Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-45-2021.pdf
PDF · 129 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/45/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 11. marca 2022 v Starej Ľubovni, v trestnej veci proti obžalovanému K. H. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, takto
rozhodol:
Súd podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného K. H., nar. XX.X.XXXX v I. T., trvale bytom H. XXX/XX, T., okres Stará Ľubovňa, spod obžaloby okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa sp. zn. Pv 164/21/7710 zo dňa 2.9.2021, podanej súdu dňa 3.9.2021, pre skutok kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, ktorého sa v zmysle podanej obžaloby obžalovaný mal dopustiť tak, že : „dňa 29.5.2021 v čase okolo 05:30 hod. pri čerpacej stanici Tankol, nachádzajúcej sa na ulici Jarmočnej 125 v Starej Ľubovni, napadol svojho brata T. H., trvale bytom T., H. XXX/XX, okres Stará Ľubovňa po tom, čo ho poškodený dusil rukami v oblasti krku a to tak, že ho udrel najmenej dvakrát päsťou zospodu do tváre, následne na to sa váľali po zemi a ešte jeden krát ho udrel, keď na ňom sedel a to päsťou vyššie do oblasti hlavy, na čo poškodený T. H. ostal na zemi ležať a upadol do stavu bezvedomia, čím poškodenému T. H. spôsobil ľahké zranenie, ktoré obmedzovali poškodeného v obvyklom spôsobe života do siedmich dní“, pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodenú Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35937874, sídlom Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, s jej nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Dňa 3.9.2021 podal okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa súdu obžalobu na K. H. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona (ďalej tiež iba „Tr. zák.“), ktorého sa v zmysle obžaloby obžalovaný mal dopustiť tak, ako je uvedené v skutkovej vete podanej obžaloby, resp. presne ako je uvedené vyššie vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie ako je podrobne poznamenané v príslušných zápisniciach o hlavnom pojednávaní zo dňa 9.2.2022 a 11.3.2022, a to výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka - poškodeného T. H., výsluchom svedkov A. A., C. I., čítaním znaleckého posudku K.. U. H. č. 15/2021, čítaním zápisnice o výpovedi svedka S.. X. D., čítaním listinných dôkazov : zápisnice o prehliadke tela z č. l. 76 spisu a súvisiacej fotodokumentácie z č. l. 94 až 97 spisu, zápisnice o vydaní veci z č. l. 77 spisu a zápisnice o vrátení veci z č. l. 79 spisu, zápisnice o obhliadke miesta činu z č. l. 84 spisu a súvisiacej fotodokumentácie z č. l. 86 až 90 spisu, fotodokumentácie z č. l. 91 až 92 spisu, zápisov o dychových skúškach z č. l. 103 až 105 spisu, lekárskeho potvrdenia K.. W. W. z č. l. 106 spisu, lekárskej správy K.. C. T. z č. l. 107 spisu; výsluchom svedka T. J.; vykonaním obrazového záznamu
na technickom zariadení; čítaním listinných dôkazov : správy pre ošetrujúceho lekára z č. l. 108 spisu, prepúšťacej správy z č. l. 109 spisu - rub, lekárskej prepúšťacej správy z č. l. 110 spisu, prepúšťacej správy z č. l. 111 až 112 spisu, podania VšZP, a. s. z č. l. 113 spisu, odpovede na lustráciu v databáze súdov z č.l. 195 spisu, odpovede na lustráciu GP z č.l. 196 až 197 spisu, odpovede Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov z č.l. 198 spisu, odpovede na lustráciu v SP z č. l. 199 až 201 spisu, odpisu registra trestov z č.l. 202 spisu.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, vyhodnotiac ich jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, nemal súd nijako preukázané, že by obžalovaný svojím konaním ako mu bolo podanou obžalobou kladené za vinu naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu, pričom súd vzhľadom na všetky zistené skutočnosti nezistil ani podmienky na prípadný postup podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku (ďalej tiež iba „Tr. por.“).
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní učinil podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por,. vyhlásenie, že je nevinný, pričom následne vypovedal, kde popísal svoje pomery a k samotnému skutku uviedol, že so svojim bratom - poškodeným viac vypili, skončili na benzínke kde sa stal skutok, kde si tiež kúpili alkohol, ktorý požívali, pričom sa tam povadil s bratom keď rozprával s jedným jeho kamarátom a brat si myslel, že na neho nejako útočí. V tom sa s bratom pohádali, kde ho brat chytil pod krk a on mu to odvracal, keďže mal vypité, tak mu to odvracal trošku silnejšie, v tom sa pochytili, bratská potýčka, ktorá nedopadla najlepšie. Potom vie ako brat už ležal na zemi, snažil sa ho zdvihnúť zo zeme, bol v bezvedomí, snažil sa ho prebrať, nepodarilo sa to; zamestnanec pumpy zavolal sanitku, ktorá dorazila aj s hliadkou polície. Následne ho policajti zobrali do auta a brata zobrali do sanitky, potom na polícii musel vytriezvieť a išiel na výsluch.
Na kladené otázky uvádzal, že vtedy celý čas pili vodku a pivo, presne si nepamätá, ale bolo toho dosť, vypil minimálne 7 pív, vodku presne nevie povedať. Vie, že ho brat chytil pod krk, najprv trochu, potom počas hádky pritlačil; on bol opitý tak útok odvracal, teda ho tiež chytil a potom ho odstrčil. Keďže to nepomohlo, schmatol ho tiež pod krk, potom si toho nepamätá veľa, má len záblesky ako sa bije; vie, že spadli na zem, kde sa ešte naťahovali a potom sa postavil a brat už ležal na zemi v bezvedomí; brata keď ležal na zemi možno aj udrel; ten ležal na asfalte; intenzita udierania nebola nejaká veľká, bol opitý, nemal stabilnú motoriku, ale vie, že brata udrel párkrát. Brat mu zranenia nespôsobil; keď prišla sanitka povedali, že brat má ťažký otras mozgu, čo si mysleli, lebo on má jednu zreničku väčšiu a jednu menšiu a až keď ho previezli do nemocnice, tak sa zistilo, že má slabší otras mozgu. Ďalej uvádzal, že sa dá povedať, že brat to celé vyprovokoval, útok začal zo strany brata; zovretie jeho hrdla bratom predtým ako začal odvracať útok nebolo tak veľmi dlho, povedal by, že ani nie minútu, pričom ho to vystrašilo a dostal aj zlosť na to všetko.
V rámci odstraňovania rozporov s jeho výpoveďou v prípravnom konaní uviedol, že je pravda, že si lámali ruky a mal výmenu názorov s bratovým známym, jeho meno nevie, viac si nepamätá; počet úderov si nepamätá už teraz a udrel ho do oblasti hlavy - v prípravnom konaní uvádzal ohľadom toho koľkokrát brata udrel, že myslí, že dvakrát určite zo začiatku, neskôr keď sa váľali na zemi tak ho ešte asi tiež udrel a aj keď bol na ňom; následne, že v zápale nervov to mohlo byť aj tri až štyrikrát, udieral len päsťou a raz na nos a raz na sánku, viac nevie kde.
Svedok - poškodený T. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že mali dosť vypité, nepamätá si veľa; začali doma v bare, sme išli ku kamarátom do Plavča, presunuli sa taxíkom do Ľubovne na benzínku, kde stretli kamarátov a začali piť s nimi; potom chcel ísť domov, brat - obžalovaný nechcel, pričom mu stále som hovoril, že „poďme, poďme“, chytil brata ho pod krk, už mal nervy, bolo mu zle. Viac nevie, potom si nič nepamätá, už len keď sa prebral v nemocnici.
Na kladené otázky uviedol, že vtedy v bare vypil asi 4 pollitrové pivá, 6 vodiek, tak kúpili fľašu alkoholu, ale nevie akú značku a išli do Plavča, kde ju vypili s kamarátmi a presunuli sa do Ľubovne, kde kúpili ďalšiu fľašu, koniferku. Nevie či ju dopili, pričom v Plavči pili fľašu asi šiesti a v Ľubovni asi štyria. Ďalej uviedol, že obžalovaného skôr chytil za golier a chcel ho potiahnuť s tým, že hovoril „poď domov“; že on obžalovaného nenapadol na benzínovej pumpe; mal vtedy oblečenú zelenú mikinu a čierne rifle., čo mal obžalovaný nevie, keď obžalovaného mal „chytiť pod krk“ tak tento stál; predtým v ten večer, pred incidentom na benzínovej pumpe, medzi nimi ku konfliktu nedošlo.
Rozpory s jeho skoršou výpoveďou, kde uvádzal, že si naposledy pamätá len ako boli v Plavči a nepamätá si ani, že bol na čerpacej stanici, vysvetľoval tým, že po čase sa rozprával aj s kamarátom, čo tam bol, s J. T., ktorý tam ale nebol, len počul čo sa stalo a postupne sa mu aj pamäť vracala. Ako mu to hovoril, začal dostávať záblesky čo sa stalo. Rozprával s ním 3 dni po tom, čo sa vrátil z nemocnice. Rozprával mu, že sa tu pobili dvaja bratia, hovoril mu čo počul, že všetko bolo v poriadku a z ničoho nič sa začali biť. Potom sa ho pýtal čo sa stalo, ale mu nevedel odpovedať, lebo si to nepamätal.
Svedok A. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného a poškodeného spolu s C. I. spoznali na čerpacej stanici; všetko čo sa tam dialo bolo pod vplyvom alkoholu. Čas nevie presne určiť, bolo to v ranných hodinách; spoznali sa, začali sa rozprávať, sadli si na lavičku na čerpacej stanici. Obžalovaný jeho a C. učil páku rukou; v jeden moment poškodený sa postavil s tým, že zháňal odvoz domov - vtedy bol pri stole len svedok a obžalovaný. Keď sa vrátil poškodený, tak prišiel s tým, že je odvoz domov a volal obžalovaného domov, ktorý nesúhlasil, chcel tam ostať, čo sa poškodenému veľmi nepáčilo a vyvolal tú bitku, ten konflikt. Podľa svedka tým, že obžalovaný nechcel ísť domov, to celé začalo, nastal úder zo strany poškodeného, ktorý udrel obžalovaného a po prvom údere to začalo naberať na leveli, kde poškodený akoby neprestával, obžalovaný sa začal brániť. Po pár úderoch zo strany poškodeného voči obžalovanému začal poškodený obžalovaného dusiť. Obžalovaný pritom sedel a poškodený stál za ním. Keď ho začal dusiť, tak sa začal už brániť aj obžalovaný, kde nastal moment kedy obžalovaný sotil poškodeného, ale to bolo v tej sebaobrane, pričom tam pomohlo aj to, že poškodený sa pošmykol. Vtedy sa to akoby otočilo a obžalovaný začal vracať údery poškodenému. Nevie povedať koľko bolo úderov, ani akým spôsobom udieral.
Na kladené otázky udával, že v čase konfliktu medzi poškodeným a obžalovaným C. I. išiel akoby za lavičky, dozadu, asi kvôli toalete; čo si pamätá tak okrem neho, poškodeného a obžalovaného neboli v tom mieste ďalšie osoby; kedy a akým spôsobom sa ten celý incident ukončil si nepamätá, on s C. z toho miesta odišli, pamätá si ako konflikt začal, ako spadol poškodený, ale ten koniec si nepamätá; on sám bol v tom čase pod vplyvom alkoholu, pričom pred polnocou, asi okolo 20:30 až 21:00 hod., začal piť, počet nevie, ale vlastne pil až do toho incidentu, a to vodku a borovičku. Poškodený mal asi zelenú bundu, čo mal oblečené obžalovaný si nepamätá vôbec.
Rozpory s jeho výpoveďou podanou v prípravnom konaní, vzhľadom na tam svedkom popisovaný priebeh konfliktu, pričom v skoršej výpovedi hovoril len všeobecne o bitke ale nie konkrétne o úderoch zo strany obžalovaného, vysvetľoval tak, že keď poškodený ležal na zemi a obžalovaný bol na ňom, tak v tom momente s C. I. odchádzali; poškodený mal obžalovaného pod krkom, to bol moment kedy potom poškodený spadol a obžalovaný začal v sebaobrane útočiť.
Svedok C. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že boli tam vtedy s partiou, neskôr stretli obžalovaného a poškodeného, s ktorými sa dali do reči a neskôr si sadli ku stolu, kde sa rozprávali. On potom vstal a išiel na malú potrebu dozadu za stromy. Keď sa vrátil, tak už obaja ležali na sebe. Nepamätá si kto ležal na kom, ale vie, že jeden držal druhého a vlastne sa dohadovali či idú domov alebo nie.
Na kladené otázky udával, že poškodený mal asi nejakú šiltovku a zelenú bundu, čo mal oblečené obžalovaný si nepamätá; keď odchádzali s A. A., tak poškodený s obžalovaným stále ležali na sebe a rozprávali či idú alebo nejdú domov a svedok s A. sa do toho nechceli miešať, tak odišli, pričom obžalovaný s poškodeným keď sa bavili, že chcú ísť domov, boli pri lavičke, pri ktorej sedeli; samotný svedok mal vtedy oblečenú červenú mikinu a čierne nohavice; nevidel a nepočul kto začal predmetnú potýčku medzi obžalovaným a poškodeným. Ďalej tiež na otázky uviedol, že predtým ako odišiel za stromy na potrebu boli v mieste odkiaľ odchádzal on, obžalovaný, poškodený a A. A. a takisto aj keď sa vrátil.
K rozporom s jeho výpoveďou podanou v prípravnom konaní, konkrétne k tomu kto koho držal a čo obžalovaný a poškodený robil, kde v skoršej výpovedi svedok uvádzal, že vyzeralo to tak, že jeden chce ukľudniť druhého, ten v zelenej mikine držal toho druhého a chcel ho ukľudniť a aj mu hovoril ako ho držal, že už ideme domov uviedol, že si nespomína na to, ale je možné, že to bolo tak, ako bolo prečítané.
Svedok T. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že veľmi si toho už nepamätá; keď tam prišiel, oni už ležali na zemi, no v akej polohe už povedať nevie. Išiel k nim bližšie a poškodený už ležal akoby v bezvedomí; pýtal sa obžalovaného, či má zavolať sanitku, ten povedal, že nie, že len tak ležia, že
sa nedalo poškodeného prebudiť. Tak potom volal sanitku, ktorá prišla do 15 minút alebo pol hodiny, presne nevie.
Na kladené otázky uvádzal, že sa mu vidí, že tam bolo viac osôb, ale nevie povedať aké, keď ich nepozná; incident sa odohrával pri lavičkách pred benzínkou, na parkovisku; nevie kto začal, prečo sa bili, videl to v podstate až keď boli na zemi; podložie kde sa bili bol asfalt; videl možno, že obžalovaný poškodeného buchol možno raz keď ležali na zemi; on upratoval okolo benzínky.
K rozporom uvedenej výpovede s výpoveďou svedka v prípravnom konaní, kde svedok výslovne uviedol, že videl asi dve päste ako dal jeden druhému, teda ten podozrivý, svedok uviedol na hlavnom pojednávaní, že nevie presne, nedá sa to povedať.
Z vyššie uvedených výpovedí je preukázané, že v zásade v čase ako bol uvádzaný v podanej obžalobe, došlo k incidentu medzi obžalovaným a poškodeným, pričom vyhodnotením obsahu uvedených výpovedí jednotlivo, ako aj v ich vzájomnom súhrne, možno prijať záver, že k incidentu došlo v dôsledku konania, resp. atakov poškodeného voči obžalovanému. Obžalovaný pripustil, že poškodeného v dôsledku uvedeného párkrát udrel, pričom podľa svedka A. došlo najprv k úderom zo strany poškodeného voči obžalovanému, ktorého poškodený následne začal dusiť, na čo sa obžalovaný začal brániť, sotil poškodeného, pričom tam pomohlo aj to, že poškodený sa pošmykol, akoby sa to otočilo a obžalovaný začal vracať údery poškodenému. Ani samotný svedok A. však, ktorý na základe výsledku celého dokazovania preukázateľne jediný priamo sledoval skoro celý priebeh konfliktu, nevedel uviesť počet úderov zo strany obžalovaného a akým spôsobom obžalovaný udieral. Svedok I. videl už len ako poškodený a obžalovaný ležia na zemi a počas toho so svedkom A. odišli; svedok J., ktorý síce v prípravnom konaní uvádzal, že videl asi dve päste zo strany obžalovaného keď k ním prišiel bližšie, však na hlavnom pojednávaní uviedol, že videl, že „možno obžalovaný ho buchol, možno raz“, pričom však uviedol, že keď k ním prišiel už ležali na zemi, dodal, že keď prišiel bližšie, tak poškodený už v podstate ležal v bezvedomí.
Už na základe týchto výpovedí vyvstávajú viac než dôvodné pochybnosti o tom, či možno konanie obžalovaného, vzhľadom na predchádzajúce ataky zo strany poškodeného voči nemu, naozaj vyhodnotiť ako žalovaný prečin.
V tejto súvislosti v záverečnej reči prokurátor upriamoval pozornosť na to, aké zranenia boli spôsobené poškodenému (otras mozgu a kožné odreniny, ale pri CT vyšetrení mozgu bolo popísané aj začínajúce presiaknutie podkožia vľavo v temennej oblasti na ploche 3 mm), ako aj na to, že obrana obžalovaného voči útoku bola celkom zjavne neprimeraná útoku smerujúcemu na neho a aj napriek tomu, že poškodený začal napádať obžalovaného a držal ho za krk a udieral ho, resp. snažil sa ho udierať, obžalovaný po tom, čo sa dostal zo zovretia poškodeného, toho udrel takou intenzitou, že poškodený upadol do bezvedomia, pričom poškodený v čase útoku obžalovaným ležal na tvrdej podložke, ktorá zapríčinila spolu s týmto úderom aj následky na tele poškodeného.
Ďalej prokurátor zdôrazňoval, že intenzita útoku poškodeného voči obžalovanému nebola vysoká a obžalovanému neboli spôsobené pri tomto žiadne zranenia na rozdiel od už spomenutých zranení poškodeného, kde obžalovaný po útoku poškodeným dostal nervy, nastal skrat a začal ho udierať päsťou, sa nekontroloval, udrel brata veľkou silou, sám uviedol, že ho udieral do nosa, do sánky; podľa prokurátora úder obžalovaného bol vedený do tváre poškodeného, kde je veľký predpoklad, že údermi smerujúcimi na túto časť tváre, môžu byť spôsobené oveľa závažnejšie poranenia a môže dôjsť aj taktiež k ťažkej ujme na zdraví; ide o zjavný exces z nutnej obrany, nakoľko poškodený podľa prokurátora už len ležal na zemi a nekládol aktívny odpor.
S týmito závermi a argumentmi sa však na základe výsledkov celého dokazovania nemožno nijako stotožniť, pretože nijako nereflektujú celkový dokazovaním objektívne zistený skutkový stav.
Z dokazovania vyplynulo, že k skutku nepochybne došlo na mieste verejnosti prístupnom (viď fotodokumentácia č.l. 86 - 93 spisu, ako aj výsledky obhliadky miesta činu - zápisnica č.l. 84 spisu).
Nemožno sa nijako stotožniť s tým, že by obžalovanému útokmi zo strany poškodeného neboli spôsobené zranenia. Vyjadrenia obžalovaného v tomto smere, či už obžalovaný to, čo mu spôsobené
bolo alebo nebolo za zranenie vôbec považuje alebo nie, ako aj zhodnotenie prokurátora v tomto smere, ako je uvedené vyššie, totiž vyvracia obsah fotodokumentácie z prehliadky tela obžalovaného (č.l. 94 - 97 spisu), kde na fotografii č. 4 je zrejmé rozsiahle začervenanie pod ľavým okom na lícnej kosti, ako aj dve menšie rany na prednej časti krku - že nik v prípravnom konaní bezodkladne nenariadil náležitú lekársku prehliadku a nezabezpečil náležité lekárske vyjadrenie o aké zranenia ide, kedy vznikli, akým spôsobom vzniknúť mohli, nemožno pričítať na ťarchu obžalovanému.
V súvislosti s tým či, koľkokrát a akou intenzitou obžalovaný pri incidente poškodeného udrel, keďže v prípravnom konaní aj sám obžalovaný uvádzal, že možno 3 aj 4-krát, treba poukázať i na to, že znaleckým posudkom K.. H., č. posudku 15/2021, boli objektivizované zranenia, ktoré dňa 29.5.2021 poškodený utrpel, pričom znalec (str. 8 posudku, č.l. 51 spisu) poukázal na to, že na hlave poškodeného boli popísané iba minimálne vonkajšie poúrazové zmeny, a to zaschnutá krv v pravej nosovej dierke, citlivosť nosa na dotyk a pri CT vyšetrení malá krvná podliatina v podkoží v temennej oblasti vľavo na ploche cca 3 milimetre, z čoho je zrejmé podľa znalca, že intenzita násilia na oblasť hlavy bola malého stupňa. Znalec následne (str. 9 posudku, č.l. 52 spisu) uviedol, že z medicínskeho hľadiska nemožno spätne zrekonštruovať priebeh vzniku posudzovaných poranení, pričom otras mozgu u poškodeného mohol vzniknúť po úderoch päsťou na oblasť hlavy - temennú oblasť vľavo, resp. nosa, a to silou malej, nanajvýš strednej intenzity lebo nedošlo k tržným ranám ani krvným podliatinám a opuchom v oblasti tváre, pričom vzhľadom na opilosť poškodeného mohlo dôjsť po takých úderoch k prudším výkyvom hlavy i pri menšej intenzite pôsobiaceho násilia na oblasť hlavy. Podľa znalca sa nedá vylúčiť plne, že k otrasu mozgu došlo aj po páde poškodeného na podložku, ale uvedený mechanizmus je pravdepodobný menej, lebo pri nekontrolovanom páde v opilosti by vznikol na hlave väčší opuch, tržná rana alebo hlboké kožné odreniny. Nedá sa tiež potvrdiť ani počet úderov na oblasť hlavy. Poranenia ako kožné odreniny na krku vpravo mohli vzniknúť pri zápase škrtením odevom alebo nechtami útočníka, kožné odreniny na pravom zápästí a kolenách pravdepodobne posunom tela po zemi, prípadne pri pretáčaní sa pri incidente.
Druh, povaha zranení poškodeného, ako aj ostatné znalcom v posudku popísané skutočnosti (ohľadom liečby a pod.) zodpovedajú obsahu v rámci dokazovania vykonaných listinných dôkazov - lekárskych správ, prepúšťacích správ, správy pre ošetrujúceho lekára a pod., na ktorých obsah nakoniec i samotný znalec podrobne v posudku poukázal.
Už na základe vyššie uvedených zistení znalca a jeho výslovných konštatácií v podanom posudku, nemožno sa stotožniť s tým, že by jednoznačne bola dôvodná argumentácia obžaloby ako je uvedená vyššie, že obžalovaný udieral (teda preukázateľne viackrát), že udrel brata veľkou silou, že ho udieral do nosa, do sánky, že úder obžalovaného bol vedený do tváre poškodeného - nakoľko napriek samotným vyjadreniam obžalovaného pri výsluchu v prípravnom konaní, objektívne zistenia znalca takéto závery jednoznačne nepodporujú, keďže aj znalec uvádza, že nie je možné určiť počet úderov, pričom aj ďalším dokazovaním (viď nižšie podrobne popísané skutočnosti zistené z obrazového záznamu) nie je nijako jednoznačne preukázané či v zásade objektívne zistený jediný zrejmý úder zo strany obžalovaného do poškodeného smeroval na nos (vzhľadom na zaznamenanú jeho citlivosť a zaschnutú krv v nosnej dierke) alebo na ľavú temennú časť hlavy (vzhľadom na 3 mm krvnú podliatinu v danej časti hlavy poškodeného a znalcom uvažovaný najpravdepodobnejší spôsob jej vzniku). Už vôbec ničím nie je podporený záverečný argument obžaloby, že upadnutie poškodeného do bezvedomia aj následky na tele poškodeného zapríčinila spolu s úderom tvrdá podložka, na ktorej poškodený ležal.
Súd poukazuje na zistenia K.. H., kde najpravdepodobnejší pôvod otrasu mozgu u poškodeného, je, že tento mohol vzniknúť po úderoch päsťou na oblasť hlavy - temennú oblasť vľavo, resp. nosa, a to silou malej, nanajvýš strednej intenzity lebo nedošlo k tržným ranám ani krvným podliatinám a opuchom v oblasti tváre, pričom vzhľadom na opilosť poškodeného mohlo dôjsť po takých úderoch k prudším výkyvom hlavy i pri menšej intenzite pôsobiaceho násilia na oblasť hlavy. Pritom malá krvná podliatina u poškodeného bola v podkoží v temennej oblasti vľavo na ploche cca 3 milimetre - teda je zrejmé, že tam nepochybne prinajmenšom a zrejme len jeden úder smeroval (keďže podľa znalca nemožno určiť počet úderov a vzhľadom na rozsah zranenia nemožno podľa súdu relevantne uvažovať o opakovaných úderoch do tejto časti tela poškodeného), v dôsledku ktorého teda podľa všetkého poškodený upadol do bezvedomia, avšak tomu podľa súdu nijako nie je preukázané, že prispela súčasne tvrdá podložka (asfaltový podklad v danom mieste), a to jednak vzhľadom na to, že po pohybe či kontakte hlavy
poškodeného s ňou by určite boli zistené aj tomu zodpovedajúce ďalšie zranenia poškodeného, čo ale preukázateľne neboli.
K tvrdeniam o počte úderov uvádzaných pri výsluchu v prípravnom konaní obžalovaným (ktorý podľa záznamu o dychovej skúške mal túto s nulovým zistením alkoholu vykonať v čase 18:21 hod., pričom vypočúvaný bol od 18:00 hod. a nikde v zápisnici nie je záznam, že výsluchu bol za jej vykonaním prerušený) možno dôvodne pochybovať o tom nakoľko reálne si incident obžalovaný mohol pamätať, keďže v čase hodinu po ňom, konkrétne o 6:17:25 hod. dychovou skúškou bol u neho zistený alkohol v množstve 1,02 mg na liter vydychovaného vzduchu, čomu zodpovedá hladina 2,13 promile alkoholu v krvi. Obdobne aj ohľadom svedka A. vzhľadom na ním popisovaný vlastný konzum alkoholu je otázne nakoľko je relevantná jeho výpoveď, že „obžalovaný začal vracať údery“, a to osobitne aj s ohľadom na to čo je ďalej popísané podľa obrazového záznamu, ktorým bol celý priebeh skutku zachytený a ktorý i u svedka J. preukazuje, že ak, tak nanajvýš tento videl, ak vôbec, jeden úder.
Navyše, odhliadnuc od toho, že v prípade nutnej obrany je práve útočník (v tomto prípade, podľa zistení z celého dokazovania, poškodený) ten, kto v zásade musí znášať, že voči nemu bude použitá, za účelom či už bezprostredného odvrátenia útoku alebo, resp. súčasne aj, za účelom zamedzenia toho, aby v útoku opäť pokračoval, hoci aj vo vyššej intenzite obrana napadnutej osoby, je v danom prípade v smere preukázania okolností, za ktorých došlo k skutku ako takému, samotných reakcií a správania poškodeného a obžalovaného, a najmä preukázania toho či k napadnutiu iného došlo zo strany obžalovaného alebo sa to celé odohralo inak, viac než relevantným dôkazom obsah obrazového záznamu, ktorý bol vydaný v podobe počítačových údajov na CD (zápisnica č.l. 83 spisu) a na hlavnom pojednávaní vykonaný na technickom zariadení podľa § 270 ods. 2 Tr. por. (konkrétne v rozsahu času podľa údajov na danom zázname od 04:45 hod. do 05:21 hod.).
Na základe obsahu uvedeného obrazového záznamu už ale absolútne nemožno prijať záver, že by konaním obžalovaného dňa 29.5.2021 došlo k spáchaniu trestného činu; je zrejmé, že aj samotný obžalovaný (podľa všetkého vzhľadom na to v akej miere opilosti v rozhodnom čase bol) pri svojich výpovediach dostatočne nadsadil spôsob svojej obrany voči poškodenému, a to aj čo do počtu úderov; obdobne tak i svedok A. (podľa jeho výpovede tiež zrejme vzhľadom na jeho mieru alkoholického opojenia v tom čase) a ohľadom svedka J. je zrejmé z daného záznamu, že ak vôbec videl nejaké údery zo strany obžalovaného, tak nanajvýš jeden.
Teda podľa obrazového záznamu sa postupne v rozhodnom čase a mieste udialo nasledovné:
- od času 04:45 hod. sa na kamerou zaberanom priestranstve nachádza skupina osôb, prebiehajú rozhovory, v pokojnej atmosfére;
- čas 04:48:52 hod. - obžalovaný ide s osobou majúcou aj červené oblečenie (teda aj podľa príslušnej výpovede svedka - svedkom I.) dozadu k stolu - sadajú oproti sebe, obžalovaný čelom k priestoru, kde bola umiestnená kamera;
- čas 04:49:30 hod. - prichádza k nim osoba v bielom tričku s dlhými rukávmi (bielu mikinu už predtým táto osoba vyzliekla - svedok A.);
- následne na priebehu záznamu vidno, že poškodený (osoba v zelenej mikine) sa s ostatnými ešte tam prítomnými osobami bavil na mieste kde pôvodne boli i obžalovaný a svedkovia I. a A.; pri stole bol kľud; v čase 04:51:30 hod. sa na zázname objavuje svedok J. pri upratovaní;
- v čase 04:53:56 hod. prichádza k stolu i poškodený (kde tam predtým už došli ostatné vtedy ešte prítomné osoby), postavil sa za lavičku nachádzajúcu sa za stolom oproti obžalovanému, všetky tam prítomné osoby sa rozprávajú, nie je žiaden náznak nejakého nedorozumenia;
- poškodený je na opačnej strane stola ako obžalovaný a v podstate komunikuje s dvoma osobami v čiernom oblečení až do času 04:59:11 hod., kedy poškodený prichádza zozadu za obžalovaného, kde zotrváva, nie je zatiaľ žiadny náznak nejakých roztržiek (medzitým sa osoba v bielom tričku obliekla do mikiny a navrch ešte do ďalšieho, čierneho odevu; obžalovaný je počas tej doby v zásade v debate s osobou v červenom tričku sediacou oproti nemu);
- v čase 05:06:28 hod. poškodený začína obžalovaného zozadu chytať - čo presne robí rukami, či už ho chytal, prípadne dusil za krk nie je zrejmé, nakoľko obžalovaného zakrýva telo osoby v červenom, avšak nie je ani vidieť, že by obžalovaný na toto konanie reagoval voči poškodenému nejakými údermi, pričom poškodený si v čase 05:07:38 hod. sadá k obžalovanému z jeho pravej strany a odchádza o 05:08:32 hod. bokom na druhú stranu;
- v čase 05:08:48 hod. poškodený rukou siaha po obžalovanom, ktorý vystrel svoju ruku k nemu, resp. ho chytil za jeho ruku a v čase 05:09:17 hod. si poškodený prisadá k obžalovanému z jeho ľavej strany;
- v čase 05:09:27 hod. poškodený vstáva a poza obžalovaného prechádza vedľa neho z jeho pravej strany, pričom v tom odchádzajú z daného miesta tri osoby - svedkovia I. a A. tam ostávajú;
- v čase 05:09:40 hod. poškodený búcha opakovane rukou po stole vedľa obžalovaného, následne sa však nič zásadné nedeje až do 05:11:20 hod., kedy poškodený chytá zozadu za hlavu obžalovaného a kýva s ním - údery od obžalovaného nie je vidieť aby boli;
- v čase 05:11:30 hod. sa na obraze objavuje svedok J., ktorý prechádza do priestoru (z pohľadu kamery) napravo od skupinky pri stole; stále nedošlo k žiadnym fyzickým útokom zo strany obžalovaného voči poškodenému, ktorý však naďalej jednou rukou drží obžalovaného zozadu, pričom v čase 05:11:56 hod. sa k obžalovanému skláňa, na čo však vstáva osoba v červenom a zakrýva výhľad na obžalovaného a poškodeného, pričom o 05:12:00 vidieť, že poškodený stojí za obžalovaným, ktorý naďalej sedí na lavičke chrbtom k poškodenému; osoba v červenom opúšťa daný priestor o 05:12:17 hod.;
- počas toho je vidieť, že poškodený obžalovanému niečo uvádza a smeruje na neho ruky, pričom zároveň svedok A. sa stavia z druhej strany stola oproti obžalovanému, ktorý v čase 05:12:30 sediac na lavičke poškodeného od seba odstrkuje, na čo poškodený opäť pristupuje k obžalovanému a ruky smeruje k nemu, pričom nevidno kde a ako ho chytil ani ako konkrétne reaguje obžalovaný, nakoľko ich zakrýva postava svedka A.;
- svedok J. v čase 05:12:48 hod. odchádza od uvedeného miesta, otočený je k všetkému chrbtom, o 05:12:57 hod. ho na obrazovom zázname už nevidno;
- obžalovaný počas toho sedí na lavičke a z viditeľných pohybov možno usúdiť len to, že sa snaží dať zo seba dole ruky poškodeného, ktorý ho však v čase 05:13:01 hod., držiac obžalovaného od chrbta rukami okolo krku, vyťahuje z lavičky, na čo sa obžalovaný v stoji vyslobodil zo zovretia a opäť poškodeného len odstrčil (zo strany obžalovaného stále žiaden úder do poškodeného);
- na to poškodený - čas 05:13:06 hod. - sa rozohnal pravou rukou, rozbehol na obžalovaného a po obžalovanom sa zahnal rukou (nie je náležite vidieť, či obžalovaného vtedy udrel, alebo ho minul), pričom obžalovaný si pred týmto útokom dal svoje ruky pred tvár a zohol sa, na čo ho poškodený zvalil zozadu na zem, kde obžalovaného, skrčeného a ležiaceho na pravom boku a chrbtom k poškodenému, poškodený kľačiac zhora udieral, následne poškodený obžalovaného chytil okolo krku, čo je vidieť po tom, ako sa prevalili, kde poškodený stále obžalovaného drží zozadu okolo krku (podľa údajov na obrazovom zázname čas 05:13:23 hod.) a pravou rukou smeroval údery na obžalovanému (05:13:32 a 05:13:39; kam presne trafil nie je rozoznateľné) - obžalovaný sa snaží vyslobodiť z daného zovretia, pričom dochádza ku kontaktu ich rúk - tomu sa prizerá svedok A. a spoza stromu zozadu sa začína vracať svedok I.;
- v čase 05:13:41 poškodený zase už oboma rukami zozadu drží obžalovaného okolo krku, na čo už pozerá i svedok I. - svedok J. nikde v zábere kamery nie je - zo strany obžalovaného stále nie sú žiadne údery voči poškodenému (čo v podstate vzhľadom na polohu, v akej ho poškodený držal, ani nie je možné, prinajmenšom nie presne cielene) kde je zrejmé, že ľavú ruku má obžalovaný na zemi a pravou sa snaží smerom za seba chytiť poškodeného - naopak, úder sa snaží opäť zasadiť poškodený (05:14:07) - obžalovaný má pravú ruku hore, poškodený ho stále zozadu drží a opäť udiera (05:14:23);
- poškodený ďalej drží rukami zozadu okolo krku obžalovaného, počas čoho v čase 05:14:41 svedkovia I. a A. odtiaľ odchádzajú;
- obžalovaný sa v čase 05:15:09 začína vyslobodzovať, poškodený ho však naďalej chytá a pokúša sa stiahnuť, o 05:15:10 sa obžalovanému podarilo dostať na nohy, no ešte je trupom zohnutý nad poškodeným, ktorý ho drží, na čo obžalovaný pravou rukou raz udiera (čas 05:15:15 hod.) a ostáva akoby sedieť na poškodenom, pričom v čase 05:15:20 hod. z pravej strany z pohľadu kamery smerom k nim prichádza svedok J., ktorý sa však následne sústredí na zametanie;
- obžalovaný je nad poškodeným avšak žiadne ďalšie údery z jeho strany voči poškodenému nesmerujú, podľa pohybov jeho ruky, ktoré sú už len pomalé, sa nepochybne snaží poškodeného prebrať, svedok J. si ich začína všímať až v čase 05:17:04 hod., o niečom s obžalovaným komunikuje a ide k smetným nádobám (z pohľadu kamery na ľavej strane), následne ide priamo k nim, pričom obžalovaný poškodeného dvíha a dáva sedieť, poškodený je bezvládny, v jednom momente padá doprava, na čo ho obžalovaný dvíha, svedok J. upratujúc fľaše komunikuje s obžalovaným, ktorý si následne sadá za poškodeného a potľapkávaním po tvári sa ho snaží prebrať, svedok J. sa zastavuje bezprostredne pri nich v čase 05:20:40.
Po pozornom vzhliadnutí obrazového záznamu, ktorý jediný v danom prípade objektívne a plne preukazuje začiatok a priebeh skutku, intenzitu a spôsob konania jeho aktérov (ako aj presne čas kedy
sa skutok odohral), nebolo zo strany súdu možné, prijať žiaden iný záver ako ten, že pokiaľ sa niekto mal v čase a mieste uvedenom obžalobe dopustiť prečinu výtržníctva, tak nepochybne to nebol obžalovaný, a to bez ohľadu na to, ako nakoniec dopadol samotný v tomto konaní poškodený, práve ktorý bol tou osobou, ktorá preukázateľne napadla niekoho iného - teda obžalovaného a celý incident „živila“ až kým ho úderom obžalovaný neukončil.
Nemožno za stavu, aký bol preukázaný súhrnom celého dokazovania, uznať obžalovaného vinným zo spáchania prečinu výtržníctva, nakoľko obžalovaný svojim konaním nenaplnil žiaden z pojmových znakov uvedeného trestného činu.
Poukazy na údajnú neprimeranosť obrany obžalovaného sú z pohľadu súdu za vyššie celkovo zisteného stavu úplne nedôvodné a podľa súdu ani k žiadnej neprimeranej obrane zo strany obžalovaného nedošlo. Ak aj došlo zo strany obžalovaného k úderom do poškodeného okrem toho konkrétneho vyššie popísaného - čo sa mohlo udiať jedine keď poškodený napádal obžalovaného ešte keď tento sedel na lavičke (pričom výhľad na nich vtedy je na zázname zakrytý postavou svedka A.), keďže je zrejmé kto na koho a ako útočil a akým spôsobom v útoku pokračoval, pričom to nebol obžalovaný kto by napádal poškodeného, ale práve naopak, tak ani takto nemožno pričítať obžalovanému v tejto veci žiadnu zodpovednosť a vinu zo spáchania prečinu výtržníctva, pričom vzhľadom na všetky preukázané skutočnosti, teda v dôsledku čoho a ako sa žalovaný skutok odohral, nemožno pričítať obžalovanému ani žiadnu zodpovednosť za zranenia poškodeného, ktoré tento v konečnom dôsledku pri incidente utrpel, osobitne aj čo sa týka otrasu mozgu, v dôsledku ktorého poškodený upadol do bezvedomia.
K ďalším zraneniam, resp. poúrazovým zmenám u poškodeného (ako podrobne zosumarizoval K.. H.), hoci tieto pre zodpovednosť za žalovaný prečin výtržníctva, osobitne za tu celej preukázanej situácie ako k skutku došlo, nemajú žiaden význam, len pre úplnosť treba dodať:
- zaschnutá krv v pravej nosovej dierke, citlivosť nosa na dotyk a pri CT vyšetrení malá krvná podliatina v podkoží v temennej oblasti vľavo na ploche cca 3 milimetre, z čoho je zrejmé podľa znalca, že intenzita násilia na oblasť hlavy bola malého stupňa - podľa znalca sa nedá potvrdiť počet úderov, zároveň však musí súd poukázať na to, že pri jednoznačne preukázanom jednom údere zasadenom zo strany obžalovaného poškodenému, ktorý teda buď smeroval na nos poškodeného alebo na ľavú temennú časť hlavy poškodeného, ani tieto poúrazové zmeny nemusia nevyhnutne znamenať, že úderov od obžalovaného bolo viac - nie je totiž možné vylúčiť, že by či už nosom alebo ľavou temennou stranou hlavy poškodený narazil napr. do hlavy obžalovaného pri tom, ako obžalovaného vyššie popísaným spôsobom držal zozadu na zemi a metal sa za ním práve pri svojej snahe ho udierať;
- kožné odreniny na krku vpravo mohli podľa znalca vzniknúť pri zápase škrtením odevom alebo nechtami útočníka - z obrazového záznamu je zrejmé, že počas toho ako poškodený na zemi obžalovaného zozadu držal okolo krku, sa obžalovaný pravou rukou snažil chytiť poškodeného, resp. vyslobodiť zo zovretia, pričom nepochybne práve pri tom mu dané odreniny spôsobil a podľa súdu mu pritom mohol jednoznačne spôsobiť aj kožné odreniny na pravom zápästí, za čo však obžalovaný vzhľadom na samotné správanie poškodeného, ktorý bol agresorom a celú situáciu jednoznačne zapríčinil, predsa nemôže niesť nejakú zodpovednosť;
- kožné odreniny na pravom zápästí a oboch kolenách zároveň podľa znalca vznikli pravdepodobne posunom tela po zemi, prípadne pri pretáčaní sa pri fyzickom incidente - z obrazového záznamu je zrejmé, že poškodený po tom, ako napadol obžalovaného a zvalil ho na zem bol vedľa neho na zemi, následne sa pretočili cez seba, avšak opäť k uvedenému došlo v dôsledku útoku a pokračovaní v útoku zo strany poškodeného voči obžalovanému.
Na základe výsledkov celého vykonaného dokazovania, ich vyhodnotením nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti, tak súd obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil spod podanej obžaloby, pretože skutok kladený podanou obžalobou obžalovanému za vinu nie je trestným činom. Zároveň súd nemal preukázané ani to, aby bolo možné tento skutok vo vzťahu k obžalovanému posúdiť ako priestupok, o ktorom by bol príslušný rozhodovať iný orgán a preto súd v tejto veci nepostupoval ani podľa § 280 ods. 2 Tr. por..
Čo sa týka spoločnosťou Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. riadne a včas v tomto konaní uplatneného nároku voči obžalovanému na náhradu škody, keďže súd rozhodol o oslobodení obžalovaného, menovanú spoločnosť s daným nárokom bolo podľa § 288 ods. 3 Tr. por. možné iba odkázať na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný účinok. Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému. Rozsudok možno napadnúť odvolaním aj len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.