Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/491/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou: JUDr. Tatianou Buchvaldovou, v spore žalobcu: P. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Na Q. XA, XXX XX O., štátna príslušnosť SR, právne zastúpený: Mgr. Milan Valla, advokát, Vajnorská 43, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: H.. U.. Ľ. W., nar. X.X.XXXX, bytom: Q. XX, XXX XX O., štátna príslušnosť SR, právne zastúpená: JUDr. Jana Dráčová, advokátka, Čajakova 7, 811 05 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, takto,

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.10.2005 sa pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade (B. Z. U. Q. Z.) domáhali, aby súd určil, že vlastníkmi spornej časti pozemku o výmere 21 m2 určenej podľa súdom nariadeného znaleckého posudku- geometrického plánu z pôvodných pozemkov parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere 87 m2 a parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 91 m2, obe v k. ú. Y., LV č. XXXX sú žalobcovia a ďalej žiadali o uloženie povinnosti žalovanej vydať časť pozemku , parc. č. XXXX/X záhrady, v k. ú. Y., LV č. XXXX vo vlastníctve pôvodných žalobcov, ktorú neoprávnene užíva podľa znaleckého posudku -geometrického plánu. Skutkovo svoj návrh odôvodnili tvrdením, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, pozemok, parc. č. XXXX/X, záhrady o výmere 730 m2 nachádzajúci sa v k. ú. Y., R. O., okres: Q.. Č.. Y., zapísanej na LV č. XXXX , ktoré získali kúpou. Právny predchodca pôvodných žalobcov požiadal spoločnosť Geodézia Bratislava, a.s., pod č. zákazky XXX-XXX-XXX-XX o vytýčenie hranice pozemkov medzi pozemkami parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X U. XXXX/X v katastrálnom území Y. na podklade geometrického plánu č. XXX-XXXX- XXX-XX, pričom dňa 07.09.1993 bola vytýčená hranica rúrkami ortogonálnou metódou. Vytyčovacie prvky boli prevzaté zo záznamu podrobného merania k uvedenému geometrickému plánu. Právny predchodca následne vybudoval pozdĺž celej hranice pozemku parc. č. XXXX/X oplotenie pozostávajúce z betónových stĺpov. Žalovaná, ktorá je vlastníčkou susedných parciel ohlásila stavebnému úradu zámer realizovať drobnú stavbu- oplotenie parciel XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X. Geodet na základe žalovanej vytýčil novú hranicu pozemkov. Po zistení, že hranice medzi pozemkami parc. č. XXXX/X U. XXXX/X a parcelami XXXX/X U. XXXX/X sú sporné navrhol stavebný úrad zvolať ústne rokovanie medzi vlastníkmi a vzhľadom na spornosť hraníc a nezrovnalosť medzi vytyčovacími náčrtmi odkázal stavebný úrad účastníkov na riešenie sporu súdnou cestou. Žalovaná vstúpila na pozemok pôvodných žalobcov a na sporných hraniciach začala budovať oplotenie. Na pozemku bolo vykonané aj šetrenie na základe žiadosti žalovanej, ktoré vykonal Štátny stavebný dohľad, kedy bola vytýčená nová hranica pozemku Ing. Jozefom Vargom. Na podnet žalobcov podala dňa 13.10.2005 spoločnosť GEOMAP s.r.o., reklamáciu nesúladu mapového a písomného operátu v katastrálnom území na správu katastra. Pri šetrení pracovníci zistili, že pozemok vo vlastníctve žalobcov, ktorý má uvedenú výmeru 730 m2, má

podľa výmery určenej zo súradníc výmeru 709 m2, čo prekračuje povolenú odchýlku. Podľa pracovníkov spoločnosti bolo na parcelu č. XXXX/X vo vlastníctve žalovanej graficky oddelené aj z pozemku žalobcov, hoci z výmery nebolo odpočítané s tým, že protichybu treba hľadať vo výmere pozemku parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovanej. Hranice medzi susednými pozemkami sú nejasné a preto dochádza k nezrovnalostiam. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 21.4.2010, č.k. 13C/278/2005-254 zamietol žalobu pôvodných žalobcov o vydanie časti pozemku a zaviazal ich náhradou trov konania. Právne svoje rozhodnutie súd odôvodnil tvrdením, že nehnuteľnosti patriace do vlastníctva strán sporu vznikli na základe geometrického plánu XXX-XXX-XXX-XX, čo medzi stranami nebolo sporné. V konaní žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, žeby žalovaná neoprávnene zasiahla do ich vlastníckeho práva užívaním časti pozemku v ich vlastníctve. Naopak v konaní bolo preukázané, že ich pozemok parc. č. XXXX/X mal od začiatku na základe uvedeného geometrického plánu výmeru len 709 m2, a nie výmeru 730 m2, ktorá je uvedená v katastri nehnuteľností. K rozdielu vo výmere došlo na základe nepresnosti vyplývajúcej z použitých meracích prostriedkov, ktoré v roku 1982 chybne zamerali výmeru uvedeného pozemku v rozsahu 730 m2, pričom rozdiely vo výmere plôch boli zistené aj u pozemku vo vlastníctve žalovanej. Súd vo svojom rozhodnutí ďalej poukázal na skutočnosť, že strany sporu takto nehnuteľnosť užívali od roku 1982. U žalovanej preto došlo k vydržaniu v časti pozemku parc. č. XXXX/ X pôvodne vo výmere 709 m2, v skutočnosti však 724m2. Žalobcovia nežiadali o určenie vlastníctva a vydanie časti pozemku o výmere 21m2, ale nárok uplatňovali z pozemkov parc. č. XXXX/X U. XXXX/ X. Proti predmetnému rozhodnutiu bolo zo strany žalobcov podané odvolanie dňa 08.07.2010. Odvolací súd ako súd druhej inštancie rozsudkom zo dňa 07.06.2012 rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.04.2010, č.k. 13C/278/2005-254 potvrdil. Žalovanej súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Z vykonaného dokazovania mal súd druhej inštancie za preukázané, že pôvodný žalobcovia boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, pozemku parc. č. XXXX/X, parcela registra D., ktorej výmera je na LV evidovaná vo veľkosti 730 m2, zapísanej na LV č. XXXX v k. ú. Y.. Predmetnú nehnuteľnosť nadobudli na základe kúpnej zmluvy vklad- B.-XXXX/XX zo dňa 11.03.1998. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností parcely registra D., parc. č. XXXX/X o výmere 724 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 91 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 864 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 87 m2 všetky zapísané na LV č. XXXX v k.ú. Y., ktoré nadobudla na základe kúpnej zmluvy, vklad- B.-XXXX/XX zo dňa 16.5.2001, GP 34/2001 a rozhodnutia č. X-96/05 zo dňa 04.07.2005. V súvislosti s vývojom vlastníckych práv k pozemkom odvolací súd poukázal na technický podklad a to geometrický plán č. XXX-XXXX- XXX-XX zo dňa 31.03.1982, ktorým bol zameraný pozemok parcely č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcov, ktorý následne v nezmenenej výmere, vymedzení a rozsahu prešiel na základe prevodu vlastníckeho práva do BSM pôvodných žalobcov. Na základe predmetného geometrického plánu bol zameraný aj pozemok parcely č. XXXX/X a to pôvodne o výmere 799 m2. V súvislosti so spornou hranicou prebiehajúcou so susedným pozemkom, parcely. č. XXXX/X súd druhej inštancie poukázal na to, že technickým podkladom na základe ktorého bol zameraný susedný pozemok bol geometrický plán č. 34/2001 vyhotovený Ing. Andrejom Gáťom (čl. 143) dňa 13.3.2001 a to tak, že došlo k odčleneniu novovzniknutej parcely č. XXXX/X o výmere 91 m2 od parcely č. XXXX/X pôvodne o výmere 799 m2, ktorá po odčlenení pozemku dosahovala výmeru 708 m2, a to s priebehom vyznačeným v grafickej časti geometrického plánu. Predmetný geometrický plán bol autorizačne overený dňa 08.04.2001 a úradne overený podľa § 9 zákona č. 215/1995 Z.z. Ing. Máriou Frindrichovou dňa 24.04.2001. V súvislosti so spornosťou priebehu hranice s ďalším pozemkom vo vlastníctve žalovanej a to pozemok parcela č. 2413/4 o výmere 87 m2, ten taktiež vznikol na základe uvedeného geometrického plánu Ing. Andreja Gaťu č. 34/2001 a to odčlenením parcely č. XXXX/X pôvodne vo výmere 218 m2.

2. Dňa 26.09.2005 bolo v rámci štátneho stavebného dohľadu iniciovaného dohľadu žalobcami Ing. Jozefom Vargom, Csc., znalcom z odboru geodézia a kartografia vykonané miestne šetrenie, kontrolné merania a kontrola vytýčenia právnej hranice medzi pozemkami parcely č. XXXX/X,X,X na jednej strane a pozemkom parcely. č. XXXX/X na strane druhej a to za účelom jednoznačného stanovenia priebehu právnej a užívateľskej hranice medzi spornými pozemkami, cieľom ktorého bolo vyznačenie polohy lomových bodov medzi pozemkami vo vlastníctve účastníkov a to podľa § 19 a nasl. smernice ÚGKK S 74.20.73.43.00- Smernice na vyhotovenie geometrických plánov a vytyčovanie hraníc pozemkov. Na základe kontrolných meraní bol vyhotovený vytyčovací náčrt č. 08/2005. Pri kontrolnom vytyčovaní sa vychádzalo z dokumentácie z meračských a vytyčovacích prác do 03.01.2005 a to z vytyčovacieho náčrtu č. 1/2005, vyhotoveného geodetom Ing. P. Mackom, ktorý bol odovzdaný aj do štátnej dokumentácie Správy katastra, nakoľko podľa § 20 predmetnej smernice podkladmi na vytyčovacie hranice pozemkov sú predovšetkým podklady, ktoré obsahujú originálne údaje o súbore lomových bodov alebo zoznamy súradníc podrobných bodov v S-JTSK a ich číselné prehľady,

geodetické údaje PBPP ako aj geometrické plány, ktoré sú súčasťami listín o právach k nehnuteľnostiam. Cieľom kontrolného vytyčovania bola rekonštrukcia pôvodných lomových bodov na sporných hraniciach, pri ktorých vychádzalo z pomocných meračských bodov č. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX stabilizovanými roxormi v teréne. Kontrolné vytýčenie bolo vykonané technickými prostriedkami, polárnou meračskou metódou pevných bodov podrobného polohového bodového poľa BPBP č. 655, 657 a trig. bodu 6508-16. Následne boli vytýčené lomové body hranice pozemkov v prírode označené železnými kolíkmi, pričom túto hranicu tvorili body č. XXXX-X, XX-XXX, XX-XXX, XX-XXX. V uvedenej súvislosti odvolací súd poukázal na to, že predmetné lomové body č. XX-XXX U. XX-XXX sú uvedené ako hraničné lomové body aj v geometrickom pláne Ing. Gáťu č. 34/2001 a tiež v geometrickom pláne č. XXX-XXXX-XXX- XX vyhotovenom Ing. Mackom dňa 30.3.1982. Predmetné lomové body sa nachádzajú na hraniciach medzi pozemkami vo vlastníctve žalobcov a žalovanej. So spomenutého merania mal odvolací súd za preukázané, že lomové body určené v rámci štátneho stavebného dohľadu zodpovedajú lomovým bodom určeným v pôvodnom geometrickom pláne č. XXX-XXXX-XXX-XX na základe ktorého vznikli pôvodné pozemky parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcov ako aj pozemok parc. č. 2412/2 z ktorého bol následne odčlenený pozemok parc. č. XXXX/X. V zmysle vyššej uvedenej smernice sa pri vytýčení vykonáva výpočet výmer vytýčených parciel z vytyčovacích prvkov, ktoré sa následne porovnávajú s výmerami uvedenými v katastri nehnuteľností. Súd druhej inštancie poukázal aj na rozhodnutie Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu č. X-96/05 zo dňa 1.7.2005, ktorým podľa § 59 ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona bol opravený údaj katastra nehnuteľností na LV č. XXXX v k. ú. Rača, na ktorom je evidovaná nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 708 m2 vo vlastníctve žalovanej a to tak, že v časti A- majetková podstata bol zrušený zápis v časti uvedenia výmery tejto nehnuteľnosti a to tak, že bola výmera zmenená na 724 m2 s odôvodnením, že vyhotoviteľ geometrického plánu č. 34/2001, ktorým bola oddelená parcela č. XXXX/X neprepočítal zvyšok pôvodnej výmery XXXX/X, ale jej výmeru určil matematickým odpočtom., čím došlo k chybe v určení výmery parcely. Rozdielom vo výmere parcely č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcov došlo z dôvodu zmeny použitej pri určovaní jej výmery.

3. Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu v Bratislave bolo zo strany pôvodnej žalobkyne Z. podané dovolanie z dôvodu, že ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Odvolací súd neskúmal podmienky konania, nakoľko žalobca B. Z. zomrel pred vyhlásením rozhodnutia odvolacím súdom. Dovolací súd uznesením zo dňa 25.11.2013 konštatoval, že odvolací súd konal so žalobcom, ktorý nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, preto predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

4. Po vrátení veci súdu druhej inštancie tento vo veci opätovne rozhodol uznesením zo dňa 7.5.2015 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave zisťoval právnych nástupcov pôvodného zomrelého žalobcu /B. Z./ a zistil, že na základe Osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi B. Z. zo dňa 16.10.2012 sa dedičom pozemku parc. č. XXXX/ X záhrady o výmere 730 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. Y. stal P. Z., nar. 31.10.1971. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 01.08.2014 žalobca založil do spisu znalecký posudok č. X/XXXX, ktorého vypracovaním poveril Ing. Štefana Špačeka, znalca z odboru geodézie a kartografie, vo veci určenia hranice medzi pozemkami parc. č. XXXX/X a XXXX/X, XXXX/X v k.ú. Y. a preskúmanie údajov právneho stavu v katastrálnom operáte na tieto pozemky. Predložil tiež geometrický plán na úpravu hranice vyhotovený Ing. Špačekom dňa 28.4.2014, overený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor č. XXX/XXXX dňa 11.6.2014. Znalec dospel k záveru, že na základe geometrického merania GP č. XXX-XXXX-XXX-XX na základe ktorého vznikli skúmané pozemky, určil správny priebeh hranice medzi pozemkami parc. č. XXXX/X a XXXX/X. Za účelom usporiadania právneho stavu vyhotovil geometrický plán č. 9/2014, ktorý tvorí prílohu posudku. GP predložil znalec na katastrálny odbor Okresného úradu Bratislava na úradné overenie. Znalec zistil nesprávny postup pri oprave výmery na pozemku parc. č. XXXX/X zo 708 m2 na výmeru 724 m2 keď rozhodnutie katastrálneho odboru č. X-96/2005 zo dňa 4.7.2005 nebolo riešené v súlade s katastrálnym zákonom. Zmenená bola výmera pozemku parc. č. XXXX/X bez katastrálneho konania, resp. bez súčinnosti vlastníkov susedných pozemkov. GP číslo 34/2001 potvrdil, že správna výmera je 708 m2. Znalec poukazoval na súčet vo výmerách pozemkov pred rozhodnutím katastrálneho odboru X-96/2005 tento predstavuje spolu 1529 m2 a súčet po rozhodnutí, ktorý predstavuje spolu 1 545 m2, t.j. rozdiel 16 m2 (podľa grafiky 17 m2). Znalec v závere znaleckého posudku tvrdí, že v skutočnosti v prírode sa po geodetickom zameraní v rámci tvorby GP č. 34/2001 a podľa jeho zamerania nachádza plocha spolu 1 524 m2. Vlastníci pozemku parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X si posunuli ohradný múr práve o túto hodnotu. Žalovaná sa k záverom znaleckého posudku vyjadrila písomným podaním, kde uviedla, že znalec

na katastrálnom odbore prevzal podklady, o.i. i číslo záznamu podrobného merania zmien (ZPMZ) č. XXXX, t.j. nie autorizovaný a katastrom overený záznam, vytyčovacie nákresy, geometrické plány a vykonal geometrické merania, kde v zátvorke uvádza, že „keďže tam nie sú identické body, tak som to uviedol do technickej správy ZPMZ“, na základe čoho vyhotovil návrh geometrického plánu. V technickej správe o. i. konštatuje, že súradnice lomových bodov a pôvodné hranice pozemkov prevzal z GP č. XXX-XXXX-XXX-XX a z vytyčovacieho náčrtu č. XXX-XXX-XXX-XX a geometrický plán vyhotovil za účelom úpravy hraníc, ktoré sú predmetom súdneho sporu. Informáciu, že GP je vyhotovený ako podklad pre účely súdneho konania a že GP je vyhotovený na základe pôvodného GP č. XXX-XXXX- XXX-XX a vytyčovacieho náčrtu č. XXX-XXX-XXX-XX uviedol aj vo svojom GP č. 9/2014. Ako to vyplýva zo ZPMZ č. XXXX, náčrtu (zachytené meračské body) a Technickej správy, znalec vykonal meranie na základe pomocných meračských bodov č. XXXX a XXXX. Žalovaná argumentovala tým, že z uvedeného vyplýva, že znalec si sám určil a sám autorizačne overil meračské body č. XXXX a XXXX. Tento záznam ZPMZ č. XXXX však nie je úradne overený katastrálnym odborom a teda je pochybný a nezáväzný. Znalec vychádzal z neovereného dokladu, vytyčovací náčrt č. XXX-XXX-XXX- XX nebol nikdy overený katastrálnym operátom a ani sa v ňom nenachádza. Znalec v posudku napáda rozhodnutie správy katastra č. X-96/05 z dôvodu, že bola zmenená výmera a priebeh hranice pozemku parc. č. XXXX/X a že rozhodnutie bolo vydané bez vlastníka parc. č. XXXX/X. Žalovaná na námietku znalca reagovala tvrdením, že rozhodnutím katastra nebola menená sporná hranica pozemkov určená podľa GP č. XXX-XXXX-XXX-XX a išlo o konanie o oprave výmery parcely, ktorého účastníkom bola výlučne ona. Na tvrdenia žalovanej reagoval žalobca, ktorý požadoval doplnenie dokazovania vypočutím znalca Ing. Špačka. Číslo záznamu podrobného merania zmien prideľuje katastrálny odbor. Geodet predloží katastrálnemu odboru informáciu, že pripravuje meranie a požiada o pridelenie čísla záznamu a podlomenie pre novovznikajúce parcely. Katastrálny odbor zašle číslo GP a podlomenie geodetovi. ZPMZ sa vyhotovuje v jednom exemplári, ktorý je súčasťou GP a ostáva založený v katastri, samostatne sa neoveruje. Pomocné meračské body si geodet určuje sám ako súčasť technologického postupu geodetických prác. Po vypracovaní geometrického plánu je tento predložený katastrálnemu odboru, ktorý vyhodnotí, či pomocné meračské body sú určené v potrebnom počte a na vhodnom mieste a v prípade správnosti predložený GP overí. Nakoľko znalec nebol na vypracovanie posudku určený súdom, nemohol nahliadnuť do súdneho spisu, posudok vypracoval na základe objednávky zo strany žalobcu. Pre znalca sú smerodajné údaje nachádzajúce sa v katastrálnom odbore. Záväzným podkladom pre znalca je aktuálna vektorová mapa, ktorá nie je v súlade s GP z roku 1982, ktorými boli vytvorené nové parcely XXXX/X a XXXX/X. Znalec zistil rozdiel v súčtoch výmer susediacich pozemkov dotknutých parciel v rozsahu 16 m. Znalec zameraním na mieste zistil, že žalovaná postavila múr tak, že je posunutý za hranicu , ktorú určuje GP z roku 1982 a taktiež na mieste zistil oproti pôvodnému oploteniu. Žalobca tiež poznamenal, že v roku 2001 na základe GP vypracovaného Ing. Gaťom z pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 799 m2 bola odčlenená novovzniknutá parcela č. XXXX/X o výmere 91 m2 a následne v roku 2005 po vypracovaní GP znalcom Ing. Vargom vybudovala žalobkyňa oplotenie pozemkov XXXX/X a XXXX/X. Medzi rokmi 1982 a 1993 nebolo na spornej hranici vybudované komplexné oplotenie, užívaním boli pozemky prirodzene rozdelené. Žalobca pozemok parc. č. XXXX/X na základe Protokolu o vytýčení hranice pozemkov kompletne oplotil a výmera jeho pozemku bola 730 m2, tak ako bola zapísaná na LV. Pozemok takto užíval až do roku 2005, kedy žalovaná zbúrala existujúce oplotenie vybudované v roku 1993 a posunula hranicu v neprospech žalobcu.

5. Podaním žalovanej doručeným súdu dňa 17.4.2015 predložila vlastný znalecký posudok č. 3/2015 vypracovaný znalcom Ing. Romanom Wágnerom, ktorý dospel k záverom, že hranica medzi pozemkami parc. č. XXXX/X a XXXX/X je tvorená spojnicou bodov č. XX-XXX a XX-XXX. Rozhodnutie správy katastra Bratislava č. X-96/05 nemalo vplyv na priebeh hranice pozemku parc. č. XXXX/X. Týmto rozhodnutím nebola nijako upravovaná poloha lomových bodov hranice predmetného pozemku. Zakreslenie polohy pôvodného oplotenia tak ako bolo zamerané Ing. Mackom pri vyhotovovaní vytyčovacieho náčrtu č. 1/2005 vzhľadom k hraniciam pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X U. XXXX/X je prílohou č. 3 posudku. Oplotenie vybudované žalovanou nezasahuje do parc. č. XXXX/X a je výlučne na parc. č. XXXX/X. Znalec na žiadosť žalovanej podal aj písomné vyjadrenie k znaleckému posudku Ing. Špačeka. Ing. Wágner predložil stanovisko v zmysle ktorého Ing. Špaček určoval priebeh spornej hranice pozemkov na základe výmer dotknutých pozemkov, čo nepovažuje za správne, keďže priebeh hranice pozemkov je definovaný súradnicami lomových bodov tejto hranice a nie výmerou pozemku. Na základe výmery nemôže byť definovaná hranica pozemku, o čom svedčí aj to, že v zmysle katastrálneho zákona nie je výmera pozemku záväzným údajom katastra. V danom prípade je priebeh spornej hranice pozemkov definovaný spojnicou bodov XX-XXX a XX-XXX. K zmenu

priebehu hranice nemôže a ani nemohlo prísť na základe porovnania výmer dotknutých pozemkov. K tvrdeniu znalca, že meraním zistil, že v teréne nie sú žiadne identické body Ing. Wágner uviedol, že existencia, resp. neexistencia identických bodov nemá vplyv na priebeh hranice pozemkov v tých katastrálnych územiach, kde je evidovaná katastrálna mapa v digitálnej forme ako vektorová katastrálna mapa číselná (VKM- č), čo je prípad katastrálneho územia Y.. Preto považuje znalecký posudok Ing. Špačka za nesprávny. Rovnako pri oprave výmeru pozemku parc. č. XXXX/X nebol dôvod prizývať právnych predchodcov žalobcu, nakoľko zmenou výmery neprichádzalo k zmene výmery susedných pozemkov, k zmene priebehu hraníc susedných pozemkov. Odvolací súd ako súd druhej inštancie na pojednávaní pripustil zmenu žalobného návrhu v zmysle písomného návrhu žalobcu zo dňa 06.05.2015 ktorým žiadal určiť vlastnícke právo k pozemku o výmere 17 m2 určenej GP č. 9/2014 vypracovanom znalcom Ing. Špačkom. Zároveň požadoval vypratanie spornej časti nehnuteľnosti a náhradu trov konania. Odvolací súd ako súd druhej inštancie uviedol, že otázka priebehu určenia spornej hranice pozemku je nepochybne otázkou odbornou vyžadujúcou si odborné znalosti, preto v ďalšom konaní súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie znaleckým posudkom nariadeným súdom, keďže znalecké posudky predložené stranami sporu majú povahu len listinných dôkazov.

6. Uznesenie odvolacieho súdu ako súdu druhej inštancie bolo napadnuté dovolaním zo strany žalovanej zo dňa 07.08.2015. Arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia videla žalovaná v jeho nepreskúmateľnosti, čo sa týka rôznych záverov odvolacieho súdu bez toho, aby k takému postupu viedol názor dovolacieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 24.05.2016 dovolanie žalovanej odmietol z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému nie je prípustné. Podporne dovolací súd poukázal na skutočnosť, že žalovaná nedôvodne namietala aj odňatie možnosti konať pred súdom.

7. Okresný súd Bratislava III viazaný názorom súdu vyššieho stupňa doplnil v predmetnom konaní dokazovanie nariadením súdnoznaleckého dokazovania znalcom z odboru Geodézia a kartografia, odvetvie: Geodézia. Vypracovaním znaleckého posudku poveril znalca: Ing. Radovana Kamenského.

8. Zo záverečnej reči žalobcu doručenou súd v písomnej forme vyplýva, že žalobca (právny predchodcovia žalobcu) minimálne od septembra roku 1993 nepretržite držali a užívali plochu o výmere 730 m2, vrátane sporného pozemku a to v dobrej viere o tom, že uvedená plocha skutočne ohraničená v teréne predstavuje p. č. XXXX/X a teda je predmetom ich vlastníckeho práva, pričom ich dobrá viera vychádzala z VN z roku 1993. Dobrá viera držiteľov bola spochybnená až v roku 2005 rozhodnutím Správy katastra pre Z. Q. W. O. zo dňa 1.7.2005 č. L. XX/XX. Sporný pozemok vo vzťahu ku ktorému je určenie vlastníckeho práva predmetom tohto súdneho konania bol vydržaný ešte právnymi predchodcami žalobcu.

9. Na výzvu súdu podala písomne svoju záverečnú reč aj žalovaná, kde uviedla, že žalobca si neoprávnene nárokuje časť pozemku vo vlastníctve žalovanej (p.č. XXXX/X). Z listín katastrálneho operátu vyplýva, že nebolo manipulované s hranicou pozemkov, na katastrálnej mape sú hranice pozemkov medzi žalobcami a žalovanou určené lomovými bodmi č. XX-XXX, XX-XXX a č. XX-XXX. Porovnaním súradníc lomových bodov vo všetkých listinách v katastrálnom operáte sú hodnoty rovnaké. Parcela žalobcov mala v reálnej skutočnosti od počiatku faktickú výmeru 709 m2 a miery uvedené v grafickej časti pôvodného GP č. XXX-XXXX-XXX-XX z roku 1982 sú nepresné z dôvody ich prevzatia zo starých máp bez overenia. Rozdiely vznikli v dôsledku nepresnosti merania pri ich zameraní a planimetrického určenia mier podľa vtedy platných predpisov, v súčasnosti sa určujú zo súradníc digitálnym spôsobom. Rozhodujúcim dôkazom je ZPMZ č. XXXX ku GP č. XX/XXXX, ktorou je dokázané, že bolo zamerané oplotenie medzi pozemkami strán sporu v času, keď žalovaná nebola ešte vlastníčkou nehnuteľnosti. Priebeh oplotenia vlastníckej hranice bol totožný s platnou katastrálnou hranicou. Sporná hranica vnikla v roku 1982 a odvtedy ostala zachovaná v súlade s údajmi katastra, nebola menená. V katastri ostala zachovaná aj po obnove katastrálneho operátu novým mapovaním, nebola menená, v katastri ostala zachovaná aj po obnove katastrálneho operátu novým mapovaním, po vyhotovení nových GP č. XX/XXXX a XX/XXXX a tiež po oprave výmer vykonanej orgánmi katastra. Pôvodný GP č. XXX- XXXX-XXX-XX oproti súčasnému stavu vykazuje nesúlad umiestnenia hranice pozemku žalobcu p. č. XXXX/X so susedným pozemkom XXXX/X, ktorý však nie je vo vlastníctve žalovanej. Kataster zosúladil údaje súboru popisných informácií so súborom geodetických informácií katastra v dvoch samostatných konaniach o oprave chyby - rozhodnutie č. L.- XX/XX a č. L.- XXX/XX v spojení s rozhodnutím č. Xo 44/17- BPR. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že výmera pozemku žalobcu bola nesprávne evidovaná a to vo výmere 730 m2 namiesto správne 708 m2 (zo súradníc lomových bodov). Súdom ustanovený

znalec zameral a zakreslil hranice podľa platnej VKMč., aj hranice KM z roku 1982, ale aj skutočné oplotenie spornej hranice a pôvodné oplotenie z čoho vyplýva, že žalovaná začala stavať plot vo vnútri svojho pozemku, približne 30 cm od platnej hranice pozemku podľa VKMč.

10. Podľa § 470 ods.1 prechodných ustanovení Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku platného a účinného od 01.07.2016 (ďalej len , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods.2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

14. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

15. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

16. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

17. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

18. Podľa § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

19. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () /ďalej len „KZ“/, Hranicu pozemku určujú lomové body. Za hranicu susedných pozemkov vymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná.

20. Podľa § 3 ods. 3 KZ, parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla.

21. Podľa § 3 ods. 4 KZ, geometrickým určením nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia sa rozumie vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia ich hranicami.

22. Podľa § 3 ods. 5 KZ, polohovým určením nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia sa rozumie ich definovanie v zobrazovacom systéme.

23. Podľa § 67c ods. 5 prvá veta zák. č. 162/1995 Z.z. (ďalej len „“) ak vzniknú rozpory v tvrdení vlastníkov a iných oprávnených osôb o priebehu hraníc pozemkov, za hodnoverné sa považujú hranice vyznačené v platnom katastrálnom operáte; zmena takto zisteného priebehu hraníc je prípustná len na podklade právoplatného rozhodnutia súdu.

24. Podľa § 70 ods. 1 KZ, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

25. Podľa § 70 ods. 2 KZ, údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".

26. Pred rozhodnutím sa súd oboznámil s nasledujúcimi listinnými dôkazmi: návrh pôvodného konania 13C 278/2005 doručený súdu 20.12.2005, vytyčovací náčrt na čl. 10, protokol o vytýčení hraníc čl. 11-12, geometrický plán č. XXX-XXX-XXX-XX z 31.3.1982 čl. 13, ohlásenie drobnej stavby čl. 15, nesúhlas právnych predchodcov žalobcu čl. 17, podanie námietky čl. 18 spolu so záznamom o ohliadke z čl. 21 z 26.9.2005, reklamácia nesúladu mapového a písomného operatá KN kú Y. z 13.10.2005, oznámenie k.u. zo 16.11.2005 čl. 30, písomné podanie žalovanej čl. 42, oznámenie správy katastra z 20.12.2005 čl. 50, LV č. XXXX čl. 51, geom. plán Ing. Jána Gáťu z 8.4.2001, protokol o vytýčení hranice pozemku zo dňa 5.4.2005 čl. 55, vytyčovací náčrt Ing. Pavla Matku č.l. 57, protokol z kontrolného dňa vytýčenia hranice pozemku čl. 59, vytyčovací náčrt Ing. Jozefa Vargu z 30.09.2005 čl. 61, oznámenie k.ú. zo 16.11.2005 čl. 69, rozhodnutie kat. úradu z 1.7.2005 právoplatné 4.7.2005 o oprave chyby v kat. operáte na základe žiadosti žalovanej, fotodokumentácia čl. 73-76, spis Mestská č. Bratislava Y. týkajúce sa stavebného konania právnych predchodcov žalobcu ohľadne stavebného konania 22.11.2005 čl. 78, písomné vyjadrenie žalovanej čl. 107, LV č. XXXX čl. 112, LV č. XXXX a XXXX na čl. 114-115, listiny správy kat. pre hl. m. SR čl. 141-159, vyjadrenie žalovanej čl. 188, vyjadrenie žalobcu čl. 186, protokol z kontrolného vytýčenia hranice pozemku Ing. Jozefa Vargu 23.09.1995 čl. 190, písomné podanie právnych predchodcov žalobcu čl. 195, písomné podanie žalobcu obsahujúce rozhodnutie Kraj. stav. úradu čl. 222, ohlásenie oplotenia pozemku podané žalovanou čl. 242 spolu s dokumentáciou, rozsudok t.s. 13C/ 278/2005 - 254 zo dňa 21.04.2010, odvolanie žalobcu čl. 257, vyjadrenie žalovanej čl. 268, rozsudok súdu druhej inštancie 3Co/181/2010-286 zo dňa 07.06.2012, dovolanie žalobcu čl. 294, uznesenie NS SR 4Cdo 162/2013-330 zo dňa 25.11.2013, osvedčenie o dedičstvo po neb. Václavovi Holíkovi, znalecký posudok č. 9/2014 Ing. Štefana Špačeka čl. 349, podanie žalovanej z čl. 394, podanie žalobcu čl. 399, znalecký posudok Ing. Romana Wágnera č. 3/2015 čl. 412, uznesenie KS BA 9Co/144/2014 - 441 zo dňa 07.05.2015, rozhodnutie NS SR aj rozhodnutie KS BA, následne podané dovolanie žalovanej z čl. 13, uznesenie NS SR 4Cdo/1190/2015 zo dňa 24.05.2016, písomné podanie žalobcu z čl. 37, dokumentácia priebehu hraníc Ing. Pavla Macka čl. 41, písomné podanie žalovanej čl. 44, 51, protest prokurátora čl. 67, fotodokumentácia a podanie žalovanej čl. 80-93, LV XXXX čl. 94, uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania čl. 122, rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, ref. kat. nehnuteľností č. XXXC, znalecký posudok č 4/2018 znalca z odb. geodézia a kartografia odvetvie geodézie Ing. Radovana Kamenského čl. 146, písomné podanie žalobcu čl. 162, záverečná reč žalovanej čl. 166, záverečná reč žalobcu čl. 176.

27. Súd vo veci vykonal dokazovanie dôkazmi uvedený v bode 18. tohto rozsudku a zistil tento skutkový stav:

28. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia priebehu hranice medzi pozemkami v jeho vlastníctve a pozemkov vo vlastníctve žalovanej a následne žiadal uložiť žalovanej pozemok v jeho vlastníctve vypratať. Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci ide nepochybne o žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je. Ak má byť žaloba o určenie, či tu právo je alebo nie je úspešná, musí mať žalobca na požadovanom určení naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) pričom naliehavý právny záujem na strane žalobcu musí existovať v čase vyhlásenia rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe v zmysle § 137 písm. c) CSP, ktorý je daný nevyhnutnosťou zosúladenia skutočného stavu vlastníctva so stavom právnym.

29. Žalobu o určenie hranice možno pripustiť len v prípadoch, keď hranicu možno určiť a nie je potrebné ju vytýčiť, čiže tam kde je hranica medzi účastníkmi konania sporná, avšak súd môže na základe znaleckého posudku zistiť, kadiaľ vedie, čo v predmetnom spore splnené je. Ide o druh vlastníckej žaloby, ktorý vychádza z § 126 OZ. Súdne konanie o určenie hranice pozemku má sporový charakter. Súd je povinný zaoberať sa otázkou hranice pozemku bez ohľadu na to, ako žalobca naformuloval žalobný petit, t.j. žalobca sa môže domáhať vydania spornej plochy, vypratania spornej plochy alebo zákazu, aby sused

túto plochu užíval, prípadne navrhuje určenie priebehu spornej hranice medzi susediacimi pozemkami. Len pre úplnosť súd pripomína, že občianske súdne konanie pri ochrane vlastníckeho práva neslúži ani (akoby mohlo vyplývať zo žalobnej žiadosti žalobcu) na autoritatívne určovanie (konštituovanie) novej hranice z viacerých „vhodných“ alternatív, keďže súd svojim rozhodnutím nemôže (okrem výnimiek pri prikázaní veci, napr. podľa § 135c ods. 2 a § 142 ods. 1 modifikovať, meniť, odňať a zakladať vlastnícke právo (v tomto prípade k pozemku, resp. k „novou“ hranicou vymedzenému pozemku), a vlastnícke právo vždy len posudzuje a autoritatívne deklaruje (súdne rozhodnutie má deklaratórnu povahu).

30. Z vykonaného dokazovania a po jeho doplnení znaleckým posudkom nariadeným súdom má súd za preukázané, že pôvodní žalobcovia sa domáhali určenia hranice susediacich nehnuteľností, a to medzi pozemkom parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X zapísanom na LV č. XXXX v k. ú. Rača, teraz vo vlastníctve žalobcu a pozemkom parcely registra „D.“, parc. č. XXXX/X zapísanom na LV č. XXXX v k. ú. Rača vo vlastníctve žalovanej. Zo znaleckého posudku č. 4/2018 vypracovanom znalcom Ing. Radovanom Kamenským súd konštatuje, že polohové určenie pozemku p.č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcu podľa GP XXX-XXXX-XXX-XX nezodpovedá evidovaniu identickej parcely v súčasnom operáte katastra vo VKMč. /vektorová katastrálna mapa/. Problémom je nekorektné polohové definovanie vlastníckej hranice medzi pozemkami p.č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X podľa GP XXX- XXXX-XXX-XX, keď neboli dodržané kritériá presnosti vyplývajúce z vtedajších technických predpisov. V teréne kovovými rúrkami vyznačenú vlastnícku hranicu medzi parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X podľa GP XXX-XXXX-XXX-XX možno považovať za záväzný údaj katastra. Aj keď bola neskôr podľa VN /vytyčovací náčrt/ XXX-XXX-XXX-XX vlastnícka hranica medzi žalobcom a žalovanou prevytýčená ortogonálnou metódou podľa súradníc podrobných bodov z GP XXX-XXXX-XXX-XX, takto v teréne vytýčená hranica pri konkrétnych meračských prácach mala byť stabilizovaná v tolerancii dovolenej odchýlky so súčasnou vlastníckou hranicou podľa VKMč. Znalec vo vyjadrení sa k znaleckému posudku Ing. Špačeka uviedol, že pri riešení úpravy vlastníckej hranice medzi parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/ X postupoval spracovateľ GP č. 9/2014 spätne odvodzovaním upravenej vlastníckej hranice od výmery parc. č. XXXX/X,X,X, ktorá bola primárne určená v GP č. XXX-XXXX-XXX-XX pre parc. č. XXXX/X,X a následne v GP č. 34/2001. Takto zdôvodnený postup úpravy vlastníckej hranice nemožno považovať za korektný, keďže záväzným údajom nie je v zmysle katastrálneho zákona výmera. Problém sporu vyplýva z nesúladu geometrického a polohového určenia pôvodných parciel na podklade GP č. XXX-XXXX- XXX-XX /ZPMZ 19/, kde boli jednoznačne uvedené zamerané rozmery novovytvorených pozemkov, pričom polohovo boli predmetné pozemky definované súradnicami lomových podrobných bodov, a po druhé geometrického a polohového definovania súčasných parciel pomocou podrobných bodov po vyhlásení platnosti číselnej vektorovej katastrálnej mapy. Z výpočtu pomocou súradníc podrobných bodov katastrálnej mapy číselnej tak šírka pozemku žalobcu parc. č. XXXX/X v uličnej časti predstavuje 15,66 m a šírka pozemku žalovanej parc. č. XXXX/X v uličnej časti predstavuje 20,05 m. Podľa predmetného GP bola priamo meraná šírka pozemku žalobcu parc. č. XXXX/X v uličnej časti 16,10 m, zo súradníc podrobných bodov v rámci toho istého GP bola táto šírka pozemku vypočítaná na 15,86 m. Podľa predmetného GP bola priamo meraná šírka pozemku žalovanej parc. č. XXXX/X v uličnej časti 19,60 m, zo súradníc podrobných bodov v rámci toho istého GP bola táto šírka pozemku vypočítaná na 19,61 m. Z daného vyplýva, že šírka pozemkov v uličnej čiare určené z aktuálnej číselnej katastrálnej mapy voči šírkam pozemkov určeným v GP XXX-XXXX-XXX-XX sú deformované o 0,44 m v neprospech žalobcu pri zachovaní identickej spoločnej šírky pozemkov. Následne bol preskúmaný nesúlad v širších súvislostiach polohového a geometrického zobrazenia priľahlého okolia v uličnej časti a v katastrálnej mape. V zmysle polohového zobrazenia parc. č. XXXX/X podľa GP XXX-XXXX-XXX- XX je vlastnícka hranica uvedenej parcely posunutá voči parc. č. XXXX/X smerom 0,32 m na západ v uličnej časti a až 0,54 m smerom na západ v juhozápadnej časti v kontexte číselnej katastrálnej mapy. Z teórie chýb merania je zrejmé, že podľa GP XXX-XXXX-XXX-XX nebolo definovanie vlastníckej hranice parc. č. XXXX/X v súradniciach korektné a následný výpočet výmery pozemku tak bol skreslený. Je teda preukázateľné, že v čase, keď žalovaná ešte nebola vlastníčkou súčasných parciel, bolo medzi pôvodnými parcelami č. XXXX/X a č. XXXX/X vybudované oplotenie. Hranica skutočnej držby nebola v tom čase sporná a tvorila vlastnú hranicu. Vlastnícka hranica je vo VKMč. reprezentovaná súradnicami podrobných bodov. Možno uviesť, že sporná hranica /spojnica XX-XXX, XX-XXX, XX-XXX/ v úseku od bodu XX-XXX po XX-XXX je realizovaná v dĺžke 14,86 m sčasti pôvodným kovovým oplotením a v dĺžke 1,17 m murovaným oplotením, ktoré je následne v šírke oplotenia 0,15 m zrealizované podmurovkou na parcele žalovanej parc. č. XXXX/X v dĺžke 40,38 m. Uvedené oplotenie preukázateľne v zmysle vyhlášky č. 461/2009 Z.z. nezasahuje do vlastníctva žalobcu do parc. č. XXXX/X. Úlohou znalca bolo

určiť priebeh hranice medzi pozemkami parc. č. XXXX/X LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X, LV č. XXXX a parc.č XXXX/X LV č. XXXX nachádzajúce sa v k. ú Y.. Na základe znaleckého dokazovania znalec zistil, že evidovanie vlastníckej hranice v súčasnej VKMč. medzi parcelou žalobcu a parcelami žalovanej parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X /bodmi XX-XXX, XX-XXX, XX-XXX/ je evidované polohovo korektne a vychádza z polohového určenia v primárnom technickom podklade GP XXX-XXXX-XXX-XX a označenia tejto hranice v teréne, tiež vlastnícka hranica medzi parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X vychádza z určenia podľa GP 34/2001, kedy bolo oplotenie v danom čase medzi parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X polohovo preverené a zodpovedalo hraniciam podľa skutočnej držby vtedajšími vlastníkmi nespochybňovanej. Ďalšou úlohou znalca bolo porovnať priebeh hraníc medzi vyššie špecifikovanými pozemkami. V rámci porovnania VN č. XXX-XXX-XXX-XX a GP č.9/2014 znalec po preskúmaní stavu uviedol, že vlastnícke hranice sú geometricky identické, avšak polohovo rozdielne súradnicovo definované. Postup podľa GP č. 9/2014 spôsobil odlišné polohové definovanie vlastníckych hraníc medzi žalobcom a žalovanou a tiež posun vlastníckej hranice medzi parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X. Súčasná úprava výmery v obvode parciel žalovanej predstavuje + 15m2 oproti pôvodnej zadefinovanej výmery v GP XXX-XXXX-XXX-XX. Parcela č. XXXX/X mala pôvodne určenú výmeru zo súradníc 799 m2. V súčasnosti sa premietla oprava výmery do parc. č. XXXX/X, ktorá má výmeru 561 m2. Príbytok 15 m nezmenil polohové definovanie vlastníckych hraníc vo VKMč. Oprava spočívala v sekundárnom určení výmery analyticky zo súradníc podrobných bodov. K odlišnému súradnicovému zadefinovaniu podrobných bodov vlastníckych hraníc oproti GP č. XXX-XXXX-XXX-XX prišlo pri novom mapovaní pre kataster, keď vlastnícke vzťahy boli polohovo zadefinované súradnicami podrobných bodov. Keďže podľa katastrálneho zákona vlastníci dotknutých pozemkov nepodali námietky, operát z mapovania bol prevzatý za grafický operát katastra v rámci ktorého je katastrálna mapa definovaná ako číselná. Priebeh vlastníckych hraníc v GP č. 34/2001 zodpovedá katastrálnej mape. Vo vytyčovacom náčrte 1/2005 Ing. Macka a vytyčovacom náčrte 8/2005 Ing. Vargu boli vlastnícke hranice sporných parciel vytyčované na rovnakom princípe, t.j. na základe ich polohového určenia, pričom vyhotovitelia vychádzali z platných údajov katastra. Na základe polohového určenia hranice postupoval aj Ing. Wágner vo svojom keď poukázal na rovnaké zistenia priebehu vlastníckej hranice ako v predchádzajúcich dvoch vytyčovacích náčrtoch a označil priebeh spornej hranice podľa platného operátu KN.

31. Úlohou znalca bolo zakresliť na súčasnej platnej katastrálnej mape v mierke 1:250 terajšie umiestnenie oplotenia medzi vlastníckou hranicou strán sporu v celom jej priebehu. Znalec vo svojom znaleckom posudku potom na základe vyššie uvedeného zistil a konštatoval, že murované oplotenie medzi parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X vybudované žalovanou nezasahuje do pozemku žalobcu parc. č. XXXX/X. Vlastnícka hranica medzi uvedenými pozemkami je definovaná spojnicou podrobných bodov XX-XXX a XX-XXX. Vybudované oplotenie je v tolerancii dovolenej odchýlky v zmysle vyhlášky č. 461/2009 Z.z.. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že priebeh hranice v prírode je v rámci krajných dovolených odchýlok totožný so stavom v katastrálnej mape a teda bol preukázaný súlad medzi priebehom hranice medzi parcelami strán sporu so súčasným stavom evidovaným v katastri nehnuteľností, súd žalobu žalobcu potom ako nedôvodnú zamietol.

32. Na základe vyššie uvedených právnych a skutkových záverov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal úspešnej žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.