Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-104-2018.pdf
PDF · 82.04 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/104/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: O. D., H.. XX.XX.XXXX, R. C. Š. XX, XXX XX Ľ., právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, Advokátska kancelária so sídlom Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14Csp/71/2016-59 zo dňa 21.2.2018 takto jednohlasne
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.
„I. žalobu z a m i e t a ,
II. žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a“ .
2. Súd prvej inštancie okrem iného žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky zamietol z dôvodu, že úverová zmluva už bola ukončená plnením a podľa názoru súdu prvej inštancie je možné neprijateľnosť zmluvnej podmienky určiť iba vtedy, pokiaľ zmluvný vzťah trvá. Vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemá pre spotrebiteľa žiaden význam, nakoľko súd nevyhovel žalobe o plnenie. Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku. Pri určení začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby vychádzal z názoru, že táto začala plynúť po tom, čo žalobca 28.1.2014 splatil celý úver. Konštatoval, že vedomosťou podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka sa nemyslí znalosť správnej kvalifikácie, ale skutkových okolností, z ktorých možno vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. Nie je teda významné, či žalobca mal také znalosti, aby bol subjektívne schopný posúdiť uvedené skutkové okolnosti, lebo v danom prípade sa žalobca o skutkových okolnostiach dozvedel najneskôr 28.1.2014, kedy splatil celý úver a z uvedeného hľadiska nie je možné akceptovať údaj uvedený v žalobe, z ktorého vyplýva, že o skutočnosti, že sa žalovaný na jeho úrok bezdôvodne obohatil sa žalobca dozvedel až v auguste roku 2016 od združenia HOOS nakoľko, pokiaľ by sa mala subjektívna vedomosť posúdiť takýmto spôsobom, tak oprávnený subjekt by si mohol v podstate aj účelovo prispôsobiť počiatok plynutia subjektívnej lehoty tak, aby jeho nárok nebol premlčaný. Súd uzavrel, že vzhľadom na to, že žaloba bola podaná na súde 19.9.2016 a dvojročná subjektívna lehota uplynula 28.1.2016 je nárok premlčaný a to bez ohľadu na to, v rámci akej objektívnej lehoty by plynula lehota subjektívna. V súvislosti s desaťročnou objektívnou premlčacou lehotou súd skonštatoval, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania úmyslu žalovaného bolo na žalobcovi, ktorý v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno ( neprodukoval
žiadne dôkazy), preto súd nevychádzal z desaťročnej premlčacej lehoty, keďže už uplynula dvojročná subjektívna lehota. O trovách konania rozhodol postupom podľa § 255 ods.1 CSP v spojení s § 257 CSP.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca navrhujúc aby napadnutý rozsudok odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal nesprávne skutkové zistenia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol, keď dospel k záveru, že nárok je premlčaný pre uplynutie subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej doby. Poukázal na to, že začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby je viazaný na preukázateľnú vedomosť poškodeného o dvoch skutočnostiach. Prvú predstavuje vedomosť o bezdôvodnom obohatení a druhou je subjektívna vedomosť o osobe, ktorá sa na úkor oprávneného obohatila.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
5. Krajský súd v Prešove ( ďalej len odvolací súd) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania ( § 379 a násl. CSP) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie ani na zmenu rozsudku.
6. Nesprávne postupoval súd prvej inštancie, ak považoval nárok žalobcu za premlčaný z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku.
7. Vo vzťahu k nesprávnemu posúdeniu vznesenej námietky premlčania odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný ako osoba podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo. V predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.
8. Konanie žalovaného nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. V zmysle ust. § 107 ods. 2 OZ (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.12.2011, sp. zn. 7Co/84/2011, tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.01.2013, sp. zn. 2Co 9/2012), zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ). Žalovaný sa opakovane dopúšťa recidívy v používaní nečestných úrokov a používa neprijateľné zmluvné podmienky. Je ťažko predstaviteľné, aby tak konal len z nedbanlivosti.
9. Pokiaľ ide o plynutie subjektívnej premlčacej doby, odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že táto začala plynúť dňom, keď žalobca zaplatil celý úver (28. 01. 2014).
10. Občiansky zákonník v ust. § 107 upravuje premlčaciu dobu pre vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom rozlišuje medzi subjektívnou (§ 107 ods. 1) a objektívnou premlčacou dobou (§ 107 ods. 2). Začiatky ich plynutia sú upravené odlišne.
11. Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného (porovn. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 145/2004, sp. zn. 1 Cdo 67/2011, R 25/1986)
12. Pre začiatok plynutia 3 ročnej príp. 10 ročnej objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodný okamih, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne (fakticky) vzniklo. Bezdôvodné obohatenie získaním plnenia bez právneho dôvodu vzniká samotným prijatím plnenia. Vtedy tiež začne plynúť objektívna premlčacia doba (rozhodnutie NS ČR z 14.08.2007, sp. zn. 30 Cdo 2758/2006)
13. Žalovaný ako osoba podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo.
V predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 1/1993 Zb. o Zbierke zákonov platnom a účinnom do 31.12.2015, o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná (od 01.01.2016 túto problematiku upravuje § 15 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky).
14. Je dôvodné preto predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že neuvedením tak podstatného údaja, akým sú údaje podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) ZOSÚ priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere nastane zákonom predpokladaná sankcia, t.j. že veriteľ (žalovaný) nebude môcť od dlžníka (žalobcu) žiadať úrok z úveru a ani iné poplatky, a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (nepriamy úmysel). Odvolací súd konštatuje, že konanie žalovaného pri uzatváraní zmluvy nebolo súladné s dobrými mravmi, žalovaný nerešpektoval povinnosti stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch a ustanoveniami Občianskeho zákonníka zameranými na ochranu spotrebiteľa. Jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. S ohľadom na okolnosti prípadu možno uzavrieť, že úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobcu bol daný už od uzatvorenia zmluvy, ktorej návrh koncipoval žalovaný a predložil ho na podpis žalobcovi, a teda bol daný aj v čase, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 12. decembra 2011, sp. zn. 7Co/84/2011, tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21.1.2013, sp. zn. 2Co 9/2012)
15. Pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení sa uplatňuje ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je premlčacia doba desaťročná a plynie od vzniku bezdôvodného obohatenia. V danom prípade táto desaťročná premlčacia doba začala plynúť 26. 01. 2011, t. j. od uzavretia zmluvy.
16. Úlohou súdu prvej inštancie bude: • priznať princípu ochrany slabšej zmluvnej strany právnu silu ústavného princípu (Ústavní soud připomíná, že v jeho judikatuře již byla ochrana slabší smluvní strany shledána principem ústavněprávního významu, jímž se orgány veřejné moci mají v aplikační praxi povinnost řídit. Tento princip je obzvláště akcentován v oblasti právních vztahů specifického charakteru, jako jsou spotřebitelské smlouvy, vztahy vyplývající z pracovního, směnečného či nájemního práva, apod. [srov. např. nález sp. zn. II. ÚS 2164/10 ze dne 1. 11. 2011 (N 187/63 SbNU 171), usnesení sp. zn. III. ÚS 3436/12 ze dne 19. 3. 2013, dále např. nálezy sp. zn. I. ÚS 3512/11 ze dne 11. 11. 2013, sp. zn. III. ÚS 562/12 ze dne 24. 10. 2013 a sp. zn. II. ÚS 1774/14 ze dne 9. 12. 2014 (N 221/75 SbNU 485)]. Cílem je nahradit formální rovnost smluvních stran rovností materiální. Od vstupu České republiky do Evropské unie se zásada účinné ochrany spotřebitele promítá do českého právního řádu také prostřednictvím evropského práva, v němž jsou jejím právním základem ustanovení Smlouvy o fungování Evropské unie a článek 38 Listiny základních práv Evropské unie, prováděné celou řadou směrnic). • považovať úverovú zmluvu za uzavretú, • považovať úroky 70,02 % za úžerné plnenie, odporujúce dobrým mravom, • zaoberať sa nepriamym úmyslom žalovaného nadobudnúť od žalobcu predmetné úžerné úroky (vedel, že dojednáva spoločensky neprijateľné úroky a pre prípad, že sa tak stane, bol s tým uzrozumený) aj vo svetle rozhodnutí súdov k neprimeranosti úrokov, a teda vytvoriť najmä pre žalovaného priestor na procesnú obranu, • umožniť stranám procesné práva v súvislosti s novým názorom na začiatok premlčacej doby, novo posúdiť subjektívnu premlčaciu dobu od momentu, kedy sa žalobca dozvedel o relevantných skutkových okolnostiach pre podanie žaloby, a teda o skutku nie zo zmluvy, ale o skutku z porušenia práva, a teda o všetkých skutkových zložkách bezdôvodného obohatenia (neprijateľnosť klauzuly o úrokoch, výšku do úvahy prichádzajúceho bezdôvodného obohatenia a príčinnú súvislosť) tak, aby mohol podať žalobu (napr. rozsudok NS SSR sp. zn. Cpj 37/98 - R 1/1979, NS ČR sp. zn. 33Odo306/2005, NS ČR sp. zn. 25Cdo 3306/2007, mutatis mutandis NS ČR sp. zn. 33Cdo 83/2004). Teda nielen o pochybnostiach o tom, čo žalobca tušil, ale o skutočnej, nie predpokladanej vedomosti o skutku z porušenia práva. Bude dôležitý výsluch žalobcu na tvrdenie o čase, kedy sa o skutkových okolnostiach bezdôvodného obohatenia dozvedel. V rámci aplikačnej praxe súdov sa vyskytli prípady, že sa upozornenie združenia antidatovalo, pričom relevanciu má čas skutočného času, kedy sa žalobca
dozvedel o bezdôvodnom obohatení. Bude preto dôležité vytvoriť procesný priestor aj pre procesnú obranu žalovaného k tvrdeniu žalobcu a predloženým dôkazom. • súd prvej inštancie vykoná výsluch obchodného zástupcu, ktorý dojednával predmetnú zmluvu. V prípade zistenia, že pri uzatváraní zmluvy žalobca konal v tiesni a v rámci kontraktácie o úžerné protiplnenie, obchodný zástupca alebo iná osoba konajúca za žalovaného poznali túto tieseň, súd prvej inštancie posúdi neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi (§39 OZ), • súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§396 CSP). 17. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391ods.2 CSP). 18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).