Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Pc-8-2018.pdf
PDF · 143.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-4Pc/8/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v právnej veci navrhovateľky: U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX L. X. L. a osôb povinných platiť výživné: 1/ U. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX L. X. L. (ďalej ako povinná 1/), 2/ V. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX Y. G. (ďalej ako povinná 2/) a 3/ B. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X. XXX, XXX XX L. X. L. (ďalej ako povinná 3/), všetky povinné zast.: JUDr. Lucia Filipková, advokátka so sídlom Sládkovičova 26, 974 05 Banská Bystrica, o určenie výživného na rodiča, takto
rozhodol:
I. U. R., nar. XX.XX.XXXX je povinná platiť výživné navrhovateľke vo výške 30,- eur mesačne vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci k rukám navrhovateľky vopred s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. V. E., nar. XX.XX.XXXX je povinná platiť výživné navrhovateľke vo výške 20,- eur mesačne vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci k rukám navrhovateľky s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. B. Ď., nar. XX.XX.XXXX je povinná platiť výživné navrhovateľke vo výške 30,- eur mesačne vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci k rukám navrhovateľky s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
IV. Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.
V. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podaným návrhom doručeným súdu dňa 29.6.2018, doplneným dňa 7.8.2018 sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil povinnosť U. R., povinnej 1/, jej dcére povinnosť prispievať jej na výživu od právoplatnosti rozhodnutia sumou 100,- eur mesačne, povinnosť V. E., povinnej 2/, jej dcére povinnosť prispievať jej na výživu od právoplatnosti rozhodnutia sumou 20,- eur mesačne a povinnosť B. Ď., povinnej 3/, jej dcére povinnosť prispievať jej na výživu od právoplatnosti rozhodnutia sumou 100,- eur mesačne. V návrhu navrhovateľka uviedla, že nie je spravodlivé aby len jej dve deti (H. a A.) pomáhali v jej zlej finančnej situácii, ktorá je spôsobená jej zlým zdravotným stavom. Jej mesačné výdavky sú vo výške 350,- eur, je starobná dôchodkyňa a jej mesačný príjem je 322,10 eur. Uviedla, že je 40 rokov rozvedená. Výživné od syna H. nežiada, nakoľko jej pomáha osobne a aj jej prispieva na stravu. Výživné od syna A. nežiada z dôvodu, že žije sám s dvoma maloletými deťmi, vo veku 9 a 7 rokov. Povinné 1/ až 3/ jej nejakým spôsobom neprispievajú na výživu ani iným spôsobom nepomáhajú. V návrhu uviedla, že má mesačné výdavky: nájomné 151,30 eur, 55 eur lieky, 50,- eur strava, 20,- eur drogéria, 5,- eur mobilný telefón, 20,- eur doprava, a taktiež 51,48 eur ročne poistenie bytu, 8,56 eur a 6,20 daň z nehnuteľnosti a 25,91 eur daň za smeti. Uplatnila si nárok na náhradu trov konania. V návrhu označila a pripojila listinné dôkazy.
2. Povinné 1/ až 3/ sa k podanému návrhu najskôr každá samostatne a v priebehu konania prostredníctvom zástupkyne vyjadrili. Návrh žiadali v celom rozsahu ako nedôvodný a pre rozpor s dobrými mravmi zamietnuť, pretože nie je v možnostiach a schopnostiach povinných 1/ až 3/ platiť výživné v súčte 220,- eur mesačne. Navrhované výživné je neprimerané k odôvodneným potrebám navrhovateľky. Navrhovateľka je samoobslužná, je zdravotný jej zdravotný stav si nevyžaduje celodennú ošetrovateľskú starostlivosť, nie je umiestnená v žiadnom zariadení pre seniorov, kde by sa vyžadovala mesačná poplatková povinnosť. Rozdiel medzi jej príjmami a deklarovanými výdavkami uvedenými v návrhu činí sumu cca 30,- eur. Ak by súd vyhovel návrhu navrhovateľky a určil by povinným 1/ - 3/ platiť výživné v navrhovanej výške v súčte 220,-eur mesačne, potom by mesačný príjem navrhovateľky spolu s jej starobným dôchodkom bol vo výške cca 540,- eur, čo je viac ako čistý mesačný príjem povinnej 2/. Navrhovateľka neuviedla žiadny relevantný dôvod, prečo by pre navrhovateľku nebolo možné presťahovať sa do menšieho bytu, prípadne vzhľadom na jej zdravotný stav a vek do nejakého zariadenia pre seniorov. Presťahovaním sa do menšieho bytu by sa mesačné náklady na bývanie navrhovateľky znížili, čo by sa v konečnom dôsledku pozitívne prejavilo na zlepšení jej finančnej situácie. Pred podaním návrhu na súd od povinných 1/ - 3/ nežiadala, aby jej prispievali na výživné. Žiadať určenie výživného od plnoletých detí súdnou cestou by mala byť posledná možnosť riešenia finančnej situácie navrhovateľky. Mesačné náklady na cestovné vo výške 20,- eur mesačne považujú za neodôvodnený a ničím nepodložený nárok navrhovateľky, nakoľko podľa dostupných informácii zverejnených v cenníku na webovej stránke prepravcu je mestská hromadná doprava v Bánovciach nad Bebravou pre dôchodcov vo veku nad 70 rokov s použitím čipovej karty bezplatná, vlakovú dopravu, ktorá je tiež pre dôchodcom nad 62 rokov bezplatná. možnosť využiť aj tzv. sociálny taxík. Ten je možné využiť na prepravu k lekárovi alebo do zdravotníckych zariadení v meste, na prepravu do zariadení sociálnych služieb v meste (aj za účelom návštevy) a na bežnú prepravu klientov v rámci mesta Bánovce nad Bebravou. Cena jednej jazdy "sociálneho taxíka" je paušálne 0,50 eur. Navrhovateľka má i príjem z prenájmu pozemku plynúci ročný príjem vo výške 60 eur ročne. mesačné náklady na stravu vo výške 150,- eur sú účelové v snahe navýšiť svoje mesačné náklady. O to viac, keď sama navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že jej stravu hradí syn H. a ona si zo svojho dôchodku hradí lieky a "ostatné veci". finančnú hotovosť vo výške 10.000,- eur. Zároveň uviedla, že z tejto sumy vyplatila svoje dlhy, ktoré mala na nájomnom, zakúpila hnuteľné veci do domácnosti a synovi H. vrátila pôžičku vo výške 1.500,- eur. Existenciu údajnej pôžičky od syna H. žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala. Ďalej navrhovateľka uviedla, že synovi H. dala zo zdedených finančných prostriedkov sumu 4.500,- eur za rekonštrukciu, ktorú údajne hradil syn H. zo svojich prostriedkov a naviac mu "dala peniaze, pretože nemali na výplaty." Subsumujúc vyššie uvedené možno konštatovať, že navrhovateľka zo zdedených finančných prostriedkov vo výške 10.000,- eur dala len synovi H. minimálne sumu 6.000 eur a to bez toho, aby relevantný spôsobom preukázala existenciu pôžičky a nákladov na rekonštrukciu, ktorú mal z tohto hradiť syn H.. Z uvedeného dôvodu možno mať dôvodné pochybnosti o tom, z akého dôvodu získal syn H. finančný obnos minimálne 6.000,- eur pričom ostatným 4 svojim deťom navrhovateľka neposkytla žiadne finančné prostriedky. Naviac povinné 1/ - 3/ vo svojich písomných podaniach (vo vyjadreniach k návrhu na začatie konania) uviedli, že navrhovateľka robila rozdiely v prístupe k svojim deťom a tieto rozdiely robí aj v súčasnosti medzi vnúčatami. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že v návrhu na určenie výživného označila ako osoby, ktoré sú podľa návrhu povinné platiť výživné len svoje 3 dcéry, pričom je navrhovateľka matkou 5 detí. Zároveň povinné 1/ - 3/ zhodne uviedli, že o navrhovateľku ako matku javia opravdivý záujem, sú ochotné jej kedykoľvek pomôcť s domácimi prácami a v rámci svojich možností aj s nákupmi. Aj z tohto dôvodu považujú návrh navrhovateľky za účelový. Na základe uvedeného neexistuje v danej veci taká zmena pomerov navrhovateľky, ktorá by odôvodňovala rozhodnutie súdu o určení výživného v súčte 220,- eur mesačne, ktorý je niekoľko násobne vyšší ako jej odôvodnené potreby, ktoré sama navrhovateľka uviedla v návrhu na úrovni 350,- eur mesačne. Odhliadnuc od toho, že existuje určitá forma morálneho aspektu, keď navrhovateľka v určitom časovom období nevenovala dostatočnú pozornosť starostlivosti o povinné 1/ až 3/ je návrh navrhovateľky na určenie výživného od povinných 1/ - 3/ je nedôvodný a v rozpore s dobrými mravmi
3. Podľa ust. § 2 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (C.m.p.) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinami: Rozsudok Okresného súdu v Topoľčanoch sp. zn. 6C/66/78 zo dňa 20.06.1978 č.l. 9-11, rozhodnutie sociálnej poisťovne zo dňa 30.11.2017 č.l. 12, predpis mesačných úhrad-daňový doklad č.l. 13, informácia o liekoch a o poplatkoch za lieky navrhovateľky č.l. 14, doklad o úhrade poistného č.l. 15, platobný doklad SIPO II. č.l. 16, rozhodnutie Obce Malá Hradná č. 5 č.l. 17, rozhodnutie Mesta Bánovce nad Bebravou č. 0043211/2018 č.l. 18, rozhodnutie Mesta Bánovce nad Bebravou č. 9000043491 č.l. 19, doklad o úhrade nedoplatku č.l. 20, kópie rodných listov č.l. 21-25, odpovede na lustráciu v sociálnej poisťovni č.l. 27-34, odpovede sociálnej poisťovne č.l. 49-50, potvrdenie zamestnávateľa povinnej 3/ č.l. 56, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č.l. 65, potvrdenie zamestnávateľa povinnej 2/ č.l. 68, potvrdenie o príjme povinnej 2/ č.l. 69, podanie povinnej 2/ zo dňa 10.09.2018 č.l. 70-71, správa zamestnávateľa povinnej 1/ č.l. 76, potvrdenie o príjme povinnej 1/ č.l. 77, podanie povinnej 3/ zo dňa 20.09.2018 č.l. 78-81, podanie povinnej 1/ zo dňa 20.09.2018 č.l. 85-86, mzdové listy povinnej 1/ č.l. 91-96, podanie povinnej 3/ č.l. 101, podanie PZ povinných zo dňa 02.10.2018 č.l. 102-104, odpoveď na lustráciu v SP č.l. 131, rozhodnutie sociálnej poisťovne zo dňa 30.11.2017 č.l. 178, faktúra Orange č.l. 178-179, faktúra T-mobile č.l. 179-180, doklady o platobných príkazoch č.l. 180-182, doklad SIPO II. č.l. 183, výpis z úveru č.l. 183, cestovné lístky č.l. 184, lekársky nález a pokladničný doklad č.l. 184, rozhodnutie Obce Ruskovce č. 57 č.l. 185, rozhodnutie Obce Ruskovce č. 119 č.l. 186, pokladničné doklady č.l. 186, pohyby na účte č.l. 187-190, pokladničné doklady a doklad SIPO II. č.l. 190, doklady o inkase č.l. 191, listy SLSP zo dňa 14.03.2018 č.l. 192, rozhodnutia Obce Dolné Naštice č. 65/2017 a č. 58/8/2017 č.l. 193, zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000495273-Pôžička zo dňa 14.03.2018 č.l. 194-195, akceptovanie žiadosti o poskytnutie pôžičky zo dňa 12.06.2017 č.l. 195-196, rozhodnutie Obce Dolné Naštice č. 59/8/2017 č.l. 197, zmluva o splátkovom úvere zo dňa č.l. 198-199, platobný doklad SIPO II. a poštový poukaz č.l. 200, zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 3018519219 č.l. 201-203 č.l. 7-8, faktúry vystavené na meno H. L. za materiál a práce vykonané v byte č. XX na ul. F., (preukazujúce podľa vyjadrenia navrhovateľky, koľko bolo uhradené za rekonštrukciu bytu) z ktorého dokazovania zistil tento skutkový stav.
5. Rozsudkom o rozvode manželstva mal súd preukázané, že manželstvo navrhovateľky bolo rozvedené Rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch sp. zn. 6C/66/78 zo dňa 20.06.1978, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 2.2.1979. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že rozvrat zapríčinil výlučne odporca (druhý z manželov) a za hlavnú príčinu rozvratu vzájomných vzťahov medzi manželmi súd určil vulgárne správanie sa odporcu k navrhovateľke a deťom. Taktiež z odôvodnenia rozsudku o rozvode manželstva vyplýva, že za osobu schopnejšie zabezpečiť riadnu výchovu detí považoval súd matku (navrhovateľku), vzhľadom na jej povahové a osobné vlastnosti.
6. Z výpovede navrhovateľky a listinami mal súd preukázané, že navrhovateľka žije sama v 3 izbovom byte na sídlisku G.. Byt je v jej vlastníctve. V byte má prihlásený pobyt syn H., v byte neprespáva, chodí sa ku nej najesť, vtedy si v byte aj poleží. Syn býva na V. M. kde má budovu v ktorej sú kancelárie. Keď synovi H. povie tak jej nakúpi, pretože navrhovateľku bolia nohy. Väčšinou za nákup zaplatí on. Takýmto spôsobom jej nakúpi mesačne za najmenej 100 eur. Navrhovateľka svoje peniaze míňa na lieky a ostatné veci vypláca. Má príjem z nájmu nehnuteľnosti v obci H. P., a to 60 eur ročne. V roku 2010 zdedila po rodičoch 10000,- eur. Vyplatila z tejto sumy dlžoby čo mala na nájomnom. Kúpila si práčku a veci do domácnosti. Vrátila synovi H. pôžičku 1500 eur a aj mu dala peniaze, pretože nemali na výplaty. Syn H. jej prerábal bytové jadro, dvere. Platil to on a potom mu z tých 10000 dala na to 4500. Všetkých 10000 eur minula pred troma rokmi. 100 eur nedala vnukovi K. a jeho dcére. Na stravu minie 150,- eur, čo hradí z dôchodku alebo z toho čo kúpi syn H.. Neinformovala sa či môže ísť bývať do nejakého zariadenia pre seniorov, pretože si všetko zatiaľ porobí, navarí, operie, len neumýva okná. Nemá v úmysle presťahovať sa do iného bytu, v byte má nábytok ktorý si ťažko zabezpečila za pôžičky. Detskú izbu jej kúpili rodičia, je jej to ťažko vyhodiť. Navrhovateľka navštevuje všeobecného lekára v Bánovciach dvakrát do mesiaca. Raz za tri mesiace navštevujem očnú ambulanciu. Od februára 2018 navštevuje raz mesačne očnú ambulanciu v Trenčíne. Raz za mesiac navštevuje chirurgickú ambulanciu doktora J. v Bánovciach. Začala navštevovať internú ambulanciu v Bánovciach. Tento mesiac navštívila neurologickú ambulanciu, mám absolvovať magnetickú rezonanciu v Trenčíne. Dva roky každého pol roka navštevujem urológa na kontrolné vyšetrenia, 10 rokov už navštevuje reumatologickú ambulanciu v Bánovciach podľa potreby, buď raz za tri mesiace alebo raz za pol roka. Lieky ktoré uviedla vo svojom návrhu a sú špecifikované v osobitnom podaní lekárne užíva na základe lekárskeho predpisu Nemá vedomosť o majetkových pomeroch a pracovnom zameraní syna H.. Nevie aké sú zárobkové a majetkové pomery syna A., vie že žije sám s dvoma deťmi. Matka týchto detí od neho odišla. Deti majú asi 8 a 10 rokov. Syn pracuje ako maliar, natierač. K nákladom na dopravu uviedla, že do vlaku sa jej ťažko nastupuje, vlak je zadarmo, išla už do Trenčína vlakom. Mestská doprava v Trenčíne stojí 35 centov, v Bánovciach lístok na mestskú stojí euro a lístok autobusom z Trenčína do Bánoviec stojí 70 centov. Nie je pravda tvrdenie dcér že a o nich nestarala, o všetkých sa starala. Po svadbe bývali u rodičov. Keď sa narodili prvé dve deti, muž odišiel na L., žil tam štyri roky. Starala sa vtedy o deti, pomáhala mi mama. Aj pracovala. V Ž. od zamestnávateľa jej bol pridelený 2,5 izbový byt, kde s deťmi žila. Bolo to ťažké, musela ich ráno vodiť do škôlky, cez obed ich zobrať, dať im jesť, zaviesť ich do škôlky, ísť naspäť do práce, po práci ich opäť vyzdvihnúť. Byt zariadila. Keď to videl muž, z L. sa vrátil a zasa spolu žili, o všetky deti sa starala. Jeden rok bola V. u mamy môjho muža, pretože pracovala v Topoľčanoch, nemala ju kam dať. Platila jej 400 korún mesačne. Keď to už bolo na babku veľa tak ju dala susede a tej platila 300 korún mesačne. Keď sa narodila B., po dvoch rokoch sa narodil H., zostala doma, a to 7 rokov, pretože nemala prácu, presťahovali sa so všetkými deťmi do L.. Dcéra H. sa v 18-tich vydala a odišla. O rok sa oženil A.. Odsťahoval sa do L.. Stále bola doma pretože pre syna H. nemala škôlku. Dcéry už chodili do školy. Neskôr odišla pracovať do Tatrovky, všelijako sa trápili. Manžel jej hovoril že stačí keď príde z práce a bude doma, ostatné bolo na mne. Mal známosti, fešandy. Otec o deti nemal záujem, vôbec sa o ne nestaral. Mali sme pôžičky na stavbu domu v L.. Potajme tieto peniaze vyberal a dával ich na športku. A keď nemal na športku, musela ich ísť vypýtať od mojej mamy. A vtedy im dala na tanier tú športku. Keď mala žltačku, bola zavretá v nemocnici 6 týždňov, nemohla sa odtiaľ pohnúť, bolo to hrozné. Bola za ňou dcéra U. ktorá hovorila ako neposlúchajú. Nežiadala deti aby jej prispievali na výživu. Nie je to pravda, čo uviedla dcéra U., že sa o nich nestarala. Nemala žiadneho fešáka, nikam nechodila. Vydala sa pred mužovou vojnou. Po svadbe bývali v rodinnom dome deviati. Keď mužovi jej otec povedal, že sa má postarať o bývanie, odišiel na L., štyri roky sa o nich nezaujímal. Náklady ktoré v návrhu uviedla vo výške 337,30 eur uhrádza z dôchodku, ktorého výška je 322,10 eur mesačne. Syn H. jej zaplatil aj poistku.
7. Z výpovede povinnej 1/ a listinami mal preukázané že povinná 1/ je dlhodobo zamestnaná v spoločnosti Sodexo s.r.o. s priemerným príjmom za rok 2018 vo výške cca 1056,- eur a tiež od 13.8.2018 vo firme Strabag s.r.o. s vymeriavacím základom za tento mesiac vo výške 978,26 eur. Pričom jej pravidelné mesačné výdavky (strava, bývanie, splátky úverov, ostatné náklady) sú vo výške cca 1113,- eur mesačne. O štyri mesiace jej vznikne nárok na starobný dôchodok. Má v úmysle si požiadať o starobný dôchodok. Vo výpovedi uviedla, že sa starala o nich babka s dedkom. Mama nežila s nimi, v tom čase mala známosť. Keď začali chodiť do škôlky, žila s nimi v Ž.. Potom bola na materskej, začala chodiť do práce, boli opäť u babky. Neskôr už nepracovala, bola domáca, starala sa o domácnosť. Stále boli medzi rodičmi bitky, hádky, stres, mali náročné detstvo. Keď mala 16 rokov začala pracovať, v 18-tich sa vydala. Mama jej komplikovala život, svokre a do mojich zamestnaní písala anonymné listy. Povedala to svokra. Všetkým robila život náročným. V Roku 2000 sa povinná 1/ rozviedla, teraz vychádza korektne aj s bývalým manželom aj so svokrou. Má tri deti, kvôli ktorých sa v roku 2006 presťahovala do L.. Má kľud, je v kontakte s deťmi, s vnúčencami. Toto isté očakávala od mojej mamy. To, že má navrhovateľka najmladšieho brata najradšej jej nikto nepopiera, ale keď bolo jemu zle, všetci si to vytrpeli. Útočila vtedy na ňu a na sestru B.. Nie ja pravda, že jej navrhovateľka chodila pomáhať, chodila jej len nadávať. Pamätajú si to skôr deti. Tiež má zdravotné problémy, chodí po lekároch. Keď bola chorá, deti boli malé, o deti sa staral muž. Nepomohla mi so starostlivosťou o deti. Ona jej pomáhala roky. Keď prišla na to, že jej navrhovateľka robí zle, zatrpkla voči nej. Aj teraz upozornila svojich zamestnávateľov, že má súd, ktorý voči nej vedie mama. Negratulovali si k sviatku, na sedemdesiatku a osemdesiatku jej kupovali spoločný dar. Teraz keď ju videla pred pojednávaním, jej to prišlo všetko ľúto. Je rada, že je so svojimi deťmi a to isté chcela i ona od mamy. Je rada, že je od nej čo najďalej. Pred týždňom ju kontaktoval brat A. a povedal že mama chce prerábať detskú izbu a mama mu povedala, aby o tom nehovoril ani vlastnému otcovi. Otec ešte žije. Neviem v akej výške otec poberá dôchodok. Otec býva tu v L.. Býva v dome sociálnych služieb. Otec má zdravotné problémy so srdcom, lieči sa na vysoký tlak. Matka ju nikdy nepožiadala aby jej prispela na výživu. O otcovi vie to, že je dôchodca. K vzťahu navrhovateľky k jej deťom a vnúčatám uviedla, že najstaršia pravnučka má 18 rokov, nevie či ju navrhovateľka videla raz alebo dvakrát. Neviem či má vedomosť že má druhé vnúča. Myslí si, že navrhovateľka nevie o jej deťoch, nekontaktuje ich. Keď mali synovia svadbu, bola pozvaná, svadieb sa nezúčastnila. Najstaršiemu nebola na hostine, mladšiemu nebola vôbec na svadbe. Nedostala ste od navrhovateľky nejaký dar väčšej hodnoty alebo nejaké finančné prostriedky. Bola v byte navrhovateľky keď mala 80 rokov. Odvtedy tam nebola. Byt mala čistý, pekný. Mama vždy bola poriadkumilovná, všetkých to učila.
8. Povinná 2/ vo výpovedi uviedla, že navrhovateľka je schopná sama sa o seba postarať. Keď sa minulý rok stalo že si vykĺbila rameno, boli jej pomôcť umyť ju, zaviezli ju aj k lekárovi. Vybavila jej lekára na neurológii, keď sa dalo, bola jej predpísať u doktora H. lieky. Bola u ortopéda pre papiere potrebné na obuv, palicu. Veľkosť topánky jej bol odmerať ortopéd doma. Brat H. nechodí s matkou k lekárom, uviedol aj dôvod, a to že sa mame ťažko nastupuje do jeho auta značky BMW a že nemá čas. Z rozprávania staršej sestry vie, že ju do škôlky vodila ona. Do školy najskôr chodila do Žabokriek, potom do Bánoviec. Cestou zo školy sa zastavovala u babky. Veľakrát sa hanbila že od nej musela pýtať peniaze. Nepamätá sa ako dieťa bola u starej mamy. Doma bývavali sami. Z domu odchádzala z dôvodu že sa rodičia dosť často hádavali. Veľakrát dostala bitku, myslí že väčšinou bez príčiny, kvôli mladšiemu bratovi. Študovala na strednej škole kde vykonávali prax, za ktorú dostávali odmenu, za ktorú si kupovala obedy v škole. Po skončení strednej školy sa zamestnala, z platu si odkladala mesačne 300, 400 korún, z týchto peňazí si potom spravila svadbu. Vydala sa ako 20 ročná a je rada že odišla z domu. Vždy keď mama k nim prišla alebo keď k nej prišli, vždy jej niečo dali. Plodiny zo záhrady alebo keď mali zabíjačku, mäso. V poslednom období, od roku 2016 už menej, pretože začala mať problémy s bratom H.. S bratom mala problémy preto, že keď ju on požiadal aby na ňu prepísal firmu mu vyhovela, keď ho však požiadala aby ju zbavil funkcie konateľa v tejto firme, už jej nevyhovel. Keď to povedala mame, brata začala brániť a na ňu útočiť. Z času na čas zavolala mame, z času na čas zavolala mama. Keď volala mama, vedela že je niečo zle. Vždy to bolo kvôli bratovi H.. Nie je pravda že mamu a brata ohovárala. Vedela že ma staršia sestra vodí do škôlky preto, že mama chodí do práce. Nevie prečo ju otec nevodil do škôlky, asi preto že sa stále hádali a asi preto že odchádzal do práce. Robil v bani v Novákoch. Babku žiadala o peniaze keď si potrebovala kúpiť niečo do školy alebo topánky. Od rodičov si nežiadala preto, že jej bolo povedané, že na to nemajú. Podľa jej názoru v detstve trpeli nedostatkom finančných prostriedkov. Nevie uviesť z akého dôvodu to bolo ale pamätá si, že raz na obed na tanier dostali tiket športky. Nepamätá sa, že ich niekedy mama nechávala bez starostlivosti. Raz sa stalo, že boli 3 týždne samé, pretože mama ležala na infekčnom. Brat H. tento rok žil spoločne s mamou, nevie či sa medzi nimi niečo stalo, ale vždy keď tam prišla, vyšiel z izby kde spal. 20 rokov podniká, je stále podnikateľ, má firmu Kontrola originality v priestoroch ktoré tiež prenajíma. Má tam kancelárie a má tam jednu miestnosť v ktorej posledné dva mesiace býva. Za posledný rok navštívila domácnosť matky, raz za mesiac. Keď nebola ona, prišla dcéra. Pomohla jej s nákupom, tento rok ju viezli k lekárovi do Trenčína. Raz zavolala že nemá peniaze, že potrebuje kúpiť chleba. Chlieb jej kúpila, doniesla jej ho a vtedy jej povedala že načo ho priniesla, že jej chlieb už priniesol H.. Brat A. žije na H. v staršom dome ktorý je v jeho vlastníctve, je to dom na rozpadnutie. Potrebuje nevyhnutnú opravu. V minulosti bol v pracovnom pomere, teraz nevie. Je pravda že žije sám s maloletými deťmi. So starostlivosťou o deti mu pomáha stará matka detí, niekedy deti prídu k nám. Pomáha mu aj sestra tým, že sa mu postará o deti, aby mohol ísť do práce. Myslí si, že matka maloletých detí mu na výživu neprispieva. K svojim pomerom uviedla, že s manželom vlastnia jedno motorové vozidlo ktoré potrebuje manžel na výkon práce. Nemá vedomosť aký je príjem jej manžela. Hypotekárny úver si zobrali v roku 2014 na výmenu okien a vchodových dverí vo výške 22000 eur. Tento úver bude splácať ešte 72 mesiacov. Úspory nemá. Keď mala 50 rokov, založila i životnú poistku.
9. Z výpovede povinnej 2/ V. E. a listinami mal preukázané že povinná 2/ poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 132,60 eur a dlhšiu dobu je zamestnaná u zamestnávateľa: Základná škola s materskou školou, Veľká Hradná s priemerným príjmom za rok 2018 vo výške cca 269,51 eur. Pričom jej pravidelné mesačné výdavky a jej manžela 634,50 eur (strava, bývanie, splátky úverov, ostatné náklady). Manžel povinnej 2/ je podnikateľom, s miestom podnikania na území Českej republiky so základom dane vo výške 175400,-Kč.
10. Povinná 3/, B. Ď. vo výpovedi uviedla, že nikdy ju matka nepožiadala aby jej prispela na výživu ale vždy keď mala sviatok, boli Vianoce, jej kúpila nejaký darček, šál, vetrovku. Pamätá si z detstva že rodičia sa hádavali, mala z toho strach, stalo sa že sa preto aj pomočila. Nosila veci po starších súrodencoch, hanbila sa za to. Peniaze pre brata H. išla mama aj od otca vypýtať, keď chcela ísť za otcom vypýtať peniaze, začala nadávať. Neskôr začala študovať na strednej škole, získala štipendium. Vydala sa keď mala 19 rokov. Najskôr bývali u mamy, potom sa odsťahovali. Brat H. bol vždy jej obľúbený. Keď on niečo spravil, vždy si to odniesla, mama robila rozdiely v prístupe. Matka ich nikdy nenechala bez starostlivosti dlhšiu dobu, iba to čo spomínala sestra. Brat H. mal pred piatimi rokmi mal zdravotné problémy psychického charakteru, firmu prepísal na sestru V. a teraz možno firmu vlastní jeho syn. Brat H. žije od konca leta vo firme v kancelárii, dávali mu tam posteľ. Dovtedy žil u mamy. Myslím že prestal žiť u mamy, pretože nie je zdravotne v poriadku. Bolo im povedané, že mama na neho zavolala záchranku a policajtov. K svojim zárobkovým pomerom uviedla, že manžel povinnej 3/ je zamestnancom tej istej firmy ako ona a jeho čistý mesačný príjem je 620 eur. Majú jedno auto na lízing, Opel. Úspory nemajú. Platia si poistné pre prípad smrti, ona 18,80 eur a manžel 18,20 eur. Nevlastnia nehnuteľnosti. Úvery ktoré splácajú vo výške 626 eur mesačne si zobrali preto, že manželovi už tri roky neplatia pravidelne a preto, že synovia sa dostali do problémov. Zobrali si tri úvery, cca pred troma rokmi vo výške 30000,- eur, 3000,- eur a cca 4200,- eur. Tento zobrali na akontáciu na kúpu auta. Zostatky týchto úverov sú 27000,- eur, 3900,- eur a 2700,- eur. Tieto úvery budeme splácať ešte cca 7 rokov.
11. Z výpovede povinnej 3/ a listinami mal preukázané že povinná 3/ od roku 2017 zamestnaná u zamestnávateľa: Základná škola internátna v Brezolupoch, s priemerným príjmom za rok 2018 vo výške cca 421,72 eur a tiež dlhodobo v spoločnosti J.Z.Ďurmek s.r.o. s čistým príjmom podľa potvrdenia a výpovede za rok 2018 cca 620,- eur. Pričom jej pravidelné mesačné výdavky a jej manžela sú 1560 eur (strava, bývanie, splátky úverov, ostatné náklady), pričom časť týchto výdavkov používajú aj na úhradu nákladov, ktoré by mali hradiť ich plnoletí synovia. Manžel povinnej 3/ je tiež zamestnaný v spoločnosti J.Z.Ďurmek s.r.o. s čistým príjmom podľa výpovede povinnej cca 620,- eur mesačne.
12. Podľa § 155 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (C.m.p.) konanie sa začína len na návrh.
13. Podľa § 35 C.m.p. súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
14. Podľa § 36 C.m.p. súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
15. Podľa § 34 C.m.p. ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ("C.s.p") o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácii konania sa v konaniach podľa tohto zákona nepoužijú.
16. Podľa § 2 ods. 2 C.m.p., na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
17. Podľa § 52 C.m.p. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 55 C.m.p. Súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
18. Podľa § 156 C.m.p. účastníkom konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
19. Podľa § 66 a 67 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej Zákon o rodine), deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
20. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
21. Z ustanovenia § 66 Zákona o rodine možno vyvodiť základné podmienky vzniku vyživovacej povinnosti detí k rodičom, a to 1. existenciu príslušného rodinnoprávneho vzťahu, 2. schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť, 3. potrebu na strane rodičov, 4. súlad s dobrými mravmi. Ak sú naplnené zákonné podmienky, dieťa je aj bez rozhodnutia súdu povinné zabezpečiť rodičom primeranú výživu a súdne rozhodnutie prichádza do úvahy v prípade vzniku disfunkcií v rodinných vzťahoch. Vyživovacej povinnosti detí voči rodičom predchádza vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi a vyživovacia povinnosť k rozvedenému manželovi. Ako podporná sa prejaví len v prípade, ak manžel, resp. rozvedený manžel nie je schopný vôbec, resp. v dostatočnej miere plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Vyživovacia povinnosť, ktorú má rodič k dieťaťu predchádza vyživovacej povinnosti, ktorú má k svojim rodičom. Skutočnosť existencie potreby na strane navrhovateľa musí byť v konaní preukázaná, dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa. V zmysle terajšej úpravy nemožno vyhovieť návrhu rodiča za situácie, že má zabezpečené životné potreby, ani v prípade, keď životná úroveň a možnosti na strane dieťaťa výrazne prevyšujú životnú úroveň rodičov. Podstatnou je i ďalšia podmienka a to súlad s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi má normatívny následok v podobe nemožnosti priznať výživné. Je to dané charakterom vzťahov, ktoré sú predmetom úpravy rodinného práva. Posúdenie závisí od konkrétnych okolností prípadu. Za súladný s týmto kritériom nemožno vo všeobecnosti považovať na príklade stav, keď rodič nie z objektívnych dôvodov sám porušoval vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, od ktorého žiada výživné, fyzické násilie voči dieťaťu, prípadne trestný čin spáchaný v minulosti voči dieťaťu, resp. vedomé konanie spôsobujúce významné a dlhodobé poškodzovanie záujmov rodiny a dieťaťa (opustením rodiny, alkoholizmom, spôsobením škôd iných finančných záväzkov, ktoré boli uhrádzané na úkor výživného pre dieťa, resp.z obmedzených prostriedkov rodiny a pod.) Ak sa nárok uplatňuje voči viacerým deťom, zákonné kritériá sa u nich posudzujú osobitne. Vzájomný pomer vyživovacej povinnosti medzi viacerými deťmi je daný vzájomným pomerom ich schopností, možností a majetkových pomerov.
22. Primeranú výživu v zmysle ust. § 66 Zákona o rodine treba chápať v širšom rozsahu, než je nevyhnutná výživa, má sa pritom prihliadať na vek, zdravotný stav a celkovú situáciu, v ktorej sa rodič ocitol.
23. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľka je biologickou matkou povinných 1/ až 3/, plnoletých dcér a tiež syna A., nar. XXXX a syna H. nar. XXXX. Navrhovateľka, žijúca sama, má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý si však nevyžaduje sústavnú opateru.
24. Aj keď mal súd v konaní, preukázané, že navrhovateľka je rozvedená a jej bývalý manžel žije, navrhovateľke ako rozvedenej manželke príspevok od bývalého manžela na výživu nepatrí, pretože od rozvodu manželstva uplynulo viac ako 5 rokov. Po vykonanom dokazovaní súd dospel povinných 1/ až 3/ od ktorých si navrhovateľka uplatňuje výživné sú splnené základné predpoklady odôvodňujúce priznanie výživného navrhovateľke od povinných 1/ až 3/. Tvrdenie resp. obrana povinných 1/ až 3/ že priznanie výživného navrhovateľke od povinných 1/ až k záveru, že v prípade 3/ by bolo v rozpore s dobrými mravmi v priebehu konania nebolo preukázané. Tvrdenia povinných 1/ až 3/ že by sa navrhovateľka voči povinným správala nevhodne neboli preukázané. Nebolo tiež preukázane, že by v období ich maloletosti sa o nich nestarala, opustila ich. Súd v tejto súvislosti poukazuje i na odôvodnenie rozhodnutia o rozvode manželstva navrhovateľky, v ktorom sa jednoznačne konštatuje, že príčinou rozvratu manželstva bolo správania odporcu (otca povinných). Všetky v tom čase maloleté deti pochádzajúce z manželstva boli zverené do starostlivosti matke, navrhovateľky, čiže nebolo zistené že by sa navrhovateľka o deti nestarala. Rodič sa o svoje deti stará podľa svojich schopností a možností, rodičovské povinnosti sú povinní vykonávať obaja rodičia.
25. Ďalej súd skúmal i splnenie predpokladov pre vyživovaciu povinnosti voči rodičom i u ostatných detí, od ktorých si navrhovateľka nárok neuplatnila t.j. v prípade synov A. a syna H.. Súd v prípade vyživovacej povinnosti syna A. na navrhovateľku dospel k názoru, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi priznať navrhovateľke právo na výživné od syna A., a to z dôvodu že aj keď je jej syn A. toho času schopný sám sa živiť, z vykonaného odkazovania výsluchmi účastníkov konania vyplýva, že má toho času vyživovaciu povinnosti voči dvom maloletým deťom vo veku 9 a 7 rokov, ktoré má vo svojej priamej starostlivosti, a ktoré matka opustila a na ich výživu neprispieva. V konaní mal súd preukázané, že A. L. nie je schopný v celom rozsahu sám uspokojovať potreby svojich mal. detí, je odkázaný na pomoc nielen starého rodiča mal. detí a ale aj na výpomoc ostatných jeho príbuzných. A preto súd dospel k názoru, že určenie vyživovacej povinnosť k navrhovateľka by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
26. V prípade dieťaťa navrhovateľky, syna H. L. súd dospel k názoru že u neho sú splnené všetky predpoklady existencie vyživovacej povinnosti voči matke, navrhovateľke. Súd nemal preukázané, že nie je schopný sám sa živiť, podľa výpovede účastníkov konania mal 20 rokov podnikať v oblasti kontrola originality. Súd vykonaným dokazovaním, lustráciou v Sociálnej poisťovni mal preukázané, že je toho času zamestnancom spoločnosti MBL Group.s.r.o. A aj keď vykonaným dokazovaním, vykonaného aj nad rámec navrhnutých dôkazov zo strany účastníkov súd nemal preukázané (a to ani v lustráciou v Sociálnej poisťovni) aký H. L.Á. v skutočnosti dosahuje príjem, súd je názoru, že tento je schopný zabezpečovať výživu navrhovateľke. Podľa výpovede navrhovateľky v nedávnej minulosti bol jej syn H. schopný vo výške cca 100,- mesačne podieľať sa na nákladoch stravy navrhovateľky a napr. uhradiť jej i ročné poistné za poistenie bytu, v ktorom navrhovateľka žije.
27. Súd teda dospel k názoru, že u štyroch (povinné 1/ až 3/ i syn H.) z piatich detí navrhovateľky existuje vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke, ktorá je odkázaná vzhľadom na svoju celkovú situáciu na to, aby jej výživu zabezpečili. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázane, že navrhovateľka má toho času mesačný príjem vo výške 327,10 eur, ako súčet dôchodku vo výške 322,10 eur a 5 eur mesačne z prenájmu ornej pôdy. Navrhovateľka je staršia osoba so zlým zdravotným stavom u ktorej nie je predpoklad, že by mohla získať ešte nejaký ďalší príjem. Vzhľadom na opodstatnené a primerané potreby navrhovateľky za primeranú výživu u navrhovateľky súd považoval uspokojovanie potrieb a nákladov v rozsahu cca 435-440 eur, čo predstavuje nielen tie náklady ktorá si navrhovateľka špecifikovala a vyčíslila v návrhu a počas výsluchu (nájom 151,30 eur, 55 eur lieky, 150,- eur strava, 20,- eur drogéria, 5,- eur mobilný telefón, 20,- eur doprava, 51,48 eur ročne t.j. 4,29 eur mesačne poistenie bytu, 8,56 eur a 6,20 daň z nehnuteľnosti t.j. 1,23 eur mesačne a 25,91 eur daň za smeti, t.j. 2,16 eur mesačne) ale i ďalšie náklady ako napr. spojené s ošatením a na tvorbu drobných úspor slúžiacich k úhrade nepredvídateľných výdavkov či už vzhľadom na vek navrhovateľky a jej zdravotný stav ale i napr. na výmenu spotrebiča v domácnosti alebo ošetrenia zubov, ktoré úkony ako uviedla navrhovateľke v písomnom podaní zo dňa 28.10.2018 (č.l. 166) si toho času nie je schopná zo svojho príjmu zabezpečiť. Aj keď povinné namietali výšku nákladov 150,- eur za stravu a na cestovné v rozsahu 20,- eur mesačne súd rozsah týchto nákladov vzhľadom na celkovú jej situáciu navrhovateľky nepovažoval za neprimeraný, alebo nadštandardný. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že každá z povinných približne v takom rozsahu mesačne vynakladá finančné prostriedky na stravu. Ani výdavky navrhovateľky na cestovné súd nepovažoval za nepremerané, navrhovateľka je osoba so zlým zdravotným stavom, v dôsledku čoho často navštevuje lekárov, a to nielen v mieste svojho bydliska, pričom jej zdravotný stav (ťažie sa pohybuje, za pomoci zdravotných palíc) jej neumožňuje v celom rozsahu využívať verejné bezplatné cestovanie a v mieste svojho bydliska je pre svoj zdravotný stav odkázaná na dopravné prostriedky. Povinné nesúhlasili s určením vyživovacej povinnosti i z dôvodu, že navrhovateľka bez preukázania relevantného dôvodu sa zbavila svojho majetku - finančnej hotovosti 10000,- eur, ktoré v roku 2010 zdedila po svojich rodičoch a týmto reálne ukrátila svoj majetok o úspory, ktoré mohla využiť na kompenzáciu svojich vlastných výdavkov. Navrhovateľka k spotrebovaniu tejto sumy uviedla, že sumu spotrebovala už pred troma rokmi, a to tak že vyplatila z tejto sumy dlžoby čo mala na nájomnom, kúpila si práčku a veci do domácnosti, vrátila synovi H. pôžičku 1500 eur a aj mu dala peniaze, pretože nemali na výplaty a syn H. jej prerábal bytové jadro, dvere, ktorú prerábku aj financoval a potom mu z tých 10000 dala na to 4500. V tejto súvislosti súd poukazuje, že navrhovateľka predložila doklady o tom, že predtým ako nadobudla dedičstvo bola vykonaná rekonštrukcia časti jej bytu, pričom náklady s ňu spojené boli účtované v celom rozsahu na syna H. a preto súd nemal pochybnosť o tom, že neskôr potom ako navrhovateľka nadobudla dedičstvo z týchto finančných prostriedkov mu tieto vrátila. Taktiež súd s prihliadnutím na výšku a čas kedy tieto finančné prostriedky navrhovateľka nadobudla (2010) je názoru, že vzhľadom na primeranú výživu navrhovateľky pri jej celkovej situácii, by tieto aj tak navrhovateľka do obdobia od ktorého si uplatňuje výživné (v tomto konaní) aj v celom rozsahu spotrebovala (t.j. za roky 2010 až 2018), pretože ako samo uviedla, že zostatok týchto finančných prostriedkov použila tiež na úhradu dlžného nájmu a kúpu práčky a iných veci do domácnosti. Preto súd nepovažoval konania navrhovateľky spočívajúce v úhrade časti sumy dedičstva na rekonštrukciu bytu vo výške 4500,- eur, úhrady dlhu na nájomnom vo výške 1500,- eur za také, ktorým by ukrátila svoj príjem, a na ktoré konanie by mal súd prihliada, teraz v čase keď rozhoduje o určení vyživovacej povinnosti, pretože pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia, a z vykonaného dokazovanie mal súd preukázané, že tieto finančné prostriedky vo výške 10000,- eur spotrebovala už pred troma rokmi, t.j. za nie krátke obdobie 5 rokov (2010-2015).
28. Na základe všetkých týchto okolnosti je súd názoru, že aby navrhovateľka mohla všetky svoje primerané potreby uspokojiť musí okrem svojho bežného mesačného príjmy disponovať i ďalšími finančnými prostriedkami a to vo výške 120,- eur mesačne, na ktorých sú povinné sa jej deti, voči ktorým má právo na výživu podieľať. Súd je názoru, že všetky tieto jej deti t.j. povinné 1/ až 3/ ale i syn H. sú schopné rovným dielom t.j. 30,- eur mesačne jej na výživu platiť. Súd nezistil, z majetkových pomerov povinných 1/ až 3/ a ale ani z majetkových pomerov syna H. že by sa mali v inom pomere než v rovnakom rozsahu na zabezpečovaní primeraj výživy podieľať, pretože každý z nich v tejto sume potreby rodiča navrhovateľky je schopný uspokojovať. Každá z povinných preukázateľne po uspokojení svojím potrieb disponuje zostatkom príjmu, z ktorého je schopná navrhovateľke na jej výživu 30,- eur mesačne platiť. Uvedené preukazujú zistené okolnosti na strane povinných 1/ až 3/, pretože každá z povinných má pravidelný príjem, disponuje dostatkom finančných prostriedkov (s prihliadnutím na výšku povinnosti 30,- eur mesačne), pretože každá z nich napr. je schopná splácať nielen úvery vzniknuté v minulosti ale i úvery čerpané neskôr (novšie úvery) a v prípade povinnej 3/ táto disponuje takým rozsahom finančných prostriedkov, z ktorých je ešte schopná uhrádzať i náklady synov (napr. spojený s užívaním bytu, ktorý syn toho času ani neužíva), ktoré si majú uhrádzať sami jej synovia. I syn navrhovateľky H. je schopný uhrádzať navrhovateľke výživné vo výške 30,- eur, pretože prispieval na výživu navrhovateľke (na stravu) i doteraz, dokonca vo vyššom rozsahu. A preto súd uložil povinnosť povinným 1/ a 3/ platiť navrhovateľke na výživu sumou 30,- eur mesačne, a povinnej 2/ sumou 20,- eur mesačne (len v takom rozsahu si navrhovateľka uplatnila nárok od povinnej 2/) a vo zvyšnej časti, keďže navrhovateľka si uplatnila od povinnej 1/ a 3 /výživné až vo výške 100,- eur návrh zamietol. Navrhovateľka si uplatnila nárok na výživné od právoplatnosti rozhodnutia. Súd je návrhom viazaný, takto navrhovateľkou vymedzený žalobný návrh v čase rozhodovania súdu nie je v rozpore s právnymi predpismi a preto rozhodol o začiatku povinnosti zabezpečovania výživy v súlade s návrhom navrhovateľky.
29. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 C.m.p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Aj napriek okolnosti, že návrhu voči povinnej 1/ a 3/ nebolo v celom rozsahu vyhovené súd v tejto veci o výživnom plnoletých osôb nezistil také okolnosti, na základe ktorých sa nepriznanie náhrady trov konania účastníkom konania (podľa ust. 52 C.m.p.) javí ako nespravodlivé.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul možno vykonať exekúciu na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).