Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-31Cb/161/2018

Uznesenie

Okresný súd Košice II v právnej veci navrhovateľa: CLV, s.r.o., so sídlom Bancíkovej 1/A, Bratislava 821 03, IČO: 46 979 689, pr. zast. GRABAN, TORMA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kováčska 53, Košice - mestská časť Staré Mesto 040 01, IČO: 36 730 564 proti odporcovi: SIS-spoločnosť s ručením obmedzeným Rožňava, so sídlom Jazerná 1, Košice 040 12, IČO: 00 618 772 v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 07.11.2018 takto

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Návrhom, doručeným súdu dňa 07.11.2018, sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým by odporcovi uložil povinnosť strpieť užívanie pozemkov vedených v katastri nehnuteľností pre okres: Košice IV, obec: Košice - Juh, katastrálne územie: Južné mesto evidovaných na LV č. XX XXX, konkrétne parcely reg. “C“ KN, parc. č. XXX/XXX o výmere 660 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcely reg. “C“ KN, parc. č. XXXX/X o výmere 1515 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcely reg. “C“ KN, parc. č. XXXX/XX o výmere 3641 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, navrhovateľom, ako aj obchodnými partnermi a zákazníkmi navrhovateľa, a to v rozsahu práva prechodu a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez príjazdovú cestu označenú na Zameraní skutkového stavu - Geometrický plán č. XX/XXXX, ako aj zdržať sa akýchkoľvek zásahov do výkonu práv navrhovateľa, a to až do právoplatného skončenia konania o odplatnom zriadení vecného bremena.

2. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil hroziacim závažným, ťažko napraviteľným následkom v podobe ukončenia podnikateľskej činnosti navrhovateľa a následného núteného ukončenia pracovnoprávnych vzťahov s jeho zamestnancami v dôsledku konania odporcu, ktorý by, bez vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, mohol v rozpore s dobrými mravmi, zásadami poctivého obchodného styku a v rozpore so zákonom opätovne blokovať prístupovú cestu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa.

3. V návrhu navrhovateľ uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností pre okres: Košice IV, obec Košice - Juh, kat. úz. Južné Mesto evidovaných na LV č. 13677, a to:

- budova so súp. č. XXXX stojaca na parcele reg. KN "C", parc. č. XXX/XX o výmere 3 381 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,

- budova so súp. č. XXXX stojaca na parcele reg. KN "C", parc. č. XXX/XXX o výmere 92 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,

- parcela reg. KN "C", parc. č. XXX/XX o výmere 743 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,

- parcela reg. KN "C", parc. č. XXX/XX o výmere 4 175 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,

- parcela reg. KN "C", parc. č. XXX/XX o výmere 3 120 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, (ďalej len „nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa“) . Odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností pre okres: Košice IV, obec: Košice - Juh, kat. úz. Južné Mesto evidovaných na LV č. XXXXX, a to:

- parcela reg. KN "C", parc. č. XXX/XXX o výmere 660 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela reg. KN "C",

- parc. č. XXXX/X o výmere 1 515 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,

- parcela reg. KN "C", parc. č. XXXX/XX o výmere 3 641 m2, druh pozemku: zastavané plochy. (ďalej len „pozemky vo vlastníctve odporcu“).

4. Na vyššie špecifikovaných parcelách vo vlastníctve odporcu sa nachádza prístupová cesta, ktorá vedie k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa. Prístupová cesta predstavuje objektívne jedinú prístupovú cestu, ktorou môže mať zabezpečený prístup k nehnuteľnostiam vo svojom vlastníctve z verejnej komunikácie - cesty 1. triedy E58 nachádzajúcej sa na nasledujúcich parcelách:

- parcela reg. KN "C", parc. č. XXXX/XX o výmere 102 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria zapísanej v katastri nehnuteľností pre okres: Košice IV, obec: Košice - Juh, kat. úz. Južné Mesto evidovanej na LV č. XXXXX, ktorej výhradným vlastníkom je Slovenská republika, a ktorej správcom je Slovenská správa ciest, Investorský útvar Košice,

- parcela reg. KN "C", parc. č. XXX/XX o výmere 283 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria zapísanej v katastri nehnuteľností pre okres: Košice IV, obec: Košice - Juh, kat. úz. Južné Mesto evidovanej na LV č. XXXXX, ktorej výhradným vlastníkom je Slovenská republika, a ktorej správcom je Slovenská správa ciest, Investorský útvar Košice.

5. Dňa 01.03.2014 bola medzi odporcom ako prenajímateľom a navrhovateľom ako nájomcom, uzatvorená Zmluva o užívaní prístupovej cesty a parkovísk (ďalej len „Zmluva zo dňa 01.03.2014“), v zmysle ktorej bol navrhovateľ povinný platiť nájomné vo výške 265,55 EUR bez DPH vždy do 10. dňa príslušného kalendárneho mesiaca (bod 2.2. Zmluvy) a odporca sa zaviazal, že nebude brániť navrhovateľovi a jeho zákazníkom užívať pozemky v jeho vlastníctve za účelom prechodu resp. prejazdu (bod 2.3 Zmluvy). Navrhovateľ si dlhodobo riadne a včas plnil záväzky vyplývajúce mu zo Zmluvy.

6. Navrhovateľovi bol dňa 01.09.2017 zo strany odporcu doručený návrh Zmluvy o užívaní prístupovej cesty a parkovísk zo dňa 01.09.2017 (ďalej len ako „návrh Zmluvy zo dňa 01.09.2017“), ktorá sa svojím obsahom zhodovala so Zmluvou zo dňa 01.03.2014, s výnimkou ustanovenia o výške nájomného, ktorú odporca v návrhu Zmluvy zo dňa 01.09.2017 určil na sumu 1.765,55 EUR bez DPH, čo predstavovalo viac ako 6,5 násobok (664,86 %) výšky nájomného pôvodne dohodnutého v Zmluve zo dňa 01.03.2014. Dňa 07.09.2017 bola navrhovateľovi doručená Výpoveď Zmluvy zo dňa 01.03.2014. Podľa odporcu mali výpovedné dôvody spočívať v konštatovaní údajného zvýšenia nákladov na údržbu príjazdovej cesty. Navrhovateľ v plnom rozsahu poprel platnosť výpovedného dôvodu spočívajúceho v údajnom zvýšení nákladov na údržbu prístupovej cesty.

7. Dňa 03.05.2018 bola navrhovateľovi doručená zo strany odporcu Zmluva o nájme pozemkov (ďalej len ako „Návrh na uzavretie zmluvy zo dňa 03.05.2018“), v ktorej čl. III., bode 1. bola výška nájomného určená na sumu 500,- EUR mesačne bez DPH, pričom doba jej trvania bola stanovená na dobu neurčitú. Navrhovateľ na Návrh zmluvy zo dňa 03.05.2018 reagoval prostredníctvom Odpovede k predloženému návrhu Zmluvy o nájme pozemkov zo dňa 09.05.2018 (ďalej len ako „Odpoveď“), v ktorej uviedol, že vzhľadom na požadovanú výšku nájmu, ako aj z dôvodu ďalších nesplniteľných podmienok uzatvorenie zmluvy v znení Návrhu zmluvy zo dňa 03.05.2018 zo strany navrhovateľa nebude možné. V predmetnej reakcii na Návrh zmluvy zo dňa 03.05.2018 navrhovateľ ponúkol odporcovi uzatvorenie odplatnej zmluvy o zriadení vecného bremena, pričom ako odplata bola ponúknutá odporcovi jednorazová peňažná čiastka vo výške 5.000,- EUR. Okrem uvedeného taktiež navrhovateľ prejavil ochotu odporcovi pravidelne prispievať na údržbu prístupovej cesty sumou vo výške 100,- eur mesačne. Odporca reagoval na Odpoveď navrhovateľa prostredníctvom Záverečného stanoviska k odpovedi zo dňa 17.05.2018 (ďalej len ako „Záverečné stanovisko“), v ktorom uviedol, že zriadenie vecného bremena, ktoré bolo zo strany navrhovateľa predložené ako jedna z alternatív možného mimosúdneho riešenia vzniknutej situácie je pre výkon jeho vlastníckeho práva obmedzujúca a nerozmýšľa o nej ako o možnej alternatíve do budúcna. Okrem uvedeného odporca vo svojom Záverečnom stanovisku uviedol, že v prípade neuzatvorenia nájomnej zmluvy v zmysle jeho požiadaviek, resp. neuvedenia konkrétnych dôvodov nemožnosti uzatvorenia zmluvy v znení Návrhu nájomnej zmluvy zo dňa 03.05.2018, pristúpi k opatreniu vo forme zriadenia mincovej rampy, dôsledkom ktorej malo byť spoplatnenie každého jedného motorového vozidla, ktoré použije prístupovú cestu nachádzajúcu sa na pozemkoch vo vlastníctve odporcu na prejazd k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa. Navrhovateľ reagoval na Záverečné stanovisko odporcu prostredníctvom „Odpovede na Váš list - Záverečné stanovisko k odpovedi zo dňa 9.5.2018“ zo dňa 24.05.2018 (ďalej len ako „Odpoveď na Záverečné stanovisko), v ktorom uviedol všetky dôvody, pre ktoré nemôže z jeho strany dôjsť k uzatvoreniu zmluvy v zmysle požiadaviek odporcu (najmä dlhodobý stav právnej neistoty v dôsledku konania odporcu počas zmluvného vzťahu s navrhovateľom, nezodpovedajúca výška nájomného, nepredvídateľné správanie sa odporcu) a opätovne odporcovi ponúkol možnosť vyriešiť vzniknutú situáciu vo forme zriadenia vecného bremena za dohodnutú odplatu.

8. Dňa 15.06.2018 bol navrhovateľovi doručený návrh Zmluvy o nájme pozemkov medzi odporcom, ako prenajímateľom, a navrhovateľom ako nájomcom (ďalej len ako „návrh Zmluvy o nájme zo dňa 15.06.2018“). V súlade s bodom 2. Čl. I návrhu Zmluvy o nájme zo dňa 15.06.2018 je účelom nájmu pohyb prechod osôb, áut do váhy 3,5t nájomcu a partnerov nájomcu pre potreby a účely predmetu jeho podnikania a k prístupu k budove so súp. č. XXXX stojacej na parcele s parc. č. XXX/XX a budove so súp. č. XXXX stojacej na parcele s parc. č. XXX/XXX evidovaným na LV č. XXXXX pre okres Košice IV, obec: Košice - Juh, katastrálne územie Južné mesto, pričom v súlade s bodom 1. Čl. III návrhu Zmluvy o nájme zo dňa 15.06.2018 je výška nájomného 500,- EUR mesačne bez DPH. Na tento návrh opätovne navrhovateľ reagoval odpoveďou zo dňa 26.06.2018, kde uviedol, že počas trvania vzájomnej spolupráce došlo zo strany odporcu k opakovanému a svojvoľnému meneniu podmienok užívania príjazdovej cesty k stavbám vo vlastníctve navrhovateľa, ktoré vyústilo do neodôvodneného zaslania výpovede Zmluvy o užívaní prístupovej cesty zo dňa 01.03.2014, toto konanie ohrozuje priamo hospodársku existenciu spoločnosti navrhovateľa.

9. Dňa 02.08.2018 bol navrhovateľovi opätovne doručený návrh Zmluvy o nájme pozemkov medzi odporcom ako prenajímateľom a navrhovateľovi ako nájomcom (ďalej len ako „Návrh nájomnej zmluvy zo dňa 02.08.2018“). V zmysle čl. III. bodu 1. Návrhu nájomnej zmluvy zo dňa 02.08.2018 bola výška nájmu stanovená na sumu 1.000,- EUR mesačne bez DPH, pričom takáto výška nájomného bola zo strany odporcu odôvodnená priložením Znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 22.07.2018, ktorý vypracoval Z.. P. J. (ďalej len ako „Znalecký posudok“). V zmysle Záveru Znaleckého posudku bola všeobecná hodnota nájmu, ktoré zodpovedá právu užívania stavby spevnených plôch a prejazdu resp. prechodu po parcelách stanovená nasledovným spôsobom:

a) hodnota nájmu pozemku parc. č. XXXX/X predstavuje sumu vo výške 14.324,47 EUR a hodnota nájmu stavby spevnených plôch na predmetnom pozemku na sumu vo výške 4.560,76 EUR, t.j. spolu 18.885,23 EUR, a

b) hodnota nájmu pozemku parc. č. XXX/XXX predstavuje sumu vo výške 6.240,37 EUR a hodnota nájmu stavby spevnených plôch na predmetnom pozemku na sumu vo výške 1.986,86 EUR, t.j. spolu 8.227,23 EUR. Zo Znaleckého posudku vyplýva, že všeobecná ročná hodnota nájmu pozemkov bola znalcom stanovená na sumu v celkovej výške 27.100.- EUR ročne po zaokrúhlení. Odporca však v rámci vyššie uvedeného Návrhu nájomnej zmluvy zo dňa 02.08.2018 určil navrhovateľovi ročné nájomné za užívanie pozemku a stavby na nej sa nachádzajúcej na prejazd a prechod na sumu v celkovej výške 12.000,- EUR ročne bez DPH. Výška ročného nájomného navrhovaného odporcom však predstavuje 44,28 % z celkovej všeobecnej hodnoty nájmu určeného Znaleckým posudkom, čo navrhovateľ považoval za neprimerané najmä s ohľadom na fakt, že:

- pozemok parc. č. XXXX/X, ako aj stavbu spevnených plôch nachádzajúcu sa na pozemku parc. č. XXXX/X využívajú na prechod a prejazd okrem navrhovateľa aj všetci nájomcovia priestorov v priemyselno - obchodnom Areáli D. nachádzajúceho sa na H. I. XXXX/X T. X., ktorého prevádzkovateľom je odporca, (ďalej len ako „G. D.“) t.j. približne 60 subjektov na strane nájomcu,

- pozemok parc. č. XXX/XXX a stavby spevnených plôch nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. XXX/XXX využívajú na prejazd a prechod okrem navrhovateľa ako príjazdovú cestu k nehnuteľnostiam spoločnosti S., Y..N..K.. Y. Y. F. X, XXX XX X., Z.: XX XXX XXX, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice, odd.: Sro, vložka č. XXXXX/V, U. N. B. Y. G..Y.. Y. Y. Q. X. X, XXX XX X.Z., Z.: XX XXX XXX, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, odd.: Sa, vložka č. C.X/V, J., Y.. Y. N..K.. X. Y. Y. Q. X. X, XXX XX X., Z.: XX XXX XXX, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, odd.: Sro, vložka č. XXXXX/V a Y., Y.. Y. N..K.. X. Y. Y. R. XX, XXX XX X., Z.Č.: XX XXX XXX, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, odd.: Sro, vložka č. C.X/V, teda pozemok parc. č. XXX/XXX, ako aj stavbu spevnených plôch nachádzajúcu sa na pozemku parc. č. XXX/XXX využíva minimálne 5 subjektov. Vzhľadom k vyššie uvedenému výška nájomného stanovená odporcom, t.j. 1.000,- EUR mesačne bez DPH podľa navrhovateľa nezohľadňuje počet subjektov, ktoré cestnú komunikáciu využívajú na prejazd a prechod a je s poukazom na ust. § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako “OZ“) objektívne neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku. Navrhovateľ z tohto dôvodu nepristúpil k podpisu navrhovanej nájomnej zmluvy.

10. Dňa 18.10.2018 v ranných hodinách odporca na hranici medzi parcelou reg. KN „C“ parc. č. XXX/ XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3.120 m2 evidovanou katastrom nehnuteľností pre okres Košice IV, obec Košice - Juh, katastrálne územie Južné Mesto, zapísanej na LV č. XXXXX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa a parcelou reg. KN „C“ parc. č. XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 660 m2 evidovanou katastrom nehnuteľností pre okres: Košice IV, obec: Košice - Juh, kat. úz. Južné Mesto, zapísanej na LV č. XXXXX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve odporcu, umiestnil rampu a tým znemožnil navrhovateľovi, jeho klientom a obchodným partnerom vstup, ako aj opustenie nehnuteľností, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa. V dôsledku konania odporcu došlo na verejnej účelovej komunikácii k vzniku dopravnej situácie, ktorá paralyzovala aj podnikateľské aktivity subjektov odlišných od navrhovateľa, ktoré sú odkázané na využívanie verejnej účelovej komunikácie nachádzajúcej sa na pozemkoch odporcu - parc. č. XXX/XX a parc. č. XXXX/X. Navrhovateľ bol nútený privolať príslušníkov Policajného zboru SR, aby prispeli k vyriešeniu situácie.

11. Následne bolo zo strany odporcu vynútené uzatvorenie Zmluvy o nájme pozemkov zo dňa 18.10.2018 medzi odporcom ako prenajímateľom a spoločnosťou N. Y..N..K.., Y. Y. R. XX, XXX XX U., Z.: XX XXX XXX, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd.: Sro, vložka č. XXXXX/B (ďalej len ako „N. Y..N..K..“) (ďalej len ako „Nájomná zmluva zo dňa 18.10.2018“). Štatutárnym orgánom spoločnosti N. Y..N..K.. je osoba totožná so štatutárnym orgánom navrhovateľa. Táto spoločnosť však nemá žiaden právny vzťah k nehnuteľnostiam navrhovateľa, ktoré sú odkázané na prístup k verejnej účelovej komunikácii nachádzajúcej sa na pozemkoch odporcu. Odporca momentálne toleruje navrhovateľovi prechod a prejazd k nehnuteľnostiam v navrhovateľovom výlučnom vlastníctve, výlučne na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 18.10.2018, pričom v súlade s jej čl. III bodom 1. je výška nájomného stanovená na sumu 500,- EUR mesačne bez DPH. Okrem toho, v zmysle ustanovenia čl. II bodu 1. Nájomnej zmluvy zo dňa 18.10.2018, je táto uzatvorená na dobu neurčitú. Odporca môže zmluvu, na základe ktorej v súčasnosti toleruje navrhovateľovi prechod a prejazd cez nehnuteľnosti v jeho vlastníctve k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa vypovedať kedykoľvek, a to aj bez udania dôvodu. Vzhľadom na nevyspytateľné správanie odporcu majúce objektívne znaky nátlaku považuje navrhovateľ takéto ustanovenie za neprijateľné, pričom takéto ustanovenie bolo obsiahnuté aj v predchádzajúcich návrhoch zmlúv, ktoré navrhovateľ od odporcu obdržal a predstavovalo jeden z dôvodov ich neuzavretia.

12. Navrhovateľ odkazujúc na Potvrdenie mesta Košice - Oddelenie výstavby, investícií, stavebného úradu a životného prostredia - referát opravy, Magistrátu mesta Košice č. G. - XXX M. D. XX.XX.XXXX (ďalej len „potvrdenie Mesta Košice“) uviedol, že pozemná komunikácia (stavba cestného telesa) umiestnená na pozemkoch vo vlastníctve odporcu má v zmysle ustanovení zákona č. 135/1961 Zb. pozemných komunikáciách (ďalej len ako „cestný zákon“) vzhľadom na jej reálny stav (nie je oplotená a je verejne užívaná) charakter účelovej verejnej komunikácie, dopravne napojenej na pozemnú komunikáciu - cestu I. triedy E58, ktorá je v správe Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. Mesto Košice nedisponuje informáciou, kto je jej vlastníkom. Odporca je vlastníkom pozemkov, na ktorých sa verejná účelová komunikácia nachádza. Navrhovateľ v rámci svojej argumentácie poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8 Co/221/2012 zo dňa 28.01.2013, rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 1 Co/291/2016 zo dňa 14. 06. 2017, rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 22C 4/2014-133 zo dňa 15.2.2016, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.04.2008 v konaní vedenom pod sp.zn. 8 Sžo 46/2008 a rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1862/2000. Z rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8 Co/221/2012, z 28.01.2013 navrhovateľ poukázal na časť odôvodnenia v znení: „Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 15. 11. 2000 sp. zn. 22Cdo/1868/2000, ak zriadi vlastník pozemku účelovú komunikáciu alebo ak súhlasí čo aj konkludentne s jej zriadením, stáva sa táto komunikácia verejne prístupnou a vzťahuje sa na ňu všeobecné užívanie pozemnej komunikácie. Vlastník pozemku potom už následne nemôže jednostranným vyhlásením zamedziť jej všeobecnému užívaniu. Vlastník pozemku, na ktorom je zriadená pozemná komunikácia nie je oprávnený obmedziť užívanie tejto komunikácie na určitú skupinu subjektov a vylúčiť tak jej všeobecné užívanie. Ak je pozemná komunikácia v súlade s vôľou vlastníka zriadená, nemôže vlastník jednostranným vyhlásením zamedziť jej všeobecnému užívaniu. K takejto regulácii nie sú oprávnení ani právni nástupcovia pôvodného vlastníka. Pozemok sa stáva pozemnou komunikáciou v tom prípade, ak ide o dopravnú cestu určenú k užívaniu cestnými a inými vozidlami (predtým v minulosti povozom) a chodcami a ktorý slúži k prepojeniu jednotlivých nehnuteľností pre potrebu vlastníkov týchto nehnuteľností alebo ku spojeniu týchto nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo k obhospodarovaniu poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Pozemok, ktorý spĺňa tieto kritéria sa stáva pozemnou komunikáciou zo zákona bez toho, aby bolo potrebné o jeho kategorizácii ako pozemnej komunikácie vydávať správne rozhodnutie. Všeobecné užívanie pozemnej komunikácie nie je inštitútom súkromného práva, ale ide o verejno-právne oprávnenie, ktoré nie je možné obmedziť na základe jednostranných úkonov subjektov práva. Toto užívanie sa neopiera o občiansko-právne predpisy, ale o cestný zákon, ktorý je verejno-právnym predpisom.“ Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 1 Co/291/2016 zo dňa 14. 06. 2017 navrhovateľ poukázal na časť odôvodnenia v znení: „Odvolací súd považuje za správny a logický výklad ust. § 22 ods. 3 zák. č. 135/1961 Zb. súdom prvej inštancie. Pokiaľ toto ustanovenie delí účelové komunikácie na verejné a neverejné, pričom za neverejné označuje účelové komunikácie v uzavretých priestoroch je logický vyústením záver, že ostatné účelové komunikácie, ktoré sa nenachádzajú v uzavretých priestoroch a objektoch je treba považovať za verejné, teda všeobecne prístupné na užívanie na účel na ktorý boli určené. Na takomto závere nemení nič ani otázka vlastníckeho práva k takejto komunikácii. Užívanie verejnej cestnej komunikácie spôsobom, na ktorý bola táto určená nepredstavuje neoprávnený nárok do ústavného práva vlastniť majetok.“ Krajský súd sa v uvedenom rozhodnutí stotožnil s rozhodnutím Okresného súdu Košice II, ktorý rozsudkom zo dňa 15.2.2016, č.k. 22C 4/2014-133 zamietol žalobu vlastníka pozemku o uloženie povinnosti zdržať sa užívania cestnej komunikácie postavenej na pozemku vo vlastníctve navrhovateľa. „Nakoľko však nie je vo vlastníctve obce (Mesta Košice) a nebola ani zaradená do siete miestnych komunikácií, z hľadiska cestného zákona je potrebné ju považovať za komunikáciu účelovú, nachádzajúcu sa mimo uzavretých priestorov alebo objektov, keďže znaky, vyžadované zákonom pre tento druh pozemnej komunikácie (slúži spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami) rozhodne spĺňa. (...) Právny predchodca navrhovateľa, tak prejavil vôľu, aby táto cesta bola využívaná práve ako komunikácia, pričom na právny následok takto prejavenej vôle v podobe vzniku práva všeobecného užívania, bola bez právneho významu skutočnosť, že vlastník túto komunikáciu pôvodne zriaďoval predovšetkým alebo výlučne len pre potreby svoje, svojich zákazníkov alebo dodávateľov.“ Pokiaľ dôjde na pozemku z vôle jeho vlastníka mimo uzavretých priestorov alebo objektov k zriadeniu účelovej komunikácie, nemôže už vlastník pozemku jednostranným vyhlásením zamedziť jeho všeobecné užívanie (rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1862/2000, uverejnený v periodiku Právní rozhledy č. 2/2001) a takúto verejnú účelovú komunikáciu za neverejnú môže vyhlásiť len obec (§ 22 ods. 3 posledná veta zák. č. 135/1961 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov). Ani v rámci vyššie uvedených konaní, ani v prejednávanej veci, obec - Mesto Košice spornú komunikáciu za neverejnú nevyhlásila. Verejná účelová komunikácia je verejná, až kým ju obec nevyhlási za neverejnú. (Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 17.04.2008, v konaní vedenom pod sp.zn. 8 Sžo 46/2008) Poukazujúc na vyššie uvedené rozhodnutia a na ust. § 22 ods. 3 cestného zákona navrhovateľ uviedol, že verejná účelová komunikácia nemohla byť vyhlásená za neverejnú faktickým, svojvoľným konaním odporcu. Vyhlásiť účelovú komunikáciu za neverejnú je oprávnené výlučne Mesto Košice.

13. Navrhovateľ sa v postavení navrhovateľa v 2. rade v konaní vedenom Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 45C/16/2017 a následne Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 1Co/32/2018 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého obsahom mala byť okrem iného povinnosť odporcu strpieť užívanie nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve, ako aj povinnosť odstrániť akékoľvek a všetky prekážky umiestnené na týchto nehnuteľnostiach, ktoré bránili navrhovateľom v prechode a prejazde. Dôvodom podania predmetného návrhu bola skutočnosť, že odporca v tom čase podnikal kroky smerujúce k zamedzeniu prístupu navrhovateľovi tým spôsobom, že prístupovú cestu zasypal kamením. Prvostupňový súd vydal dňa 15.11.2017 Uznesenie č. k. 45C/26/2017 - 147, ktorým nariadil neodkladné opatrenie týkajúce sa zabezpečenia prechodu a prejazdu v súlade s návrhom navrhovateľov. Dňa 23.02.2018 Krajský súd v Košiciach vydal Uznesenie č. k. 1Co/32/2018 - 232, ktorým uvedené rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil tak, že návrh na neodkladné opatrenie zamietol. Podľa navrhovateľa pokiaľ Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co/32/2018 dospel k záveru, že odporca nezasypával cestu kamením takým spôsobom, že by tým navrhovateľom bránil v jej obvyklom užívaní, tak v prípade osadenia rampy už nemožno pochybovať o znemožnení obvyklého užívania prístupovej cesty. Uvedeným konaním odporcu došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami.

14. Navrhovateľ v návrhu vyjadril obavu z toho, že zo strany odporcu bude opätovne dochádzať k blokácii predmetnej verejnej účelovej komunikácie, to najmä s cieľom prinútiť navrhovateľa plniť niekoľkonásobne vyššie nájomné bez legitímneho dôvodu, či pristúpiť na iné zmluvné podmienky direktívne určené odporcom. Navrhovateľovi v zmysle návrhu hrozí ťažko napraviteľná ujma v podobe opätovného neoprávneného ochromenia podnikateľskej činnosti navrhovateľa a jeho obchodných partnerov, ktoré môže spôsobiť závažné nenapraviteľné následky v podobe straty navrhovateľovej schopnosti plniť zmluvné záväzky s likvidačnými následkami pre jeho podnikateľskú činnosť vrátane nevyhnutného ukončenia pracovnoprávnych vzťahov so zamestnancami, ktorí by v dôsledku neoprávnených svojvoľných zásahov odporcu prišli o svoje živobytie. Navrhovateľ tiež dôvodil obavou, že po začatí konania o zriadenie vecného bremena odporca opätovne zablokuje navrhovateľovi prístupovú cestu - verejnú účelovú komunikáciu, s cieľom paralyzovať podnikateľskú činnosť navrhovateľa a vyvinúť na navrhovateľa neoprávnený nátlak, aby žalobu o zriadenie vecného bremena vzal späť. Prípadné nenariadenie neodkladného opatrenia by spôsobilo faktickú nemožnosť uplatnenia práva navrhovateľa domáhať sa zriadenia vecného bremena, najmä v dôsledku obavy z ďalšieho protiprávneho konania odporcu.

15. Navrhovateľ na osvedčenie svojich tvrdení nepredložil žiaden listinný dôkaz.

16. Podľa ust. § 324 ods. 1 zákona 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa ust. § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

19. Podľa ust. § 326 ods. 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

20. Podľa ust. § 327 in fine sa pri návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia nepoužijú ustanovenia o odstraňovaní vád podania.

21. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

22. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

23. Podľa ust. § 328 ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

24. Podľa ust. § 329 ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

25. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktorého účelom je poskytnúť ochranu ohrozenému alebo porušenému právu, v prípadoch, keď je nevyhnutný okamžitý zásah súdu a je potrebné bezodkladne upraviť právne pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

26. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej obrany, či:

- je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami

- navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti)

- uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti)

- navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav

- právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality)

- sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

27. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neznesie odklad, nároky na zistenie skutkového stavu nie sú také ako pred rozhodnutím vo veci samej. Vždy je však nevyhnutné okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť neodkladného opatrenia osvedčiť. Skutočnosti, ktoré neboli osvedčené, nespĺňajú atribút dostatočne vysokej pravdepodobnosti a nemôžu byť podkladom pre vyhovujúci výrok rozhodnutia súdu.

28. V danom prípade sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd neodkladným opatrením uložil odporcovi povinnosť strpieť užívanie v návrhu vymedzených pozemkov navrhovateľom, obchodnými partnermi a zákazníkmi navrhovateľa, a to v rozsahu práva prechodu a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez príjazdovú cestu označenú na Zameraní skutkového stavu - Geometrický plán č. XX/ XXXX, ako aj zdržať sa akýchkoľvek zásahov do výkonu práv navrhovateľa, a to až do právoplatného skončenia konania o odplatnom zriadení vecného bremena. Navrhovateľom tvrdená naliehavosť potreby bezodkladného zásahu súdu vychádza z predpokladu nezákonného postupu odporcu pri ukončovaní nájomného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom a protiprávneho a svojvoľného konania odporcu, ktorým zamedzuje prístup navrhovateľa k jeho nehnuteľnostiam a nátlakom vynucuje uzatváranie zmluvných dojednaní, ktoré sú pre navrhovateľa nevýhodné.

29. V čase vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ust. § 329 ods. 2 neboli súdu zo strany navrhovateľa doručené žiadne listinné dôkazy, na ktoré sa navrhovateľ v návrhu odvoláva (ust. § 326 ods. 2 CSP, ust. § 327 in fine . Listinné dôkazy majú pritom pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán (ust. § 329 ods. 1 . Súd zisťuje skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie výlučne na základe dostupných dôkazných prostriedkov. Vzhľadom na uvedené špecifické okolnosti je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých okolností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené.

30. Nakoľko navrhovateľ k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojil do vydania rozhodnutia súdu žiaden listinný dôkaz, súd vyhodnotil skutkové tvrdenia, s výnimkou tých skutočností, ktoré vyplývajú z verejných registrov a zoznamov za neosvedčené. Navrhovateľ neosvedčil existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami, skutočnosť, že ochranu, ktorej sa dovoláva nemožno dosiahnuť inak, ako ani zachovanie princípu proporcionality vo vzťahu k obmedzeniu práv odporcu. Súd z uvedeného dôvodu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku I tohto uznesenia zamietol.

31. Podľa ust. § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa ust. § 257 súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

33. Nakoľko odporcovi doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli, o trovách konania vo výroku II tohto uznesenia súd rozhodol v súlade s ust. § 257 a právo na náhradu trov konania inak úspešnému odporcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II. (§ 357 písm. d/)

V zmysle ust. § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a 2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.