Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Sa-34-2020.pdf
PDF · 129.25 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sa/34/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci žalobkyne: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/X, XXX XX M., zastúpenej právnym zástupcom: Alušic s.r.o., so sídlom Madačova 1/A, 034 01 Ružomberok, IČO: 50 648 420, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 16, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2020/10301 zo dňa 21.09.2020, takto
rozhodol:
Rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina číslo: UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2020/10301 zo dňa 21.09.2020 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, odbor sociálnych vecí a rodiny číslo: RK1/OPPKaPČ/SOC/2020/26490-4, 2020/77360 zo dňa 18.06.2020 z r u š u j e a v e c v r a c i a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
Žalobkyni voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, odbor sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím číslo: RK1/OPPKaPČ/SOC/2020/26490-4, 2020/77360 zo dňa 18.06.2020 (ďalej aj len rozhodnutie orgánu prvého stupňa alebo prvostupňové rozhodnutie) nevyhovel žiadosti žalobkyne a peňažný príspevok na prepravu jej nepriznal. V odôvodnení poukázal na komplexný posudok zo dňa 25.05.2020, v ktorom príspevok na prepravu nebol odporučený a ďalej uviedol, že peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sú fakultatívnymi príspevkami, teda ich možno poskytnúť len po splnení všetkých zákonných podmienok.
2. Žalovaný rozhodnutím číslo: UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2020/10301 zo dňa 21.09.2020 (ďalej aj len rozhodnutie žalovaného) odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie orgánu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení žalovaný poukázal na lekársky posudok vypracovaný posudkovým lekárom dňa 19.08.2020, podľa ktorého je určená miera funkčnej poruchy žalobkyne v rozsahu 50 %, teda ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá však nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, lebo nemá ťažkú poruchu mobility, je schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, nastupovať, vystupovať z neho a taktiež nemá stavy uvedené v § 14 ods. 6 písm. b) a c) zákona č. 447/2008 Z.z.. V komplexnom posudku zo dňa 21.08.2020 nebol požadovaný peňažný príspevok navrhnutý, pričom žalovaný poukázal na fakultatívny charakter peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, na ktoré tak nevzniká právny nárok a možno ich poskytnúť po splnení všetkých zákonných podmienok.
3. Žalobou podanou na správnom súde dňa 01.12.2020 žiadala žalobkyňa zrušiť rozhodnutie žalovaného číslo: UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2020/10301 zo dňa 21.09.2020 a zároveň zrušiť rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, odbor sociálnych vecí a rodiny číslo: RK1/OPPKaPČ/SOC/2020/26490-4 zo dňa 18.06.2020. Žalobu odôvodnila tým, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu. Ďalej namietala, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je arbitrárne a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobkyňa poukázala na ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Podľa žalobkyne správny orgán nepostupoval v intenciách právnych noriem, nezadovážil relevantné skutočnosti pre vydanie rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie považuje žalobkyňa za predčasné. Žalovaný sa tiež dopustil vady konania, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia, jeho rozhodnutie je arbitrárne a nepreskúmateľné. Žalobkyňa uviedla, že aj keď komplexný posudok tvorí podklad rozhodnutia, nepostačuje len mechanické prevzatie záverov tohto posudku do rozhodnutia, ale je potrebné, aby tieto boli účastníkovi konania vysvetlené vo vzájomných súvislostiach a aby bola preskúmateľná odpoveď na otázku, prečo nebol peňažný príspevok priznaný. V rozhodnutí nemôže absentovať vlastná správna úvaha, skutkové vyhodnotenie veci a právne posúdenie a z rozhodnutia musí vyplývať preskúmateľný záver, prečo ťažkú invaliditu žalobkyne nie je potrebné kompenzovať peňažným príspevkom na prepravu. V posudku nie je uvedené, z akých odborných nálezov a správ vychádzal posudkový lekár a žalovaný neumožnil žalobkyni obranu jej práv a oprávnených záujmov, keď jej neumožnil vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Závery uvedené v posudkoch sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa je schopná pohybovať sa s pomocou bariel, resp. palice, pričom zo správy Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok zo dňa 29.01.2020 vyplýva, že žalobkyni bolo doporučené chodidlo štvorkolesové skladacie. Vzniká tak pochybnosť, či je žalobkyňa schopná činnosti uvedenej v § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti. Z lekárskej správy zo dňa 24.02.2020 vyplýva, že sila stisku horných končatín je slabšia, čo žalobkyni sťažuje nástup a výstup do prostriedkov hromadnej prepravy, a to aj v kombinácii s hrudnou skoliózou a reziduálnou poruchou zraku. Pre žalobkyňu je tak nástup a výstup, ale aj samotná jazda vozidlom hromadnej dopravy, nemožná. Okrem toho väčšina vozidiel hromadnej dopravy nie sú bezbariérové vozidlá. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa splnením podmienky rovnakého základu s ostatnými fyzickými osobami pri rešpektovaní prirodzenej dôstojnosti nezaoberal, resp. splnenie tejto podmienky nevyhodnotil. Napadnuté rozhodnutie tak trpí vadou nepreskúmateľnosti, keďže nie je v tomto smere vôbec odôvodnené. Ani skutočnosť, že sa jedná o fakultatívnu dávku, nezbavuje správne orgány povinnosti konať a rozhodnúť v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 447/2008 Z.z. a Správneho poriadku.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa podala žiadosť o peňažný príspevok na prepravu. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok vydal komplexný posudok zo dňa 25.05.2020, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy žalobkyne 50 %, a preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Zároveň v tomto posudku neboli dôsledky zdravotného postihnutia navrhnuté kompenzovať príspevkom na prepravu, pretože žalobkyňa nie je podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Podkladom pre vypracovanie komplexného posudku bol lekársky posudok zo dňa 13.05.2020, do ktorého sa žalobkyňa vyjadrila, že sa pohybuje s oporou jednej francúzskej barly. Podľa komplexného posudku je žalobkyňa odkázaná na sprievodcu (pri zabezpečovaní pohybu, sprievod jej môže zabezpečovať fyzická osoba na základe jej výberu). Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. V rámci odvolacieho konania vykonala posudková lekárka lekársku posudkovú činnosť a dňa 19.08.2020 vypracovala lekársky posudok. Určovanie miery funkčnej poruchy je pritom vo výlučnej kompetencii posudkových lekárov, ktorí vychádzajú z predložených lekárskych nálezov, riadia sa platnou legislatívou a nie sú viazaní návrhmi a odporúčaniami odborných lekárov. Pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne vychádzala posudková lekárka z časovo najaktuálnejších objektívnych zistení. Podľa aktuálne doloženého neurologického vyšetrenia je žalobkyňa orientovaná bez fatickej poruchy, sila stisku na horných končatinách je symetrická bez poklesu. Na dolných končatinách sú reflexy symetrické, taktiež bez poklesu. Mobilita je sťažená, chôdza je pomalšia, o širšej báze, s oporou, limitovaná dýchavicou. Posudková lekárka dospela k záveru, že žalobkyňa nespĺňa legislatívne podmienky odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z., pretože nemá ťažkú poruchu mobility - je schopná premiestniť sa k vozidlu
verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy, vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy a nemá stavy uvedené v § 14 ods. 6 písm. b) a c) zákona, to znamená nemá duševnú poruchu s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania a nemá ťažkú poruchu zvieračov. Na základe uvedeného žalovaný nenavrhol v komplexnom posudku zo dňa 21.08.2020 poskytovanie peňažného príspevku na prepravu.
5. Vo vzťahu k žalobe žalovaný uviedol, že odkázanosť fyzickej osoby na sprievodcu automaticky nezakladá nárok na kladné posúdenie odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžsk/24/2017). Žalovaný tak následne vydal dňa 21.09.2020 rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol. Námietky žalobkyne ohľadne nesprávneho a nekomplexného zhodnotenia jej zdravotného stavu uvádzané v žalobe považuje žalovaný za neopodstatnené, pretože posudková lekárka vykonala posúdenie aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne a vyhodnotila všetky lekárske nálezy, správy a vyšetrenia. Pri posúdení jej zdravotného stavu nedošlo k opomenutiu žiadnych dôkazov. Odborné posúdenie odkázanosti na individuálnu prepravu pritom spadá výlučne do kompetencie posudkového lekára, nejedná sa o právne posúdenie, ale o vysokošpecializované odborné posúdenie zdravotného stavu. K námietke, že správne orgány účastníčku konania nevyzvali, aby sa k podkladom rozhodnutia vyjadrila, poukázal žalovaný na úpravu ust. § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., v zmysle ktorej sa úprava § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní nevzťahuje na konanie vo veciach kompenzácie. Nebolo preto povinnosťou správneho orgánu vyzvať žalobkyňu, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadrovala k jeho podkladom. Žalobkyňa pritom nevyužila svoju zákonnú možnosť požiadať o osobnú účasť pri posudzovaní jej zdravotného stavu. Žalovaný preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
6. Na doručené vyjadrenie žalovaného žalobkyňa písomne nereagovala.
7. Z pripojených administratívnych spisov mal správny súd zistené, že vo vzťahu k žiadosti žalobkyne o peňažný príspevok na prepravu bol vypracovaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok lekársky posudok zo dňa 13.05.2020, podľa ktorého je žalobkyňa osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %, pričom nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V komplexnom posudku zo dňa 25.05.2020 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok zhodne konštatoval mieru funkčnej poruchy žalobkyne v rozsahu 50 % s tým, že v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je žalobkyňa odkázaná na sprievodcu a keďže nespĺňa podmienky podľa § 14 ods. 6 písm. a), b), c) zákona, nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Rozhodnutím č. RK1/OPPKaPČ/SOC/2020/26490-4, 2020/77360 zo dňa 18.06.2020 (ďalej aj len rozhodnutie orgánu prvého stupňa alebo prvostupňové rozhodnutie) Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok žiadosti žalobkyne nevyhovel a peňažný príspevok na prepravu jej nepriznal. V odôvodnení poukázal na komplexný posudok zo dňa 25.05.2020, v ktorom príspevok na prepravu nebol odporučený a ďalej uviedol, že peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sú fakultatívnymi príspevkami, teda ich možno poskytnúť len po splnení všetkých zákonných podmienok. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie datované dňa 01.07.2020, v ktorom uviedla, že jej zdravotný stav sa zhoršuje, o čom svedčí aktuálna lekárska správa, nie je schopná samostatného pohybu z dôvodu strácania rovnováhy a poruchy zraku, musí mať doprovod a oporu. Sama nemôže cestovať prostriedkami MHD, nedostane sa ani do obchodu a je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov Žilina vypracovalo posudkovým lekárom dňa 19.08.2020 lekársky posudok. Podľa tohto posudku je určená miera funkčnej poruchy žalobkyne v rozsahu 50 %, teda ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá však nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, lebo nemá ťažkú poruchu mobility, je schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, nastupovať, vystupovať z neho a taktiež nemá stavy uvedené v § 14 ods. 6 písm. b) a c) zákona č. 447/2008 Z.z. V komplexnom posudku Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 21.08.2020 bolo konštatované, že žalobkyňa je osobou s mierou funkčnej poruchy v rozsahu 50 %, ktorá je čiastočne odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri niektorých úkonoch starostlivosti o svoju domácnosť a realizovaní základných sociálnych aktivít. Žalobkyňa je tak fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na sprievodcu, ale zároveň nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V odôvodnení komplexného posudku poukázal žalovaný na lekársky posudok zo dňa 19.08.2020. Žalovaný rozhodnutím číslo:
UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2020/10301 zo dňa 21.09.2020 (ďalej aj len rozhodnutie žalovaného) odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie orgánu prvého stupňa potvrdil.
8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP pri skonštatovaní absencie dôvodu pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP vo veci rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil.
9. K procesnému postupu krajského súdu ako súdu správneho, ktorý prejednal vec bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 24Sa/34/2020-54 zo dňa 02.03.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, na základe čoho boli splnené podmienky pre verejné vyhlásenie rozsudku Krajským súdom v Žiline za rešpektovania ust. § 137 ods. 2 a 4 SSP.
10. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
11. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
12. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
13. Podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3.
14. Podľa § 199 ods. 1 písm. c), 2, 3 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
15. Krajský súd mal preukázané, že žalobkyňa pred napadnutím rozhodnutia žalovaného využila opravný prostriedok, keď podala odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu
- Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, odbor sociálnych vecí a rodiny, číslo: RK1/OPPKaPČ/SOC/2020/26490-4, 2020/77360 zo dňa 18.06.2020, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo: UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2020/10301 zo dňa 21.09.2020. Keďže toto rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 02.10.2020 a žalobkyňa podala správnu žalobu dňa 01.12.2020, konštatuje krajský súd, že žaloba bola podaná včas, teda v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote v zmysle ust. § 181 ods. 1 SSP.
16. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu a pri tomto prieskume zákonnosti postupoval zohľadniac skutočnosť, že v danej veci ide o vec sociálnu podľa § 199 a nasl. SSP a žaloba je podaná žalobkyňou - fyzickou osobou, kedy správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP nie je viazaný žalobnými bodmi. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa v zmysle § 199 ods. 3 v spojení s § 177 SSP a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa podľa ust. § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie.
17. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b) duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c) ťažkej poruchy zvieračov, prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.
18. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/20220101> odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na prepravu.
19. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/> s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
21. Podľa § 47 ods. 1, ods. 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
22. Podľa § 3 ods. 1, ods. 4 veta prvá správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci.
23. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že podľa ustálenej súdnej judikatúry nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve súd preskúmava výlučne zákonnosť právoplatného rozhodnutia.
24. Správny súd považuje za potrebné zvýrazniť, že v rámci administratívneho, ani v rámci súdneho konania nebola vyvolaná spornosť ohľadom skutočnosti, že žalobkyňa je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %. Sporná v konaní bola okolnosť, či sú naplnené zákonom vyžadované predpoklady, len za naplnenia ktorých je možné priznať žalobkyni peňažný príspevok na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Správne orgány v napadnutých rozhodnutiach
s odkazom na posudky posudkových lekárov vyslovili záver, že žalobkyňa predpoklady stanovené v ustanovení § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. nespĺňa, pretože nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Vo vzťahu k tomuto konštatovaniu sa v odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán obmedzil len na citáciu relevantnej právnej úpravy, odkaz na komplexný posudok zo dňa 25.05.2020 a jeho záver, že žalobkyňa na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom odkázaná nie je. Akékoľvek bližšie odôvodnenie tohto záveru, či úvaha správneho orgánu o tom, ako k tomuto záveru dospel, v tomto rozhodnutí absentuje. Odvolacie rozhodnutie žalovaného rovnako odkazuje na komplexný posudok, a to posudok zo dňa 21.08.2020, v ktorom nebol požadovaný peňažných príspevok navrhnutý. Obdobne ako v prvostupňovom správnom rozhodnutí aj v odvolacom rozhodnutí žalovaného absentuje bližšie odôvodnenie záveru, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, keďže toto odvolacie rozhodnutie v podstatnej miere bez bližšieho odôvodnenia a právnej úvahy len preberá závery lekárskeho posudku.
25. Správny súd považuje za potrebné zvýrazniť zákonom stanovené predpoklady, za splnenia ktorých je možné fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím považovať za odkázanú na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom (§ 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z.). Z tohto ustanovenia vo vzťahu ku všetkým osobitným dôvodom odkázanosti na individuálnu prepravu, ktoré sú uvedené v písmene a), b) a c) tohto ustanovenia, vyplýva zákonom vyžadovaný základný predpoklad pre posudzovanie odkázanosti na individuálnu prepravu, ktorým je schopnosť premiestniť sa k vozidlu verejnej dopravy, nastupovať do vozidla verejnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy, vystupovať z neho a prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní prirodzenej dôstojnosti dotknutej fyzickej osoby. Z obsahu žalobkyňou podanej správnej žaloby je pritom zrejmé, že žalobkyňa obidvom žalobou napadnutým správnym rozhodnutiam vytýka, že sa v týchto rozhodnutiach správne orgány nezaoberali splnením podmienky rovnakého základu s ostatnými fyzickými osobami pri rešpektovaní prirodzenej dôstojnosti. Žalobkyňa tak napadnutým rozhodnutiam okrem iného vytkla vadu ich nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.
26. K námietke nedostatočného odôvodnenia správneho rozhodnutia správny súd vo všeobecnosti uvádza, že jedným z imanentných predpokladov činnosti správneho orgánu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu orgánu verejnej správy, a to z hľadiska požiadavky zrozumiteľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií, predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia viedli fyzické a právnické osoby k dobrovoľnému plneniu povinností. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým vo vzťahu k tým orgánom, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia, resp. opatrenia či iný charakter) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým pre to, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Správny súd je toho názoru, že nepreskúmateľnosť odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov spôsobila absencia výkladu aplikovaných právnych noriem vo vzťahu k záveru, že žalobkyňa na individuálnu prepravu motorovým vozidlom nie je odkázaná. Právna úvaha oboch správnych orgánov neobsahuje dostatočný počet myšlienkových premostení a logických úvah a vysvetlení vzťahu medzi aplikovanými normami a zisteným skutkovým stavom.
27. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy, ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí, vychádzajúc z princípov právneho štátu (článok 1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (článok 46 Ústavy SR). Správny súd ďalej poukazuje na rozhodnutie ESĽP vo veci Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993 (Séria A č. 254-B s. 49,
§ 30). Správny orgán v rámci odôvodnenia musí dať účastníkovi konania jasnú a zrozumiteľnú odpoveď, prečo listinné dôkazy neboli spôsobilé preukázať právne relevantné skutkové tvrdenia účastníka.
28. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného konštatuje nedostatok dôvodov, na základe ktorých bolo ustálené, že žalobkyňa na individuálnu prepravu motorovým vozidlom nie je odkázaná. V napadnutých rozhodnutiach správnych orgánov absentuje posúdenie okolnosti, či žalobkyňa je alebo nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti využívať na svoju prepravu vozidlá verejnej hromadnej dopravy osôb. Správne orgány odôvodnenie žalobou napadnutých rozhodnutí postavili výlučne na záveroch lekárskych posudkov, v ktorých bolo konštatované, že žalobkyňa na takúto prepravu odkázaná nie je. Po oboznámení sa s týmito lekárskymi posudkami a komplexnými posudkami považuje krajský súd za potrebné zvýrazniť, že ani v týchto posudkoch nebola riešená otázka, či s ohľadom na v posudkoch konštatované ťažké zdravotné postihnutie žalobkyne v kontexte jednotlivých v posudkoch konštatovaných zdravotných diagnóz, je alebo nie je žalobkyňa schopná využívať verejnú hromadnú dopravu osôb na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a či možno vo vzťahu k jej zdravotným postihnutiam konštatovať jej schopnosť verejnú hromadnú dopravu využívať pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti. Ak sa naplnením tohto zákonom vyžadovaného predpokladu nezaoberali nielen lekárske posudky posudkových lekárov, ale ani žalobou napadnuté správne rozhodnutia, ktoré z týchto posudkov vychádzali, tak takéto posúdenie v konaní relevantnej otázky nedáva podľa názoru správneho súdu účastníkovi konania jasnú a zrozumiteľnú odpoveď, prečo nespĺňa predpoklady pre priznanie požadovaného peňažného príspevku. K naplneniu uvedeného zákonom vyžadovaného predpokladu sa pritom žalovaný nevyjadril ani v podanom písomnom vyjadrení zo dňa 12.11.2021 k podanej správnej žalobe žalobkyne, a to napriek tomu, že žalobkyňa v žalobe túto okolnosť výslovne namietala.
29. Krajský súd k otázke hodnotenia predpokladov podľa ust. § 14 ods. 6 zák. č. 477/2008 Z.z. považuje za potrebné poukázať na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Sžsk/34/2018 zo dňa 27.11.2018, podľa ktorého „Z gramatického výkladu § 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. vyplýva, že zákonodarca predpokladá, že osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá napĺňa status odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, je osoba, ktorá sa síce premiestni k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, nastúpi do takéhoto vozidla, zvládne situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy, resp. prostriedkoch železničnej dopravy, avšak musí byť splnená podmienka, že je schopná tieto úkony vykonať na rovnakom základe s ostatnými fyzickými, teda zdravými, osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti. Skutočnosť, že posudzovaná osoba dokáže nastúpiť, vystúpiť a zotrvať v prostriedkoch hromadnej dopravy, sama o sebe, bez ďalšieho, neznamená, že nespĺňa požiadavky ustanovené v § 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z., nakoľko je potrebné, aby takáto fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím bola schopná premiestniť sa k vozidlu, nastupovať do vozidla a zvládnuť inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy, resp. železničnej dopravy a bola schopná túto činnosť vykonávať na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti.“ Obdobne možno poukázať na rozhodnutie NS SR sp. zn. 10Sžsk/17/2017 zo dňa 27.04.2018, podľa ktorého „odkázanosť na individuálnu prepravu nemožno stotožňovať so schopnosťou osoby hýbať sa, t. j. aj človek, ktorý sa pohybovať dokáže, môže byť odkázaný na individuálnu prepravu. S výnimkou slepoty neexistuje zoznam diagnóz, pri ktorých je automaticky daná odkázanosť na individuálnu prepravu. Sťažovateľ by preto mal v každom jednotlivom prípade starostlivo posúdiť, či je ťažko zdravotne postihnutý schopný alebo neschopný sa k vozidlu hromadnej dopravy dostaviť, nastúpiť a vystúpiť z neho a jazdu v ňom zvládnuť tak, aby jeho ľudská dôstojnosť zostala zachovaná a jeho zdravotný stav sa nezhoršil. Pokiaľ žalobca nie je schopný uvedené úkony (nástup a výstup z prostriedkov verejnej hromadnej dopravy) zvládnuť bez pomoci inej fyzickej osoby, nemožno považovať vykonanie uvedených úkonov na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami, ktoré pomoc inej osoby nepotrebujú.“
30. Vo vzťahu k posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne je zrejmé, že žalobkyňa je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je pri realizovaní základných sociálnych aktivít odkázaná na sprievodcu (Komplexný posudok zo dňa 21.08.2020). V žalobou napadnutých rozhodnutiach správnych orgánov však absentuje aj posúdenie tejto okolnosti, keď na jednej strane z lekárskych posudkov vyplýva odkázanosť žalobkyne na sprievodcu aj pri niektorých sociálnych aktivitách, avšak otázka tejto odkázanosti už nie je ďalej hodnotená vo vzťahu k posudzovaniu odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Žalovaný a správny orgán prvého stupňa sa tak v kontexte žalobkyňou
požadovaného príspevku v žalobou napadnutých rozhodnutiach nevyjadrili ani k otázke odkázanosti žalobkyne na sprievodcu. K otázke, či žalobkyňa, ktorá je osobou odkázanou na sprievodcu, je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti využívať prostriedky verejnej hromadnej dopravy osôb, sa žalovaný vyjadril až v rámci písomného vyjadrenia k podanej žalobe, ktoré je datované dňa 12.11.2021, kde poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžsk/24/2017 zo dňa 30.01.2018. V tomto rozhodnutí Najvyšší súd SR konštatoval, že na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom nemusí byť odkázaná ani ťažko zdravotne postihnutá osoba, ktorá zvláda prepravu v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy za pomoci inej osoby s tým, že táto okolnosť potrebnej pomoci nemusí nevyhnutne znižovať dôstojnosť ťažko zdravotne postihnutej osoby alebo inak narúšať rovnaký základ takejto prepravy s ostatnými fyzickými osobami. Krajský súd k tomuto rozhodnutiu uvádza, že NS SR síce konštatoval, že takáto osoba nemusí byť odkázaná na individuálnu prepravu motorovým vozidlom, avšak zároveň túto možnosť nevylúčil.
31. Krajský súd ohľadom posudzovania odkázanosti na individuálnu prepravu v kontexte odkázanosti fyzickej osoby na sprievodcu považuje za potrebné poukázať aj na ďalšie rozhodnutia NS SR, konkrétne na rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžsk/107/2017 zo dňa 27.02.2019, v ktorom bola riešená situácia odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom vo vzťahu k účastníkovi, ktorý má sťaženú pohybovú schopnosť v dôsledku narušenia telesných funkcií, pohybuje sa s pomocou vychádzkovej paličky a na niektoré činnosti vyžaduje asistenciu sprievodcu. V tomto rozhodnutí NS SR v súvislosti s výkladom pojmu „na rovnakom základe“ poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 9Sžso/89/2014 zo dňa 25.05.2016, podľa ktorého ...„Výklad žalovanej, že na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami sa rozumie aj schopnosť vyvinutia vlastnej aktivity za pomoci inej osoby, podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedá ani slovnému, ani faktickému významu tohto ustanovenia. Pokiaľ žalobkyňa nie je schopná uvedené úkony (nástup a výstup z prostriedkov verejnej hromadnej dopravy) zvládnuť bez pomoci inej fyzickej osoby, nemožno považovať vykonanie uvedených úkonov na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami, ktoré pomoc inej osoby nepotrebujú.“ a ďalej uviedol, že „Napriek tomu, že zhodnotenie zdravotného stavu posudzovanej osoby je v kompetencii posudkového lekára, rozhodnutie v konaní vydáva správny orgán, ktorý aplikuje právnu normu na zistený skutkový stav so zreteľom na tvrdenia žiadateľa. Nepostačuje strohé zdôvodnenie, že v komplexnom posudku nebolo navrhnuté kompenzovať sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia príspevkom na kúpu osobného motorového vozidla. V lekárskom posudku, resp. v komplexnom posudku je potrebné vyhodnotiť zdravotný stav žiadateľa vrátane ním tvrdených schopností; svoj záver musí odôvodniť presvedčivo z hľadiska kritérií vyžadovaných zákonom pre konkrétny peňažný príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Napadnuté rozhodnutie žalovaného musí byť podmienené správnou úvahou, ktorá vyplýva zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Do takéhoto hodnotenia dôkazov súd zasahuje v prípade, keď rozhodnutie odporuje obsahu spisov alebo zásadám logického myslenia.“
32. Správny súd potom aj s prihliadnutím na uvedené rozhodnutia NS SR a s ohľadom na absenciu preskúmateľného odôvodnenia (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP) dospel k záveru o potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu nižšieho stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP. V ďalšom konaní bude potrebné zo strany správnych orgánov opätovne vyhodnotiť, či v zmysle ust. § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. žalobkyňa s ohľadom na jej ťažké zdravotné postihnutie a s ohľadom na jej odkázanosť na sprievodcu je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti využívať prostriedky verejnej hromadnej dopravy osôb, teda či je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Správny súd dodáva, že nie je vylúčené, že po odstránení správnym súdom vytýkaných nedostatkov dospejú správne orgány po opätovnom zhodnotení veci k rovnakému záveru. Je však potrebné správnymi orgánmi riadne vyhodnotiť všetky okolnosti posudzovanej veci a záver, na ktorom je postavené konštatovanie o tom, či žalobkyňa spĺňa legislatívne podmienky odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, riadne odôvodniť v kontexte všetkých zákonom vyžadovaných predpokladov tak, aby bolo zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami boli správne orgány vedené pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali. Vo veci uplatneného nároku žalobkyne bude potrebné vydať nové rozhodnutie, odôvodnenie ktorého bude spĺňať požiadavky úpravy § 47 ods. 3 Správneho poriadku v spojení s § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. všetko v zmysle záväzných právnych názorov správneho súdu podľa odôvodnenia tohto rozsudku, teda tak, aby toto rozhodnutie bolo preskúmateľné a boli v ňom uvedené dostatočné dôvody prijatého rozhodnutia.
33. O trovách súdneho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP. Žalobkyňa bola voči žalovanému úspešná, a preto jej správny súd voči žalovanému priznal nárok na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov súdneho konania v spojení s ust. § 175 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa ust. § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.