, s výnimkou bytu nachádzajúceho sa na R. XXX, v obci A.. Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnom rodinnom dome býva žalobca s rodinou, žalovaná s rodinou a otec žalobcu. Žalovaná v priebehu konania na súde prvej inštancie vzniesla započítaciu námietku, do uplatneného nároku žalobcom, a to z dôvodu, že žalobca užíva v predmetnom dome viac ako mu patrí, a teda bol povinný žalovanej zaplatiť odplatu ako nájom v uvedenej sume.
15. Súd prvej inštancie sa v priebehu konania správne zaoberal otázkou zistenia, v akom rozsahu v dotknutom období došlo k spotrebe elektrickej energie a vodného, stočného, pričom tiež správne nariadil v predmetnej veci znalecké dokazovanie, ktoré odstránilo dovtedy existujúce rozpory vo vyjadreniach strán sporu. Súd prvej inštancie sa však nedostatočne zaoberal vznesenou započítaciu, resp. kompenzačnou námietkou žalovanej, ktorú považoval za účelovú a ničím nepreukázanú. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná vzniesla uvedenú kompenzačnú námietku v priebehu konania, pričom skutočnosť, že žalobca užíva v predmetnom dome viac ako mu patrí preukázala listom vlastníctva, z ktorého jednoznačne vyplýva, že je vlastníčkou rodinného domu v podiele 3 a z jej vyjadrenia, ako aj z vyjadrenia žalobcu na pojednávaniach vyplýva, že žalobca užíva celé jedno podlažie v rodinnom dome, ktorý je tvorený dvoma samostatnými bytmi a na prízemí sa nachádzajúcou kotolňou, garážou a pivnicou. Vznesením takejto kompenzačnej námietky teda žalovaná preniesla dôkazné bremeno na žalobcu. Z uvedeného teda vyplýva, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil procesnú obranu žalovanej ako účelovú a ničím nepreukázanú.
16. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené bude preto úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať vznesenou kompenzačnou námietkou zo strany žalovanej, tzn. v dôsledku prenesenia dôkazného bremena na žalobcu bude musieť žalobca preukázať, že v predmetný rodinný dom neužíva nad rámec, teda, že nedochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalovanej. V prípade, ak žalobca neunesie dôkazné bremeno v tomto smere, bude to na jeho ťarchu. V prípade, ak žalobca neunesie toto prenesené dôkazné bremeno, bude sa musieť následne súd prvej inštancie zaoberať následným úspešným uplatnením kompenzačnej námietky žalovanou, a teda opätovne rozhodnúť o výške súm, ktoré bude žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi z titulu nezaplatenia žalovanou za vodné, stočné a za odobratú elektrickú energiu.
18. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie taktiež o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).