Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/30/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobkyne: Ing. H. T., bytom T. V. č. XXX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, o preskúmanie zákonnosti žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. novembra 2017, takto

rozhodol:

Žaloba s a o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného s tým, že súčasne žiadala, aby správny súd prikázal žalovanému uskutočniť zmeny vo vystavenom liste jej dôchodkového poistenia tak, že budú odstránené roky 1993,1994 1995, 1996 a 1. a 2. mesiac roku 1997.

2. Žalobkyňa podala správnu žalobcu prvotne bez zaručeného elektronického podpisu a následne v zákonom stanovenej lehote toto podanie doplnila. V žalobnom návrhu výslovne označila ako predmet súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného zo dňa 03.11.2017 a ako už bolo uvedené vyššie súčasne žiadala žalovanému uložiť povinnosť realizovať zmeny v jej dôchodkovom liste. K správnej žalobe priložila rozhodnutie žalovaného zo dňa 03.11.2017, ktorým bol žalobkyni znížený predčasný starobný dôchodok na sumu 331 eur mesačne ako aj dokumenty týkajúce sa exekúcie, ktorá bola na základe exekučného titulu - iného rozhodnutia Sociálnej poisťovne voči nej vedená a následne aj zastavená, ako aj žiadosť o predbežné prerokovanie náhrady škody ešte z roku 2007.

3. Následne si správny súd vyžiadal od žalovaného administratívny spis, z ktorého zistil, že rozhodnutie, ktoré žalobkyňa v podanej správnej žalobe označila ako predmet súdneho prieskumu je prvostupňovým rozhodnutím, ktoré bolo zo strany žalobkyne v súlade s podaným poučením napadnuté odvolaním. Odvolanie žalobkyne bolo prejednané odvolacím orgánom, ktorým je generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, a to rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.06.2018, ktoré bolo žalobkyni riadne doručené. V uvedenom rozhodnutí bola žalobkyňa riadne poučená, že vo veci viac nie je možné podať odvolanie a rozhodnutie je preskúmateľné súdom, pričom žalobu je možné podať na príslušný krajský súd v lehote dvoch mesiacov odo dňa jeho doručenia a zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

4. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. (ďalej len SSP) správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

5. Podľa § 32 ods. 2 SSP žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

7. Ako bolo uvedené vyššie, žalobkyňa označila ako predmet súdneho prieskumu prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu vydané v právnej veci zníženia jej predčasného starobného dôchodku. V tejto súvislosti súčasne žiadala, aby bol prvostupňový správny orgán zaviazaný vykonať zmeny v jej dôchodkovom liste, ktorý tvoril prílohu žalobou napadnutého rozhodnutia. Predmet súdneho prieskumu žalobkyňa jasne označila, a to tak v záhlaví žaloby, v jej texte ako aj žalobnom návrhu (petite). K podanej správnej žalobe taktiež priložila len rozhodnutie, ktoré označila v žalobe.

8. K takémuto podaniu správnej žaloby došlo zjavne za situácie, keď žalobkyňa v rámci administratívneho konania vyvolala odvolacie konanie, v ktorom bolo rozhodnutie (označené v žalobe ako predmet súdneho prieskumu) preskúmané odvolacím orgánom. Konečné rozhodnutie orgánu verejnej správy vo veci samej bolo žalobkyni riadne doručené, o čom svedčí doručenka v administratívnom spise. Z rozhodnutia je zrejmé, že obsahuje aj poučenie o tom, že nie je možné sa voči nemu odvolať, ale na základe žaloby je preskúmateľné súdom. Žalobkyňa bola poučená aj o lehote na podanie správnej žaloby, začiatku jej plynutia a nemožnosti odpustenia jej zmeškania. Napriek takémuto jasne formulovanému poučeniu sa ním žalobkyňa bez zjavného dôvodu neriadila a správnou žalobou napadla prvostupňové rozhodnutie vydané správnym orgánom prvého stupňa, pričom súčasne žiadala, aby správny súd tomuto prvostupňovému orgánu uložil určité povinnosti ohľadne jej listu dôchodkového poistenia. Ako bolo uvedené vyššie žalobkyňa formulovala svoj žalobný návrh jasne a zrozumiteľne, pričom k správnej žalobe predložila len prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a nie rozhodnutie generálneho riaditeľa, ktoré bolo vo veci vydané. V tomto ohľade tu teda nie je rozpor medzi správnou žalobou, jej obsahom a prílohami predloženými žalobkyňou. Z uvedených dôvodov nebol dôvod, aby bola žalobkyňa postupom podľa § 59 SSP vyzvaná na upresnenie alebo opravu svojho podania vo veci samej. Podaná žaloba obsahovala všetky náležitosti podania, a súčasne všetky podstatné náležitosti správnej žaloby podanej v sociálnych veciach podľa § 202 SSP.

9. Žaloba žalobkyne smeruje bez pochybností voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu a nie voči rozhodnutiu odvolacieho orgánu tak, ako to vyžaduje zákon, a teda je neprípustná. Na uvedenom závere nič nemení skutočnosť, že správny súd má posudzovať žaloby v sociálnych veciach (ak je žalobcom fyzická osoba) neformálne. Takáto neformálnosť však nemôže byť bezbrehá a nemôže viesť k tomu, že by si správny súd v sociálnych veciach sám, resp. v rozpore s jasným vyjadrením účastníka určoval, čo je predmetom súdneho prieskumu. Podľa názoru správneho súdu je možné za aplikáciu takejto neformálnosti považovať napríklad to, že správny súd v sociálnych veciach netrvá na striktne formálnej formulácii petitu. V prejednávanej veci napríklad žalobkyňa uviedla, že žiada „vyhlásiť neplatnosť“ rozhodnutia, pričom však je zrejmé, že chce rozhodnutie zrušiť. Nie je však možné, aby si súd v rámci takéhoto neformálneho posudzovania sám určil predmet súdneho prieskumu, a to za situácie, že žalobkyňa tento predmet označí v podanej žalobe jasne a zrozumiteľne, v zmysle uvedeného formuluje svoje žalobné body a petit a uvedenému zodpovedajú aj prílohy, ktoré predloží.

10. Súčasne je správny súd toho názoru, že ak by aj žalobkyňu upozornil na uvedenú nesprávnosť správnej žaloby, k jej zmene by došlo až po zákonom stanovenej lehote na podanie správnej žaloby. V zmysle ust. 203 SSP totiž môžu byť po tejto lehote menené len žalobné body a rozsah napadnutého rozhodnutia. Nie je však možné pripustiť zmenu správnej žaloby, pokiaľ ide o samotný predmet súdneho prieskumu.

11. V tomto prípade by pritom bez pochybností išlo o zmenu správnej žaloby, nakoľko žalobkyňa jasne a zrozumiteľne vyjadrila, ktoré rozhodnutie žiada preskúmať a ako už bolo uvedené súčasne vo vzťahu k takto označenému rozhodnutiu formulovala aj svoje žalobné body. Nie teda možné uvažovať o odstránení vád podania vo veci samej v tom zmysle, že by z neho neboli zrejmé základné zákonom stanovené náležitosti, ale o nesprávne uplatnenie si svojho práva, a to napriek riadnemu poučeniu správneho orgánu. Okrem toho, ak by súd komunikoval s účastníkom o tom, ako si má správne svoje právo uplatniť, konal by v rozpore so zákonom. Bez pochybností takéto konanie súdu, v rámci ktorého by bol účastník konania inštruovaný koho žalovať a ako žalovať, nepredstavuje poučenie o procesných právach účastníka v zmysle ust.§ 199 ods. 2 SSP a takýmto postupom by presiahol aj medze potreby osobitne chrániť fyzickú osobu - žalobcu v sociálnych veciach.

12. Svojim postupom správny súd taktiež nenastolil stav denegatio iustitae, a to aj s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa bola správnym orgánom riadne a zrozumiteľne poučená, ako má postupovať v prípade, že s rozhodnutím odvolacieho orgánu, ktoré predstavuje konečné rozhodnutie v jej právnej veci v administratívnom konaní nesúhlasí. Žalobkyňa sa týmto poučením bezdôvodne neriadila. Nebolo pritom zistené, že by bol tento stav alebo takéto konanie spôsobené špecifickou situáciou žalobkyne, ktorá by vyplývala z jej zdravotného stavu, alebo špecifického sociálneho postavenia. Okrem toho tak ako súd už opakovane uviedol, nie je možné tak z obsahu správnej žaloby, ako aj jej príloh uvažovať o tom, že by vôľa žalobkyne nebola riadne a zrozumiteľné vyjadrená. Naopak žalobkyňa riadne označila rozhodnutie, ktoré má byť zrušené, resp. vyhlásené za neplatné a v tejto súvislosti žiadala prvostupňovému orgánu aj uložiť povinnosti ohľadne je listu dôchodkového poistenia.

13. Predmetom konania teda má byť v zmysle podanej správnej žaloby aj uloženie povinnosti Sociálnej poisťovni, ústredie, ktorá rozhodovala v prvom stupni vo veci predčasného starobného dôchodku žalobkyne. Takto formulovanú správnu žalobu, resp. žalobný petit nie je možné podradiť pod žiaden typ žaloby upravený v ust. § 6 ods. 2 SSP. Je zrejmé, že v tejto časti nejde o súdny prieskum rozhodnutia orgánu verejnej správy, avšak súčasne nejde o iný zásah orgánu verejnej správy, jeho nečinnosť, resp. akýkoľvek iný typ správnej žaloby, o ktorom by správny súd mohol rozhodovať. Vo svojej podstate žalobkyňa v tejto časti namietala podklady a závery, z ktorých prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal. Uvedená otázka by za predpokladu, že by bolo správnou žalobou napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu verejnej správy, bola riešená v rámci posudzovania zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, nikdy by však správny súd nemohol (nie je to v jeho právomoci) nariadiť správnemu orgánu opravu, resp. úpravu dôchodkového listu tak, ako to žiada žalobkyňa. S poukazom na uvedené je aj v tejto časti správna žaloba neprípustná podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.

14. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia, písomne, prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.