Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/141/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu: Q.. K. S., Y.. X.X.XXXX, E. I. XXXX/X, R., proti žalovanému: J.F.INVEST, s.r.o., IČO: 36 189 294, so sídlom Hlavná 105, Košice, zast. JUDr. Jaroslav Čollák, advokát so sídlom Floriánska 19, Košice, o odstránenie vodovodnej prípojky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 15C/365/2014 z 29. júna 2017

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že návrh žalobcu na odstránenie nepovolenej vodovodnej prípojky a uvedenia parcely č. 38/2 a 39 do pôvodného stavu zamietol. Žalovaný na svoje náklady je povinný zaobstarať prekládku vodovodného potrubia umiestneného na parcele vo vlastníctva žalobcu - parcela registra „C“ č. 38/2 o výmere 825 m2 záhrady zapísanej na LV č. XX R..Ú.. E. a taktiež parcely č. 39 o výmere 1233 m2 - záhrady zapísanej na LV č. XX R..Ú.. E., a to tak, že existujúce vodovodné potrubie, ktoré je v dĺžke 122,9 metrov bude zrušené v trase vodovodnej prípojky v dĺžke 72,2 metra a nová trasa vodovodnej prípojky bude v dĺžke 79,9 metrov, nové vodovodné potrubie bude v ochrannej zóne maximálne do 2 metrov od susediacich pozemkov žalobcu, a to i parcely registra „C“ parc.č. 38/2, o výmere 825 m2 a parcely č. 39 o výmere 1233 m2, obec zapísané na LV č. XX R..Ú.. E. a zároveň popri susediacich parcelách registra „C“ č. 43, 44 a 45 tak, ako je to zakreslené v situačnom nákrese Q.. A.. K. W., ktorý sa stáva súčasťou tohto rozsudku, a to v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Stranám náhradu trov konania nepriznal.

2. Žalobca podanou žalobu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na vlastné náklady odstrániť nepovolenú vodovodnú prípojku a uviesť do pôvodného stavu pozemok žalobcu, záhradu s výmerou 2.058 m2 na parcele 38/2 a 39 v k.ú. E., okres Košice - okolie, zapísanú na LV č. XX a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Svoju žalobu odôvodnil tým, že ako vlastník záhrady zapísanej na LV č. XX, parcela č.38/2 a 39 o výmere 2058 m2 dňa 11.11.2014 kopal na vlastnom pozemku jamu na kompost, kde zistil ním nepovolenú vodovodnú prípojku, ktorá vedie cez jeho pozemok, pýtal sa susedov, ako k tomu došlo, a bolo mu oznámené, že asi pred 5 rokmi žalovaný prekopal jeho pozemok bez jeho súhlasu a zriadil si na ňom vodovodnú prípojku. Nakoľko uvedená prípojka križuje celý jeho pozemok, týmto sa daný pozemok celkom znehodnocuje.

3. Žalovaný zastúpený právnym zástupcom v písomnom vyjadrení uviedol, že dňa 25.04.1998 bola medzi A. S. vlastníčkou pozemku parcela č. 39 k.ú. E. a žalovaným zastúpeným Q.. A.. R. za účasti K. S. uzavretá dohoda, na základe ktorej dala A. S. predbežný súhlas na vedenie vodovodnej prípojky cez

okraj parcely č. 39, žalovaný splnil všetky v predmetnej dohode uvedené podmienky, a to ako zriadenie odbočky vodovodu pre vlastníčku parcely č. 39, t.j. aj pre žalobcu na náklady žalovaného ako aj prístup na uvedený pozemok (kanalizácia nebola dodnes vybudovaná, a preto ani nemohlo byť zriadenie - napojenie na kanalizáciu).

4. Súd uviedol, že je zrejmé, že dňa 21.04.2008 bolo vydané stavebné povolenie pre stavbu rodinného domu na pozemku parc. č. 76/6 pre stavebníka P.F. Consulting, s tým, že v bode 4 tohto stavebného povolenia je uvedené, že rodinný dom sa napojí na jestvujúce prípojky pôvodného rodinného domu, na parcele č. 48/3 - t.j. elektrickú sieť, plyn, vodovod a stavba bude odkanalizovaná do vlastnej nepriepustnej žumpy umiestnenej na parcele č. 76/6. K tomuto stavebnému povoleniu sa vyjadrovala aj Východoslovenská vodárenská spoločnosť dňa 25.04.2007, kde sa mala voda napojiť, avšak v bode 2 spisu VVS stojí, že zároveň upozorňujeme investora, že vzhľadom na dĺžku vodovodnej prípojky ako aj jej dimenziu, spoločnosť nemôže zabezpečiť dostatočný tlak v potrubí pri navrhovanom rodinnom dome (č.l. 60). Ďalej spoločnosť VVS Košice listom oznámila žalovanému, že vodovodná prípojka - Bukovec, parcela č. 76/6 vyjadrovala sa listom č. 76572/2009Ma zo dňa 27.07.2009 pre stavebníka P.F.Consulting s.r.o., pričom v projekte bolo riešené napojenie navrhovanej vodovodnej prípojky v existujúcej spoločnej vodomernej šachte, na parcele č. 38/1 pred domom E. Č..X, kde boli štyri jestvujúce vodomerné zostavy, a zablendovaná odbočka pre pôvodný piaty vodomer. Súhlas na napojenie na spoločnú vodovodnú prípojku a na osadenie nulovej vodomernej zostavy do spoločnej šachty bol daný vlastníkom parcely č. 38/1, okrem iného v stanovisku uviedli aj podmienky napojenia na existujúcu vodovodnú prípojku na parcele č. 38/1, ktoré investor splnil a teda spoločnosť zrealizovala osadenie vodomernej zostavy spoločnej vodomernej šachte so súhlasom vlastníka, ktorý je prílohou žiadosti o montáž vodomeru. Ďalšiu časť vodomernej prípojky od vodomernej zostavy po objekt rodinného domu si vlastník nehnuteľnosti zabezpečuje sám, pričom VVS neskúma vlastnícke vzťahy k pozemku v trase vodovodnej prípojky od vodomernej zostavy po objekt. Skutočnosť, či je stavba vybudovaná v súlade so stavebným povolením a schválenou projektovou dokumentáciou, skúma stavebný úrad, ktorý stavbu kolauduje. Ďalej z listu predloženého žalobcom od VVS týkajúcich sa vodovodných prípojok súd zistil, že VVS odoslal odpoveď, že vo vodomernej šachte 38/1 k.ú. E. je podľa schválenej projektovej dokumentácie osadených 5 ks vodomerov, vodovodná prípojka s vodomerom na meno A. S. v uvedenej vodomernej šachte nie je zriadená. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že cez parcelu 38/2 a 39 (pôvodne celá parcela č. 39) je vedené vodovodné potrubie, ktoré v časti parcely č. 38/2 je vedené vodorovne a v časti parcely 39 je vedené krížom cez pozemok, následne je vybudovaná vodomerná šachta pre napojenie piatich odberateľov vody medzi inými i samotného žalovaného, ktorý cez toto vodovodné potrubie odoberá vodu pre svoj dom č. súpisné XXX. Súdu je zrejmé, že časť vodovodného potrubia, ktorá bola osadená od vodomernej šachty - parcely č. 38/3, cez parcelu č. 38/2 bola zriadená na základe dohody pôvodnej vlastníčky A. S. za účasti žalobcu a to v roku 1998, kedy táto dala predbežný súhlas na vedenie vodovodného potrubia tak, ako to bolo uvedené v ich dohode. Zároveň na základe stavebného povolenia mala byť vodovodná prípojka pre dom žalovaného vedená práve cez túto parcelu. Je pravdou, že pôvodne parcela č. 38/2 a toho času 39 predstavovala jednu parcelu, označenú ako parcela č. 39. V zmysle tejto dohody predmetné vodovodné potrubie malo viesť vodorovne cez celú túto parcelu. Z vykonaného dokazovania a to z geometrického zamerania, ktoré predložili strany sporu však súd zistil, že toto vodovodné potrubie sa napája na pôvodné vodovodné potrubie a vedie krížom cez parcelu č. 39 a teda je postavené v rozpore s dohodou z roku 1998. I keď žalobca, ktorý sa stal vlastníkom predmetnej parcely, na základe darovacej zmluvy od svojej matky - A. S. v roku 2002, predložil súdu výzvu na splnenie dohody z roku 1999 a následne výzvu na odstúpenie od tejto zmluvy z roku 2008, avšak skutočnosť, či došlo k doručeniu týchto výziev druhým stranám, v konaní preukázané neboli, a tak súd má za to, že táto dohoda bola platná a účinná.

5. V priebehu konania súd stranám umožnil mimosúdne stretnutia za účelom vyriešenia sporu, tieto stretnutia sa uskutočnili v roku 2015, následne v roku 2016, avšak podľa oznámenia strán nedošlo medzi nimi k dohode, nakoľko jedna z alternatív dohody bolo aj odkúpenie pozemku od žalobcu, pričom žalobca však predniesol neprimerane vysokú sumu za kúpu tohto pozemku, ale s tým žalovaný nemohol súhlasiť, ďalšou z možností bola aj prekládka vodovodného potrubia na náklady žalovaného vedená popri hranici parciel č. 38/2 a 39, pričom žalobca však s touto možnosťou nesúhlasil a žiadal jednorazovú sumu vo výške 100.000,- eur, s čím teda žalovaný nesúhlasil. Žalovaný písomným podaním zo dňa 15.12.2016 žiadal, aby súd pripustil protinávrh v znení, že žalovaný na svoje náklady zaobstará prekládku vodovodného potrubia umiestneného na parcele registra C o výmere 1233 m2 - záhrady a parcele registra C 38/2 o výmere 825 m2 - záhrady, zapísaných na LV č. XX R..Ú.. E. tak, že existujúce

vodovodné potrubie, ktoré v dĺžke 122,9 metrov bude zrušené v trase vodovodnej prípojky v dĺžke 72,2 metre a nová trasa vodovodnej prípojky bude v dĺžke 79,9 metrov a nové vedenie vodovodného potrubia bude v ochrannej zóne maximálne do dvoch metrov od susediacich pozemkov žalobcu, a to i parcely registra C - parcely č. 38/2 o výmere 825 m2 a parcely č. 39 o výmere 1233 m2, zapísané na LV č. XX R..Ú.. E. a zároveň popri susediacich parcelách registra C - 43, 44 a 45. Súd uznesením pripustil zmenu žalobného návrhu a žalovaný zároveň k tomuto protinávrhu doložil aj situačný nákres Q.. A.. K. W.. Z kópie katastrálnej mapy súd zistil, že na parcele č.38/2 je zriadená vodovodná prípojka, ktorá bola funkčná, bola zriadená pre A. S., ktorá ju však nevyužívala, následne bola odpojená a zaplombovaná a práve táto prípojka so súhlasom vodární bola prípojkou cez ktorú sa napojilo vodovodné potrubie pre žalovaného. Zo skutočností zistených z písomného stanoviska Vsl. vodární a kanalizácií z 10.11.2015 bolo zistené, že odberné miesto č. 2600022500 bolo evidované na odberateľku A. S.. Toto bolo odpojené na jej žiadosť a vodomer bol odstrojený dňa 17.01.2000. Nadobudnutie vlastníctva k vodovodným prípojkám je upravené v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. V súlade s ustanovením tohto zákona § 4 ods. 6 vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti. V prejednávanej veci však súd má za to, že žalobca sa nemohol stať vlastníkom vodovodnej prípojky, ktorá bola evidovaná na jeho matku prevodom nehnuteľností na jeho osobu v roku 2002, pretože v čase, keď nadobudol predmetné nehnuteľnosti, nadobudol ich už bez vodovodnej prípojky, nakoľko táto dňa 17.01.2000 na vlastnú žiadosť jeho matky bola odpojená. Je zrejmé, že vlastníctvo vodovodnej prípojky prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti na nového vlastníka nehnuteľnosti iba v prípade, ak pôvodný vlastník nehnuteľnosti bol zároveň aj vlastníkom vodovodnej prípojky. Matka žalobcu však v čase, kedy previedla darovacou zmluvou vlastnícke právo, už nebola vlastníčkou predmetnej vodovodnej prípojky. Súd zároveň z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že práve túto vodovodnú prípojku zriaďoval na svoje náklady žalovaný a spôsobom, ktorý mu určil prevádzkovateľ verejného vodovodu, prevádzkovateľ (VVS) na žiadosť žalovaného zriadil vodovodnú prípojku na náklady žalovaného a spôsobom ním určeným. Vzhľadom na to, že prípojka bola pôvodne evidovaná na meno A. S., bola v čase podania žiadosti žalovaného prevádzkovateľom evidovaná ako tzv. voľná a prevádzkovateľ ju zriadil žalovanému.

6. Vodovodná prípojka je vodnou stavbou podľa osobitného predpisu a to v súlade s ust. § 52 ods. 1 písm. j) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách. V prejednávanej veci sa teda rieši vzťah - vlastník pozemku (žalobca) a vlastník stavby - vodovodnej prípojky žalovaný. Súd má za to, že v danom prípade sa nejedná o neoprávnenú stavbu (žalobca uvádza nepovolená stavba - čierna stavba), keďže táto bola zriadená na základe dohody, ktorá mala viesť cez kraj pôvodnej parcely č. 39 (teraz parcela 38/2 a 39), i keď táto dohoda nebola v plnom rozsahu dodržaná, keďže časť vodovodnej prípojky je vedená cez parcelu č. 39, iným spôsobom - šikmo. Stavba na cudzom pozemku je oprávnená, ak ju zriadi stavebník, na základe dohody s vlastníkom pozemku. Takáto dohoda v čase zriadenia stavby - vodovodnej prípojky existovala. V konaní bolo však preukázané, a to najmä výsluchom svedkov, že ďalšia časť vodovodnej prípojky, ktorá bola napojená cez parcelu č. 39 šikmo v roku 2008 a viedla k domu č. súpisné 266, pričom stavebné povolenie pre stavbu rodinného domu z 21.04.2008 v bode 4 uvádza, že rodinný dom sa napojí na jestvujúce prípojky pôvodného rodinného domu, t.j. popisné č. 243 na parcelu č. 48/3, okrem iného aj vodovod, pričom vodárenská spoločnosť sa dňa 25.04.2007 vyjadrila pre stavebné povolenie rodinného domu č. 266, kde sa mala voda napojiť, že vzhľadom na dĺžku vodovodnej prípojky vodárenská spoločnosť nemôže zabezpečiť dostatočný tlak v potrubí pri navrhovanom rodinnom dome. I samotný žalovaný uviedol, že vzhľadom ku skutočnosti, že tlak vody v prípade vedenia takejto vodovodnej prípojky by bol veľmi nízky, rozhodol sa zrealizovať vodovodnú prípojku k pôvodnej vodovodnej prípojke, ktorú mal zriadenú podľa dohody, ktorú však ako sám uviedol, ide šikmo cez pozemok žalobcu, avšak bol ochotný na vlastné náklady túto vodovodnú prípojku presunúť a viesť ju popri okraji parcely č. 39, a teda tak, ako vo svojom protinávrhu žiadal túto preložiť právny zástupca žalovaného. Tiež je zrejmé, že žalobca v roku 2008 písomne odstúpil od tejto dohody, avšak preukázanie doručenia druhej strane nebolo vykázané, a teda nebolo žalobcom predložené, súd má za to, že ak by teda malo ísť v tejto časti o neoprávnenú stavbu, t.j. stavbu bez súhlasu vlastníka pozemku, ktorým bol v tom čase žalobca (i keď dohoda s právnou predchodkyňou žalobcu nebola časovo obmedzená), prichádzalo by do úvahy odstránenie stavby - vodovodnej prípojky, ktorej sa žalobou žalobca domáhal. Pre tento prípad súd skúmal i dôvodnosti takéhoto zásahu do vlastníckeho práva

žalobcu, ako aj účelnosť odstránenia takejto stavby vodovodnej prípojky, a preto pripustil protinávrh žalovaného. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany namietal nedôvodnosť odstránenia vodovodnej prípojky, mal za to, že predmetné vodovodné potrubie, ktoré je vedené cez pozemok žalobcu, zásobuje vodou rodinný dom vo vlastníctve žalovaného, v ktorom býva konateľ žalovaného spolu so svojou rodinou, na prípojku sú napojené ďalšie fyzické osoby a v prípade, ak by došlo k odstráneniu vodovodnej prípojky, tak by výkon práv žalobcu bol v zrejmom nepomere so vzniknutým stavom, kedy by im bol zamedzený prístup k dodávke pitnej vody.

7. Súd teda posudzoval aj účelnosť odstránenia takejto stavby, a to so zreteľom na záujmy vlastníka tohto pozemku. Zistil, že teda pozemok nie je pravidelne využívaný, žalobca ho využíva dva - až trikrát do roka, kedy ho chodí kosiť, žalobca nesúhlasil so zriadením vecného bremena. Keďže žalovaný odôvodnil tieto skutočnosti ako je už vyššie uvedené, súd rozhodol v zmysle jeho protinávrhu o preložení vodovodného potrubia pri ochrannom pásme medzi hranicami pozemkov, a teda rozhodol o preložení vodovodnej prípojky na náklady žalovaného. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

8. V podanom odvolaní žalobca vzhľadom na nesprávne vykonané dôkazy (nesprávne obsadený súd), keď vychádzal súd prvej inštancie z nesprávneho právneho posúdenia veci, žiadal rozhodnúť tak, že navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žaloba sa potvrdzuje. Žalovaný je povinný na vlastné náklady odstrániť nepovolenú vodovodnú prípojku a uviesť do pôvodného stavu jeho záhradu s výmerou 2058 m2 na parcele č. 38/2 a 39 v katastrálnom území E., okres Košice- okolie, zapísanej v liste vlastníctva č. XX na Okresnom úrade Košice-okolie, katastrálny odbor do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku, ako aj prenájom jeho vodovodnej prípojky pre potreby J.F.Invest čiastku 100 € za každý deň od 27.3.2015 do odstránenia nepovolenej vodovodnej prípojky. Je to doba od kedy žalovaný podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, aby voda do rodinného domu č. 266 nebola prerušená. Žiadal, aby súd svojim rozsudkom zaviazal stavebný úrad Bukovec, ktorý určí termín odstránenia čiernej stavby.

9. K odvolaniu pripojil viaceré vyjadrenia listiny, geometrické zameranie - zákaz vodovodných prípojok, dohodu z 25.4.1998 a ďalšie.

10. Okrem iného v odvolaní namietal, že ide o vodovodnú prípojku výlučne pre rodinný dom č. 243 na parc. č. 48/3 podľa potvrdenia Obecného úradu Bukovec zo 17.3.2017 a zároveň z oznámení, že spis je založený v súdnom spise, potom na čo sudkyňa nezávislého a nestranného súdu by chcela žalovanej priznať povolenie k stavbe v zmysle dohody s mojou mamou pre stavbu spoločnosti J.F.Invest , kde vodovodná prípojka pre uvedenú spoločnosť bola postavená v roku 2009 (je to 11 rokov medzi stavbami, a tak ako v dohode je to z 25.4.1998, ako aj v stavebnom povolení z roku 1998).

11. Uviedol, že on nepovedal, že by sudkyňa, ktorá rozhodovala v spore, zobrala úplatok, ale nerozhodla správne, dohoda z roku 1998 bol aj medzi ním uzavretá a Z.. X. I., ktorý je riešený na Okresnom súde Košice-okolie pod sp. zn. 16C/391/2014, a teda k inému rodinnému domu s popisným číslo 243. Ďalej rozoberá svoje stretnutia s pánom X. I. a odvolateľ stále opakuje, že išlo o navrhnutú krádež jeho vodovodnej prípojky, ako aj podvod na jeho pozemku.

12. Okrem iného vykladá § 4 ods. 6 zák. č. 442/2002 Z.z. kto je vlastníkom vodovodnej prípojky. Podľa jeho názoru sudkyňa nerozoberala protiprávny stav, avšak mala by byť táto sudkyňa vylúčená.

13. V podanom vyjadrení k odvolaniu poukázal žalovaný na to, že súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 29.06.2017 rozhodol o žalobe žalobcu a to tak, že výrokom I.: súd návrh žalobcu na odstránenie nepovolenej vodovodnej prípojky a uvedenia parcely č.: 38/2 a 39 do pôvodného stavu zamieta a výrokom II.: žalovaný na svoje náklady je povinný zaobstarať prekládku vodovodného potrubia umiestneného na parcele vo vlastníctva žalobcu - parcela registra „C“ č.: 38/2 o výmere 825 m2 záhrady zapísanej na LV č. XX R.. Ú.. E. a taktiež parcely č. 39 o výmere 1233 m2- záhrady zapísanej na LV č. XX R.. Ú.. E., a to tak, že existujúce vodovodné potrubie, ktoré je v dĺžke 122,9 metrov bude zrušené v trase vodovodnej prípojky v dĺžke 72,2 metra a nová trasa vodovodnej prípojky bude v dĺžke 79,9 metrov,

nové vodovodné potrubie bude v ochrannej zóne maximálne do 2 metrov od susediacich pozemkov žalobcu, a to i parcely registra „C“ par. č. 38/2, o výmere 825 m2a parcely č. 39 o výmere 1233 m2, obec zapísané na LV č. XX R.. Ú.. E. a zároveň popri susediacich parcelách registra „C“ č. 43,44 a 45 tak, ako je to zakreslené v situačnom nákrese Q.. A.. K. W., ktorý sa stáva súčasťou tohto rozsudku, a to v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku III.: súd prvej inštancie rozhodol tak, že stranám náhradu trov konania nepriznáva. Žalobca dňa 04.10.2017 podal voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie v celom rozsahu. Žalovaná plne súhlasí s napadnutým rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn.: 15C/365/2014 zo dňa 29.06.2017, pričom ho považuje za vecne správny a zákonný. Žalovaná nesúhlasí s podaným odvolaním žalobcu. Z obsahu podaného odvolania žalobcu vyplýva, že tento napáda rozsudok súdu prvej inštancie, pričom svoje odvolanie opiera o odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm.: c), f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“). Žalovaná v súvislosti s uvedeným poukazuje na to, že žalobca v podanom odvolaní nijakým spôsobom neodôvodňuje relevantnosť uplatnenia odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. c), f) a h) CSP. Žalobca okrem svojich čisto subjektívnych dôvodov má za to, že v konaní rozhodoval sudca, ktorý „mal byť z konania vylúčený“. Žalobca toto svoje tvrdenie odôvodňuje na str. 13 podaného odvolania a to tak, že: „Dvakrát som podal žiadosť na vylúčenie sudcu z konania. V prvom prípade mohlo dôjsť k chybe, že som sa odvolal na stav s pred 2 rokov, avšak v druhom prípade z 15.06.2017 by tam žiadna chyba v podanom nemala byť, preto mám za to, že sudkyňa JUDr. Iveta Puškášová rozhodla v konaní, kedy mala byť z konania vylúčená, teda ako vylúčený sudca“. Z uvedeného má žalovaná za to, že žalobca pri tomto dôvode odvolania vychádza z čisto subjektívnych a ničím nepodložených tvrdení a takto uplatnený odvolací dôvod je in fine v tomto prípade absolútne irelevantný. Z uvedeného má žalovaná za to, že žalobca sa v podanom odvolaní opiera o odvolacie dôvody, ktoré nijakým spôsobom neodôvodnil, resp. ich existenciu nijak nepreukázal. Žalovaná má za to, že uplatnené odvolacie dôvody (§365 ods. 1 písm. c), f) a h), boli síce žalobcom v obsahu odvolania uvedené, avšak ich reálnu existenciu žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Žalovaná, tak ako to uviedla aj vyššie v texte toho vyjadrenia k odvolaniu, plne súhlasí s napadnutým rozsudkom a to jednotlivo s každým jeho výrokom, ako aj s odôvodnením. Žalovaná plne zotrváva a poukazuje na všetky jej tak ústne, ako aj písomné vyjadrenia, pričom čo do obsahu na nich odkazuje. Máme za to, že súd prvej inštancie sa v priebehu konania a v konečnom dôsledku v napadnutom rozsudku riadne vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými zo strany žalobcu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že konajúci súd o podanej žalobe rozhodol okrem iného aj s odvolaním sa na jednotlivé ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom žalobca sa v podanom odvolaní na margo právneho posúdenia veci v zásade nevyjadruje. Žalobca poukázaním na jednotlivé body odôvodnenia napadnutého rozsudku poväčšine uvádza jedine to, či s nimi súhlasí, alebo nesúhlasí. Žalovaná odmieta skutočnosti uvádzané žalobcom v podanom odvolaní. Žalobca v podanom odvolaní viac krát uvádza slová, ktoré mu mali byť adresované zo strany konateľa žalovanej na stretnutí zo dňa 24.03.2015. Žalovaná kategoricky odmieta, aby sa vtákom smere kedykoľvek konateľ žalovanej na adresu žalobcu vyjadril. Žalovaná považuje uvedené tvrdenia zo strany žalobcu za ničím nepodložené, nepravdivé. Čo sa týka mimosúdnych stretnutí a rokovaní so žalobcom, žalovaná plne poukazuje a súhlasí s bodom 21 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Tak, ako to bolo uvedené v spomínanom bode odôvodnenia napadnutého rozsudku uskutočnili sa mimosúdne stretnutia so žalobcom. Jednou z možných alternatív bolo odkúpenie pozemku žalobcu, avšak vzhľadom na to, že žalobca požadoval neprimerane vysokú sumu za svoj pozemok nebolo možné ku dohode dospieť. Ďalšie zo stretnutí bolo za účelom, aby sa strany sporu dohodli na vyriešení predmetného sporu prekládkou predmetného potrubia, pričom zo strany žalobcu bola opätovne žiadaná neprimeraná a ničím nepodložená suma vo výške 100 000 EUR, s čím žalovaný samozrejme nemohol súhlasiť. Žalobca vo svojom odvolaní uvádza, že „...pokiaľ ja povolím prekládku, tento pozemok nebude môcť byť nikdy využitý ako stavebný. A pokiaľ zo sumy 100 000 EUR odvediem zdravotné poistenie a zaplatím daň, ostane mi podobná čiastka ako z predaja pozemku“. Z uvedeného je zrejmý postoj žalobcu ku meritu veci. Žalobca kalkuloval a snažil sa z predmetnej situácie získať majetkový prospech, avšak potom čo žalovaný nesúhlasil s jeho zjavne nadhodnoteným a ničím nepodloženým návrhom, zmenil rétoriku v podobe uplatnenia si ochrany jeho vlastníckeho práva. Máme za to, že žalobca vyššie uvedeným vyhlásením zavádza konajúci súd, nakoľko prekládkou vodovodného potrubia v zmysle výroku II napadnutého rozsudku, by nedošlo ku znehodnoteniu predmetnej nehnuteľnosti. V zmysle výroku II napadnutého rozsudku bola jasne stanovená povinnosť žalovanej a to spolu s konkrétnym vymedzením časti pozemku, ktorého by sa prekládka mala dotýkať (...v ochrannej zóne maximálne do 2 metrov od susediacich pozemkov žalobcu). Žalobca tak v konaní, ako aj v podanom odvolaní zavádza konajúci súd a to vyhlásením, že okolo jeho pozemku existuje 4 až 8 iných smerov, odkiaľ by si mohol žalovaný viesť vodu na svoj

pozemok. K uvedenému žalovaná uvádza, že toto vyhlásenie nie je pravdivé. Dôkazom toho, je aj podaný protinávrh žalovanej, že tá na svoje náklady zaobstará predmetnú prekládku. V prípade, ak by mala žalovaná inú možnosť, tak už len vzhľadom na komplikované vzťahy so žalobcom by ju využila. Žalovaná ďalej poukazuje na to, že žalobca sa na pojednávaní dňa 30.03.2017 vyjadril tak, že neexistujú iné súdne konania ohľadne vodovodných potrubí, ktoré vedú cez jeho pozemok. Ináč povedané, žalobca sa vyjadril, že okrem žalovanej, resp. p. Z.. X. I. sa už s nikým zo susedov nesúdi o odstránenie vodovodných potrubí. V tejto súvislosti poukazujeme na zápisnicu o pojednávaní zo dňa 10.11.2016 kde na str.3 ods. 5 žalobca uviedol, že: „Ďalej na dotaz samosudkyne žalobca uvádza: Áno, v prípade ak by došlo k odstráneniu tejto vodovodnej prípojky, dom č. 266 by bol bez vody s tým, že na mojom pozemku okrem tejto vodovodnej prípojky sú ďalšie tri vybudované, ktoré sa riešia v inom súdnom konaní a taktiež tieto mám záujem dať zrušiť a tie prostredníctvom nich tiež vedie voda do rodinných domov, práve tých svedkov, čo boli vypočutí v tomto konaní“. Z uvedeného je zrejmé, že na žalobcovom pozemku sú ďalšie 3 vybudované vodovodné prípojky, ktoré zásobujú vodou rodinné domy, v ktorých žijú a bývajú ľudia. Žalobca v podanom odvolaní viac krát spomína pojmy ako: „legalizácia krádeže“, „legalizácia podvodu“ a podobne. Žalovaný poukazuje na to, že žalobca sa stal vlastníkom parciel č. 38/2 a 39 zapísaných na LV č. XX, Okres: Košice - okolie, Obec: Bukovec, Katastrálne územie: E., a to titulom nadobudnutia: V2106/2002 - darovacou zmluvou. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností v roku 2002. Podľa písomného stanoviska Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. zo dňa 10.11.2015 ich sp. zn.: 92609/2015, vyplýva, že odberné miesto č. 2600022500 evidované na odberateľku A. S. bolo odpojené na jej žiadosť a vodomer bol odstrojený dňa 17.01.2000. Nadobudnutie vlastníctva ku vodovodným prípojkám je upravené v ust. § 4 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Podľa ust. § 4 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z. z.: „Vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti. Z uvedeného má žalovaný za to, že žalobca sa nestal vlastníkom vodovodnej prípojky evidovanej na odberateľku A. S. prevodom príslušných nehnuteľností na jeho osobu. Žalovaný má za to, že žalobca nadobudol predmetné nehnuteľnosti v roku 2002 bez vodovodnej prípojky, nakoľko táto bola na vlastnú žiadosť p. A. S. odpojená a vodomer bol odstrojený dňa 17.01.2000. Ako vyplýva z hore citovaného zákonného ustanovenia vlastníctvo vodovodnej prípojky prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti na nového vlastníka nehnuteľnosti iba v prípade, ak pôvodný vlastník nehnuteľnosti bol zároveň aj vlastníkom vodovodnej prípojky. Máme za to, že matka žalobcu v čase keď darovacou zmluvou previedla vlastnícke právo na žalobcu, nebola vlastníčkou predmetnej vodovodnej prípojky. Žalovaný poukazuje na to, že zákon č. 442/2002 Z. z. v hore citovanom ustanovení vo vete prvej generalizuje spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva ku vodovodnej prípojke a to tak, že: „ Vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie“. Podľa uvedeného je vlastníkom vodovodnej prípojky osoba, ktorá zriadila vodovodnú prípojku na svoje náklady a spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu. Žalovaná požiadala o zriadenie vodovodnej prípojky prevádzkovateľa verejného vodovodu. Prevádzkovateľ na žiadosť žalovanej zriadil vodovodnú prípojku na náklady žalovanej a spôsobom ním určeným. Vzhľadom na to, že prípojka pôvodne evidovaná na meno A. S., bola v čase podania žiadosti žalovanej prevádzkovateľom evidovaná ako tzv. „voľná“ prevádzkovateľ ju zriadil žalovanej. Z uvedeného máme za to, že žalovaný sa pri rešpektovaní obsahu citovaného zákonného ustanovenia § 4 ods. 6 Zákona č. 442/2002 Z. z. stal vlastníkom predmetnej vodovodnej prípojky. Žalovaný vyššie uvedené uviedol aj v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom konajúci súd sa s jeho argumentáciou dostatočne a správne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z uvedené je zrejmé, že sa v tomto prípade v žiadnom prípade nejedná o „krádež“ resp. o „podvod“, ako to žalobca rád pertraktuje. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne v odôvodnení napadnutého rozsudku odôvodnil svoje rozhodnutie. Žalovaná má za to, že odvolanie zo strany žalobcu je v rovine jedine jeho nesúhlasu s tým, ako súd prvej inštancie rozhodol, avšak bez odôvodnených skutočností, ktoré by preukázali nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaná poukazuje na obsah bodu 27 napadnutého rozsudku, podľa ktorého: „Pre tento prípad súd skúmal i dôvodnosti takéhoto zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, ako aj účelnosť odstránenia takejto stavby vodovodnej prípojky, a preto pripustil protinávrh žalovaného. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany namietal nedôvodnosť odstránenia vodovodnej prípojky, mal za to, že predmetné vodovodné potrubie, ktoré je vedené cez pozemok žalobcu, zásobuje vodou rodinný dom vo vlastníctve žalovaného, v ktorom býva konateľ

žalovaného spolu so svojou rodinou, na prípojku sú pripojené ďalšie fyzické osoby a v prípade, ak by došlo k odstráneniu vodovodnej prípojky, tak by výkon práv žalobcu bol v zrejmom nepomere so vzniknutým stavom, kedy by im bol zamedzený prístup k dodávke pitnej vody“. Máme za to, že napadnutý rozsudok je zákonný a spravodlivý. Žalobca v závere podaného odvolania uvádza svoj navrhovaný odvolací návrh. V zmysle obsahu podaného odvolacieho návrhu sa žalobca domáha, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že „žaloba sa potvrdzuje. Žalovaný je povinný na vlastné náklady odstrániť nepovolenú vodovodnú prípojku a uviesť do pôvodného stavu moju záhradu s výmerou 2058 m2 na parcele č. 38/2 a 39 v katastrálnom území E., okr. Košice - okolie, zapísanej v liste vlastníctva č. XX na Okresnom úrade Košice - okolie, katastrálny odbor do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku ako aj prenájom mojej vodovodnej prípojky pre potreby J. F. Invest čiastku 100 EUR za každý deň od 27.03.2015 do odstránenia nepovolanej vodovodnej prípojky. Je to doba od kedy žalovaný podal Návrh na nariadenie predbežného opatrenia, aby voda do RD č. XXX nebola prerušená. Žiadam, aby súd svojím rozsudkom zaviazal stavebný úrad Bukovec, ktorý určí termín odstránenia čiernej stavby“. Žalovaná má za to, že takto formulovaný odvolací návrh nespĺňa formálne požiadavky v zmysle príslušných ustanovení CSP. Žalovaná nevie, ako žalobca dospel ku nároku vo výške 100 EUR za každý deň od 27.03.2015. Žalovaná má za to, že predmetný nárok nie je možné identifikovať, nie je ničím preukázaný a považuje ho v kontexte podanej žaloby za absolútne irelevantný a nedôvodný. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná navrhuje, aby odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn.: 15C/365/2014 zo dňa 29.06.2017 ako vecne správny potvrdil a v súlade s ust. 396 ods. 1 aby priznal žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. V odvolacej duplike žalobca opätovne poukazuje na to, že on je poškodený, chcel by som poukázať na to, že pani sudkyňa JUDr. Puškášová úmyselne vydala zmätočný rozsudok a to z toho dôvodu, že ona nemá právo a nie je ani orgán, ktorý by rozhodoval o prekládkach, prípadne iných stavebných úpravách. Orgán, ktorý má právomoc riešiť a povoľovať takéto činností je stavebný úrad. Pani sudkyňa sa snaží ukázať, že pozná aj stavebný zákon, keď aplikuje ochrannú zónu 2 m od susediaceho pozemku, avšak ja som zistil, že ochranná zóna sa týka iba verejných vodovodov. A ak pozná stavebný zákon, mala by vedieť, že právomoc na takéto prekládky nemá a to najmä vtedy, ak by sa takáto prekládka mala napojiť na ďalšie dve čierne stavby. To bolo konštatované aj na pojednávaniach a súd na to nebral žiadny dôraz. V jej právomoci je rozhodnúť o tom (merito sporu), či odstrániť alebo neodstrániť čiernu stavbu. Zaujatosť sudkyne vidieť aj v tom, že ja ako poškodený , ktorému boli porušené vlastnícke práva, keď sme sa 2 krát stretli so žalovanou stranou a mali sme sa možnosť dohodnúť, žalovaná strana nemala snahu reálne sa dohodnúť, lebo mala istotu, že sudkyňa je na ich strane a rozhodne v ich prospech. Zároveň sudkyňa vychádzala v prípade celkom ináč ako zo zásad na ktorých je založené občianske právo, ktoré má poskytovať ochranu tomu, do ktorého práv bolo bez právneho dôvodu zasiahnuté proti tomu, kto takto do práva zasiahol. Ak vznikne v dôsledku neoprávneného zásahu do práva ujma (a vznikla), mal by ju niesť predovšetkým ten, kto do práva neoprávnene zasiahol. Sudkyňa však takému človeku (žalovanému) namiesto toho poskytne neoprávnene ochranu majetku a vydá nespravodlivý rozsudok v jeho prospech. Prečo? Nie preto, že má pravdu, ale je to bohatý človek a má veľa peňazí a v zmysle toho je aj sudkyňa ochotná porušiť všetky zásady nezávislého a nestranného sudcu. Tu je vysvetlené všetko. Žalovaná strana sa uchyľuje iba k jednotlivým klamstvám. Všetko bolo rozobrané na jednotlivých pojednávaniach. Žalovaná strana celý čas klamala na pojednávaniach a v týchto klamstvách pokračuje stále. Merito veci sporu bolo úmyselne zmenené sudkyňou JUDr. Puškášovou na návrh žalovanej strany. Naďalej trvám na tom, že existuje 4-8 iných smerov sprava aj zľava môjho pozemku. Snáď žalovaná strana nechce, aby jej jednotliví vlastníci pozemkov došli ponúknuť zriadené vecné bremeno. Ako som zbadal, žalovanému je lepšie mať takého sudcu, ktorý je za neho ochotný zriadiť vecné bremeno na vodovodnú prípojku aj na základe toho že je tu rozpor s trestným právom ako aj s Ústavou. Ale môže niekto oponovať človeku, ktorý je bohatý a má veľa peňazí? V krátkosti, že ja som za svoj pozemok veľa pýtal. Tak v prvom rade, návrh na odkúpenie vyšiel od Z.. I. na už spomínanom jednaní 24.3.2015. Ja som mu oznámil, že na internete sa pohybujú pozemky v obci Bukovec v čiastkach od 35 Euro za m2 po 72 Euro za rn2. Povedal som mu, že ak sa dokážeme dohodnúť v týchto čiastkach, že k odpredaju môjho pozemku môže dôjsť. Ponúkol mi za celý pozemok čiastku 20.000 Euro čo na l m2 pripadá 9,73 Eur. Je to 3,6 násobne menej ako je minimálna suma predaja pozemkov v danej obci. K.Z.. V. si žiadal, aby som mu e-mailom zaslal čiastku za akú cenu by som bol ochotný pozemok predať. Ponuka bola 35 Euro za l m2. Jednalo sa o rovnakú sumu, ako spoločnosť J.F.Invest odkúpila pozemok od Z.. I. t.j. parcelu 76/9 susediacu s mojou

taktiež za 35 Euro za l m2. (Kúpno-predajná zmluva sa nachádza v súdnom spise). V jeho prípade to bola postačujúca suma a v mojom prípade je to vysoká suma. Tu je vidieť, ako zavádzal súd celú dobu, zavádza ho stále. Mňa chce obviniť, že ja chcem získať majetkový prospech. On bez právneho dôvodu zasiahne do môjho práva načierno vybudovanou vodovodnou prípojkou a nezávislý a nestranný sudca sa bude tváriť, že nič také nevidí, že sa nič nestalo, ale ako by mohol vidieť, keďže je to bohatý človek a má veľa peňazí...

15. V ďalšom vyjadrení žalovanej táto navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny s tým, že po vykonaní dokazovania vzhľadom na nezávislosť a nestrannosť konania a opakovanie v súvislosti o tom, že je nespokojný s rozsudkom odvolateľ a proti jeho argumentácii, ktorá sa dotkla žalovaného sa výhradne ohradzuje, pričom skutočnosti uvádzané žalobcom považuje za nepravdivé a ničím nepodložené. On sa nevyjadruje ku právnej stránke prejednávanej veci. Rozsudok je vecne správny a zákonný. Žalovaná výhradne poprela, aby sa jej konateľ vyjadril tak, ako v rétorike žalobca vo svojom odvolaní, ako aj v odvolacej replike uvádza, jeho tvrdenia sú subjektívne, ničím nepodložené a tendenčné.

16. Žalobca v ďalšom vyjadrení č.l. 260, 261 v odvolacom konaní poukázal na to, že on už nenavrhuje vylúčiť sudkyňu z prejednávania veci a prisvojovanie si práva podľa dohody z roku 1998 nemá oporu v zákone (v geometrickom zameraní je označená ďalšia vodovodná prípojka zelenou farbou, ide teda o krádež jeho úsečky AB podľa Barterového obchodu). A aby sme tento podvod ako celok dokonali, zoberieme si na pomoc stavebné povolenie číslo 60/08 z 21.4.2008 kde sa v bode 4 hovorí: Rodinný dom sa napojí na jestvujúce prípojky pôvodného rodinného domu na parcele č. 48/3 t.j. elektrickú sieť, plyn, vodovod a stavba bude odkanalizovaná do vlastnej vodonepriepustnej žumpy umiestnenej na parcele č. 76/6. Takže podľa stavebného povolenia sa voda napojí na pozemku 48/3 a nie na cudzej parcele 38/2 - porušené stavebné povolenie). Bod 1 Stavba rodinného domu bude uskutočnená podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní, ktorá je súčasťou tohto rozhodnutia. Prípadné zmeny nemôžu byť zrealizované bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu. (Znova porušené stavebné povolenie). Bod 9. Stavebník je povinný dbať na to, aby pri uskutočňovaní stavebných prác nedošlo ku spôsobeniu škody na cudzích nehnuteľnostiach a majetku. Čierna vodovodná prípojka je na cudzom pozemku spojená s krádežou cudzej vodovodnej prípojky je dostatočnou škodou na cudzom pozemku.

17. Odvolací súd postupom podľa § 485 (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) preskúmal napadnutý rozsudok, keď zákonným spôsobom vyhlásil verejne rozsudok vo veci a tento potvrdil podľa § 387 CSP, lebo odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie žalobcu, lebo v podstate sa len opakujú jej námietky počas celého konania produkované na súde prvej inštancie.

18. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým by súd odňal možnosť konať pred súdom (Zo súdnej praxe č. 26/2000). Navyše hodnotenie dôkazov je vždy vecou súdu, nie účastníkov konania, čo nie je porušením práva na súdnu ochranu ani práva na spravodlivý súdny proces.

19. Podľa článku 17 Civilného sporového poriadku (CSP) súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

20. Podľa článku 3 ods. 1 každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

21. Podľa článku 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

22. Vychádzajúc z uvedených zásad Civilného sporového poriadku, ako aj všeobecných právnych predpisov, každý účastník sporu má povinnosť správať sa tak, aby dal možnosť priechodnosti právu a spravodlivosti, zohľadňujúc aj právo všetkých ostatných účastníkov sporu.

23. Touto situáciou sa mnohokrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva v súvislosti s citovaným článkom 6 ods. 1 Dohovoru a dospel k nasledujúcim záverom.

24. Ústne a verejné vypočutie predstavuje základný princíp upravený článkom 6 ods. 1 Dohovoru. Tento princíp je najmä dôležitý v kontexte trestného konania, kde vo všeobecnosti musí prvoinštančný súd spĺňať požiadavky článku 6 Dohovoru (porovnaj Jussila v. Fínsko no. 73053/01, Findlay v. Spojené kráľovstvo, 25. február 1997, § 79).

25. Povinnosť uskutočniť verejné vypočutie nie je absolútna (pozri Hákansson and Sturesson v. Švédsko, 21. február 1990, § 66). Môžu byť prípady, keď verejné vypočutie sa nevyžaduje, napríklad ak predmetom konania nie sú záležitosti vierohodnosti, alebo sporné fakty nevyhnutne nevyžadujú vypočutie a súdy môžu spravodlivo a rozumne, dôvodne, vec rozhodnúť na základe vyjadrení, ústnych či písomných sporových strán, či iných dôkazov (porovnaj napríklad Dory v. Švédsko, no. 28394/95, §37, 12. november 2002, Pursiheimo v. Fínsko (dec.), no. 57795/00, 25. november 2003; tiež Lundevall v. Švédsko, no. 38629/97, § 39, 12. november 2002, Salomonsson v. Švédsko, no. 38978/97, § 39, 12. november 2002; Gôg v. Turecko [GC], no. 36590/97, § 51, ECHR 2002-V), kde sťažovatelia museli byť vypočutí k prežívaniu osobných útrap dôležitých a podstatných pre posúdenie úrovne kompenzácie, majetkovej či nemajetkovej.

26. Právo byť prítomný na verejnom pojednávaní v civilných veciach nie je absolútne, osobná účasť strany sporu sa môže považovať za nevyhnutnú v prípadoch, kde charakter veci a životný štýl dotknutej osoby môže byť priamo relevantný k predmetu konania, alebo v prípadoch, keď rozhodnutie sa priamo týka osobného správania sa strany sporu (pozri Karpenko v. Ruská federácia, no. 5605/04, § 90, 13. marec 2012, Buterlevičiüté, v. Lotyšsko, no. 42139/08, § 64, 12. januára 2016).

27. Tiež je potrebné vziať do úvahy, že národné súdy môžu brať ohľad na požiadavky na efektivitu a hospodárnosť konania a dospieť k záveru, že systematické opakované vytyčovanie a odročovanie pojednávaní môžu predstavovať prekážku riadneho a včasného vedenia a skončenia konania ako ďalšej požiadavky článku 6 Dohovoru, a to rozhodnutia veci v primeranom čase (porovnaj Schuler-Zugraggen v. Švajčiarsko, 24. jún 1993, § 58, Serieš A no. 263).

28. Charakter okolností daného prípadu môže opodstatniť nevykonanie ústneho vypočutia, vždy to však bude závisieť od okolností prípadu. Neznamená to však, že odmietnutie verejného vypočutia bude len výnimočné (pozri Miller v. Švédsko, no. 55853/00. §29, 8. február 2005).

29. Odvolací súd hodnotí odvolanie žalobcu ako neopodstatnené a nie je argumentačne podložené.

30. O nesprávne právne posúdenie podľa § 365 ods. 1 písm. h) ide vtedy, ak by bol súdom prvej inštancie zistený skutkový stav správne, ale by použil súd iný právny predpis, než ktorý by sa mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávny ho vyložiť, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

31. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval, to znamená z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. Z väčšej časti v odvolaní sú subjektívne názory a invektívy žalobcu uvedené a k tomu odvolací súd poukazuje na Nález ÚS IV.ÚS SR 110/2009: Za svojvôľu, ktorá má za následok porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR všeobecným súdom, treba považovať aj nerešpektovanie kogentnej normy a prílišný formalizmus pri výklade a aplikácii právnych noriem ako aj prípady, ak všeobecný súd svoje rozhodnutie nezdôvodnil buď vôbec alebo tak urobil celkom nedostatočne, prípadne ak ho založil na dôvodoch, ktoré v okolnostiach konkrétnej veci nemajú zjavne žiadnu relevanciu (podobne aj rozsudok NS SR 5Cdo/204/2011).

32. Aj za účinnosti nového vychádza sa pri aplikácii §§ 387 až 391 z používanej judikatúry (napr. Winterová a kolektív: Civilní právo procesní IV. vydání, Praha: Linde, 2002 ako aj Bureš, Drápal, Krčmář a kolektív: Občanský soudní řád, Komentář č. 7, vydanie Praha, C.H.Beck, 2006); ako aj iné.

33. V tomto spore je podstatné to, že pre budúcnosť boli vyriešené nielen napäté vzťahy medzi stranami sporu, ale aj absolútne vyriešené účelné nastavenie vodovodnej prípojky, ktorá je vodnou stavbou podľa osobitného predpisu, zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách a vzťahy vlastníka pozemku, čím je žalobca, a vlastníkom stavby - vodovodnej prípojky, ktorým je žalovaný. Súd prvej inštancie pri vodovodnej prípojke vzal do úvahy tlak vody, polohu ako aj rôzne terénne podmienky a rozhodol sa zrealizovať vodovodnú prípojku k pôvodnej vodovodnej prípojke, čo je najhospodárnejšie aj podľa názoru odvolacieho súdu. Samozrejme, že súd prvej inštancie po dôkladnom vypočutí oboch strán sporu nemohol sa vyjadriť k invektívam voči konajúcej sudkyni, pretože takto priamo nepostupoval odvolateľ, ale až v odvolaní namietal jej vylúčenie a snažil sa po doplnení dokazovania vyriešiť nielen susedské vzťahy, ale aj právne vzťahy, ktoré vychádzali z vlastníctva pôvodnej vodovodnej prípojky. Táto pôvodná vodovodná prípojka, ktorú mal zriadenú žalobca podľa dohody ide šikmo cez pozemok žalobcu, ale on bol ochotný na vlastné náklady túto vodovodnú prípojku presunúť a viesť ju popri parcely č. 39, aj v protinávrhu žiadal túto vodovodnú prípojku preložiť žalovaný, žalobca v roku 2008 nepochybne písomne odstúpil od tejto dohody, ale preukázanie doručenia druhej strane nebolo vykázané a teda aj keď nebola vykonaná konfrontácia, nebolo to žalobcom doložené.

34. Správne je stanovisko a záver súdu prvej inštancie, že ak by teda malo ísť v tejto časti o neoprávnenú stavbu, bez súhlasu vlastníka pozemku, ktorým bol v tom čase žalobca, prichádzalo by do úvahy odstránenie stavby, t. j. vodovodnej prípojky, ktorej sa žalobou žalobca domáhal (i keď táto dohoda s právnou predchodkyňou žalobcu, jeho matkou nebola časovo obmedzená).

35. Súd nerozhodol tak, aby odstraňoval zásahom do vlastnícka práva žalobcu túto vodovodnú prípojku, ale vzhľadom na neúčelnosť odstránenia takejto stavby vodovodnej prípojky, preto pripustil protinávrh žalovaného, pričom jeden dôkaz nedoložil žalobca v odvolacom konaní na podporu argumentov.

36. V rámci svojej procesnej obrany mohol žalovaný namietať nedôvodnosť odstránenia vodovodnej prípojky, avšak záver súdu prvej inštancie, že predmetné vodovodné potrubie, ktoré je vedené cez pozemok žalobcu, zásobuje vodou rodinný dom vo vlastníctve žalovaného, v ktorom bývajú konateľ ako aj iné osoby jeho rodiny, na prípojku sú napojené ďalšie fyzické osoby a v prípade ak by došlo k odstráneniu vodovodnej prípojky, tak by výkon práv žalobcu bol v zjavnom nepomere so vzniknutým stavom, kedy by bol zamedzený prístup k dodávke pitnej vody, jediné možné stavebné riešenie je také ako rozhodol súd prvej inštancie.

37. Bolo zistené nepochybne aj to, že pozemok nie je pravidelne využívaný, žalobca ho využíva niekoľkokrát do roka, kedy chodí kosiť, žalobca nemohol súhlasiť so zriadením vecného bremena vzhľadom na svoje postoje v tomto konaní.

38. Žalovaný preukázal a odôvodnil racionálne svoje návrhy, tieto skutočnosti dal do svojho protinávrhu a po predložení protinávrhu súd prvej inštancie rozhodol o preložení vodovodného potrubia pri ochrannom pásme medzi hranicami pozemkov na náklady žalovaného, čo je rozhodnutie zákonné, spravodlivé a napokon aj korektné.

39. Odvolací súd s poukazom na § 53 ods. 2, 3 a ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR keď sa vec nepredkladá na rozhodnutie nadriadenému súdu o námietke zaujatosti, ak ide o okolnosti, ktoré majú spočívať v nesprávnom procesnom postupe, a odvolací súd nerozhodoval o námietke (pozri NS SR sp. zn. 7NcC/27/2012 aj NS ČR 31/Nd/209/2009).

40. Súd prvej inštancie rozhodol aj o trovách prvoinštančného konania zákonne a správne a odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil a o trovách odvolacích podľa § 396 a § 255 ods. 1 priznal v plnom rozsahu trovy v odvolacom konaní žalovanému, jeho protinávrhu bolo totiž vyhovené.

41. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.