Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_11S-98-2017.pdf
PDF · 188.54 KB
No categories available
11S/98/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. U. Y., členov JUDr. Q. W. a JUDr. Y. P., PhD., v právnej veci žalobcu: J. Q. V. s.r.o., so sídlom W. XX, XXX XX W., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. X. W., advokát so sídlom W. XX/XX, XXX XX V. O., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.06.2017 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.03.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.06.2017 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.03.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 25.08.2017 bola Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) doručená správna žaloba, ktorou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.06.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj „správca dane“), č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.03.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správne daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určený rozdiel v sume 13.100,- Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) znížením nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacie obdobie august 2015 zo sumy 13.809,11 Eur na sumu 709,11 Eur, z dôvodu porušenia ustanovenia § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Daňové orgány po preverení dodávateľského reťazca P. Q. s.r.o., A. TV, spol. s r.o., Q. V., s.r.o. › FP I., s.r.o. › X. Y. s.r.o. › U. of D. s.r.o. › J. Q. V. s.r.o. konštatovali, že daňová povinnosť z deklarovaných zdaniteľných plnení nevznikla, pretože nebolo jednoznačne preukázané, že dodanie reklamných služieb uvedených na preverovaných faktúrach žalobcovi bolo skutočne realizované osobou uvedenou na faktúre.
2. Žalobca sa v rámci petitu správnej žaloby domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoju argumentáciu v správnej žalobe založil žalobca na presvedčení o správnosti svojho postupu pri uplatnení nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie august 2015. Správcovi dane predložil všetky relevantné dôkazy, ktorými mohol disponovať a ktoré sa týkajú jeho vlastného vzťahu s dodávateľom služieb - spoločnosťou U. of D. s.r.o. Predložil faktúry vystavené v
súlade s ustanovením § 71 zákona o DPH, Zmluvu o realizácii reklamnej kampane zo dňa 10.02.2015, na základe ktorej obchodná spolupráca prebehla, výpisy z účtu preukazujúce úhradu dodávateľovi za poskytnuté služby, predávací protokol, CD nosiče, fotografie, letáky. Uvedené dôkazy korešpondujú s výpoveďou svedka U. B. (konateľa obchodnej spoločnosti U. of D., s.r.o.) a potvrdzujú, že reklamné služby boli dodané žalobcovi obchodnou spoločnosťou U. of D., s.r.o. Dodané reklamné služby boli žalobcom použité na účely jeho podnikateľskej činnosti ako platiteľa DPH. Žalobca vo vzťahu k uneseniu vlastného dôkazného bremena poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/23/2011 zo dňa 10.05.2012, podľa záverov ktorého daňový subjekt unesie dôkazné bremeno vo vzťahu k dodaniu reklamných služieb, keď bude disponovať dôkazmi, ktoré by preukazovali dodanie služieb, a to napríklad záznamami o reklamných spotoch. Žalobca pritom správcovi dane takéto dôkazy predložil.
3. Podľa žalobcu výklad a aplikácia ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a § 19 zákona o DPH sú zo strany žalovaného nesprávne a nezodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. Počas daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania neboli vyprodukované také dôkazy, ktoré by spochybnili reálnosť obchodnej spolupráce medzi žalobcom a jeho dodávateľom - spoločnosťou U. of D. s.r.o. Za takýto dôkaz nemožno považovať výšku dane, ktorej odpočítanie si uplatnil žalobca. Je totiž nevyhnutné vziať do úvahy, že výška odplaty vychádza vždy zo vzájomnej dohody zmluvných strán a táto nie je obmedzená žiadnym všeobecne záväzným právnym predpisom. Mechanické porovnanie výšky dane u žalobcu a jeho následných subdodávateľov, s ktorými nebol v priamom obchodnom vzťahu, neobstojí. Dané skutočnosti podľa názoru žalobcu potvrdzujú, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
4. Ak daňové orgány spochybňujú reálnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je podľa žalobcu, s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/92/2014 zo dňa 30.04.2015, povinnosťou správcu dane, aby jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že sa zdaniteľné plnenie neuskutočnilo tak, ako uvádzal daňový subjekt. Pochybnosti správcu dane a žalovaného vychádzajú výlučne z obchodnej spolupráce medzi U. of D. s.r.o. a jeho dodávateľom - spoločnosťou X. Y. s.r.o. a obchodnej spolupráce medzi X. Y. s.r.o. a jej dodávateľom - spoločnosťou FP I., s.r.o., resp. jej subdodávateľmi. Túto úroveň obchodnej spolupráce však žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, keďže jednak nebol účastníkom predmetných právnych vzťahov, jednak nemal ani vedomosť o podmienkach, za akých sa tieto vzťahy realizovali. Bez toho, aby žalovaný poukázal na konkrétne dôkazy a uviedol konkrétne dôvody, preukazujúce, že k obchodnej spolupráci medzi spoločnosťami FP I., s.r.o. - X. Y. s.r.o. - U. of D. s.r.o. nedošlo tak, ako uviedli svedkovia - konatelia týchto spoločností - je možné napadnuté rozhodnutie považovať za nepreskúmateľné.
5. Žalobca zdôraznil, že jeho dôkazné bremeno nie je absolútne. K jeho rozsahu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, v zmysle ktorého „ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.“ K otázke možnej vedomosti žalobcu o účasti na prípadnom podvodnom konaní poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010, v ktorom sa uvádza: „Dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane, resp. orgánov činných v trestnom konaní. Žalobcovi ako daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane.“ Žalobca poukázal aj na závery rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „SD EÚ“) v spojenej veci C-80/11 (Q. S.) a C-XXX/XX (V. P.), konštatujúceho, že „v zásade len orgánom štátu prináleží vykonať kontrolu potrebnú na odhalenie prípadnej nezákonnosti alebo daňových podvodov, preto túto úlohu nemôžu prenášať na zdaniteľnú osobu.“ Podľa žalobcu judikatúra SD EÚ jasne potvrdzuje, že je na daňových orgánoch, aby preukázali, že žalobca mal byť súčasťou umelo vytvoreného reťazca a že sa dopustil podvodného konania. Keďže sa im to nepodarilo, nemôžu tvrdiť, že žalobcovi neprináleží právna ochrana vyplývajúca zo smerníc Európskej únie.
6. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Poukázal na to, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, pri ktorom preveroval všetky subjekty zapojené do reťazca obchodov. Žalovaný vychádzal zo zistení správcu dane a zistil, že reklamné služby boli reálne dodané ich skutočnými vykonávateľmi. Žalobca získal daňovú výhodu tým, že si uplatnil odpočítanie dane z dodania reklamných služieb, z ktorých nebola odvedená daň do štátneho rozpočtu u subdodávateľa W. W., s.r.o. O.. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane z reklamnej kampane, ktorá mu mala byť dodaná v zdaňovacom období august 2015 spoločnosťou U. of D. s.r.o. O.. Bolo zistené, že pre žalobcu bola skutočne dodaná reklama v TV V. a na LED obrazovkách v V. O. a I. G. V. O.. Spoločnosť Q. V., s.r.o. V. odvysielala reklamný spot žalobcu až od 31.08.2015 do 25.12.2015, na faktúre č. XXXXXXXX zo dňa 01.10.2015 vystavenej pre spoločnosť FP I., s.r.o. G. je uvedený dátum dodania 25.12.2015. Druhá faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 13.10.2015 s dátumom dodania 30.09.2015 je vystavená priamo pre žalobcu. Z uvedeného je zrejmé, že pre žalobcu nebola vykonaná v V. televízii reklamná kampaň v zdaňovacom období august 2015, ktorá by mohla byt žalobcovi dodaná spoločnosťou U. of D. s.r.o. O. a fakturovaná faktúrou č. XX-X-XXXX zo dňa 31.08.2015. Táto faktúra, z ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane v sume 3.000,- Eur, nemá reálny základ, jedná sa o fiktívny zdaniteľný obchod. Ak by si aj žalobca chcel uplatniť adekvátne odpočítanie dane na deň 31.08.2015, reálne fakturovaná sumu od dodávateľa reklamnej služby vychádza na 2,15 Eur na deň, z toho daň 0,36 Eur. Platiteľ si uplatnil 8333-násobne vyššie odpočítanie dane, ako by si mohol uplatniť pri priamom obchodnom vzťahu so spoločnosťou Q. V., s.r.o. V., ktoré by si mohol na základe faktúry uplatniť až v decembri 2015.
7. Žalovaný poukázal na to, že spoločnosť A. D. TV, spol. s r.o. V. O., uskutočnila reklamnú kampaň v televízii V. pre žalobcu a vystavila pre spoločnosť W. W., s.r.o. O. faktúru č. E zo dňa 31.08.2015, ktorou fakturovala na základe zmluvy zo dňa 27.04.2015 odvysielanie reklamnej kampane v cene 720,- Eur, z toho DPH v sume 120,- Eur. Cena za reklamnú kampaň v mesiaci august 2015 bola stanovená v sume 120,- Eur, z toho DPH v sume 20,- Eur. Žalobca si za tú istú službu uplatnil odpočítanie DPH z faktúry spoločnosti U. of D. s.r.o. O. č. XXVFXXXXXX zo dňa 27.08.2015 v sume 17.112,- Eur, z toho DPH v sume 2.852,00 eur, t.j. žalobca si uplatnil 142-krát vyššie odpočítanie DPH, ako by si mohol uplatniť pri priamom obchodnom vzťahu s pôvodným realizátorom služby.
8. Spoločnosť P. Q. s.r.o. V. O. fakturovala spoločnosti W. W., s.r.o. O. odvysielanie reklamného spotu na veľkoplošných J. obrazovkách v Považskej Bystrici a v Bratislave v sume 240,- Eur, z toho DPH vo výške 40,- Eur, faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 21.09.2015. Žalobca si (za tú istú službu) uplatnil odpočítanie DPH z faktúr spoločnosti U. of D. s.r.o. O. č. XX-X-XXXX zo dňa 27.08.2015 za odvysielanie reklamného spotu na J. obrazovke v Považskej Bystrici od 01.08.2015 do 31.08.2015 v sume 25.800,- Eur, z toho DPH v sume 4.300,- Eur a č. XX-XXXXX zo dňa 31.08.2015 na J. obrazovke na centrále spoločnosti I. G. V. O. v období od 01.08.2015 do 31.08.2015v sume 16.800,- Eur, z toho DPH v sume 2.800,- Eur. Žalobca si uplatnil odpočítanie DPH v sume 7.100,- Eur, t. j. 177,5 násobne vyššej sume, ako by si mohol uplatniť pri priamom obchodnom vzťahu s pôvodným realizátorom služby. Podľa žalovaného takéto neprimerané navýšenie ceny počas obchodovania s reklamnými službami (len ich fakturovaním) preukazuje jednoznačnú nelogickosť v konaní žalobcu v rozpore so zásadami podnikania.
9. V prípade dodania reklamy v TV V. a na LED obrazovkách v V. O. a I. G. V. O. došlo k získaniu neoprávnenej daňovej výhody žalobcom z dôvodu, že do reálne odvysielaných reklamných kampaní v celkovej sume 360,- Eur boli umelo vložené sprostredkovateľské spoločnosti U. of D. s.r.o. O., X. Y. s.r.o. O., FP I., s.r.o. G., ktoré reklamné služby medzi sebou postupne prefakturovali v takej výške, že žalobcovi navýšili sumu za reklamu z reálnych 360,- Eur (DPH v sume 60,- Eur) fakturovaných spoločnosti W. W., s.r.o. O., na sumu 59.712,- Eur (DPH v sume 9.952,- Eur). Z daňových priznaní DPH spoločností U. of D. s.r.o. O., X. Y. s.r.o. O., FP I., s.r.o. G. je zrejmé, že vykazovali veľké príjmy a výdavky, ale reálne ani jedna z uvedených spoločností DPH vo sume vykázaných reklamných služieb do štátneho rozpočtu neodviedla. Spoločnosť W. W., s.r.o. O. vykázala nízke sumy dodania tovarov a služieb, tieto sumy nie je možné porovnať s faktúrami, lebo ich správcovi dane nepredložila. Vlastná daňová povinnosť je vykázaná tak nízka, že v nej nie je zahrnutý rozdiel medzi sumami na faktúrach vo vloženom reťazci a sumami fakturovanými skutočnými dodávateľmi služieb. Spoločnosť W. W., s.r.o. O. od januára 2016 daňové priznania nepodáva, konateľom je občan Y., daň je v tejto spoločnosti nevymožiteľná. Spoločnosti U. of D. s.r.o. O. a FP I., s.r.o. G. zanikli zlúčením s inými spoločnosťami, aj v týchto spoločnostiach je daň nevymožiteľná. I. S. (konateľ spoločnosti X. Y. s.r.o.) predložil dodatok k zmluve o realizácii reklamnej kampane, ktorá bola uzavretá 15.04.2015 v Bratislave zo dňa 27.04.2015
medzi spoločnosťami X. Y. s.r.o. O. a W. W., s.r.o. O.. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I spoločnosť W. W., s.r.o. O. mala do 18.05.2015 obchodné meno Q., s.r.o., aj táto skutočnosť poukazuje na dodatočné vystavovanie dokladov. Rozdiel v sume 516,- Eur medzi nákupom reklamnej služby na LED obrazovke v V. O. spoločnosťou U. of D. s.r.o. O. (25.284,- Eur) a jej predajom žalobcovi (25.800,- Eur) zahŕňa nielen maržu obchodníka, ale aj službu „návrh, realizácia a distribúcia letákov v okresoch V., V. O., H..“ DPH z tohto rozdielu je 86,- Eur, čo vzhľadom k odpočítanej DPH žalobcom je suma zanedbateľná.
10. Žalovaný vyjadril názor, že správca dane preukázal vykonaným dokazovaním, že v predmetnej veci sa žalobca zúčastnil na obchode, z ktorého si uplatnil odpočítanie DPH bez toho, aby daň bola do štátneho rozpočtu odvedená. Vložením štyroch spoločností (U. of D. s.r.o., X. Y. s.r.o., FP I., s.r.o., W. W., s.r.o.) medzi žalobcu a skutočných realizátorov reklamných služieb formálne došlo k naplneniu predpokladov pre uplatnenie nároku na odpočítanie DPH, avšak z obsahu celej transakcie vyplýva, že došlo k vytvoreniu umelého reťazca spoločností za účelom získania daňovej výhody vo forme neoprávneného odpočítania DPH. V prípade žalobcu popri neexistujúcom zdaniteľnom obchode bol vytvorený existujúci (fakturačný) reťazec s cieľom získať neoprávnenú daňovú výhodu pre žalobcu. Aj keď u reálnych poskytovateľov reklamných služieb objednala reklamu spoločnosť W. W., s.r.o., nie je možné prehliadnuť skutočnosť, že išlo o konanie s cieľom získať neoprávnenú daňovú výhodu práve pre žalobcu. Do reťazca vložené spoločnosti reklamné služby len prefakturovali, daň však do štátneho rozpočtu neodviedli. DPH do štátneho rozpočtu neodviedla ani spoločnosť W. W., s.r.o. O., ktorá mala reklamnú kampaň v TV V. a na LED obrazovkách v V. O. a I. G. V. Bratislava lacno nakúpiť a draho predať spoločnosti FP I., s.r.o. Na základe zistení správcu dane je možné prijať záver, že do zdaniteľného obchodu boli zapojené úmyselne. Povinnosťou správcu dane a následne žalovaného bolo posúdenie uzatvorených zmlúv a dokladov vo vzťahu k určeniu výšky dane, a to v ich vzájomnej súvislosti najmä s ohľadom na to, či nešlo o uzatvorenie zmlúv so snahou v konečnom dôsledku znížiť daňový základ, resp. uplatniť si neoprávnené odpočítanie dane.
11. Podľa názoru žalovaného v prejednávanej veci je možné aplikovať rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf/1/2013 zo dňa 14.01.2014, podľa ktorého uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou žalobcu. Žalobca ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov napríklad zákon o DPH (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Odpočítanie dane nenastáva „ex lege,“ ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zákona o DPH), ktorého právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry SD EÚ. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Žalovaný sa zaoberal otázkou, či nedošlo v konkrétnom prípade zo strany správcu dane k nepredvídateľnému mocenskému zásahu do právnej situácie žalobcu, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa žalobca mohol legitímne spoliehať. V prípade žalobcu bolo jednoznačne preukázané, že boli splnené obidve podmienky, pre ktoré nebolo žalobcovi možné priznať odpočítanie dane. Dodávateľ žalobcu reálne neodviedol do štátneho rozpočtu daň, z ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane, t.j. niet pochýb, že vo vzťahu k štátnemu rozpočtu došlo k daňovému úniku. V zmluve uvedená suma medzi žalobcom a spoločnosťou U. of D. s.r.o. je v takej istej sume, ako bola dohodnutá medzi spoločnosťou U. of D. s.r.o. a jej dodávateľom. G. podľa žalovaného spĺňa aj druhú podmienku, t.j. vedomosť o tom, že sa zúčastňuje daňového úniku. Dodávateľ žalobcu vystavil žalobcovi faktúru formálne, s cieľom získať neoprávnenú daňovú výhodu. Pokiaľ žalobca je jedinou osobou, ktorá z takto vytvoreného fakturačného reťazca má neoprávnenú výhodu, je jeho vedomosť o fiktívnosti takéhoto zdaniteľného obchodu nespochybniteľná.
12. To, že žalobca nemá v daňovom konaní povinnosť predložiť dôkazy o obchodných transakciách svojich dodávateľov, je podľa žalovaného síce pravda, že avšak ak tieto obchodné transakcie sú vážne spochybnené a samotný žalobca iné dôkazy nepredloží, musí počítať s tým, že sa dostane do dôkaznej núdze, pretože nebude môcť preukázať splnenie podmienok na odpočítanie dane. V tomto ohľade je potrebné, aby si žalobca ako podnikateľ podnikajúci s odbornou starostlivosťou bol vedomý toho, že ak v obchodnom styku nadobúda tovar od iného subjektu, mala by byť takáto transakcia reálne ekonomicky odôvodnená, inak hrozí riziko, že dodanie tovaru, prípadne súvisiaca účtovná transakcia, môžu byť spochybnené (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/45/2014 zo 16.12.2015). V uvedenom
rozsudku ďalej najvyšší súd konštatoval, že pokiaľ účtovná transakcia, ktorá bola podkladom pre uplatnenie sporného odpočtu, nemá žiadne ekonomické opodstatnenie, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu predstavuje nedovolené zneužitie práva spočívajúce v umelom plnení medzi závislými osobami bez objektívneho hospodárskeho dôvodu za účelom získania daňovej výhody v zmysle rozsudku C-255/02 (Z.).
13. Žalovaný v závere svojho písomného vyjadrenia k žalobe uviedol, že prevaha pochybností na strane správcu dane mala za následok prenos dôkazného bremena opäť na žalobcu. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemá povinnosť žalobcu zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Bolo na samotnom žalobcovi, aby predložil také dôkazy, ktoré by hodnoverne potvrdili, že predmetné obchody s dodávateľom neboli uskutočnené za účelom získania daňovej výhody resp., ktoré by vyvrátili spochybnenie pôvodných dôkazov správcom dane. Žalobca mal možnosť predložiť dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ sporných zdaniteľných obchodov a spôsob ich uskutočnenia, sa nijako neodlišujú od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedenými typmi služieb alebo jeho obchodných zvyklostí. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane zo sporných dodávateľských faktúr, musí byť schopný sám preukázať, že deklarované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve dodávateľmi uvedenými na faktúrach.
14. Na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe reagoval žalobca replikou. Neuznal argumentáciu žalovaného, ktorou mechanicky poukazuje na uplatnenú výšku DPH. Ako už žalobca uviedol aj v žalobe, postupoval v súlade so zásadou poctivého obchodného styku vo vzťahu k svojmu dodávateľovi U. of D. s.r.o. a tiež si splnil všetky povinnosti vo vzťahu k štátu. Obchodná spolupráca žalobcovi priniesla lepšie hospodárske výsledky, a preto jej hodnotenie výlučne vo vzťahu k výške odvedenej DPH neobstojí. Takýto spôsob hodnotenia je totiž vytrhnutý z reality a správca dane ako aj žalovaný pri ňom berú do úvahy výlučne záujmy štátu, avšak neprihliadajú na oprávnené záujmy žalobcu, čo je v priamom rozpore s ustanovením § 1 ods. 3 daňového poriadku. Ako podnikateľ totiž vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, ktorej účelom je vytvorenie zisku, ktoré je v mnohých prípadoch spojené aj s vyššími počiatočnými investíciami. Mechanické porovnanie výšky DPH u žalobcu s výškou DPH u jeho subdodávateľov, s ktorými nebol ani v priamom obchodnom vzťahu, neobstojí. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že sa jedná o skutočnosti, ktoré sa stali známe až po poskytnutí služby. V prípade, ak žalovaný vyhodnotil dôkazy len z pohľadu ochrany finančných záujmov štátu, avšak nevzal vôbec do úvahy záujmy žalobcu, zasiahol do ústavou garantovaného práva žalobcu slobodne podnikať. Z tohto dôvodu neobstojí ani argument žalovaného, že DPH nebola zo strany subdodávateľov odvedená do štátneho rozpočtu. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca nemal možnosť a právne prostriedky ovplyvniť postup subdodávateľov. V prípade, ak však má správca dane podozrenia o splnení fiškálnych povinností zo strany subdodávateľov k štátu, tak je jeho povinnosťou, aby využil zákonné prostriedky, ktorými by tieto preveril. Nemôže však takéto podozrenia použiť v neprospech žalobcu bez toho, aby preukázal konkrétne skutočnosti, ktoré by ich potvrdili a tiež potvrdili, že žalobca mal o nich vedomosť.
15. Podľa žalobcu neobstojí ani poukazovanie žalovaného na následné zmeny v osobách konateľov spoločností subdodávateľov a na zlúčenia týchto spoločností s inými, ktoré skutočnosti majú preukazovať, že došlo k vzniku neoprávnenej daňovej výhody. Ide totiž tiež o skutočnosti, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť, pričom tieto nastali až potom, ako bola obchodná spolupráca medzi žalobcom a spoločnosťou U. of D. s.r.o. dojednaná a tiež potom ako sa zrealizovala. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/109/2015 zo dňa 17.05.2016, podľa ktorého „prípadnú zodpovednosť žalobcu za výber obchodných partnerov treba hodnotiť podľa okolností, ktoré tu boli v čase realizácie zdaniteľného obchodu. Neskoršiu nekontaktnosť dodávateľských spoločností ako samostatných a od žalobcu nezávislých obchodných spoločností žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a preto mu nemôže byť kladená za vinu.“
16. Žalobca vyjadril nesúhlas s názorom žalovaného o aplikovateľnosti záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2013 zo dňa 14.01.2013 na prejednávanú vec. Závery, na ktoré žalovaný poukazuje, sú úplne vytrhnuté z kontextu a vychádzajú s absolútne odlišných skutkových zistení. Žalovaným označený rozsudok totiž vychádza z tej skutkovej situácie, keď samotný dodávateľ, s ktorým daňový subjekt nadviaže obchodnú spoluprácu, poprie, že by k zdaniteľnému
plneniu malo dôjsť. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri formulovaní svojho právneho záveru bral do úvahy tú skutočnosť, že domnelý obchodný partner ani len nepodniká v oblasti, ktorá má byť predmetom obchodnej spolupráce. V prejednávanej veci sú však skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z administratívneho spisu, absolútne odlišné. Ako už bolo vyššie uvedené, tak žalobca predložil správcovi dane viaceré listinné dôkazy, ktoré preukazujú, že zdaniteľný obchod medzi ním a dodávateľom U. of D. s.r.o. sa uskutočnil, čo napokon potvrdil aj samotný dodávateľ. Pochybnosti, na ktoré žalovaný poukazuje, sa vôbec netýkajú obchodnej spolupráce medzi žalobcom a dodávateľom U. of D. s.r.o., ale skutočností, ktoré sa týkajú ďalších subdodávateľov, pričom ich vyvodzuje zo skutočností, ktoré nastali až potom ako došlo k obchodnej spolupráci. Je nepochybné, že tieto okolnosti nemohol žalobca žiadnym spôsobom ovplyvniť, keďže účastníkom tohto právneho vzťahu nebol. Žalobca pri obchodnej spolupráci s dodávateľom U. of D. s.r.o. postupoval v súlade so zásadou poctivého obchodného styku a s odbornou starostlivosťou. V čase, keď sa obchodná spolupráca uskutočnila, tak obchodná spoločnosť U. of D. s.r.o. si riadne plnila všetky svoje povinnosti, pričom jej predmetom podnikania bola aj reklamná činnosť. Rovnako v tomto čase nebol dodávateľ U. of D. s.r.o. evidovaný v registri subjektov vedeným žalovaným, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie na DPH. V čase obchodnej spolupráce medzi žalobcom a dodávateľom neexistovala žiadna okolnosť, ktorá by akýmkoľvek spôsobom mohla spochybniť dôveryhodnosť dodávateľa U. of D. s.r.o. Žalovaný pritom do dnešného dňa neuviedol žiadnu takú konkrétnu skutočnosť, ktorá by bola schopná tvrdenia žalobcu spochybniť. Napokon je potrebné poukázať na to, že v tomto prípade je plne opodstatnené použitie európskej judikatúry, čo je v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeným v rozsudku sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010, na ktorý žalobca poukazoval už v podanej žalobe.
17. Žalobca vyjadril nesúhlas aj s tvrdením žalovaného, že by žalobca mal mať vedomosť o tom o svojom podiele na daňovom úniku. Jedná sa podľa žalobcu o nové tvrdenie žalovaného, ktoré v napadnutom rozhodnutí neuviedol. Tvrdenie žalovaného, že žalobca mal vedieť o fiktívnosti zdaniteľného obchodu z dôvodu, že dodávateľ U. of D. s.r.o. neodviedol žiadnu DPH do štátneho rozpočtu, neobstojí. Žalobca je súkromnou osobou a údaje uvádzané v daňovom priznaní podliehajú daňovému tajomstvu a do času, kým správca dane začne daňovú kontrolu, k nim žalobca nemal prístup. Žalobca teda nevedel, či a v akej výške dodávateľ U. of D. s.r.o. odviedol DPH do štátneho rozpočtu, čo samo osobe vylučuje vedomosť žalobcu o tom, že zdaniteľný obchod by mal byť fiktívny. Žalobca označil za neprípustné, aby žalovaný svoje závery zdôvodnil len ochranou fiškálnych záujmov štátu a vôbec nevzal do úvahy ochranu základných ľudských práv a slobôd garantovaných Ústavou Slovenskej republiky.
18. Podľa názoru žalobcu nemožno akceptovať ani tvrdenie žalovaného, že by obchodná spolupráca medzi ním a dodávateľom U. of D. s.r.o. nebola ekonomicky opodstatnená, keď poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžf/45/2014 zo dňa 16.12.2015. V citovanom rozsudku bola riešená skutkovo odlišná situácia, keď bola poskytnutá len jediná reklamná služba, a to reklama v rádiu, ktorej okolnosti si daňový subjekt dojednával priamo s výrobcom reklamy. V tomto prípade tomu tak nie je, keďže dodávateľ U. of D. s.r.o. poskytol žalobcovi komplexné reklamné služby, ktoré pozostávali z viacerých samostatných služieb. Časť z nich zabezpečil priamo dodávateľ U. of D. s.r.o. Žalobca pritom nebol v priamom kontakte s jednotlivými subdodávateľmi a všetky podmienky spolupráce riešil len s dodávateľom U. of D. s.r.o. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sú závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedené v rozsudku sp. zn. 2Sžf/45/2014 zo dňa 16.12.2015 v prejednávanej veci neaplikovateľné. Žalobca pritom už aj v žalobe jasne opísal dôvody spolupráce s dodávateľom U. od D. s.r.o. a jej ekonomickú opodstatnenosť.
19. V duplike žalovaný zhrnul svoju doterajšiu argumentáciu. Dodal, že hoci Alojz B. (konateľ spoločnosti U. of D. s.r.o.) tvrdil, že sám pomocou výpočtovej techniky vytvoril letáky tieto pomocou rodinných príslušníkov distribuoval pomocou vozidiel, ktoré má spoločnosť v prenájme, toto tvrdenie nebolo preukázané žiadnymi dôkazmi. Pri posudzovanom zdaniteľnom obchode došlo k daňovému úniku. Tento daňový únik je dôsledkom podvodného konania žalobcu, jeho dodávateľa - spoločnosti U. of D. s.r.o.
- ktorý len prefakturoval poskytnuté služby so symbolickým navýšením, ktoré malo obsahovať dalšie služby a tiež je dôsledkom konania subdodávateľa - spoločnosti W. W., s.r.o., ktorá neodviedla daň do štátneho rozpočtu. Žalobca nepostupoval v súlade s požiadavkou dodržiavania povinnej miery opatrnosti v obchodovaní podnikateľských subjektov, mal byť pri uskutočňovaní svojich obchodných transakcií obozretný a vyberať si obchodných partnerov zodpovedne a s náležitou starostlivosťou. Správca dane v súlade s daňovým poriadkom, so zákonom o DPH a s právom Európskeho spoločenstva požadoval, aby sa žalobca ako odberateľ uistil o dôveryhodnosti svojho partnera v tom zmysle, že zdaniteľné
obchody, ktoré uskutoční, nebudú súčasťou daňových podvodov. Žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré bolo možné od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Práve naopak, žalobca bol tým článkom, ktorý si uplatnil nadmerný odpočet. Povinnosťou správcu dane bolo posúdenie uzatvorených zmlúv a dokladov vo vzťahu k určeniu výšky dane, a to v ich vzájomnej súvislosti najmä s ohľadom na to, či nešlo o uzatvorenie zmlúv so snahou, v konečnom dôsledku, znížiť daňový základ. Správca dane pri vyhodnocovaní dôkazov bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, neprihliadal.
20. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a súc viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, po zabezpečení vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe a jeho doručení žalobcovi, vykonal vo veci pojednávanie, nakoľko to požadoval žalobca. Na pojednávaní účastníci konania zotrvali na obsahoch svojich písomných podaní. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní opätovne poukázal na to, že žalobca v daňovom konaní uniesol svoju dôkaznú povinnosť. Dodávateľ žalobcu potvrdil dodanie služieb a zároveň popísal aj priebeh spolupráce. Ohľadne vedomosti žalobcu o účasti na zneužití práva na odpočet DPH sa žalovaný relevantne vyjadruje až v rámci vyjadrenia k žalobe. Reklamné služby si žalobca objednával z dôvodu, že otváral čerpaciu stanicu a do tejto novej prevádzky vložil nemalé investície. Preto bolo nevyhnutné, aby sa spoločnosť zviditeľnila. Reklamné služby boli žalobcovi dodané tak, ako sa dohodol so svojím dodávateľom. Nie je pravda, že by už v tom čase vedel, že by malo ísť o nadsadení ceny. Má za to, že splnil všetky podmienky na odpočet DPH a nemal vedomosť o tom, že by došlo k nejakému daňovému úniku. To, cez aké subdodávateľské spoločnosti dodávateľ službu zabezpečí, žalobca nevedel, nakoľko s týmito spoločnosťami nejednal. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného okrem zopakovania základných téz písomného vyjadrenia k žalobe dodala, že správca dane neprenášal dôkazné bremeno na žalobcu, ale sám iniciatívne vykonal dokazovanie, na základe ktorého identifikoval reťazec spoločností dodávajúcich predmetné služby, pričom cena bola pri dodaní žalobcovi navýšená niekoľkonásobne, o čom žalobca mohol mať vedomosť, nakoľko niektoré reklamné služby si objednával aj sám. Správca dane zistil, že jediným subjektom, ktorý mal v reťazci spoločností výhodu v dôsledku uplatnenia nadmerného odpočtu, bol žalobca a tiež je nesporné, že v danom prípade došlo k daňovému úniku. Vedomosťou žalobcu o zneužití práva na odpočet DPH sa žalovaný zaoberal už v napadnutom rozhodnutí a je irelevantné, či je to označené ako vedomosť o podvodnom konaní, daňovom úniku alebo inak.
21. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.06.2017, potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.03.2017, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určený rozdiel v sume 13.100,- Eur na DPH znížením nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacie obdobie august 2015 zo sumy 13.809,11 Eur na sumu 709,11 Eur.
22. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že Daňový úrad Trenčín vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie august 2015, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 10.11.2016. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie DPH z faktúr vystavených spoločnosťou U. of D. s.r.o. na základe Zmluvy o realizácii reklamnej kampane zo dňa 10.02.2015. Odpočet bol uplatnený:
- z faktúry č. XX-X-XXXX zo dňa 27.08.2015, predmet: reklamná kampaň (návrh, realizácia a odvysielanie reklamného spotu na J. obrazovke v V. od 01.08.2015 do 31.08.2015. Príprava, návrh, realizácia a distribúcia letákov v okresoch V., V. O. a H.), fakturovaná suma 25.800,- Eur, z toho DPH v sume 4.300,- Eur,
- z faktúry č. XX-X-XXXX zo dňa 31.08.2015, predmet: reklamná kampaň (príprava, realizácia a odvysielanie televíznej reklamy v televízii V.), fakturovaná suma 18.000,- Eur, z toho DPH v sume 3.000,- Eur,
- z faktúry č. XX-X-XXXX zo dňa 31.08.2015, predmet: reklamná kampaň (príprava, realizácia a odvysielanie televíznej reklamy v V. TV), fakturovaná suma 18.000,- Eur, z toho DPH v sume 3.000,- Eur,
- z faktúry č. XX-X-XXXX zo dňa 31.08.2015, predmet: reklamný spot na J. obrazovke na centrále spoločnosti I. G. V., D. na W. 2, O., v období od 01.08.2015 do 31.08.2015, fakturovaná suma 16.800,- Eur, z toho DPH v sume 2.800,- Eur. Celková fakturovaná suma z uvedených 4 faktúr bola vo výške 78.600,- Eur, z toho DPH vo výške 13.100,- Eur. Žalobca správcovi dane predložil 2 ks letákov, odovzdávací protokol („predávací“ protokol) na základe zmluvy o realizácii reklamnej kampane, 9 ks fotografií a 2 ks CD nosičov. Neskôr, reagujúc na výzvu správcu dane, žalobca predložil čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti U. of D. s.r.o., v ktorom potvrdil obchodnú spoluprácu.
23. Konateľ spoločnosti U. of D. s.r.o. - U. B. - predvolaný správcom dane ako svedok (26.01.2016), potvrdil zabezpečenie a realizáciu reklamných služieb pre žalobcu. Prípravu a distribúciu letákov zabezpečovala jeho spoločnosť vo vlastnej réžii. Služby televíznej reklamy a reklamných spotov na LED obrazovkách zabezpečil prostredníctvom subdodávateľa - spoločnosti X. Y. s.r.o. Správca dane svedka predvolal na ďalšie ústne pojednávanie (11.05.2016), kedy ho vyzval, aby sa vyjadril k cene reklamnej kampane uvedenej v zmluve o reklamnej kampani uzatvorenej dňa 12.02.2015 medzi spoločnosťou X. Y. s.r.o. a spoločnosťou U. of D. s.r.o., ktorá cena je uvedená v predmetnej zmluve v hodnote 490.000,- Eur bez DPH oproti cene podľa faktúr vystavených spoločnosťou U. of D. s.r.o. žalobcovi, podľa ktorých je cena reklamnej kampane 480.200,- Eur. Svedok sa k uvedenému zistenému rozdielu vyjadril, že cena bola stanovená na začiatku reklamnej kampane a ďalej k zistenému rozdielu uviedol, že ohľadne rozdielu medzi cenou uvedenou v zmluve oproti cene zistenej podľa faktúr nebol spísaný dodatok k zmluve. Svedok si ďalej nevedel spomenúť, či fakturoval žalobcovi odvysielanie reklamného spotu na LED obrazovke I. G. V. O. v obdobiach marec, apríl, máj a jún 2015. Svedok sa vyjadril aj k predmetu fakturácie, keď uviedol, že v rámci reklamnej kampane len prefaktúroval predmety fakturácie, s pánom B. viedol len prvotné jednania týkajúce sa obsahu a ceny a realizáciu kampane zabezpečila spoločnosť X. Y. s.r.o. W. U. B. na ďalšom ústnom pojednávaní (18.05.2016) predložil správcovi dane evidencie DPH za marec až december 2015, dodávateľské a odberateľské faktúry k reklamnej kampani a ich úhrady a doplnil svoje vyjadrenie k odvysielaniu reklamného spotu na LED obrazovke I. G. piesky O. v obdobiach marec, apríl, máj a jún 2015, keď uviedol, že nebol odvysielaný a z uvedeného dôvodu nebol fakturovaný spoločnosťou X. Y. s.r.o. a ani spoločnosť U. of D. s.r.o. nefakturovala predmetný spot spoločnosti J. Q. V. s.r.o. Svedok zároveň požiadal o doplnenie odpovede a k cene reklamnej kampane 490.000,- Eur so spoločnosťou J. Q. V. s.r.o., ktorá nesedí so zmluvou, uviedol, že nakoľko pán S. pripravil zmluvu v tej istej hodnote, on by nemal z kampane žiadny zisk. Taktiež poukázal na skutočnosť, že cena objemu reklamnej kampane nesedí so zmluvou, ale ceny na LED obrazovkách boli dofakturované.
24. Správca dane vypočul svedka I. S. - konateľa spoločnosti X. Y. s.r.o., ktorý potvrdil zabezpečenie reklamných služieb pre spoločnosť U. of D. s.r.o. na základe Zmluvy o realizácii reklamnej kampane zo dňa 12.02.2015, za čo spoločnosti U. of D. s.r.o. vystavil nasledovné faktúry:
- faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 26.08.2015, predmet: fakturácia podľa zmluvy o realizácii reklamnej kampane zo dňa 12.02.2015 za reklamnú kampaň na príprave, realizácii a odvysielaní reklamného spotu na LED obrazovke v V. O. v období od 01.08.2015 do 31.08.2015, fakturovaná suma 25.284,- Eur, z toho DPH v sume 4.214,- Eur,
- faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 28.08.2015, predmet: fakturácia podľa zmluvy o realizácii reklamnej kampane zo dňa 12.02.2015 za reklamnú kampaň (príprava, realizácia a odvysielanie reklamy v televízii V.), fakturovaná suma 17.640,- Eur, z toho DPH v sume 2.940,- Eur,
- faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 28.08.2015, predmet: fakturácia podľa zmluvy o realizácii reklamnej kampane zo dňa 12.02.2015 za reklamnú kampaň (príprava, realizácia a odvysielanie televíznej reklamy v V. TV), fakturovaná suma 17.640,- Eur, z toho DPH v sume 2.940, Eur,
- faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 28.08.2015, predmet: fakturácia podľa zmluvy o realizácii reklamnej kampane zo dňa 12.02.2015, reklamný spot na LED obrazovke na centrále spoločnosti I. G. V., D. na W. 2, O., v období od 01.08.2015 do 31.08.2015, fakturovaná suma 16.464,- Eur, z toho DPH v sume 2.744,- Eur. Svedok I. S. uviedol, že reklamnú kampaň za obdobie od augusta do decembra 2015 zabezpečil prostredníctvom subdodávateľa - spoločnosti FP I., s.r.o., kde jednal s jej konateľom pánom V.. Za obdobie od marca do júla 2015 reklamné služby zabezpečoval prostredníctvom spoločnosti W. W., s.r.o. I. S. správcovi dane predložil doklady k celej reklamnej kampani za obdobie marec až júl a september až december 2015. Na otázku, či podľa zmluvy o reklamnej kampani uzavretej medzi vykonávateľom
FP I., s.r.o. a objednávateľom X. Y. s.r.o. jednal s pánom V. počas celej reklamnej kampane, aj keď pán V. podľa výpisu z obchodného registra skončil funkciu konateľa spoločnosti FP I., s.r.o. dňa 22.11.2015, sa svedok vyjadril, že počas celej reklamnej kampane jednal len s pánom V..
25. Správca dane následne preveroval obchodný vzťah medzi spoločnosťami X. Y. s.r.o. a jej dodávateľom - spoločnosťou FP I., s.r.o. na základe nasledovných faktúr:
- faktúra č. XXVFXXXXXX zo dňa 25.08.2015, predmet: fakturácia podľa zmluvy o realizácii reklamnej kampane zo dňa 21.07.2015, reklamná kampaň (návrh, realizácia a odvysielanie reklamného spotu na LED obrazovke v V. O. od 01.08.2015 do 31.08.2015), fakturovaná suma 24.552,- Eur, z toho DPH v sume 20.435,- Eur,
- faktúra č. XXVFXXXXXX zo dňa 27.08.2015, predmet: fakturácia podľa zmluvy o realizácii reklamnej kampane zo dňa 21.07.2015, reklamná kampaň (príprava, realizácia a odvysielanie televíznej reklamy v televízii V.), fakturovaná suma 17.112,- Eur, z toho DPH v sume 2.852,- Eur,
- faktúra č. XXVFXXXXXX zo dňa 27.08.2015, predmet: fakturácia podľa zmluvy o realizácii reklamnej kampane zo dňa 21.07.2015, reklamná kampaň (príprava, realizácia a odvysielanie televíznej reklamy v V. TV), fakturovaná suma 17.112,- Eur, z toho DPH v sume 2.852,- Eur,
- faktúra č. XXVFXXXXXX zo dňa 27.08.2015, predmet: fakturácia podľa zmluvy o realizácii reklamnej kampane zo dňa 21.07.2015, reklamný spot na LED obrazovke na centrále spoločnosti I. G. V., D. na W. 2, O., v období od 01.08.2015 do 31.08.2015, fakturovaná suma 16.140,- Eur, z toho DPH v sume 2.690,- Eur.
26. Správca dane vypočul svedka Q. V. - bývalého konateľa spoločnosti FP I., s.r.o. Doklady spoločnosti FP I., s.r.o. správcovi dane nepredložil, nakoľko ich odovzdal novému konateľovi, avšak správcovi dane potvrdil spoluprácu so spoločnosťou X. Y. s.r.o. a verifikoval faktúry vystavené spoločnosťou FP I., s.r.o. pre odberateľa X. Y. s.r.o., ktoré svedkovi pri ústnom pojednávaní správca dane predložil. Q. V. uviedol, že reklamné spoty vyrobili TV V. - spoločnosť A. TV, s.r.o. a V. TV - spoločnosť Q. V., s.r.o. Odvysielanie reklamy riešil s pánom F. za TV V. a za V. TV s pani, ktorej meno si už nepamätal. Odvysielanie reklám na LED obrazovkách v V. O. a na centrále spoločnosti I. v O. G. pieskoch zabezpečil prostredníctvom spoločnosti P. Q. s.r.o., za ktorú konal pán J..
27. Správca dane z dokladov predložených Q. V. zistil rozdiel medzi cenou reklamnej kampane, ktorá je uvedená v zmluve o reklamnej kampani, oproti cene reklamnej kampane, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených spoločnosťou FP I., s.r.o. pre odberateľa X. Y. s.r.o. Cena reklamnej kampane uvedená v zmluve v zmluve o reklamnej kampani zo dňa 21.07.2015 uzavretej medzi objednávateľom - spoločnosťou X. Y. s.r.o. - a vykonávateľom - spoločnosťou FP I., s.r.o. - je v hodnote 128.500,- Eur bez DPH a podľa faktúr vystavených spoločnosťou FP I., s.r.o. pre odberateľa X. Y. s.r.o. je cena reklamnej kampane 279.220,- Eur bez DPH, čím vznikol rozdiel 150.720,- Eur. Svedok Q. V. sa k zistenému rozdielu vyjadril, že bol spísaný dodatok k zmluve ku koncu roka, lebo sa navýšili náklady na spoty a rozdielne ceny za odvysielanie reklamných spotov v jednotlivých mesiacoch odôvodnil tým, že cena sa odvíjala od výroby spotov a od počtu odvysielaní spotov, čo sa v jednotlivých mesiacoch menilo.
28. Svedok B. J. - konateľ spoločnosti P. Q. s.r.o. - potvrdil spoluprácu so spoločnosťou W. W., s.r.o. a uviedol, že reklamnú kampaň riešil s pánom O. v období od marca do konca augusta 2015. V. spoločnosti FP I., s.r.o. jednal s pánom V. v období september až december 2015. Pri tvorbe reklamných spotov využil fotky, logo a grafiku žalobcu, vytvoril text, ktorý dal nahrať a po spojení textu so zvukom skompletizoval reklamný spot, pričom znenie textu čerpal z webovej stránky žalobcu. Text nahovoril jeho spoločník H. Q.. Svedok tiež priamo zabezpečil odvysielanie reklamných spotov na LED obrazovkách. Cena za mesiac a reklamnú plochu bola stanovená na 100,- Eur.
29. Správca dane vykonal miestne zisťovanie v spoločnosti A. TV, spol. s r.o. V. F. - konateľ spoločnosti A. TV, s.r.o. - sa vyjadril k zdaniteľným obchodom reklamnej kampane spoločnosti J. Q. W. s.r.o. za obdobie marec až december 2015. Správcovi dane predložil faktúru č. E zo dňa 31.08.2015 vystavenú pre odberateľa W. W., s.r.o. za odvysielanie letnej reklamnej kampane spolu v hodnote 720,- Eur (z toho DPH v sume 120,- Eur) a faktúru č. E zo dňa 05.10.2015 vystavenú pre odberateľa FP I., s.r.o. za odvysielanie reklamnej kampane spolu v hodnote 840,- Eur (z toho DPH v sume 140,- Eur). V období marec až august 2015 bola objednávateľom reklamy spoločnosť W. W. s.r.o. a cena reklamy bola 100,- Eur za každý mesiac. V období september 2015 až december 2015 bola objednávateľom reklamy spoločnosť FP I.,
s.r.o. a cena reklamy bola 175,- Eur za mesiac, a to vzhľadom na zvýšený počet spotov. Tvorbu textu reklamy a natočenie spotov vykonali zamestnanci spoločnosti A. TV, s.r.o.
30. Správca dane vykonal miestne zisťovanie v spoločnosti Q. V., s.r.o. RNDr. W. E. ako splnomocnený zástupca uvedenej spoločnosti sa vyjadril k zdaniteľným obchodom reklamnej kampane spoločnosti J. Q. V. s.r.o. za obdobie marec až december 2015. Správcovi dane predložil daňové priznania DPH za tretí a štvrtý štvrťrok 2015, kontrolné výkazy za uvedené obdobie, príjmový pokladničný doklad zo dňa 01.10.2015, cenník riadkovej inzercie za rok 2015, cenník televíznej reklamy za rok 2015, faktúru vystavenú spoločnosti J. s.r.o. za inzerciu vo videotexte V. televízie a faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 01.10.2015 vystavenú pre odberateľa FP I., s.r.o. za odvysielanie reklamného spotu v dĺžke 37 sekúnd v V. celkom 17 krát od 36. týždňa do 25.12.2015 spolu v hodnote 251,23 Eur (z toho DPH v sume 41,92 Eur).
31. Ako svedok bol v rámci vyrubovacieho konania vypočutý Mgr. Y. B., bývalý konateľ spoločnosti Q. V., s.r.o. Správca dane pri ústnom pojednávaní predložil svedkovi dôkazy, ktoré žalobca predložil správcovi dane, konkrétne 2 ks CD nosičov, ktoré boli rpedložené ako dôkaz k službám uvedeným na faktúrach vystavených spoločnosťou U. of D. s.r.o. pre žalobcu v mesiaci august 2015. Po prezretí reklám na CD nosičoch sa svedok vyjadril, že ani jednu z reklám nachádzajúcich sa na CD nosičoch nevyrobila spoločnosť Q. V., s.r.o. a ani ich v mesiaci august 2015 nevysielala. Uvedená spoločnosť však vyrobila iný reklamný produkt, ktorý svedok správcovi dane počas výsluchu prezentoval prostredníctvom internetového vyhľadávača www.youtube.com <http://www.youtube.com/>, avšak tento sa svojím obsahom nezhodoval s reklamou na CD nosičoch predložených žalobcom. Tento iný reklamný produkt bol fakturovaný spoločnosťou Y..r.o. odberateľovi E. I., s.r.o.
32. Pri ústnom pojednávaní dňa 06.03.2017 splnomocnený zástupca žalobcu navrhol správcovi dane opätovné vypočutie svedkov U. B., I. S., Q. V. a Y. O., s čím sa správca dane nestotožnil, majúc za to, že pri výsluchoch týchto osôb postupoval v súlade so zákonom, žalobcovi oznamoval dátumy plánovaných výsluchov za účelom zabezpečenia práva žalobcu klásť svedkom otázky, avšak žalobca pri výsluchoch ani nevyužil toto právo.
33. Správca dane rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.03.2017 podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume 13.100,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2015, dôvodiac porušením ustanovenia § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Správca dane poukázal aj na to, že z faktúr, ktoré vystavili spoločnosti P. Q., s.r.o., A. TV, s.r.o. a Q. V., s.r.o. svojim odberateľom v rámci identifikovaného dodávateľsko-odberateľského reťazca, vyplýva, že cena na týchto faktúrach je niekoľkokrát nižšia oproti cenám na faktúrach vystavených spoločnosťou U. of D. s.r.o. pre žalobcu za totožné reklamné služby. Uvedené vysoké nadhodnotenie cien viedlo správcu dane k úsudku, že žalobca sa snažil optimalizovať vzťah k štátnemu rozpočtu a tak získať daňovú výhodu v podobe neoprávneného odpočítania DPH. Správca dane tiež poukázal na to, že preverením obchodnej spolupráce medzi spoločnosťou U. of D. s.r.o. a žalobcom bolo zistené, že cena reklamnej kampane uvedená v zmluve o reklamnej kampani medzi žalobcom a spoločnosťou U. of D. s.r.o. je totožná s cenou reklamnej kampane v zmluve o reklamnej kampani medzi spoločnosťou U. of D. s.r.o. a spoločnosťou X. Y. s.r.o., t.j. 490.000,- Eur bez DPH. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť U. of D. s.r.o. nemala z predmetnej kampane žiadny zisk. Konateľ spoločnosti X. Y. s.r.o. predložil správcovi dane dodatky k zmluvám o reklamnej kampani až na základe zistenia správcu dane, že cena uvedená v zmluvách o reklamnej kampani nezodpovedá cene reklamnej kampane uvedenej na faktúrach s odôvodnením, že na ne pozabudol. Správca dane považoval predložené dodatky za účelovo vytvorené z dôvodu, že ani na jednej z faktúr nie je uvedený predmet fakturácie v zmysle dodatku k zmluve. Predmet uvedený na faktúrach je vždy iba: „podľa zmluvy o realizácii reklamnej kampane zo dňa ...“ Tomuto úsudku správcu dane taktiež nasvedčuje aj to, že U. B. sa vyjadril, že dodatky k zmluve medzi spoločnosťou U. of D. s.r.o. a spoločnosťou X. Y. s.r.o. neboli spísané.
34. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie. Poukázal na to, že disponuje faktúrami vystavenými podľa § 71 zákona o DPH. Má za to, že pri fakturovaných reklamných službách došlo na strane dodávateľa k vzniku daňovej povinnosti. Reklamné služby boli reálne dodané, čo je preukázané dôkazmi. Reklamné služby žalobca použil na účely svojej podnikateľskej činnosti ako platiteľ dane. Z výpisov z účtov je zrejmé, že žalobca dodávateľovi uhradil cenu za dodané služby vrátane DPH. Žalobca,
ktorý všeobecne poukázal aj na povinnosť rešpektovať právo Európskej únie, dospel k záveru, že vo vzťahu k uplatnenému nároku na odpočet DPH uniesol svoje dôkazné bremeno, vyčerpal svoju dôkaznú povinnosť, poukážuc na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011.
35. Napadnutým rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.06.2017 žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil. Prevzal a osvojil si skutkové zistenia správcu dane a na ne aplikované právne úvahy a závery. Vo všeobecnosti poukázal na to, že samotná existencia faktúry, na ktorej je uvedená daň, teda to, že platiteľ má faktúru vyhotovenú iným platiteľom dane, nezakladá právo na odpočítanie DPH uvedenej na faktúre, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru a služieb. Doklady predkladané platiteľom musia byť odrazom reálneho obchodu, ktorý sa dokladmi má preukázať. Platiteľ je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii, mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Žalovaný poukázal aj na judikatúru SD EÚ, z ktorej vyplýva všeobecná zásada práva Spoločenstva spočívajúca v tom, že o právo Spoločenstva sa nemožno opierať na zneužívajúce alebo podvodné účely. Právo platiteľ dane na odpočítanie dane na vstupe od dane splatnej na výstupe, ktorá vznikla z uskutočňovania zdaniteľných dodávok, predstavuje prirodzený dôsledok zásady neutrality. Ak sa však zistí zneužitie práva, príslušné ustanovenia Smernice o práve na odpočítanie dane, riadne vykladané v súlade so zásadou zakazujúcou zneužitie práva Spoločenstva, uvedené právo nepriznávajú alebo ho priznávajú len čiastočne.
36. K rozsahu dokazovania v daňovom konaní žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaný vo veci sp. zn. 3Sžf/24/2012, podľa záverov ktorého správca dane je oprávnený v prípade pochybností preverovať celý obchodný reťazec.
37. Nadväzujúc na vyššie prezentované zovšeobecňujúce úvahy žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že správca dane zistil objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú získanie neoprávnenej daňovej výhody v oblasti DPH. Zdaniteľné obchody deklarované zo strany dodávateľa pre platiteľa a zároveň zdaniteľné obchody deklarované na faktúrach, na ktorých je uvedená tuzemská spoločnosť ako dodávateľ tovaru, majú čisto umelý charakter s cieľom získať neoprávnené odpočítanie dane. Žalovaný uzavrel, že skutoční realizátori reklamnej kampane uskutočnili zdaniteľné obchody pre žalobcu, tieto boli vykonané, avšak do reálne odvysielaných reklamných kampaní fakturovaných ich originálnymi realizátormi čiastkami rádovo v stovkách Eur boli umelo vložené sprostredkovateľské spoločnosti U. of D. s.r.o., X. Y. s.r.o. a FP I., s.r.o., ktoré dodávané reklamné služby medzi sebou prefakturovali v takej výške, že žalobcovi navýšili sumu za reklamu na rádovo desiatky tisíc Eur. Z daňových priznaní uvedených spoločností vyplýva, že vykazovali veľké príjmy a výdavky, ale reálne ani jedna z nich daň v sume vykázaných reklamných služieb do štátneho rozpočtu neodviedla. Žalovaný poukázal na zánik niektorých spoločností v reťazci formou zlúčenia s iným subjektom so zahraničným konateľom a z toho vyplývajúcu nemožnosť preverenia niektorých skutočností u týchto subjektov. Poukázal tiež na pochybnosti ohľadne ekonomického opodstatnenia a zmyslu podnikateľskej činnosti spoločnosti U. of D. s.r.o., ktorá podľa uzatvorených zmlúv svojmu dodávateľovi mala zaplatiť za dodané reklamné služby prakticky totožnú sumu ako následne fakturovala žalobcovi, pričom navyše mala aj sama realizovať dodatočné služby ohľadne výroby a distribúcie letákov, ktoré by takto boli vykonané prakticky zadarmo.
38. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zdôraznil, že žalobca mal a mohol vedieť o neprimeranosti fakturovanej ceny za dodávané reklamné služby, nakoľko pre neho bola priamo (t.j. bez sprostredkovania iným subjektom) spoločnosťou Q. V. s.r.o. vystavená faktúra zo dňa 13.10.2015 za inzerciu vo videotexte V. televízie v celkovej sume 13,20 Eur. Žalobca teda podľa žalovaného mal vedomosť o médiách, v ktorých bola poskytnutá reklamná kampaň a mal možnosť preveriť si ceny, za ktoré bola poskytnutá, preto záver správcu dane, že dôvodom vloženia fakturačného reťazca bolo získanie neoprávnenej daňovej výhody, zodpovedá podľa žalovaného zásadám logického myslenia.
39. Podľa žalovaného deklarované reklamné služby síce boli reálne dodané, avšak nie prostredníctvom vo faktúrach značeného dodávateľa - spoločnosti U. of D. s.r.o., ktorá bola do zdaniteľných obchodov umelo vložená a pri ktorej sa nepreukázalo, že by deklarované zdaniteľné obchody žalobcovi aj reálne dodala. V prípade reklamnej kampane v V. televízii k vzniku daňovej povinnosti nedošlo v zdaňovacom období august 2015, ale v inom mesiaci.
40. K návrhu na opätovné vypočutie niektorých svedkov žalovaný uviedol, že žalobca bol o vypočutí všetkých svedkov upovedomovaný, ich výsluchu sa nezúčastnil bez náležitého ospravedlnenia a preto iba požiadavka na ich vypočutie za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu nie je dôvodom na ich opakovaný výsluch. Žalobca bol v priebehu konania so všetkými zisteniami oboznamovaný a využil právo vyjadrovať sa k nim a aj preto nebolo potrebné opakovanie vypočúvať svedkov za účasti nového splnomocneného zástupcu žalobcu. Prihliadlo sa pritom tiež na zásadu efektívnosti daňového konania a zásadu primeranosti zaťažovania zúčastnených osôb.
41. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
42. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
43. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.
44. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
45. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
46. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
47. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
48. Podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
49. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
50. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu a prednesov účastníkov na pojednávaní dospel správny súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Z odôvodnení rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že tieto nespochybňujú samotnú výrobu a existenciu (odprezentovanie) deklarovaných reklamných služieb a ich dodanie žalobcovi. Sporným zostalo, či spoločnosť U.. s.r.o., ktorá vystavila správcom dane spochybnené dodávateľské faktúry, bola aj skutočnými dodávateľom
reklamných služieb tak, ako bolo deklarované v dodávateľských faktúrach, na základe ktorých si žalobca uplatnil nárok na odpočet DPH. Preukázanie uvedenej skutočnosti má vplyv na následné posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu na odpočet DPH.
51. Správny súd konštatuje, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadnému zneužitiu systému DPH je cieľom uznaným a podporovaným právom EÚ. Prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie DPH, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (viď rozsudok SD EÚ vo veci O., C-285/2011). Právo na odpočítanie DPH tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie DPH, vedela alebo mala vedieť, že sa takýmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (rozsudok Súdneho dvora EÚ O., C-XXX/XX, bod 40). SD EÚ taktiež vo svojom rozsudku zo dňa 21. júna 2012 v spojených veciach C-80/2011 (Q. Kft) a C-142/2011 (V. P.) jednoznačne vyslovil právny názor, že správca dane je oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe, v tomto prípade žalobcovi, právo odpočítať DPH za poskytnutý tovar z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tento tovar alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti, ale len vtedy, ak správca dane objektívne preukáže, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba, v tomto prípade žalobca, vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH, je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Uvedený rozsudok tak vedomosti žalobcu o tom, že sa stáva súčasťou daňového podvodu, priznal atribút nutnej a nevyhnutnej podmienky, bez splnenia ktorej nesmie byť zo strany správcu dane odopretý žalobcovi ako daňovému subjektu nárok na priznanie odpočtu DPH.
52. Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného vo vyššie uvedených rozhodnutiach SD EÚ, z ktorých majú pri svojej rozhodovacej činnosti vychádzať aj daňové orgány, je na správcovi dane, aby zisťoval, či sa dodávateľ služby dopustil podvodu alebo nie a či žalobca o tomto podvode, vzhľadom na všetky zistené skutočnosti vedel, resp. mohol vedieť. Skutočnosť, že žalobca mal, resp. mohol mať takúto vedomosť, je dôkazným bremenom správcu dane. Je preto úlohou žalovaného, aby uvedené overil podľa vnútroštátnych procesných pravidiel obsiahnutých v daňovom poriadku. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel, resp. vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane. Svoje závery je potom povinný riadne odôvodniť aj v kontexte judikatúry SD EÚ. Správny súd súčasne poukazuje na skutočnosť, že aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti už uzavrel a daňové orgány zaviazal zaoberať sa v zmysle európskej judikatúry aj otázkou podvodného resp. zneužívajúceho konania a súvisiacej otázky vedomosti kontrolovaného daňového subjektu o takomto konaní (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/73/2015 zo dňa 01.12.2016). Správca dane ani žalovaný sa však riadne nezaoberali otázkou vedomosti žalobcu o tom, že sa zúčastňuje na obchodoch, ktorých cieľom bolo získanie daňovej výhody, resp. že ide o transakcie, ktoré sú poznačené daňovým podvodom. Takýmto postupom žalovaný zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti, ktorá je dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Žalovaný (správca dane vôbec) dôvodil, že žalobca mal a mohol vedieť o neprimeranosti fakturovanej ceny za dodávané reklamné služby, nakoľko pre neho bola priamo spoločnosťou Q. V. s.r.o. vystavená faktúra zo dňa 13.10.2015 za inzerciu vo videotexte V. v celkovej sume 13,20 Eur. Žalobca teda podľa žalovaného mal mať vedomosť o médiách, v ktorých bola poskytnutá reklamná kampaň a mal možnosť preveriť si ceny, za ktoré bola poskytnutá, preto záver správcu dane, že dôvodom vloženia fakturačného reťazca bolo získanie neoprávnenej daňovej výhody, zodpovedá podľa žalovaného zásadám logického myslenia. S uvedeným zdôvodnením však správny sú nemôže súhlasiť. Predovšetkým preto, že sa argumentuje skutočnosťou, ktorá sa udiala až následne, viac ako mesiac po ukončení zdaniteľného obdobia, ktorého sa daňová kontrola týkala. Žalobca, nedisponujúci nadprirodzenými schopnosťami, preto logicky nemohol pri svojom podnikateľskom rozhodovaní uvedené zohľadniť a podľa toho sa zariadiť. Ďalším dôvodom nestotožnenia sa správneho súdu s argumentáciou žalovaného je zjavná kvalitatívna rozdielnosť reklamných služieb, ktoré boli fakturované spoločnosťou Q. V. s.r.o. faktúrou zo dňa 13.10.2015 oproti tým, ktoré boli v priebehu augusta 2015 žalobcovi fakturované spoločnosťou U. of D. s.r.o., kedy nie je možné úplne korektne porovnávať reklamu majúcu formu textového inzerátu s reklamou majúcou audiovizuálnu formu s prezentáciou na v exteriéri umiestnenej LED obrazovke, prípadne formu reklamného spotu v lokálnej televízii.
53. Napadnuté rozhodnutie neponúka odpoveď na to, ako sa žalovaný vysporiadal s tým, či bolo zistené a na akom základe, či žalobca urobil všetky opatrenia, ktoré bolo rozumné od neho požadovať, aby sa uistil, že sa na podvode, resp. zneužívajúcom konaní nebude podieľať. Uvedené je potrebné skúmať v časových súvislostiach uskutočňovania sporných zdaniteľných obchodov, nie z pohľadu množiny informácií, ktoré sa stali dostupnými až dodatočne a ktoré vo svojej komplexnosti utvárali správcovi dane iný obraz o sporných otázkach, než aký si mohol vytvoriť žalobca, limitovaný v čase uskutočňovania zdaniteľných plnení absenciou tých oprávnení a kompetencií, akými disponuje správca dane. Povinnosťou daňových orgánov je na základe výsledkov vykonaného dokazovania nielen učiniť záver ohľadne existencie zneužívajúceho konania, resp. podvodu na DPH na niektorom stupni obchodného reťazca, ale súčasne aj záver o tom, či z výsledkov takto vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že o tomto podvodnom, resp. zneužívajúcom konaní kontrolovaný daňový subjekt vedel, resp. vzhľadom na všetky okolnosti posudzovanej veci vedieť mal a mohol. Ak sa argumentuje, že tu k podvodu alebo k zneužitiu práva došlo, ak daňové orgány vo svojich rozhodnutiach vymenujú niektoré skutočnosti (dôkazy) majúce preukazovať existenciu zneužívajúceho konania, avšak tieto skutkové zistenia neposúdia v súvislosti s otázkou možnej ne/vedomosti žalobcu o jeho účasti na takomto konaní, je potrebné bez takéhoto posúdenia závery daňových orgánov považovať za predčasné.
54. S poukazom na vyššie uvedené úvahy a právne závery správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil, pričom dospel k záveru, že z rovnakých dôvodov je potrebné zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane, v ktorom nie je vôbec žiadna správna úvaha o riešení otázky vedomosti žalobcu o jeho účasti na podvodnom, resp. zneužívajúcom konaní. Správca dane následne vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní spôsobom nevykazujúcim prvky arbitrárnosti. 55. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP.
56. Rozhodnutie senátu správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.