Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_4Co-100-2018.pdf
PDF · 108.99 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/100/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej PhD., predsedníčky senátu a členiek senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47967692, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková PhD., s.r.o., so sídlom Martinčiaková 13, 821 01 Bratislava
- Ružinov, IČO: 503613638, proti žalovanej K. V., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, XXX XX K., o zaplatenie 4.905,13 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 7Csp/30/2016-76 zo dňa 22.5.2018
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o nároku na náhradu trov konania.
Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.978,60 eura s kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 232,02 eura a úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne za obdobie od 1.5.2016 do zaplatenia a to v splátkach vo výške 80,- eur mesačne splatných vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom, keď nadobudne rozsudok právoplatnosť s tým, že v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky, žalovaná stráca výhodu splátok a celý dlh spolu s príslušenstvom sa stáva splatným. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovanej na pojednávaní dňa 22.5.2018, výsledky vykonaného dokazovania, najmä obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, citoval ust. § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, 5, 6, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 6 písm. d), § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, § 19 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len zákona č. 129/2010 Z.z.) a uviedol, že vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie považoval za preukázané, že právny predchodca žalobcu Poštová banka a.s. poskytol žalovanej úver vo výške 5.900,- eur, a to na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.8.2012. Právny vzťah medzi stranami sporu súd prvej inštancie posúdil ako vzťah spotrebiteľský. Následne súd skúmal, či spotrebiteľská zmluva má všetky obligatórne náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že uvedená zmluva nemá obligatórnu náležitosť vyplývajúcu z ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmluve je uvedená iba celková výška nákladov v sume 4.029,74 eura s tým, že pod náležitosťami zmluvy v rámci tabuľkového prehľadu je drobným písmom uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Takúto formuláciu súd nepovažoval za dostatočnú, pretože pod uvedením celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť treba rozumieť číselné vyjadrenie celkovej čiastky spotrebiteľského úveru a nie odkaz na to, čo celkovú čiastku úveru predstavuje. Spotrebiteľ nie je transparentne a jednoznačne informovaný o celkových nákladoch spojených s úverom, účelom informácie, ktorá je na pomoc spotrebiteľovi v rozhodnutí, či sa takýto úver v konečnom dôsledku rozhodne čerpať a zmluvu uzavrieť, pričom uvedená náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere má vplyv na posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľom. Navyše údaj vyplývajúci zo zmluvy po súčte sumy 5.900,- eur a sumy 4.029,74 eura je vyjadrený v neprospech spotrebiteľa, keďže z hľadiska transparentnosti ho uvádza do omylu ohľadne výhodnosti úveru o nižšej reálnej celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Súčin počtu splátok (72) a výšky anuitnej splátky (146,07 eura) je vo vyššej výške (10.517,04 eura) ako súčet výšky úveru 5.900,- eur a celkových nákladov vo výške 4.029,74 eura, tak ako je reálne táto výška uvedená v zmluve. Zároveň ani matematický súčin počtu splátok vyjmúc zo splátky poplatok za poistenie úveru v sume 8,07 eura (9.936,- eur) nezodpovedá súčtu sume uvádzanej výške úveru a celkových nákladov spotrebiteľa 9.929,74 eura čo viedlo súd prvej inštancie k záveru, že zo zmluvy možno dospieť k nesprávnej celkovej sume, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, čo je voči spotrebiteľovi klamlivé a v spojení so skutočnosťou, že táto suma nie je v zmluve transparentne vyjadrená aj k záveru o nedostatku náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že uvedený nedostatok zmluvy má za následok, že úver je bezúročný a bezpoplatkový v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.. Ďalej uviedol, že v zmluve je uvedená výška ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len RPMN) vo výške 20,74 %. Pri vynásobení mesačných splátok v počte 72 a výšky mesačnej splátky 146,07 eura predstavuje RPMN 23,12 %. Tento rozdiel vyplýva z toho, že žalobca pri výpočte RPMN do splátky nezahrnul sumu poistného vo výške 8,07 eura. Ak chcel právny predchodca žalobcu poistné oddeliť od celkovej sumy úveru s poukazom na to, že ide o poistenie dobrovoľné, ako to žalobca tvrdil vo vzťahu k sumám mesačných splátok ho mal uvádzať osobitne, pretože potom dochádza k zneisteniu spotrebiteľa, čo je v splátke zahrnuté, keďže jednoduchým vynásobením splátok a ich počtu, spotrebiteľ nemôže dostať údaj žalobcom uvádzaný o celkových nákladoch, ktoré musí zaplatiť, pretože v sume celkových nákladov vo výške 4.029,74 eura poistné zahrnuté nie je. Pokiaľ ide o stanovenie výšky RPMN tak v zmysle § 19 zákona č. 129/2010 Z.z. tento údaj predstavuje celkový náklad spotrebiteľa so spotrebiteľským úverom. Ďalej súd poukázal na to, že v zmluve chýba aj ďalšia povinná náležitosť a to uvedenie všetkých predpokladov pre výpočet RPMN. Žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie istiny úveru, úrokov a poplatkov, teda musí okrem iného preukázať, že zmluva má všetky náležitosti, aby sa úver nepovažoval za bezúročný a bez poplatkov. Podľa názoru súdu prvej inštancie nepostačuje, ak je v zmluve uvedená len hodnota RPMN, pričom zákon výslovne uvádza, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je potrebné uviesť aj všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, ktorý údaj je potrebné považovať za najdôležitejší pre spotrebiteľa, lebo v sebe zahŕňa všetky náklady, ktoré spotrebiteľ s poskytnutím úveru musí veriteľovi zaplatiť. Napokon uvádzaná priemerná RPMN sa vťahuje na nezabezpečené úvery, pričom žalobca v danom prípade poskytol zabezpečený úver dohodou o zrážkach zo mzdy, a preto mal správne uviesť priemernú hodnotu RPMN vo výške 28,98 % a nie vo výške 19,08 %. Táto zmluva nespĺňa teda ani obligatórnu náležitosť vyplývajúcu z ust. § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z.. Z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, preto žalovanej súd prvej inštancie uložil povinnosť vrátiť len sumu reálne čerpaných prostriedkov z úverovej zmluvy. V konaní bolo preukázané a to z predloženého aktuálneho stavu úveru žalobcom, že žalovaná celkom vyčerpala sumu 5.900,- eur, žalobcovi vrátila sumu 2.921,40 eura, a preto žalobca má nárok na zaplatenie sumy 2.978,60 eura. Súd prvej inštancie spolu s istinou priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 a to vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.978,60 eura a to vo vyčíslení za obdobie pred zosplatnením (9,67 eura), ako aj za obdobie od 30.9.2014 do 30.4.2016 za 519 dní omeškania v sume 222,35 eura, ktorý celkom priznal úrok z omeškania vyčíslený vo výške 232,02 eura a za obdobie od 1.5.2016 do zaplatenia zo sumy 2.978,60 eura úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. V súlade s ust. § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku a s písomným súhlasom žalobcu s postupným splácaním dlhu pravidelnými splátkami po 80,- eur mesačne, súd prvej inštancie povolil žalovanej splácať priznanú sumu v splátkach mesačne vo výške 80,- eur splatných vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom, keď nadobudne rozsudok právoplatnosť s tým, že v prípade omeškania so zaplatením čo len jednej splátky, žalovaná stráca výhodu splátok a celý dlh spolu s príslušenstvom sa stáva splatným.
O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že stanovením pomeru úspechu a neúspechu strán v spore žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22 % voči žalovanej. Žalobca bol úspešný v rozsahu 61 % a neúspešný v rozsahu 39 %, čo je úspechom žalovanej. Po odpočítaní úspechu žalovanej od úspechu žalobcu preto súd prvej inštancie stanovil pomer 22 %.
2. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie právna zástupkyňa žalobcu. Namietala zamietavý výrok. Poukázala na to, že súd prvej inštancie nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k otázke určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti a tým namietala procesný postup súdu, ktorý nepostupoval v zmysle ust. § 129 Civilného sporového poriadku. Ďalej nevyzval žalobcu ani podľa ust. § 157 Civilného sporového poriadku, aby sa vyjadril žalobca k predbežnému právnemu posúdeniu veci o vyhlásenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, ktoré viedlo k zamietnutiu žaloby ako celku. Vo veci nenariadil termín predbežného prejednania sporu podľa § 168 Civilného sporového poriadku, ktorého účelom je zabrániť tzv. prekvapivým rozhodnutiam akým napadnuté rozhodnutie nesporne je. Podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu, takýto postup súdu nie je v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania, poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 týkajúce sa výkladu čl. 1, čl. 3 písm. m), čl. 10 ods. 1, 2, čl. 22 ods. 1 a čl. 23 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere s tým, že uviedla, že samotné číselné neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, lebo táto čiastka jednoznačne je identifikovateľná matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré zmluva obsahuje. Pokiaľ sa týka predpokladov pre výpočet RPMN ,s právnym názorom súdu ohľadne tejto náležitosti zmluvy nesúhlasila. Uviedla, že žalobca súdu zaslal listinu s výpočtom RPMN, ktorý je vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý do kalkulačky implementoval externý dodávateľ, ktorý garantuje správnosť výpočtu RPMN. Z predmetného výpočtu vyplýva, že 72. splátka úveru bola len vo výške 131,76 eura. Výpočet súdu celkových nákladov považovala za nesprávny. Súd neprepočítal celkovú výšku nákladov na základe rozpisu splátok, nakoľko posledná splátka je v nižšej sume ako bola mesačná splátka úveru. Poukázala na ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. s tým, že uviedla, že v danom prípade sa jednalo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, pričom do celkových nákladov úveru s poukazom na cit. ust. sa nezapočítajú poplatky za nepovinné poistenie k úveru, to znamená, že ak na získanie úveru nebolo poistenie povinné, poplatok za poistenie nemá byť započítaný do celkových nákladov spojených s úverom. Do celkových nákladov sa poplatok za poistenie započítava len ak je poistenie povinné na získanie úverov resp. na získanie za ponúkaných podmienok. Celkové náklady na úver boli 9.929,76 eura (71 x 138 + 131,76 = 9.929,76 eura - 5.900 = 4.029,76 eura), nie 9.936,- ako nesprávne ustálil súd prvej inštancie. Z tohto dôvodu trvala na tom, že celková výška nákladov a výška RPMN bola vypočítaná správne, a preto súd prvej inštancie nesprávne zmluvu o úvere posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov. Vo vzťahu k uvedeniu bodu 31 napadnutého rozhodnutia právna zástupkyňa žalobcu poukázala na to, že v tejto časti napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, lebo nie je zrejmé z akého právneho predpisu súd vychádzal keď uzavrel, že údaj o priemernej hodnote RPMN nie je uvedený správne a na základe tohto informatívneho údaja považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Vo vzťahu k uvedeniu nesprávneho údaja priemernej RPMN na zabezpečené úvery, uplatnila námietku nesprávneho právneho posúdenie. Poukázala na vyhlášku Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 289/2010 Z.z. o predkladaní úverov veriteľmi poskytujúcimi spotrebiteľské úvery, pričom v prílohe č. 1 bod 7 vyplýva, že zabezpečením sa rozumie dohoda, na ktorej základe je veriteľ oprávnený uspokojiť pohľadávku, ak dlžník nedodrží svoj záväzok alebo príde k splneniu vopred určenej podmienky, výkonom záložného práva alebo výkonom zabezpečovacieho prevodu práva. Taktiež poukázala na opatrenie Národnej banky Slovenska č. 9/2016 z 13. decembra 2016 v časti metodiky na vypracovanie Výkazu (NBE) 34-04 bod 7, z ktorého vyplýva, že zabezpečeným úverom sa rozumie úver na bývanie, podľa § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie, ktorý je zabezpečený záložným právom nehnuteľnosti. Medzi stranami sporu nebola na zabezpečenie úveru uzatvorená záložná zmluva nehnuteľností, ani zmluva o zabezpečení práva na veriteľa, a preto súdom prezumované skutočnosti týkajúce sa výšky priemernej hodnoty RPMN nemôžu odstáť. Poukázala na náležitosti odôvodnenia rozhodnutia týkajúceho sa povinnosti súdu v súlade s právom na spravodlivý proces, ako aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky s tým, že navrhla napadnutý rozsudok v zamietavom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať žalovanému náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.
3. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a 380 CSP bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu ako internetovej stránke dňa 23.10.2018 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti zamietavému výroku nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol zamietavý výrok napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa nároku žalobcu na zaplatenie sumy 2.978,60 eura.
Oboznámením sa s obsahom spisu, jeho odôvodnením, zistenými skutkovými okolnosťami súdom prvej inštancie, ako aj právnym posúdením uplatneného nároku, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.
5. K odvolaniu žalobcu uvádza, že uplatnenú námietku týkajúcu sa nesprávneho postupu súdu, ktorým by došlo k porušeniu práva strany sporu na spravodlivý proces nepovažoval za dôvodnú. Je nesporné z obsahu spisu, že súd prvej inštancie vyzval žalobcu uznesením č. k. 7Csp 30/2016-56 zo dňa 6.2.2018, aby v lehote 10. dní od doručenia uznesenia doplnil žalobu o náležitosti uvedené v ust. § 127 ods. 1, § 131-133 a § 136 CSP a to najmä, aby predložil dôkaz o doručení upomienky - upozornenia o možnosti uplatnenia práva na zosplatnenie úveru pred zaslaním výzvy zo dňa 29.9.2014 žalovanej, ako aj predložil kópiu tohto upozornenia, ďalej aby odôvodnil výšku žalovaných úrokov vo výške 398,16 eura, úrokov z omeškania vo výške 1.886,84 eura, ako aj poplatkov vo výške 63,49 eura s uvedeným počiatku plynutia úroku a úroku z omeškania, vrátane uvedenia spôsobu ich výpočtu, obdobia od ktorého tento úrok požaduje, vrátane jeho sadzby a sumy z ktorej sa požaduje, pri poplatkoch ich presnú špecifikáciu, o ktoré poplatky ide, na základe ktorých ustanovení zmluvy, resp. všeobecných obchodných podmienok alebo sadzobníka si ich žalobca uplatňuje. Predmetné uznesenie bolo doručené právnej zástupkyni žalobcu dňa 19.2.2018 (č.l. 59 spisu). Právna zástupkyňa žalobcu písomným podaním zo dňa 15.5.2018 (č.l. 63 až 70 spisu) na základe výzvy súdu predložila vyjadrenie, v ktorom poukázala na skutočnosti týkajúce sa dojednaných zmluvných podmienok, zdôraznila, že žalovaný uhradil celkom 2.921,40 eura s tým, že suma 161,40 eura predstavuje poplatky, suma 1.765,13 eura zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma 994,87 eura istinu. Ďalej zdôraznila, že žalovaná sa zaviazala splácať úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 146,07 eura vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc dňom 15.9.2012 s tým, že mesačná splátka pozostávala zo splátky istiny a úroku vo výške 138,- eur a poplatku za poistenie úveru vo výške 8,07 eura, ktorého výška bola určená v zmysle sadzobníka poplatkov. Vo vzťahu k predloženej výzve poukázala na to, že táto bola predložená k žalobe. Vo vzťahu k poplatkom uviedla, že suma 63,49 eura pozostáva z poplatku za poistné D4 zo dňa 15.5.2014, 15.6.2014 a 15.7.2014 vo výške 24,21 eura (3 x 8,07 eura), poplatku za 1. upomienku na úverovom účte zo dňa 24.6.2014 vo výške 9,96 eura, poplatku za 2. upomienku na úverovom účte zo dňa 28.7.2014 vo výške 24,90 eura, poplatku za upozornenie pred výzvou zo dňa 12.9.2014 vo výške 1,10 eura a poplatku za výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 29.9.2014 vo výške 3,32 eura. K výške zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru uviedla, že predstavujú sumu 398,18 eura a zmluvné úroky a úroky z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavujú z titulu zmluvných úrokov sumu 1.478,39,- eura a z titulu úrokov z omeškania sumu 408,50 eura, t.j. celkom 1.886,89 eura. K zosplatneniu pohľadávky došlo k 30.4.2016. Súčasťou predmetného podania je aj výpočet zmluvných úrokov z istiny sankčných úrokov z omeškaných splátok, prehľad vkladov na úroky, úroky po zosplatnení úveru, úhrady úrokov po zosplatnení úveru, ako aj kalkulačka pre výpočet RPMN. Odvolací súd nesúhlasí s uplatnenou námietkou porušenia práva strany sporu na spravodlivý proces z dôvodu, že súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa právna zástupkyňa žalobcu nedostavila, písomne sa ospravedlnila s tým, že súhlasila, aby súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Z obsahu zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd prvej inštancie sa náležite oboznámil so všetkými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu, vrátane predloženého vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu (č.l. 63 a 69 spisu). Zo strany súdu sa podľa názoru odvolacieho súdu nejedná o prekvapivé rozhodnutie vzhľadom k rozhodovacej praxi všeobecných súdov, otázke posudzovania spotrebiteľských zmlúv vo vzťahu k žalobcovi, vrátane posúdenie jednotlivých zmluvných dojednaní spotrebiteľských zmlúv a uplatnených nárokov v prípade ak súd ustáli, že spotrebiteľský úver nespĺňa náležitosti požadované zákonom. Navyše súd prvej inštancie nariadil termín pojednávania, na ktorý sa právna zástupkyňa žalobcu nedostavila, a preto postupom súdu z dôvodu neprítomnosti jej na pojednávaní nedošlo k porušeniu práva strany sporu na spravodlivý proces.
6. Za nedôvodnú považoval odvolací súd uplatnenú námietku nesprávneho právneho posúdenia. Je nesporné, že súd prvej inštancie právny vzťah uzatvorený s právnym predchodcom žalobcu na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.8.2012 správne posúdil. Skúmal jednotlivé zmluvné dojednania a v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k uzavretiu zmluvy, t.j. 15.8.2012, dospel k záveru o nedostatku náležitosti zmluvy vyplývajúcej z ust. § 9 ods. 2 písm. j) týkajúcej sa výšky ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Je nesporné, že súčasťou zmluvy o úvere (č.l. 24 spisu) zo dňa 15.8.2012 bol aj dojednaný základný súbor poistenia. Výška poistného zo zmluvy nevyplýva, táto skutočnosť medzi stranami sporná nie je, lebo právna zástupkyňa žalobcu v odvolaní, ako aj v písomnom vyjadrení na základe výzvy súdu poukázala na to, že výška poistného vyplýva zo sadzobníka poplatkov. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že nesprávny je údaj celkových nákladov výšky úveru, lebo po súčine výšky splátok 146,07 eura v počte splátok 72 je celková suma 10.517,04 eura po odpočítaní 5.900,- eur, t.j. výšky úveru predstavuje rozdiel 4.617,04 eura. V zmluve je uvedená výška celkových nákladov 4.029,74 eura, ktorá po matematickom súčine počtu splátok vyjmúc zo splátky poplatok za poistenie úveru vo výške 8,07 eura predstavuje celkovú výšku 9.936,- eur, čo nezodpovedá správnej výške celkových nákladov spotrebiteľa. Vzhľadom k tomu, že výška splátky poistenia nevyplývala z obsahu zmluvy, s ktorou výškou sa spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť, lebo vyplývala zo sadzobníka poplatkov, súd prvej inštancie správne túto okolnosť zohľadnil. Je nesporné, že dojednané poistenie je súčasťou formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ ovplyvniť nemohol a pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskej zmluvy platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Navyše súd prvej inštancie správne poukázal aj na tú skutočnosť, že údaj o výške splátky poistného nebol zahrnutý do výšky RPMN, čo malo za následok jej nesprávnu výšku stanovenú v zmluve vo výške 20,74 %, pričom pri vynásobení mesačných splátok v počte 72 a výšky mesačnej splátky 146,07,- eura to predstavuje RPMN vo výške 23,12 %. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. ku 15.8.2012, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízii, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe okrem notárskych poplatkov, do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver, alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Vzhľadom na nesprávny údaj týkajúci sa celkových nákladov úveru spotrebiteľa vrátane nesprávneho údaja o výške RPMN, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bezpoplatková v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.. Ani uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia v tejto časti nebola dôvodná. Údaj o RPMN je najdôležitejší ukazovateľ ceny úveru. Vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky, alebo zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Obsahuje ročný úrok, úrok z úrokov, výšku úrokovej sadzby určenú v percentách, poplatky, ktoré sú spojené s úverom alebo pôžičkou, ktoré sú zvyčajne jednorazové (poplatok za poskytnutie úveru, za sprostredkovanie, administratívny poplatok), poplatky pravidelné, ktoré sa platia spolu so splátkou úveru v mesačnej/štvrťročnej periodicite (poplatok za úverový účet, poistenie schopnosti splácať úver), tieto poplatky je potrebné pri každom úvere platiť, zarátať do RPMN. Ochranu spotrebiteľa v civilnom sporovom konaní možno vnímať ako novú procesnú zásadu, podľa ktorej sú súdy povinné ex offo na ochranu práv spotrebiteľa ohrozených alebo narušených aplikáciou rôznych nekalých podmienok, ktoré do spotrebiteľských zmlúv vsunula zmluvná strana so silnejšou vyjednávacou pozíciou pri ich uzatváraní prihliadať (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva ZEHENTNER/Rakúsko).
7. Vo vzťahu k ďalšej uplatnenej námietky týkajúcej sa nesprávne uvedenej výške priemernej RPMN odvolací súd uvádza, že z obsahu zmluvy je nesporné, že úver bol zabezpečený dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá skutočnosť vyplýva z bodu 2 bod 4 zmluvy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom na uspokojenie pohľadávky. V danom prípade preto súd prvej inštancie správne poukázal na to, že pri takto zabezpečenom úvere mala byť priemerná výška RPMN pri spotrebiteľskom úvere so zabezpečením alebo lízing vo výške 1.500,- do 6.500,- eur, vrátane na obdobie od 5 do 10 rokov vo výške 28,98 %. Nesprávne uvedenie výšky priemernej hodnoty RPMN v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. malo za následok, že aj z tohto dôvodu je úver bezúročný a bezpoplatkový.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v zamietavom výroku vrátane súvisiaceho výroku o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1,2 CSP.
8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní, vyplývajúcou z ust. § 255 ods. 1 CSP. V záujme spravodlivého usporiadania procesných nárokov strán sporu v súlade s princípom procesnej ekonómie (čl. 4 ods. 2 v spojení s čl. 17 základných princípov CSP) odvolací súd vzhľadom k tomu, že žalovanej z obsahu spisu trovy odvolacieho konania nevyplývajú ani jej žiadne nevznikli, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.