Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Co-69-2017.pdf
PDF · 105.54 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/69/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobkyne: X. H., S.. X.X.XXXX, M. Z. XXX, XXX XX P., zastúpenej JUDr. Milanom Szöllössym, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Kováčska 28, 040 01 Košice proti žalovanej: Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava 1, IČO: 00 151 700, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. XC/XX/XXXX-XXX z 28.marca 2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni bolestné nad sumu 3 445,12 eur do sumy 5 259,96 eur.
Mení rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené nad sumu 5 259,96 eur tak, že v tejto časti žalobu zamieta.
Zrušuje rozsudok vo výrokoch o príslušenstve pohľadávky, súdnom poplatku a trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. konanie v časti o zaplatenie bolestného vo výške 11073,60 eur zastavil, vo výroku II. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni bolestné vo výške 6367,32 eur s 8,75 % úrokom z omeškania od 25.7.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 153,93 eur, vo výroku III. žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, vo výroku IV. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Svidník súdny poplatok vo výške 391 eur a vo výroku V. vyslovil, že žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že „ ... Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa pri dopravnej nehode dňa 25.4.2011 medzi obcami Chmeľov a Lúčka utrpela ako spolujazdkyňa v motorovom vozidle zn. R. Z.. ev. č. V. XXXAS ťažké ublíženie na zdraví. Vodička motorového vozidla zn. R. Z. L. A., S.. XX.X.XXXX, v dôsledku únavy a mikrospánku s vozidlom prešla do protismeru, zišla mimo vozovku a prevrátila sa s vozidlom na ľavý bok. Na základe uznesenia Okresného riaditeľstva PZ vo Svidníku. ODI. Č.:J.-XX/DI-V.-XXXX zo dňa 13.6.2011 bola vec týkajúca sa prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. odložená, nakoľko na trestné stíhanie vodičky L. A. nebol daný súhlas žalobkyne. Za škodu na zdraví žalobkyni zodpovedá poistený prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, na základe objektívnej zodpovednosti podľa ust. § 427 a tiež ust. 420 Občianskeho zákonníka. Zodpovedný prevádzkovateľ motorového vozidla mal v čase škodovej udalosti uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov so žalovanou. V zmysle citovaných ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z.. nároky žalobkyne na náhradu škody z ublíženia na zdraví sú kryté povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Keďže osobné motorové vozidlo bolo poistené u žalovanej, žalobkyňa sa domáhala svojho nároku priamo voči poisťovni ako vyplýva z ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.. čo medzi stranami nebolo sporné. Z predloženého lekárskeho a znaleckého posudku je zrejmé, že žalobkyňa v dôsledku úrazu utrpela W. Z. G. G.-X, C. J. G., Q. X. Q. G.-X, C.J. V. W. N., G.-X, Q. X. W. Z.Č. J., J. X. E.. V., C. H. W., Q. J. W., Q. R. W. L. Q. V. Z. V. N.. Z predložených listinných dôkazov je nepochybné, že žalobkyňa bola v ústavnom ošetrení od úrazu dňa 24.5.2011 do 6.7.2011 a v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová bola od 6.7.2011 do 15.9.2011. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom vypracovaného primárom X.. F. M. z FsP J.A. Reimana, Prešov dňa 19.4.2012 bolo bolestné stanovené vo výške 1050 bodov. Žalovaná na základe výzvy na zaplatenie zo dňa 27.4.2012 po preskúmaní predloženého lekárskeho posudku plnila žalobkyni náhradu za bolesť len za 900 bodov, nakoľko nepovažovala za dôvodné, resp. správne posúdenie niektorých položiek, sumu 11.073.60 eura, pričom vychádzala z hodnoty bodu v sume 15.38 eura. Pri plnení žalovaná v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka odpočítala 20 % spoluviny zo strany samotnej žalobkyne, a to v dôsledku nepripútania sa bezpečnostným pásom. Z listu žalovanej je zrejmé, že plnila dňa 21.9.2012, t.j. mesiac po podaní žaloby.“
2. Vychádzajúc zo znaleckého posudku MUDr. Petra Sopka, ktorý ohodnotil bolestné žalobkyne na XXXX bodov súd prvej inštancie konštatoval, že po čiastočnom zastavení konania predmetom sporu ostal nárok žalobkyne na zaplatenie bolestného v sume 7476 eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 25.7.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 153,97 eur. Pri výpočte sumy bolestného vychádzal z hodnoty bodu 15,38 eur, keďže k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne došlo dňa 15.9.2011, kedy žalobkyňa ukončila rehabilitáciu v Kováčovej. Svoj názor o ustálení zdravotného stavu žalobkyne až po ukončení rehabilitácie súd prvej inštancie oprel o rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo 14.4.2016. Pri prepočte náhrady za bolesť vychádzal z § 1 Opatrenia ministerstva zdravotníctva SR č. V.-J.-XXXX z 18.mája 2011, teda z celkovej sumy 18148,40 eur. Keďže žalovaná plnila sumu 11073,60 eur, k plneniu ostala sumu 7074,80 eur.
3. Súd prvej inštancie dospel tiež k záveru, že na vzniknutej škode sa podieľala aj samotná žalobkyňa tým, že s najväčšom pravdepodobnosťou počas jazdy nebola pripútaná bezpečnostným pásom, čím porušila ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.. Mieru zavinenia žalobkyne na vzniknutej škode tak posúdil vo výške 10%, teda po odpočítaní sumy 707,48 eur zo sumy 7074,80 eur priznal žalobkyni bolestné v sume 6367,32 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
4. Súd prvej inštancie nárok žalobkyne právne posúdil podľa § 420 ods. 1 , § 427 ods. 1, § 441 a § 444 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1,2, § 3 ods. 1,2, § 4 ods.1, § 5 ods. 1,2,4, § 7 ods. 1,3,4,6, § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov a zmien v nadväznosti na oznámenie Ministerstva zdravotníctva SR č. 155/2011, ktorým bolo vydané opatrenie o stanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2011, podľa § 4 ods. 2 písm. a/, § 11 ods. 5, 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnou poistení v zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 8 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov .
5. Poukazom na ustanovenie § 559 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 1,2, § 563 Občianskeho zákonníka dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaná sa dostala do omeškania s plnením náhrady bolestného, keďže v danom prípade nejde o priznanie mimoriadneho odškodnenia za bolesť, ale o priznanie základného bolestného, na plnenie ktorého žalobkyňa vyzvala žalovanú listom zo dňa 24.4.2012 podľa priloženého lekárskeho posudku. Z uvedeného dôvodu priznal žalobkyni aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 6367,32 eur od 25.7.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 153,93 eur.
6. O trovách strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) .
7. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaná. Výrok I. a III. nebol odvolaním žalovanej napadnutý, preto v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. Žalovaná vyslovila súhlas aj so zaplatením sumy 3445,12 eur bolestného, avšak bez príslušenstva. Navrhla preto rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť čiastočne a žalobu žalobkyne nad sumu 3445,12 eur a celý nárok na príslušenstvo pohľadávky zamietnuť. Odvolacie dôvody žalovaná vzhliadla tak v nesprávnom skutkovom zistení ako aj v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365, ods. 1 písm. f/, h/ CSP). Namietala, že konajúci súd nesprávne posúdil mieru spoluzavinenia žalobkyne na vzniku škody, nesprávne zvolil postup pri stanovení priznanej náhrady škody za bolesť a odpočítaní miery spoluzavinenia žalobkyne a nesprávne posúdil omeškanie žalovanej.
8. Vo vzťahu k nesprávnemu posúdeniu miery spoluúčasti žalobkyne na vzniku škody sa žalovaná stotožnila so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nebola počas jazdy motorovým vozidlom pripútaná bezpečnostným pásom. Zdôraznila význam bezpečnostných pásov, ktoré chránia tak vodiča ako aj spolujazdcov pred zraneniami spôsobenými prudkým posunom tela dopredu pri čelným zrážkach, pri náraze z boku, ako aj pred zraneniami spôsobenými pri vypadnutí z vozidla. V zhode so závermi znaleckého posudku Ing. Antona Hudáka uviedla, že ak by bola žalobkyňa pripútaná bezpečnostným pásom, tak je nepravdepodobné, aby utrpela zranenia v rozsahu ako sú popísané v znaleckom posudku MUDr. Sopka. Bezpečnostné pásy mali udržať telo žalobkyne v relatívne stabilnej polohe a zabrániť voľnému pohybu jej tela vo vozidle a tak aj vzniku poranení spôsobených nárazmi na vnútrajšok vozidla. Pripútanie bezpečnostným pásom malo podľa odvolateľky podstatný vplyv na rozsah utrpených zranení žalobkyne, preto za primerané stanovenie miery účasti žalobkyne na vzniku škody požadovala 20% .
9. Žalovaná namietala nesprávny postup pri stanovení priznanej výšky odškodnenia za bolesť. Nespochybnila celkovo stanovenú výšku bolestného sumou 18148,40 eur, ku ktorej dospel súd prvej inštancie prepočtom 1180 bodov pri hodnote 15,38 eur na bod. Pokiaľ však súd prvej inštancie najprv odpočítal plnenie poskytnuté žalovanou a až potom zohľadnil mieru spoluúčasti žalobkyne na vzniku škody, tak mieru účasti žalobkyne zohľadnil len v časti neuhradeného rozdielu, čo nie je správne a takýmto postupom došlo k rozdielu v prospech žalobkyne a v neprospech žalovanej. Mala za to, že v danom prípade je potrebné od celkovej výšky bolestného, teda sumy 18148,40 eur najprv odpočítať percentuálnu mieru spoluúčasti žalobkyne na vzniku škody, z tejto sumy odpočítať, teda zohľadniť plnenie už poskytnuté žalovanou vo výške 11073,60 eur a až takto zistený rozdiel bolo možné žalobkyni priznať.
10. Žalovaná považovala za nesprávne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti priznaného úroku z omeškania. Namietala rozhodnutie ultra petit, keďže súd prvej inštancie priznal žalobkyni titulom úroku z omeškania viac ako sa domáhala podaním doručeným súdu dňa 2.9.2013, ktorým žiadala zmenu žaloby, čo súd aj uznesením na pojednávaní pripustil.
11. Žalovaná namietala nesprávne právne posúdenie nároku na príslušenstvo pohľadávky. Vyslovila názor, že žalobkyni nárok na úrok z omeškania voči žalovanej vôbec nevznikol z dôvodu nenaplnenia podmienok stanovených špeciálnym právnym predpisom, teda zákonom č. 381/2001 Z. z. v ustanovení § 11. Zdôraznila prednosť použitia tohto zákona ako špeciálnej úpravy pred všeobecnou úpravou v Občianskom zákonníku. Citujúc § 11 ods. 6,7 a 8 zákona č. 381/2001 Z. z. trvala žalovaná na tom, že poskytla žalobkyni plnenie a oznámila výšku plnenia náhrady škody a v časti, v ktorej plnenie neposkytla, podala písomné vysvetlenie dôvodov neposkytnutia plnenia v súlade s ustanovením § 11 ods.6 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. Týmto si splnila povinnosť, ktorú jej ukladá § 11 ods. 6 zákona č . 381/2001 Z. z., preto v zmysle § 11 ods. 8 tohto zákona nie je splnená zákonná podmienka pre vznik nároku na zaplatenie úrokov z omeškania. Vyslovila názor, že sankcia v podobe úrokov z omeškania je viazaná výlučne na nesplnenie povinností v zmysle ods. 6 § 11 citovaného zákona bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie plnenia v sporovom konaní rozhodnuté. V súvislosti s týmto názorom poukázala žalovaná na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov.
12. Arbitrárnosť rozhodnutia namietala žalovaná vo vzťahu k priznanému úroku z omeškania vo výške 153,97 eur, ktorý nárok nebol žiadnym spôsobom odôvodnený.
13. Za nesprávne považovala žalovaná aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie totižto vyplýva, že žalobkyňa nebola v celom rozsahu úspešná, keďže žaloba bola v prevyšujúcej časti zamietnutá, v dôsledku čoho jej nemohla byť priznaná náhrada trov v plnom rozsahu.
14. Žalovaná rozporovala aj výrok o povinností zaplatiť súdny poplatok, a to z dôvodu rozdielnosti výšky poplatku uvedenej vo výrokovej časti rozsudku a jeho odôvodnenia, kde v bode 64 rozhodnutia je výška poplatku uvedená v inej sume. Naviac, odôvodnenie výšky poplatku, či už uvedenej vo výroku rozhodnutia alebo v jeho odôvodnení, nie je bližšie špecifikované.
15. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo 7.6.2017. Zdôraznila, že stanovisko znalca Ing. Hudáka je o pravdepodobnosti nepripútania žalobkyne bezpečnostným pásom, teda na túto otázku nebola daná jednoznačná odpoveď. Taktiež podľa znalca nie je možné určiť percentuálnu účinnosť riadne upnutých bezpečnostných pásov na prevenciu zranení, či už pripútanej alebo nepripútanej osoby v pomere k utrpeným zraneniam. Trvanie žalovanej na 20% - nej spoluvine žalobkyne je tak bez akéhokoľvek preukázania, že nepripútanie sa bezpečnostným pásom by spôsobilo rozsah zranení u žalobkyne vo výške 20% .
16. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovanej, týkajúcej sa úrokov z omeškania, žalobkyňa uviedla, že písomným podaním zo dňa 24.4.2012 si u žalovanej uplatnila právo na náhradu škody z titulu bolestného, čo aj zákonným spôsobom preukázala predloženým lekárskym posudkom. Tento lekársky posudok ohodnotil bolestné na 1050 bodov. Keďže žalovaná neplnila v lehote určenej zákonodarcom v § 11 ods. 5, 6 zákona č.381/2011 Z. z., tak bola podaná žaloba, ktorá bola vypracovaná dňa 23.8.2012. V súlade s oznámením žalovanej zo dňa 21.9.2012 bolo poskytnuté žalobkyni čiastočné plnenie bolestného vo výške 11073,60 eur, teda v rozsahu plnenia za 900 bodov. Zo strany žalovanej tak došlo ku korekcii bodového hodnotenia nezákonným spôsobom. Do pozornosti odvolacieho súdu dala skutočnosť, že nedisponuje oznámením žalovanej, že táto má pochybnosti o správnosti hodnotenia bolestného v lekárskom posudku. Ak by takéto pochybnosti žalovaná mala, tak bolo jej právom konať podľa § 7 ods. 4, 6 zákona č. 437/2004 Z. z. a nie svojvoľne upraviť bodové hodnotenie v lekárskom posudku. Trvala na tom, že žalovaná čiastočne plnil až 21.9.2012, teda po 5 mesiacoch od oznámenia škody, čím porušila § 11 ods.5 zákona č. 381/2001 Z. z., čo zakladá právo žalobkyne na úrok z omeškania v rozsahu uplatnenom v žalobe. V dôsledku čiastočného plnenia žalovanou žalobkyňa podaním zo dňa 8.11.2012 zobrala žalobu v časti o zaplatenie sumy 11073,60 eur späť a uplatnila si právo na 8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 11073,60 eur za obdobie od 25.7.2012 do 21.9.2012, čo predstavuje sumu 153,97 eur. Žalobkyňa trvala na porušení povinností žalovanej, vyplývajúcej jej z ustanovenia § 11 ods.6 zákona č.381/2001 Z. z.. Vo vzťahu k dôvodnosti priznania úrokov poukázala žalobkyňa taktiež na rozhodnutia odvolacích súdov.
17. Žalobkyňa považovala za nedôvodnú aj odvolaciu námietku žalovanej týkajúcu sa rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania. Mala za to, že posúdenie 10 % miery spoluzavinenia žalobkyne na vzniknutej škode nemôže zaťažiť žalobkyňu neúspechom v konaní.
18. Žalovaná predložila svoje stanovisko k vyjadreniu žalobkyne podaním z 19.6.2017. Trvala na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. Mala za to, že stanovisko žalobkyne zo dňa 9.6.2017 neobsahuje inú argumentáciu než tú, ktorú prezentovala v priebehu konania a na ktorú už žalovaná reagovala. Trvala na pravdepodobnosti záverov znalca Ing. Hudáka vo vzťahu k pripútaniu sa bezpečnostnými pásmi, v dôsledku čoho bolo stanovené spoluzavinenie žalobkyne v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka. Argumentáciu žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu preto považovala za nedostatočne kvalifikovanú. Vo vzťahu k nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o priznaní úrokov z omeškania poukázala na aktuálne rozhodnutie Krajského súdu v Prešove pod spisovou značkou XCo/ XXX/XXXX.
19. K uvedenému vyjadreniu žalovanej predložila svoje stanovisko žalobkyňa podaním zo 17.7.2017. Poukázala na svoje predchádzajúce vyjadrenia, na podporu ktorých uviedla právnu analýzu ustanovení § 4 ods. 2 písm. b/ , § 15 ods. 1 a § 11 ods. 6 písm. a/, b/ zákona č. 381/2001 Z. z.. Trvala na tom, že pokiaľ poisťovateľ nesplní svoju peňažnú povinnosť voči poškodenému a neposkytne mu plnenie náhrady škôd riadne a včas, dostáva sa v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka do omeškania bez ohľadu na to, či zašle alebo nezašle oznámenie v zmysle § 11 ods. 6 písm. a/, b/ zákona č. 381/2001 Z. z.. Vyslovila názor, že právna povinnosť poskytnúť peňažné plnenie poškodenému zodpovedajúce náhrade škody nie je totožná s právnou povinnosťou poisťovateľa skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a poslať poškodenému oznámenie o plnení, respektíve o dôvodoch neplnenia. Ide o dve odlišné právne povinnosti poisťovateľa, ktoré síce spolu súvisia, ale sú to dve samostatné právne povinnosti. Splnením povinnosti poisťovateľa skončiť prešetrenie poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie o plnení, resp. o dôvodoch neplnenia nezaniká povinnosť poisťovateľa poškodenému plniť náhradu škody. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/ 2001 Z. z. upravuje nárok poškodeného na úrok z omeškania len v súvislosti s porušením povinností poisťovateľa v zmysle § 11 ods. 6 zákona, teda porušením povinností poisťovateľa súvisiacich so včasným a riadnym prešetrením poistnej udalosti a nie s dôsledkami poisťovateľa v súvislosti s omeškaním pri jeho povinnosti plniť samotnú náhradu. Dôsledky omeškania plniť sú sankcionované úrokom z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
20. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 378 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní pred vyhlásením rozhodnutia.
21. Súd prvej inštancie v predmetnom konaní vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam vo vzťahu k celkovej výške odškodnenia žalobkyne za bolestné, ktorá suma zodpovedá 18148,40 eurám. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že spoluzavinenie žalobkyne na vzniknutej škode je v rozsahu 10 %. Toto spoluzavinenie vychádza zo skutočnosti, že žalobkyňa pri dopravnej nehode nebola pripútaná bezpečnostným pásom, ktorá povinnosť jej vyplýva z § 8 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Najpresvedčivejšie vyriešenie otázky, akou mierou sa toto porušenie povinnosti podieľalo na zraneniach žalobkyne, by si vyžadovalo vykonanie náročnej rekonštrukcie. Odvolací súd vyslovuje presvedčenie, že pre úvahu súdu o miere spoluzavinenia žalobkyne bol znalecký posudok Ing. Antona Hudáka PhD. postačujúcim. Súd prvej inštancie však svoje závery nesprávne premietol do samotného výpočtu náhrady za bolestné, pokiaľ 10 % spoluzavinenie žalobkyne prepočítal len na sumu, ktorú priznával svojim rozhodnutím. Správny prepočet bolestného je takýto: 18148,40 eur - 1814,84 eur (10% zo sumy 18148,40 eur) = 16333,56 eur - 11073,60 eur (plnenie poskytnuté žalovanou dobrovoľne) = 5259,96 eur (suma, ktorá mala byť priznaná rozsudkom súdu prvej inštancie).
22. Žalovaná podala odvolanie len nad sumu 3445,12 eur, preto táto suma bola právoplatne priznaná už rozsudkom súdu prvej inštancie. Odvolací súd pristúpil k zmene rozsudku nad uvedenú sumu, teda vo vzťahu k priznanej sume 2922,20 eur (rozdiel medzi sumou 6367,32 eur a sumou 3445,12 eur) a túto ponížil na sumu 1814,84 eur (rozdiel medzi sumou 5259,96 eur a sumou 3445,12 eur).
23. Odvolací súd zmenil rozsudok vo vyššie uvedenom znení v súlade s § 388 CSP, keďže neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku v tejto časti, ale ani na jeho zrušenie.
24. Za dôvodné považoval odvolací súd odvolanie žalovanej vo vzťahu k výroku pod bodom IV, ktorým výrokom bola uložená žalovanej povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Tento výrok je v rozpore s odôvodnením rozhodnutia, čo spôsobuje jeho zmätočnosť. Naviac, rozhodnutie v tejto časti je nepreskúmateľné, keďže súd prvej inštancie neuviedol, z akej sumy súdny poplatok vyrátal.
25. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti priznania úrokov z omeškania. Z rozhodnutia nevyplýva, z akej sumy a za aké obdobie predstavuje úrok z omeškania v sume 153,97 eur, preto aj v tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie nespreskúmateľný.
26. Odvolací súd, vzhľadom na rozdielnosť praxe súdov pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania pri nárokoch na náhradu škody, sa prikláňa k názoru, že ak poisťovateľ sa nestotožňuje s lekárskym posúdením o výške bodového hodnotenia bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia, dostáva sa do omeškania, ak mu poškodený nijako nebráni preveriť správnosť bodového ohodnotenia a zbytočne preverenie odkladal. Len v prípade, že poškodený svojim postupom maril výsledky vyšetrenia za účelom zistenia správneho bodového ohodnotenia, alebo neposkytol inú náležitú súčinnosť pri zistení tohto ohodnotenia, tak omeškanie poisťovateľa neprichádza do úvahy ( porovnaj uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. XXCo/XX/XXXX). Rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahuje iba stručné zdôvodnenie omeškania žalovanej v nadväznosti na list žalobkyne z 24.4.2012. Z tohto odôvodnenia nie je čitateľné, či k omeškaniu plnenia žalovanej došlo dôvodne, alebo sa tohto omeškania žalovaná dopustila so zámerom krátiť plnenie bez náležitého odôvodnenia.
27. K zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie v uvedených častiach pristúpil odvolací súd v súlade s ustanovením § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.
28. Úlohou súdu prvej inštancie bude napraviť vyššie uvedené pochybenia v súlade s vykonaným dokazovaním, resp. s dôkazmi, ktoré na návrh strán sporu budú vykonané dodatočne.
29. Vzhľadom na čiastočné zrušenie a zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, zrušil odvolací súd aj súvisiaci výrok o trovách konania. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania prisvedčil odvolací súd odvolacej námietke žalovanej, že výsledok konania nesvedčil o plnej úspešnosti žalobkyne, ako to odôvodnil súd prvej inštancie.
30. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).