Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/178/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej, a JUDr. Evy Šofrankovej v spore žalobcu: H. N., nar. X.XX.XXXX, bytom K.. D. XXX/XX, XXX XX K., zastúpená advokátom JUDr. Róbertom Slamkom, Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín proti žalovanej U. S. a.s., N. XXX/B, XXX XX C., P.: XX XXX XXX, zastúpená advokátskou kanceláriou obchodná spoločnosť MGA JURIS s.r.o. so sídlom Pri starej prachárni 10, 831 04 Bratislava, IČO: 47 233 028, o zaplatenie 5.000,- Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník, č.k. 2C/217/2015-135 zo dňa 12.04.2017 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

II. M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že stranám sporu sa náhrada trov konania nepriznáva.

III. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia odškodného za ujmu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zásahom do psychickej integrity jej osobnosti, čím je daný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka.

2. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav takto: „Trestným rozkazom Okresného súdu K., sp. zn. XT/ XX/XXXX - 94 zo dňa 30.6.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.7.2015 bol obvinený Z. N. uznaný za vinného tým, že dňa 15.4.2015 o 8.20 hod. viedol po ulici K.. hrdinov vo K. v smere na obec F. osobné motorové vozidlo továrenskej značky D. B., ev. č. SK XXXAA, pričom počas jazdy na priamom úseku za križovatkou s miestnou komunikáciou nevenoval sa plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a pri obchádzaní stojace osobné motorové vozidlo ev.č. SK XXXAS, s ktorým vodič S. E. zastavil pred priechodom pre chodcov a dával prednosť chodkyni H. N., ktorá prechádzala cez priechod pre chodcov z pravej na ľavú stranu chodníka v smere jazdy uvedených vozidiel, nedal prednosť H. N. a túto zrazil pravou časťou svojho vozidla, pričom poškodená (žalobkyňa) pri dopravnej nehode utrpela otras mozgu, tržnú ranu na temene vo vlasatej časti hlavy, pomliaždenie hrudníka, pomliaždenie ľavého kolena a pomliaždenie ľavého predkolenia, ktoré si vyžiadalo práceneschopnosť 3 až 4 týždne, teda inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona. Za prečin ublíženia na zdraví mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacoch, ktorý bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. Zároveň mu bol uložený aj trest zákazu činnosti riadiť mot. vozidlá po dobu 18 mesiacov. Poškodená bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie. Zo správny klinického psychológa Z.. T. D. zo dňa XX.X.XXXX

je zrejmé, že u žalobkyne je aktuálne v popredí obsedantne-kompulzívna a fobická symptomatika reaktívneho charakteru po zranení autom na prechode. Osobnosť pacientky sa javí extrovertovaná, zvýšene citlivá s nižšou frustračnou toleranciou a sklonom k somatizácii afektov. Intelekt v pásme populačnej subnormy, kognitívne deficity na úrovni pamäte a pozornosti na báze org. poškodenia CNS, psychomotorické tempo výrazne inhibitované. Porucha osobnosti na organickom podklade, špecifická (izolovaná) fóbia, nešpecifikovaná duševná zaostalosť (mentálna subnorma). Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že to už nie je ona, nemá takú silu ako pred nehodou, stále sa bojí, keď niekde ide, tak rozmýšľa, či má radšej ostať doma, alebo niekam ísť. Úseku, kde sa jej stala nehoda, sa vyhýba a keď tam musí ísť, tak tam ide s veľkým strachom. Nevie odhadnúť, keď je pri prechode a ide nejaké auto, či prejde alebo nie. Vo večerných hodinách, keď sa stmieva, tak má problémy, po nehode nemá takú obratnosť, nemôže si čupnúť. Tak isto má aj bolesti hlavy a cez zimu musí mať na hlave čiapku, kapucňu i šál. Aj napriek tomu stále pociťuje zimu“.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 11, § 13, § 444 Občianskeho zákonníka, ako aj § 4 zákona č. 437/2004 Z. z. a § 4 a § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení.

4. Súd prvej inštancie rovnako bral do úvahy aj ust. Smernice rady Európskej únie 72/166/EHS z 24.4.1972, smernice rady 84/5/EHS z 30.12.1983 a smernice rady 90/232/EHS zo 14.5.1990. Svoje zamietavé rozhodnutie súd prvej inštancie zdôvodnil takto: „Žalobkyňa sa svojim návrhom domáhala náhrady nemajetkovej ujmy, nakoľko bolo postihnuté jej právo na život, zdravie a súkromie. Je síce pravdou, že tieto práva sú zložkami práva, ak dôjde aj k zásahu do osobnostných práv, ale v prípade spoločenského uplatnenia je nemajetkovou ujmou, ktorou sa výslovne odškodňuje sťaženie v živote a spoločnosti. Žalobkyňa svoj nárok odôvodňovala tým, že spôsobením traumy pri dopravnej nehode došlo k neoprávnenému zásahu do psychickej integrity jej osobnosti, pričom poukázala na to, že nemá takú silu, stále sa bojí, keď niekde ide, tak rozmýšľa, či má radšej ostať doma, alebo niekam ísť. Po nehode nemá takú obratnosť ako predtým a máva bolesti hlavy. Ide všetko o skutočnosti, ktoré sa posudzujú pri sťažení spoločenského uplatnenia. Súd považuje žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za nárok spadajúci pod odškodnenie spoločenského uplatnenia. Odškodnenie spoločenského uplatnenia si však žalobkyňa doposiaľ neuplatnila. Z pohľadu citovanej platnej úpravy je zrejmé, že ujma u žalobkyne je krytá inštitútom sťaženia spoločenského uplatnenia a odškodňuje sa jednorázovo na základe bodového ohodnotenia v závislosti od rozsahu obmedzení pri uplatnení v živote a spoločnosti. Citované ustanovenia zákona č. 437/2004 Z.z. teda upravujú náhradu za dôsledky poškodenia zdravia v pracovnom, kultúrnom, súkromnom, manželskom, politickom či športovom živote. Pokrývajú teda náhradu všestranných obmedzení poškodeného v rôznych sférach jeho života, pri plnení jeho rôznych spoločenských úloh, ktoré sa prejavili ako dôsledok poškodenia zdravia. Platná úprava počíta aj s možnosťou zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia najviac o 50 % (§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.), pričom aktuálna judikatúra Najvyššieho súdu SR túto možnosť nespája výlučne s uznaním invalidity (uznesenie sp.zn. 5Cdo/212/2010 z 29.11.2011). Takéto zvýšenie pritom prichádza do úvahy v takých prípadoch, kde paušalizovaná náhrada sťaženia spoločenského uplatnenia cez bodové ohodnotenie celkom zjavne neplní dostatočne satisfakčnú a reparačnú funkciu a je na mieste a v záujme spravodlivého usporiadania porušených vzťahov túto náhradu súdom zvýšiť. Z uvedených dôvodov preto žalobkyni nevznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože tvrdené ujmy sú odškodňované prostredníctvom inštitútu sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom takýto nárok si žalobkyňa u žalovaného doposiaľ neuplatnila. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol.“

5. O trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspechu v konaní.

6. Proti uvedenému rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalobkyne, ktorá namietla skutočnosť rozdielnosti medzi inštitútom náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a náhradou nemajetkovej ujmy. Poukázala na to, že pri dopravnej kolízii utrpela zásah do osobnosti, nakoľko psychickou traumou, ktorá sa prejavuje stavom úzkosti, nespavosti a neschopnosti prejsť cez cestu došlo k vzniku nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy, ktorá je však rozdielnym nárokom oproti bolestnému a sťaženiu spoločenského uplatnenia v zmysle § 444 Občianskeho zákonníka. Nemožno vyvodiť, že v rámci odškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia mal byť zaradený aj zásah do ochrany osobnosti. Nakoľko žalobkyňa zažila zásah do svojej telesnej a duševnej integrity je opodstatnená aj peňažná satisfakcia. Zároveň sa žalobkyňa odvolala aj do výroku o náhrade trov konania, kedy poukázala na to, že sa nachádza v stave materiálnej núdze, nevlastní žiadny majetok a

tento jej status bol potvrdený aj rozhodnutím centra právnej pomoci, preto žiadala aplikovať ust. § 257 a nepriznať náhradu trov konania a zároveň žiadala vyhovieť odvolaniu v celom rozsahu.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, dostatočne zdôvodnené. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že pri dopravnej nehode, na ktorú poukazovala žalobkyňa táto neutrpela také následky, ktoré by založili právo na náhradu nemajetkovej ujmy, pričom všetky dôkazy, ktorými preukazovala svoj nárok by boli dôkazmi preukazujúcimi nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia. Tento však uplatnený nebol. Zároveň poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky I.US426/2014 z 13.8.2014.

8. Pokiaľ sa týka moderačného práva súdu vo vzťahu k náhrade trov konania žalovaný uviedol, že tento nedal dôvod k tomu, aby si voči nemu žalobkyňa uplatnila takýto nárok a zároveň bola riadne zastúpená advokátom. Tento mal upovedomiť žalobkyňu aj o nutnosti náhrady trov konania v prípade neúspechu v konaní.

9. Žalobkyňa k podanému vyjadreniu uviedla, že žiada o eurokonformný výklad termínu škoda na zdraví, pričom tento výklad je dôvodné urobiť tak, aby nebol popretý zmysel a účinok smernice o poistení. Poukázala na zásah do jej súkromného a rodinného života pod vplyvom šoku z dopravnej nehody, kedy je peňažná satisfakcia opodstatnená. Zároveň poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7Cdo/65/2013, na ktorý poukázala v priebehu odvolacieho konania. Zároveň zotrvala na svojich predošlých tvrdeniach.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

13. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 .

14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, kedy súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a rovnako vykonal správne právne posúdenie. Odvolací súd dospel k záveru, že zásah do osobnostných práv žalobkyne nedosahoval intenzitu, ktorá by opodstatňovala postup podľa ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko závery z vykonaného dokazovania tomuto nesvedčia. Je nepochybné, že primárnym právnym predpisom pre odškodňovanie škody na zdraví je ust. § 444 Občianskeho zákonníka a zároveň zákon č. 437/2004 Z. z. V zmysle prílohy zákona o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to podľa položky XXX. a XXX možno klasifikovať poškodenie na zdraví príslušným počtom bodov, ak sa jedná o vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy, či iné vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácii. Z uvedeného je teda zrejmé, že slovenský právny poriadok má prijatý mechanizmus na odškodnenie poškodení na zdraví, na ktoré poukazuje aj žalobkyňa v tomto konaní, pričom žalobkyňa výslovne uvádzala, že žiada priznať finančné odškodnenie v zmysle ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že dôvodný bol postup súdu prvej inštancie, ktorý zamietol predmetnú žalobu pre doposiaľ neuplatnený nárok žalobkyne v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Podľa názoru odvolacieho súdu je takýto postup súdu prvej inštancie plne v súlade s princípmi vyjadrenými v čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Je nutné dodať, že pokiaľ určitá oblasť spoločenského života je upravená špeciálnou právnou normou niet dôvodu pre použitie všeobecnej právnej normy bez predchádzajúceho použitia špeciálnej právnej úpravy. Takýto postup je neprípustný a je v rozpore so zásadou právnej istoty. Pokiaľ zákon o sťažení spoločenského uplatnenia vyžaduje pre priznanie finančnej náhrady posudok na poukázanie skutočnosti, na ktoré poukazovala aj žalobkyňa bolo by v rozpore s princípom právnej istoty uplatňovať rovnaký nárok v zmysle iného predpisu bez predloženia lekárskeho posudku. Samotné listinné dôkazy, ktoré predložila žalobkyňa v konaní nepreukazujú dôvodnosť priznania nemajetkovej ujmy, preto v danej veci nemožno pristúpiť ani ku eurokonformného výkladu ustanovení slovenského právneho poriadku, nakoľko tu neexistuje nutnosť použitia eurokonformného výkladu, kedy slovenská právna úprava jasne a výstižne charakterizuje akým spôsobom sa môže domáhať poškodený nároku na náhradu škody v obdobných prípadoch. Takéto rozhodnutie súdu nepochybne zabezpečuje spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi stranami sporu. Zo samotného spisového materiálu je nepochybne preukázané, že žalobkyňa už pred úrazom mala zdravotné problémy, ktoré sa týkali jej neuropsychického stavu.

16. Odvolací súd poukazuje na obdobné rozhodnutie, ktorým sa zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky v svojím rozhodnutí I.US426/2014 z 13.8.2014, pričom odvolací súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že v danom prípade žalobkyňa ani neuplatnila svoje nároky z poškodenia na zdraví v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z.

17. Postupom podľa § 388 odvolací súd zmenil napadnutý výrok o náhrade trov konania, kedy v zmysle ust. § 257 dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému považoval sociálne dôvody na strane žalobkyne, ktoré boli preskúmané centrom právnej pomoci. Z uvedených záverov je zrejmé, že žalobkyňa je v stave materiálnej núdze vzhľadom na výšku jej príjmu. Táto skutočnosť spolu s skutočnosťou, že žalovaný je poisťovacou spoločnosťou, a preto nemôže dôjsť k podstatnému zásahu do jeho majetkovej sféry nepriznaním trov konania v tomto prípade.

18. Obdobné dôvody boli rozhodujúce aj pre posudzovanie nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).