Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-975-2009.pdf
PDF · 101.74 KB
Case nature
Subarea
16Er/975/2009
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: INVEST TRADE, spol. s.r.o., Čučmianska Dlhá 26, 048 04 Rožňava, IČO: 36 589 136, proti povinnému v 1. rade: N. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX a povinnej v 2. rade: S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, o vymoženie 4.144,19 eura s príslušenstvom
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora z a m i e t a . II. Súd exekúciu z a s t a v u j e . III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 82,12 eur s DPH, do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Levice dňa 08.12.2009 poveril súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha so sídlom exekútorského úradu v Nitre vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - zmenkového platobného rozkazu Okresného sudu Bratislava V vydaným pod č. k. 3Zm/250/2009-16 dňa 27.05.2009 na vymoženie vyššie uvedenej istiny s príslušenstvom v prospech oprávneného.
2. Súd uznesením zo dňa 10.11.2014 pod č. k. 16Er/975/2009-22 pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného z Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. na spoločnosť INVEST TRADE, spol. s r.o., Čučmianska Dlhá 26, 048 04 Rožňava, IČO: 36 589 136. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.10.2015. Oprávneným bol doručený súdu návrh na zmenu súdneho exekútora, avšak z dôvodu hospodárnosti tento návrh súd zamietol.
3. Dňa 01.02.2016 postúpil súdny exekútor súdu podanie oprávneného zo dňa 19.01.2016, a to Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti zo dňa 21.01.2016. Oprávnený v doplnenom návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že je toho názoru, že v danom prípade neexistujú dôvody na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a preto žiada, aby súd v súlade s ust. § 243f ods. 6 Exekučného poriadku rozhodol o pokračovaní predmetnej exekúcie. Oprávnený uviedol, že právny predchodca oprávneného - spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 (ďalej len ako „banka“), poskytol povinným na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.10.2005 (ďalej len „úverová zmluva“ alebo „zmluva“) medziúver vo výške 130 000 Sk (4 315,20 Eur), ktorý sa povinní za podmienok uvedených v zmluve zaviazali splatiť vrátane úroku. Za účelom zabezpečenia úveru povinní podpísali v banke Dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky, pričom došlo aj k vyplneniu zmenky. Keďže povinní svoj splatný záväzok voči banke neplnili, došlo k odstúpeniu od zmluvy a následnému vyplneniu biankozmenky podľa dohody.
4. Podľa právnej úpravy platnej v čase uzavretia úverovej zmluvy bola banka oprávnená zabezpečiť návratnosť poskytnutých peňažných prostriedkov zmenkou. V čase kedy bola úverová zmluva uzatvorená a kedy došlo k vystaveniu zmenky, bol v účinnosti právny predpis č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, ktorý neobsahoval zákaz plnenia alebo zabezpečenia spotrebiteľského úveru zmenkou. Až následne novela zákona č. 129/2010 Z. z.o spotrebiteľských úveroch, ktorý nahradil pôvodný zákon o spotrebiteľských úveroch, zaviedla zákaz zabezpečenia pohľadávky zmenkou zo spotrebiteľského vzťahu. V zmysle § 25 ods. 5 zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
- prechodné a záverečné ustanovenia sa na vzťahy týkajúce sa zabezpečenia nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou sa vzťahujú predpisy platné a účinné do 31.12.2010. Oprávnený k doplnenému návrhu na vykonanie exekúcie pripojil Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 27.10.2005 a Dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky zo dňa 27.10.2005.
5. Na základe uvedeného tunajší súd požiadal Okresný súd Bratislava V o zapožičanie spisu sp. zn. 3Zm/250/2009.
6. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučnýporiadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
8. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
9. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného, poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
11. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
12. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
13. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
14. Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (čl. 3 ods. 1) zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
15. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy Smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 nekalá podmienka uvedená v článku 3 smernice je okrem iných aj požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú kompenzáciu.
16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
17. Podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
18. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
20. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práva oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka sa nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje exemplifikatívny (príkladný), a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Súd sa oboznámil s doplneným návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom, s pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3Zm/250/2009 a zistil, že exekúciu je potrebné zastaviť.
21. Súd zistil, že Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31335004 (ako veriteľ, právny predchodca oprávneného) a povinní (ako dlžníci) uzatvorili dňa 27.10.2005 Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (ďalej aj len „zmluva“). Povinní sú v predloženej Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 27.10.2005 označení ako fyzické osoby - nepodnikatelia (t.j. menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom). Z pripojeného zmenkového spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3Zm/250/2009 vyplýva, že povinní boli i v tomto konaní označení ako fyzické osoby - nepodnikatelia (t.j. menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom). Zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 27.10.2005 súd zistil, že predmetom zmluvy je poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod č. XXXXXXX X XX vo výške 130 000 Sk (4 315,20 Eur), pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení (ďalej len „Všeobecné podmienky“) sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslom XXXXXXX X XX vo výške cca 84 500 Sk (2 804,88 Eur) s tým, že presná výška bude rozdielom cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení.
22. Súd zo skutkových zistení dospel k právnemu záveru, že posudzovaný právny vzťah účastníkov konania založený Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, je od samého vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou (na ktorý sa vzťahujú zároveň ustanovenia zákona č.310/1992 Zb. o stavebnom sporení a hoci zmluva o úvere je ako typová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku). Zo zmluvy je zrejmé, že ju uzatvárala Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., IČO: 31 335 004 (veriteľ, právny predchodca oprávneného), ktorá je podnikateľom a podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľom, teda osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, poskytovala služby v rámci svojej podnikateľskej činnosti. O tom svedčí aj výpis z Obchodného registra, kde je pri obchodnom mene veriteľa uvedený predmet podnikania (činnosti) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov, poskytovanie úverov stavebným sporiteľom /stavebný úver/ a ďalšie činnosti, ktoré ustanovuje zákon o stavebnom sporení v § 2 zákona o stavebnom sporení. Súdu je známe, že veriteľ uzatvára opakovane takéto formulárové zmluvy (adhézne zmluvy, o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane) s veľkým počtom zákazníkov a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z uvedeného súd taktiež vyvodil, že pri účele uzatvorenia zmluvy s veriteľom bol dlžník, v tomto prípade dlžníci spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, úver požadoval ako fyzická osoba, nepodnikateľ, na súkromné účely. Ochrana spotrebiteľa do vnútroštátneho práva bola premietnutá okrem zákona o ochrane spotrebiteľa aj do ustanovení § 53 ods. 3 a 4 zákonom č. 150/2004 Z. z.. Pri závere o spotrebiteľskom charaktere zmluvy a v rámci tohto právneho vzťahu uzavretej zmluvy súd vychádzal aj z dôvodovej správy k zákonu č. 150/2004 Z. z., podľa ktorej: „Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ(oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv, a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť.“ Súd vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nepochybne zmluva uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z doplneného návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že aj samotný oprávnený potvrdzuje, že ide o spotrebiteľskú zmluvu.
23. Nakoľko súd predmetnú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, preskúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a teda či rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Ak sa v konaniach podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná.
24. Podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodnutie - zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č. k. 3Zm 250/2009-16 zo dňa 27.05.2009, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. V predloženej Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 27.10.2005 je uvedené v čl. II., že za spracovanie medziúveru vyrubuje veriteľ dlžníkovi poplatok vo výške 3 000 Sk (99,58 Eur), ak dlžník vydá veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok 500 Sk (16,60 Eur) a za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru bude veriteľ vyrubovať poplatok ročne podľa „Sadzobníka poplatkov“ platného pre príslušný rok, pričom prvý poplatok za vedenie účtu mimoriadneho
medziúveru vo výške 400 Sk (13,28 Eur) je splatný s prvou splátkou úrokov z mimoriadneho medziúveru. V prípade poplatku za spracovanie medziúveru, keď súd vyhodnotil samotný poplatok za neplatné zmluvné dojednanie, bol zjednaný v rozpore s požiadavkou dobrých mravov na ujmu spotrebiteľa, nakoľko poplatku chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu veriteľ a dlžník. Veriteľ, resp. oprávnený nepreukázal a súdu nie je zrejmé a ani zo zmluvy nevyplýva, za aké konkrétne poskytnuté služby vlastne má dlžník poplatok platiť, nakoľko spracovanie medziúveru je zrejme ponukou veriteľa (predloženie podmienok za akých je veriteľ ochotný poskytnúť úver spotrebiteľovi) a až jej akceptáciou ponuky dlžníkom vzniká zmluvný vzťah. Zmluvné dojednanie o predmetnom poplatku je v zmluve bez vymedzenia akýchkoľvek práv a povinností, nie je zrejmá jeho funkcia, je dojednaním neurčitým a nezrozumiteľným. Ide teda len administratívnu činnosť veriteľa, ktorá logicky súvisí s jeho predmetom podnikania a charakterom uvedeného zmluvného záväzku. Poplatok tak slúži len veriteľovi na úhradu jeho administratívy a za uplatnenú protihodnotu nie je spotrebiteľovi poskytovaná žiadna služba, resp. benefit. Ešte výraznejšie dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je potrebné vyhodnotiť uplatnenie poplatku za zmenku 16,60 Eur, ktorý je dojednaný v znení ,,Ak dlžník vydá veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok 500 Sk“, kde uplatnenie takéhoto poplatku je jednoznačne rozpore s dobrými mravmi. Zo zmluvy vyplýva, že zmenka mala nesporne zabezpečovací charakter, mala byť vystavená dlžníkom ako nevyplnená (tzv. biankozmenka).
25. Zmenku nevystavil veriteľ, ale dlžník, vystavením zmenky teda neposkytol dodávateľ spotrebiteľovi žiadnu službu, naopak, vystavením zmenky poskytol spotrebiteľ veriteľovi zabezpečenie jeho pohľadávky. Dojednanie poplatku za neexistujúcu službu súd vyhodnotil rovnako ako priečiace sa dobrým mravom a s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné dojednanie. Pokiaľ ide o poplatok za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru, uzavretá zmluva má charakter predtlačeného formulára, ktorý bol pre dlžníka (povinného - povinných) vopred pripravený a veriteľ tento typ zmluvy používa pre širší počet svojich klientov bez toho, aby s každým individuálne dojednával jednotlivé podmienky zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že poplatok za správu úveru nebol individuálne dojednaný, ale len jednostranne určený veriteľom. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. To platí aj pri poplatku za správu úveru
- vedenie účtu. Súd má za to, že keď veriteľ poskytol dlžníkovi úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášal spotrebiteľ, keď navyše mu nie je poskytované žiadne protiplnenie. Na základe uvedeného súd považuje uvedené zmluvné podmienky za neprijateľné, pričom súčasne poukazuje napr. na rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 4C/41/2014 či rozsudok Okresného súdu Skalica sp. zn.3C/471/2012, ktorý priamo vo výroku uvedeného rozsudku určil, že „zmluvná podmienka obsiahnutá v Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 5.6.2006 uzavretá medzi dodávateľom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. a odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade ako ručiteľom v čl. II bode 7, podľa ktorej veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačnej splátky úrokov z mimoriadneho medziúveru prednostne sankčné úroky a poplatky, v čl. II. v časti mimoriadny medziúver, podľa ktorej za spracovanie medziúveru veriteľ vyrubuje dlžníkovi poplatok vo výške 3 500 Sk a poplatok za biankozmenku vo výške 500 Sk a podľa ktorej za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle platného Sadzobníka poplatkov, pričom prvý poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 360 Sk je splatný podľa platného Sadzobníka poplatkov s prvou splátkou úrokov, v čl. VII. bodoch 1, 2, podľa ktorej dávajú právo odstúpiť od zmluvy iba navrhovateľovi - dodávateľovi je zmluvnou podmienkou neprijateľnou.“ Z judikatúry súdov je taktiež známe, že neprijateľnou podmienkou zmluvy, ktorá znevýhodňuje dlžníka a je v rozpore s ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka je čl. VII. bod 6 zmluvy, podľa ktorého odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Podľa judikatúry, neprijateľnou, teda nevýhodnou podmienkou zmluvy pre spotrebiteľa, jeaj ďalšie ustanovenie čl. VII. bod 8, podľa ktorého po odstúpení od zmluvy veriteľ má právo účtovať si pri medziúvere 5 % úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu. V tejto súvislosti je neprijateľnou podmienkou zmluvy aj čl. VII. bod 10 zmluvy, podľa ktorého v prípade odstúpenia od zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8 čl. VII. tejto zmluvy. Tieto neprijateľné podmienky zmluvy sú v zmysle§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatné.
26. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom je
zmenkový platobný rozkaz. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3Zm/250/2009 exekučný súd zistil, že zmenkový súd vo veci samej rozhodol len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľská zmluva sa v zmenkovom spise vôbec nenachádzala) plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, prípadne na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky a na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. V predmetnej exekučnej veci má teda exekučný súd za preukázané, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na podmienky uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, preto súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) s poukazom na § 243f Exekučného poriadku zastavil.
27. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
28. Podľa § 200 ods. 2 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
29. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
30. Podľa § 14 ods. vyhl. č. 288/1995 Z.z.. v znení účinnom od 01.01.2009, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena exekútora za výkon exekučnej činnostisa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 Eur. V § 15 vyhlášky sú uvedené úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Podľa odseku 2 je paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti 3,32 Eur. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou, upravuje § 15 ods. 1) písm. a - j cit.vyhlášky.
31. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
32. Vzhľadom na vyššie uvedené zaviazal súd oprávneného k náhrade trov exekúcie v prospech súdneho exekútora vo výške 82,12 Eur (minimálna zákonná odmena v sume 33,19 eur + poštovné v sume 35,25 eur + 20% DPH v sume 13,68 eur).
33. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za doručenie exekučných príkazov 4 x, príkazov na začatie exekúcie 3 x a upovedomenia o spôsobe exekúcie 2 x, ale iba raz v zmysle § 15 ods. 1 písm. b), c) a d) vyhlášky. Za použitia gramatického výkladu vyplýva, že nie je možné uplatniť si paušálnu odmenu za každé uskutočnené doručenie písomnosti uvedenej v písmene b), c) a d) tak, ako je to možné v prípade viacnásobných úkonov exekučnej činnosti uvedených v ustanovení § 15 ods. 1 písmená g) až j) Vyhlášky. Súd preto priznal odmenu podľa § 14 ods. 1 cit. Vyhlášky „ najmenej 33,19 eura“.
34. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
35. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Poučenie:
Proti výroku II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 a nasl. CSP).
Proti výroku I. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.