Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-298-2016.pdf
PDF · 103.07 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/298/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: O.. E. P., T. Ľ. XXXX/XX, T., zastúpenej JUDr. Vojtechom Kubalom, advokátom so sídlom Vajnorská 8/A, Bratislava, proti žalovaným: X/ S. U., X/ L. U., Z. T. P. XX, T., zastúpených JUDr. Ľubomírom Hnátom, advokátom so sídlom Guothova 20, Bratislava, o zaplatenie 82.984,80 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 06. apríla 2016, č. k. 22C/109/2005 - 338, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyňa má proti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh na spojenie súdneho konania vedeného na Okresnom súde Pezinok sp. zn. 4C/524/2008 (pôvodne vedené na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 6C/254/2004) so súdnym konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 22C/109/2005, zamietol návrh na prerušenie súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 22C/109/2005 až do právoplatného rozhodnutia v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok sp. zn. 4C/524/2008 (pôvodne vedené na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 6C/254/2004) a žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 82.984,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne z dlžnej sumy od 04.03.2004 do zaplatenia. Rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pôvodní žalobcovia (O.. E. P.P. I. A. Š.) sa žalobou domáhali proti žalovaným zaplatenia sumy 82.984,80 eur (2.500.000 SK) s 12 % úrokom z omeškania od 04.03.2004 do zaplatenia z titulu nevrátenej pôžičky. Po zmene petitu žaloby pripustenej na základe návrhu žalobcov na pojednávaní dňa 14.05.2008 v časti úrokov z omeškania, rozhodol rozsudkom zo dňa 08.10.2008 č. k. 22C/109/2005 - 151 tak, že žalovaných 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť žalobcom sumu 82.984,80 eur s 8 % úrokom od 03.03.2003 do 03.03.2004 a s 12% úrokom od 04.03.2004 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 7.120,36 eur. Na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.11.2010 č. k. 8Co/81/2009 - 199 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie nemá dostatočnú oporu v odôvodnení rozhodnutia, súd sa nezaoberal námietkami žalovaných 1/ a 2/, ani ich procesnými návrhmi uplatnenými v priebehu konania (týkajúce sa spojenia konania, alternatívne prerušenia konania v zmysle podania zo dňa 12.05.2008), a teda napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. V priebehu konania zomrel žalobca 2/ a po skončení dedičského konania pokračoval v zmysle osvedčenia o dedičstve zo dňa 09.06.2014 sp. zn. 1D/702/2012, Dnot/100/2012 s pôvodnou žalobkyňou X/ O.. E. P., ktorá sa stala jedinou dedičkou pohľadávky voči žalovaným 1/ a 2/, ktorá je predmetom tohto konania. Uznesením zo dňa 27.11.2014 pripustil zmenu žaloby na základe návrhu žalobkyne tak, že žalovaní 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 82.984,80 eur s 12 % úrokom z dlžnej sumy od 04.03.2004 do zaplatenia. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že pôvodní žalobcovia 1/ a 2/ uzavreli dňa 03.03.2003 so žalovanými 1/ a 2/ zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bol záväzok žalobcov požičať žalovaným sumu 82.984,80 eur (2.500.000 SK) a záväzok žalovaných splatiť dlžnú sumu spolu s 8 % úrokom najneskôr do 03.03.2004 v celosti k rukám veriteľov. V zmysle čl. III. predmetnej zmluvy sa veriteľ predmetnej zmluvy zaviazal dlžníkovi, že prevedie na neho nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre P.. Ú.. F. P.Á., Z. J., Z. C. A., nasledujúci deň, najneskôr 04.03.2004 tak, ako sú uvedené v kúpnej zmluve zo dňa 03.03.2003. Podľa čl. IV. zmluvy v prípade, ak dlžník poruší povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, teda svoj dlh nesplní riadne a včas, teda neuhradí dlžnú sumu s úrokom, je veriteľ oprávnený od povinnosti previesť nehnuteľnosť odstúpiť. Kúpnou zmluvou zo dňa 03.03.2003 žalovaní 1/ a 2/ predali žalobcom 1/ a 2/ nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k. ú. F. P., Z. J., Z. C. A., a to pozemky: parc. č. XXX/X
- W. R. R. XXX E., H.. Č.. XXX/X - W.U. Z. R. XXX E., H.. Č.. XXX/XXX - zastavaná plocha o výmere 25 m2, parc. č. XXX/XXX - W. H. Z. R. XX E., J.: B. J.. Č.. XXXX na H.. Č.. XXX/XXX I. B. J.. Č.. XXXX na H.. Č.. XXX/XXX, pričom presný popis nehnuteľností je opísaný v znaleckom posudku vypracovanom JUDr. Ing. Mariánom Raiterom. Zmluvné strany sa dohodli na cene nehnuteľností v súlade so znaleckými posudkami spolu v sume 18.793,07 eur (560.160 SK). Podľa čl. III. zmluvy predávajúci (žalovaní 1/ a 2/) prevzali dňa 28.02.2003 preddavok na kúpnu cenu v sume 5.515,50 eur (166.160 SK) od kupujúcich a zvyšok kúpnej ceny v sume 13.277,57 eur (400.000 SK) uhradili kupujúci predávajúcim 03.03.2003 pri podpise zmluvy, čo predávajúci potvrdili svojím podpisom na zmluve. Zmluvou o výpožičke zo dňa 03.03.2003 pôvodní žalobcovia 1/ a 2/ ako požičiavatelia sa zaviazali prenechať na užívanie bezodplatne nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre P.. Ú.. F. P.Á. vypožičiavateľom (žalovaným 1/ a 2/) na dobu určitú, a to od 03.03.2003 do 03.03.2004. Z rozsudku Okresného súdu v Pezinku č. k. 4C/524/08 - 260 (pôvodné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 6C/254/04) zistil, že návrh, ktorým sa žalobcovia S. U. I. L. U. domáhali určenia vlastníckeho práva voči žalovanému D. E. (na ktorého boli prevedené predmetné nehnuteľnosti), zamietol a Krajský súd v Bratislave potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 2 ods. 3, § 37 ods. 1, § 51, § 553 ods. 1, § 553a ods. 1, 2, § 588, § 657 a § 659 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pôvodní žalobcovia 1/ a 2/ na základe zmluvy o pôžičke požičali žalovaným sumu 82.984,80 eur, ktorú sa žalovaní zaviazali vrátiť spolu s 8 % úrokom najneskôr do 03.03.2004. Skutočnosť, že k požičaniu predmetnej sumy zo strany žalobcov došlo, nebola medzi stranami sporná. Nestotožnil sa s obranou žalovaných, že kúpna zmluva zo dňa 03.03.2003 mala od počiatku slúžiť ako zabezpečenie pohľadávky pôvodných žalobcov vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke, keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že i keď kúpna zmluva, a aj zmluva o pôžičke, boli uzatvorené v ten istý deň 03.03.2003, boli uzavreté za splnenia všetkých podmienok vyžadovaných § 37 Občianskeho zákonníka pre platnosť právneho úkonu a v konaní neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by ich platnosť spochybňovali. Dospel k záveru, že z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 03.03.2003 nemožno vyvodiť, že by mala byť zabezpečovacou zmluvou podľa § 553a Občianskeho zákonníka, pretože v nej nie je uvedený záväzok, ktorý by mala zabezpečovať, v danom prípade na základe kúpnej zmluvy došlo k reálnej kúpe predmetných nehnuteľností, keď pôvodní žalobcovia kúpnu cenu v zmysle zmluvy za predmetné nehnuteľnosti riadne zaplatili, čo žalovaní potvrdili vlastnoručným podpisom na zmluve, a aj z ďalších ustanovení zmluvy týkajúcich sa spoločného podania návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, je zrejmé, že kúpna zmluva nemala slúžiť ako zmluva o zabezpečovacom prevode práva, pretože z nich nevyplýva, že by prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam mal mať iba dočasný charakter. Taktiež čl. III. zmluvy o pôžičke nemožno považovať za zabezpečenie pohľadávky, ale považoval túto časť zmluvy za úpravu vzájomných vzťahov strán v zmysle § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 51 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že pôvodní žalobcovia 1/ a 2/ vyjadrili listom zo dňa 23.12.2004 ochotu prijať záväzok zabezpečenia prevodu vlastníckeho práva na žalovaných, ak sa žalovaní zaviažu splatiť dlh a zložia dlžnú sumu do notárskej úschovy. Žalovaní však napriek tomu dlžnú sumu do notárskej úschovy nezložili a do dňa rozhodnutia súdu dlžnú sumu ani len čiastočne neuhradili. Žalovaných preto zaviazal zaplatiť žalobcom dlžnú sumu spolu s úrokmi z omeškania podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške 12 %. Vzhľadom na to, že konanie vedené na Okresnom súde Pezinok sp. zn. 4C/524/08 bolo právoplatne skončené, zamietol návrhy na spojenie veci alternatívne na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III zo dňa 12.05.2008 ako bezpredmetné. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. 2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaní 1/ a 2/, žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedli, že Krajský
súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 8Co/81/2009, 8Co/82/2009 a 8Co/83/2009 zrušil pôvodné rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že vyslovil vo veci záväzný právny názor a vytkol súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosť rozsudku, odňatie možnosti konať pred súdom, a že rozhodnutie nemá dostatočnú oporu v zákone. Podanie odvolania odôvodnili ustanovením § 205 ods. 1 a 2, písm. d/ a f/ O.s.p. a namietali, že rozsudok súdu prvej inštancie pre nedostatok dôvodov, porušenia zásady ústnosti, nedáva spoľahlivý a presvedčivý podklad pre opodstatnenosť právnych záverov v ňom uvedených. Na výzvu súdu prvej inštancie v zmysle § 209 ods. 1 O.s.p. doplnili svoje odvolanie písomným podaním doručeným súdu dňa 30.05.2016, v ktorom namietali, že doterajší skutkový stav neobstojí, pretože sú tu skutočnosti, ktoré neboli doteraz uplatnené a ide o riadny výsluch žalovaných 1/ a 2/ tak, ako navrhli na pojednávaní dňa 06.04.2016. Taktiež postupom súdu, ktorým odmietol vypočuť i žalobkyňu, ktorý procesný návrh navrhol právny zástupca žalobkyne, súd zmaril možnosť klásť otázky, a to najmä na skutočnosť, že v súčasnosti prebieha mimosúdne rokovanie o možnosti uzavrieť vec zmierom. Namietali aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku pre nedostatok dôvodov, keď v odôvodnení rozsudku má súd okrem iného uviesť aj, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Postup súdu, ktorým odmietol vypočuť strany, považujú za procesný postup znemožňujúci stranám realizáciu ich procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných im v občianskom súdnom konaní, za účelom zabezpečenia ich práv a oprávnených záujmov. Postupom súdu bol porušený zákon, pretože im odňal ich procesné práva, ktoré im právny poriadok priznáva. 3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v celkovej sume 600,52 eur. Uviedla, že dôvody odvolania sú nepravdivé a právne neaktuálne. Súd vykonal všetky potrebné dôkazy, žalovaní boli vo veci vypočutí, pôžičku ako takú potvrdili obaja žalovaní, len uviedli, že súvisí s kúpnou zmluvou, ktorou odpredali chatu žalobkyni, avšak táto ich obrana bola vyvrátená v právoplatne skončenom konaní vedenom na Okresnom súde v Pezinku. V konaní bola ustálená výška aktuálneho dlhu a tiež výška zmluvných úrokov z omeškania, a týmto považuje svoj nárok za bezpečne preukázaný čo do dôvodu aj výšky. Opätovný výsluch žalovaných považuje za nedôvodný a mal by podľa jej názoru slúžiť zrejme len na ďalšie prieťahy v konaní. Ďalšie dôvody uvedené v odvolaní považuje za nezrozumiteľné v tom, že nezodpovedajú obsahu rozhodnutia, a ani dôvodom rozsudku, keď súd sa vyčerpávajúcim spôsobom vyrovnal s hodnotením dôkazov a správne rozhodol. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") účinného od 01. 07. 2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ nie je dôvodné. 5. V prejednávanej veci vykonal súd prvej inštancie náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobkyne na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom, ako aj na opodstatnenosť tvrdení žalovaných z hľadiska skutočností, ktoré uviedli na svoju obranu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 132 O.s.p., účinného v čase vydania napadnutého rozsudku, dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver, že pôvodní žalobcovia 1/ a 2/ na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 03.03.2003 požičali žalovaným 1/ a 2/ sumu 82. 984,80 eur, ktorú sa žalovaní zaviazali vrátiť žalobcom spolu s 8 % úrokom najneskôr do 03.03.2014, avšak žalovaní 1/ a 2/ svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke nesplnili a dlžnú sumu riadne a včas žalobcom nesplatili. Súd prvej inštancie po zrušení rozsudku zo dňa 08.02.2008 č. k. 22C/109/2005 - 151 odvolacím súdom a vrátením mu veci na ďalšie konanie postupoval v ďalšom konaní v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.11.2010 č. k. 8Co/81/2009 - 199, ktorým je v zmysle § 226 O.s.p., účinným v čase vydania napadnutého rozsudku, viazaný, vysporiadal sa s námietkami žalovaných 1/ a 2/, ako aj s ich procesnými návrhmi týkajúcimi sa spojenia veci a prerušenia konania, svoje úvahy vedúce k vyhoveniu žaloby aj v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu (príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka) uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke. Vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania a jeho odôvodnenie je tak dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých záverov. Proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohli žalovaní 1/ a 2/ náležite skutkovo a právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované ich základné právo na
spravodlivý súdny proces a nebola im odňatá možnosť konať pred súdom. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie preto nemožno považovať za svojvoľne, či zjavne neodôvodnené. Za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nezodpovedá predstavám a očakávaniam strán. S ohľadom na uvedené žalovanými uplatnený odvolací dôvod založený na tvrdení, že postupom súdu im boli odňaté ich procesné práva, ktoré im právny poriadok priznáva, nemôže obstáť. 6. Taktiež žalovaní 1/ a 2/ nedôvodne namietali, že súd prvej inštancie im svojím postupom spočívajúcim v odmietnutí vykonania dokazovania výsluchom strán, znemožnil realizáciu ich procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných im právnym poriadkom. 7. V zmysle § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., účinného v čase vydania napadnutého rozsudku, možno odvolanie odôvodniť tým, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Z ust. § 120 ods. 4, resp. § 185 C.s.p. vyplýva, že súd nemusí vykonať všetky stranami navrhnuté dôkazy, ale je povinný posúdiť dôkazné návrhy strán z hľadiska spôsobilosti navrhnutých dôkazov preukázať určitú skutočnosť právne významnú pre rozhodnutie v spore a na základe toho rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Úspešne možno uvedený odvolací dôvod uplatniť len v prípade, ak konkrétny stranou navrhnutý dôkaz, ktorý súd nevykonal, je spôsobilý preukázať určitú právne významnú skutočnosť, a preto jeho nevykonanie malo za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu. 8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaní 1/ a 2/ boli vypočutí súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 14.05.2008, vo svojich výpovediach poskytnutie predmetnej pôžičky pôvodnými žalobcami potvrdili a nevrátenie pôžičky žalobcom odôvodňovali jednak tým, že sa im nepodarilo skontaktovať sa so žalobcami, ako aj tým, že pôžička bola zabezpečená dvojchatou v C. A., ktorú im žalobcovia pri následnom stretnutí, pri ktorom požadovali vrátenie pôžičky, odmietli vrátiť, s ktorými tvrdeniami sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku aj náležite vysporiadal. Na pojednávaní dňa 06.04.2016 právny zástupca žalovaných opätovne navrhol vypočuť žalovaných 1/ a 2/ v súvislosti s tým, že mali záujem o mimosúdnu dohodu so žalobkyňou, len im v súčasnosti chýba časť peňažných prostriedkov. Právny zástupca žalobkyne navrhol vypočuť žalobkyňu, ktorá v konaní ešte nebola vypočutá a právny zástupca žalovaných žiadal, aby žalobkyňa bola vypočutá za prítomnosti žalovaných 1/ a 2/, aby jej mohli klásť prípadné otázky. Súd prvej inštancie sa s týmito návrhmi na doplnenie dokazovania vysporiadal na uvedenom pojednávaní, keď uviedol, že tvrdenia uvedené v žalobe a v ostatných listinných dôkazoch považuje za nesporné a preukázané predloženými listinnými dôkazmi a z toho dôvodu nevykoná ďalšie dokazovanie opätovným výsluchom žalovaných 1/ a 2/ a výsluchom žalobkyne. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že nevykonaním výsluchu žalobkyne neboli porušené procesné práva žalovaných 1/ a 2/ vzhľadom na to, že ňou uvedené skutkové tvrdenia ohľadne uzavretia zmluvy o pôžičke a požičaní žalovanej sumy žalovaným 1/ a 2/, žalovaní nepopierali a prevzatie finančných prostriedkov žalovanými od pôvodných žalobcov, ako aj povinnosť žalovaných 1/ a 2/ vrátiť požičané finančné prostriedky spolu s dohodnutým úrokom v konaní medzi stranami nebola sporná. Vzhľadom na to nebolo potrebné vykonať ani opätovný výsluch žalovaných 1/ a 2/, vykonanie týchto navrhnutých dôkazov by aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo nadbytočné, keď rozhodujúce právne významné skutočnosti pre rozhodnutie sporu medzi stranami neboli sporné. Okolnosti týkajúce sa snahy žalovaných o uzavretie mimosúdnej dohody sú pre právne posúdenie veci irelevantné a okrem toho z obsahu spisu tiež vyplýva, že na základe návrhu právneho zástupcu žalovaných o poskytnutie primeranej lehoty na pokus o mimosúdne vyriešenie predmetu sporu, súd listom zo dňa 02.12.2014 oznámil právnemu zástupcovi žalovaných, že poskytuje stranám lehotu 60 dní na mimosúdne vyriešenie veci, avšak nesporné je, že medzi stranami v priebehu konania k mimosúdnemu vyriešeniu sporu nedošlo. Dôvody, pre ktoré nedošlo k uzavretiu mimosúdnej dohody medzi stranami, sú však irelevantné pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobkyne, ktorá sa domáha proti žalovaným vrátenia pôžičky, poskytnutie ktorej medzi stranami nie je sporné. 9. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne vysporiadal aj s námietkami žalovaných týkajúcimi sa zabezpečenia pohľadávky pôvodných žalobcov prevodom vlastníckeho práva žalovaných k dvojchate R. C. A., pričom na základe obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 03.03.2003 správne dospel k záveru, že nespĺňa zákonom stanovené náležitosti zabezpečovacej zmluvy v zmysle § 553a Občianskeho zákonníka, z jej obsahu nevyplýva, že by prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam mal mať iba dočasný charakter, a aj riadne zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny žalobcami žalovaným svedčí o tom, že na základe predmetnej kúpnej zmluvy došlo k reálnej kúpe predmetných nehnuteľností. Správne tiež súd prvej inštancie posúdil aj čl. III zmluvy o pôžičke tak, že ani túto časť dohody nemožno považovať za zabezpečenie pohľadávky.
10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalovaných 1/ a 2/ nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 11. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, priznal proti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).