Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)Uznesenie_12Co-171-2017.pdf
PDF · 95.83 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/171/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina IČO: 31 575 951, proti žalovanému: I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX XX, W. A. XXXX/X, o zaplatenie sumy 3.875,83 eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 24.júla 2017 č. k. 19C/625/2015-67, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 24.júla 2017 č. k. 19C/625/2015-67 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3595,40 eur, úrok vo výške 200,78 eur, úrok z omeškania vo výške 7,31 eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 3595,40 eur a z nezaplatených úrokov vo výške 200,78 eur od 16.7.2013 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa 25.11.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3875,83 eur istiny s príslušenstvom z titulu nesplateného úveru, ako aj k náhrade trov konania.
3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 17.10.2012 uzatvorili žalobca so žalovaným Úverovú zmluvu č. 8100, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 4300 eur, úrok bol dojednaný vo výške 15,9%, RPMN vo výške 18,46%, priemerná RPMN vo výške 21,3% a žalovaný sa zaviazal splácať úver v 36 mesačných splátkach po 151,66 eur, splatných 20.deň v mesiaci, počnúc prvou splátkou dňa 20.11.2012 a poslednou splátkou dňa 20.10.2015. Žalovaný úver splácal, pričom do zosplatnenia úveru zaplatil žalobcovi sumu 424,17 eur na istine a sumu 280,43 eur na úrokoch, teda spolu uhradil sumu 704,60 eur. Keďže splátky neuhrádzal riadne a včas, žalobca úver zosplatnil ku dňu15.7.2013. Žalobca si v tomto konaní uplatňoval sumu 3875,83 eur titulom nezaplatenej istiny, úrok vo výške 200,78 eur do zosplatnenia, úroky z omeškania vo výške 7,31 eur do zosplatnenia, úrok 15,9% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 3875,83 eur od 16.7.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatenej istiny 3875,83 eur a z nezaplatených úrokov vo výške 200,78 eur od 16.7.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 12.7.2013 listom zo dňa 20.6.2013.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
5. Považoval za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bol založený zaväzkový vzťah z titulu poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktorý sa mal spravovať obchodnými podmienkami. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti zo zmluvy, keďže splátky úveru nesplácal riadne a včas. Do zosplatnenia úveru zaplatil žalobcovi sumu 704,60 eura (na istine 424,17 eura a na úrokoch sumu 280,43 eura). Keďže splátky neuhrádzal riadne a včas, žalobca úver zosplatnil ku dňu 15.07.2013 a uplatnil si svoj nárok súdnou cestou. Úverová zmluva nespĺňa náležitosti § 9 ods. 2 písm. y/ zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, keď nemá uvedenú priemernú RPMN v súlade so zákonom, keďže v zmluve je uvedená priemerná RPMN vo výške 21,3 %, mohla však byť do výšky 20,90 % a potom sa úver považuje sa bezúročný a bez poplatkov a žalobca má právo domáhať sa len rozdielu toho, čo žalovanému požičal a toho, čo mu žalovaný vrátil.
6. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú žalobu v časti istiny vo výške 280,43 eur (žalované 3875,83 eur - priznané 3595,40 eur = 280,43 eur) s poukazom na vyššie uvedené a rovnako nepovažoval za dôvodne podanú žalobu v časti uplatnených dojednaných úrokov po zosplatnení úveru, nakoľko žalobca v dôsledku porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného pristúpil k zosplatneniu dlhu, čím žalovaný stratil výhodu plniť dlh v splátkach a celý dlh sa stal splatným ku dňu 15.7.2013. Uvedené má za následok, že žalobca má nárok na zmluvný úrok z úveru, teda zo sumy vyčerpaných prostriedkov len do dňa zosplatnenia dlhu a následne môže požadovať už len sankcie spojené omeškaním dlžníka, t.j. úroky z omeškania. Zmluvné dojednania, ktoré sa od takejto úpravy odchyľujú v neprospech spotrebiteľa predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015. Zosplatnením úveru veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Poukázal aj na rozsudok NS SR č.k. 4Obo/143/1998 zo dňa 25.10.2013 v zmysle ktorého podľa ustálenej súdnej praxe vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V časti úrokov 15,9% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 3875,83 eur od 16.7.2013 do zaplatenia potom súd s poukazom na vyššie uvedené, žalobu ako nedôvodne podanú zamietol.
7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP a keďže žalobca sa v konaní domáhal sumy 3875,83 titulom istiny a súd mu priznal sumu 3595,40 eur, žalobca bol neúspešný v časti sumy 280,43 eur (3875,83 - 3595,40 = 280,43), rovnako v časti 8% úroku z omeškania zo sumy 280,43 eur za obdobie od 16.7.2013 do dňa rozhodnutia súdu, teda do 24.7.2017, čo predstavuje sumu 90,35 eur, ako aj v časti úrokov vo výške 15,9% ročne zo sumy 3875,83 eur za obdobie od 16.7.2013 do 24.7.2017, čo predstavuje 2481,91 eur. Potom bol žalobca úspešný v rozsahu 47,77%, od ktorého úspechu je potrebné odpočítať jeho neúspech v rozsahu 52,23% a potom je celkový úspech na strane žalovaného. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal aj s poukazom na čl. 17 CSP, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.
8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca v časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby, žiadal v uvedenej časti rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Uviedol, že údaj o priemernej RPMN bol v zmluve uvedený správne a v súlade so zákonom. Odôvodnenie názoru súdu prvej inštancie ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, je nedostačujúce, zmätočné a bez akéhokoľvek vysvetlenia konštatovania nesprávnosti uvedenia priemernej RPMN. Poukázal na ustanovenia § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 3, § 506 Obchodného zákonníka. Poukázal tiež na to, že návrh zákona z roku 2013, ktorým sa mal meniť Občiansky zákonník, obsahoval aj návrh doplnenia § 53 ods. 9 pripojením vety, že „úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565. Táto navrhovaná zmena nebola nikdy legislatívne prijatá a ani žiadna iná zákonná novelizácia takéto ani obdobné ustanovenie odopierajúce veriteľovi nárok na zmluvné úroky po zosplatnení dlhu neobsahuje. Dohodnutý úrok patrí veriteľovi do vrátenia požičaných peňažných prostriedkov. Tvrdenie, že úroky a úroky z omeškania sa vzájomne vylučujú, nemá oporu v právnych predpisoch. Zosplatnenie úveru ešte neznamená, že veriteľ má požičané prostriedky k dispozícii. V prípade, že dlžník neplní pohľadávku riadne a včas, nemožno hovoriť o pohodlnom inkasovaní úrokov, keďže dlžník, ktorý je v omeškaní s platením istiny, neuhrádza ani úroky z nej. Poukázal na rôzne rozhodnutia krajských súdov, najvyššieho súdu a ústavného súdu.
9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a výroku o trovách konania, a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) a § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď urobil záver, že zmluvu treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Taktiež sa v dôvodoch rozhodnutia nijako nevyporiadal s pripojenými Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré obsahujú ďalšie zmluvné dojednania. Uvedené nedostatky rozhodnutia boli dôvodom pre jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
10. Z obsahu spisu vyplýva ten skutkový stav, ktorý konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Je zrejmé, že strany sporu uzavreli úverovú zmluvu podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá bola správne posúdená ako zmluva spotrebiteľská. Aj keď zmluva bola uzavretá na podklade Obchodného zákonníka, prednostne sa vzťahujú na ňu ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Žalobca poskytol bezúčelový spotrebiteľský úver žalovanému, ktorý však podmienky zmluvy nedodržal, úver riadne nesplácal a z toho dôvodu žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, čím žalovaný prišiel o výhodu splátok. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná. Žalobca si v tomto konaní uplatňoval sumu 3875,83 eur titulom nezaplatenej istiny, úrok vo výške 200,78 eur do zosplatnenia, úroky z omeškania vo výške 7,31 eur do zosplatnenia, úrok 15,9% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 3875,83 eur od 16.7.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatenej istiny 3875,83 eur a z nezaplatených úrokov vo výške 200,78 eur od 16.7.2013 do zaplatenia. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že úverová zmluva nespĺňa náležitosti § 9 ods. 2 písm. y/ zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, keď nemá uvedenú priemernú RPMN v súlade so zákonom, keďže v zmluve je uvedená priemerná RPMN vo výške 21,3 %, mohla však byť do výšky 20,90 % a potom sa úver považuje sa bezúročný a bez poplatkov a žalobca má právo domáhať sa len rozdielu toho, čo žalovanému požičal a toho, čo mu žalovaný vrátil. Vzhľadom k tomu nepovažoval za dôvodnú žalobu v časti istiny vo výške 280,43 eur (žalované 3875,83 eur - priznané 3595,40 eur = 280,43 eur). V tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie nedostatočne a zmätočne zdôvodnený a súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V predmetnej úverovej zmluve je uvedená aj priemerná RPMN. V prípade ak je priemerná RPMN uvedená v nesprávnej výške nezakladá to bezúročnosť úveru, pretože v zmysle § 9 ods. 2 písm. y/ zák. č. 129/2010 Z.z. sa úver pokladá za bezúročný iba ak úplne absentuje údaj o RPMN. Súd prvej inštancie napriek tomu, že dospel k záveru, že úver je bezúročný, priznal žalobcovi aj úrok v sume 200,78 eura.
11. Súd prvej inštancie rovnako nepovažoval za dôvodne podanú žalobu v časti uplatnených dojednaných úrokov po zosplatnení úveru, pretože žalobca má nárok na zmluvný úrok z úveru, teda zo sumy vyčerpaných prostriedkov len do dňa zosplatnenia dlhu a následne môže požadovať už len sankcie spojené omeškaním dlžníka, t.j. úroky z omeškania. Odvolací súd neposúdil ako správny právny záver súdu prvej inštancie o neprípustnosti vymáhania zmluvných úrokov po zosplatnení a súčasne aj úrokov z omeškania. Takýto právny záver podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedá ustanoveniam Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch a ani zákona o ochrane spotrebiteľa.
12. Súd prvej inštancie uzavrel, že zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov patria veriteľovi len do splatnosti dlhu a odo dňa splatnosti dlhu, kedy je dlžník v omeškaní, musí platiť už len úroky z omeškania. Odvolací súd tento záver súdu prvej inštancie považuje za predčasný, pretože súd prvej inštancie sa vôbec nevyporiadal s bodom 4.3. a neujasnil si, či bol medzi účastníkmi dohodnutý úrok do zaplatenia alebo do splatnosti podľa údaja na prednej strane zmluvy. Teda či si strany sporu - pre prípad vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru - dohodli platenie zmluvných úrokov len do daného dňa mimoriadnej splatnosti. Ak súd prvej inštancie zistí, že z textu zmluvy nevyplýva, že by si strany osobitne dohodli nárok žalobcu na zmluvné úroky len do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu, potom podľa názoru odvolacieho súdu cieľom zmluvných strán bolo zabezpečenie fixného zmluvného úroku pre klienta počas celej dohodnutej doby splatnosti zmluvy.
13. Odvolací súd poukazuje i na to, že právna úprava spotrebiteľských vzťahov vo všeobecnosti nevylučuje súbežné platenie zmluvne dohodnutých úrokov z úveru a aj platenie úrokov z omeškania, ak sa dlžník dostal do omeškania s platením dlhu v dohodnutej lehote. Nie je teda zrejmé, z čoho - z ktorého zákonného ustanovenia, resp. z ktorého dojednania v zmluve o úvere vyplýva, že platenie úrokov z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti vylučuje platenie zmluvných úrokov, resp. že platenie zmluvných úrokov sa týka len doby, dokedy sa dlžník dostane do omeškania s platením svojho dlhu. Prijatie záveru, že na ťarchu spotrebiteľa by došlo k jeho dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru a aj úrokov z omeškania a že to zároveň znamená aj značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, by znamenalo, že spotrebiteľ by sa v dôsledku evidentného porušenia jeho zmluvných povinností dostal od neprimeraného zvýhodnenia voči veriteľovi. Spotrebiteľ si totiž musí byť vedomý toho, že pri riadnom splácaní úveru platí len zmluvne dohodnuté úroky a až v prípade porušenia zmluvnej povinnosti splatiť dlh riadne a včas bude môcť byť legálne postihnutý navyše aj úrokmi z omeškania až do dňa splatenia celej sumy úveru, resp. do dňa, ktorý bol zmluvne dohodnutý. Dlžník totiž používa peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom aj po pôvodne dohodnutej lehote splatnosti plnenia v splátkach a z princípu právneho inštitútu zmluvných úrokov vyplýva, že tieto dlžník spláca - ak niet iného dojednania - až do dňa úplného splatenia dlhu, zatiaľ čo úroky z omeškania nastupujú (popri zmluvných úrokoch) len v prípade, keď úver riadne nespláca a keď sa z toho dôvodu dostane do omeškania.
14. Úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. Ak by od momentu predčasnej splatnosti úveru už dlžník nebol povinný platiť zmluvné úroky, potom by veriteľovi nebola priznaná odplata (odmena) za poskytnutie zatiaľ nesplatených finančných prostriedkov a dlžník by už neplatil z tohto dôvodu žiadnu sumu ako odmenu za ich využívanie. Občiansky zákonník a ani iný právny predpis neustanovuje, na akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Vzhľadom na uvedené nemožno vylúčiť, aby si zmluvné strany v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú) dohodli úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda i za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku, pretože istinu v dojednanej lehote splatnosti v splátkach veriteľovi nevrátil. Tomuto záveru zodpovedá i to, ako sú právnou teóriou a rozhodovacou praxou súdov vnímané inštitúty zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. Zatiaľ čo zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškania so splatením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ich môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dojednané (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka); pritom vo všeobecnosti platí, že môžu existovať popri sebe.
15. Ako je uvedené vyššie, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie daný zmluvný vzťah posudzoval ako spotrebiteľský vzťah. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa totiž ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto zákonné ustanovenie má v tomto prípade ten dopad, že ustanovenia Obchodného zákonníka sa nepoužijú pri posudzovaní takej okolnosti, ktorú Občiansky zákonník upravuje výhodnejšie pre spotrebiteľa alebo ktorú Občiansky zákonník osobitne neupravuje. Obchodný zákonník v ustanovení § 497 upravuje, že na poskytnutie peňažných prostriedkov sa viaže okrem povinnosti vrátenia istiny aj povinnosť platiť úroky z úveru, ktoré sú osobitnou peňažnou náhradou súvisiacou s poskytnutím finančných prostriedkov. Pri omeškaní úhrady úroku je možné požadovať úroky z omeškania aj z nezaplatených zmluvných úrokov (§ 369 v spojení s ustanovením § 502 Obchodného zákonníka). Ak je teda dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka), je povinný platiť z nezaplatenej sumy aj úroky z omeškania (obdobne § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka), a tak nie je vylúčené, aby veriteľ popri zmluvných úrokoch z poskytnutého úveru pri omeškaní dlžníka požadoval z týchto zmeškaných zmluvných úrokov aj úroky z omeškania.
16. Keďže sa žalovaný riadnym neplatením dostal do omeškania s plnením anuitných mesačných splátok, v ktorých je zahrnutý okrem istiny aj zmluvný úrok, vznikla mu povinnosť uhradiť úrok z omeškania zo všetkých splátok, s ktorými bol v omeškaní, a teda aj úrok z omeškania zo zmluvného úroku, s platením ktorého sa omeškal, keďže splátky riadne a včas nesplácal. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky (§ 503 ods. 2 Obchodného zákonníka). Anuitná splátka je počas celej doby splácania rovnaká, mení sa len výška a pomer istiny a úroku. Na začiatku úverového vzťahu tvorí najväčší podiel celej splátky práve úrok a ku koncu vzťahu predstavuje istina ten väčší podiel splátky. Ak by spotrebiteľ nemusel platiť úrok z omeškania zo splátky, s ktorou je v omeškaní a ktorá je sčasti zložená aj zo zmluvného úroku, znamenalo by to neprimerané zvýhodnenie spotrebiteľa pri porušení jeho zmluvných povinností.
17. Odvolací súd s ohľadom na uvedené dospel k tomu, že odvolanie žalobcu bolo podané opodstatnene, pretože daný právny záver súdu prvej inštancie pri nesprávne zistenom skutkovom stave nebol relevantne odôvodnený ani s odkazom na konkrétnu právnu úpravu a ani na konkrétne zmluvné dojednanie; ak by nebolo takej právnej úpravy alebo zmluvného dojednania, potom by bolo možné ustáliť, že dlžník bol povinný veriteľovi zaplatiť aj zmluvné úroky a aj úroky z omeškania do dňa, do ktorého si strany sporu úroky zmluvne dojednali, t. j. do uplynutia dňa poslednej dojednanej splátky. Spotrebiteľ si totiž vo všeobecnosti musí byť vedomý toho, že v prípade porušenia riadne dohodnutých zmluvných povinností mu nastúpi navyše aj sankcia v podobe úrokov z omeškania. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobcovi vznikol nárok aj na platenie úroku z omeškania z úroku, ktorý bol súčasťou splátok, s plnením ktorých bol žalovaný v omeškaní, až do úplného zaplatenia dlhu, a zároveň aj nárok na zaplatenie zmluvného úroku aj po zosplatnení.
18. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalobcu týkajúce sa zamietnutia zvyšnej časti žaloby posúdil ako opodstatnené, preto rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).