Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sa/13/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobkyne: C. C., bytom J., Y. XXX/XX, zastúpenej advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským, AK so sídlom Bratislava, Račianska 66, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 06. 02. 2018, č. XXX XXX XXXX X, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 06. 02. 2018 č. XXX XXX XXXX X, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 03. 11. 2017 č. XXX XXX XXXX X a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím zo dňa 06. 02. 2018, č. XXX XXX XXXX X generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 03. 11. 2017 č. XXX XXX XXXX X, ktorým bola podľa § 65 ods. 1, § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietnutá žiadosť žalobkyne o starobný dôchodok zo dňa 24. 05. 2013 z dôvodu, že táto nesplnila podmienky pre jeho priznanie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, t. j. nezískala potrebnú dobu dôchodkového poistenia, keďže ku dňu 15. 07. 2008 získala iba 10 rokov a 329 dní obdobia dôchodkového poistenia. Vzhľadom na to, že doba jej služobného pomeru v rozsahu 33 rokov a 132 dní, za ktorú jej bol priznaný výsluhový dôchodok, nebola zaradená do I. a II. kategórie funkcií, táto sa za obdobie dôchodkového poistenia nepovažuje a ustanovenie § 274 citovaného zákona, ani čl. 33 ods. 2 Dohovoru sa na ňu nevzťahuje.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací správny orgán sa po preskúmaní napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 03. 11. 2017 stotožnil s právnym posúdením predmetnej veci správnym orgánom prvého stupňa, vzhľadom na ktorú skutočnosť, vychádzajúc z dôvodov podaného odvolania, považoval za potrebné toto rozhodnutie potvrdiť. Konštatoval, že žiadosťou zo dňa 14. 09. 2017 žalobkyňa požiadala o starobný dôchodok ku dňu 24. 05. 2013. Dôchodkový vek podľa ustanovenia § 65 ods. 6 písm. e) zákona dovŕšila dňa 16. 07. 2008. Ku dňu 15. 07. 2008 menovaná získala 3 979 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 10 rokov a 329 dní obdobia dôchodkového poistenia. Z potvrdenia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 66071/2004-1462-2 zo dňa 03. 01. 2005 vyplýva, že menovanej bol od 02. 12. 2004 priznaný výsluhový dôchodok podľa ustanovenia § 38 ods. 1, § 39 a § 68 ods. 2 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pre nárok na výsluhový dôchodok jej bola zhodnotená doba služobného pomeru v colnej správe od 01. 08. 1971 do 01. 12. 2004, t. j. 33 rokov a 132 dní. Zamestnanie bolo zaradené do III. pracovnej kategórie, čo vyplýva aj z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, ktoré sa nachádzajú v centrálnej evidencii Sociálnej poisťovne. Pretože menovaná získala dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a bol jej priznaný výsluhový dôchodok, v súlade s ustanovením § 255 ods. 5 zákona sa doba služobného pomeru od 01. 08. 1971 do 01. 12. 2004 nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia. Zamestnanie žalobkyne v služobnom pomere nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, preto nie je možné v tomto prípade aplikovať ustanovenie § 274 citovaného zákona v znení zákona č. 140/2015 Z. z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

3. Námietku účastníčky, týkajúcu sa diskriminácie oproti iným poistencom v osobitných systémoch sociálneho zabezpečenia považoval za nedôvodnú, nakoľko Sociálna poisťovňa, ústredie zosúladila svoju aplikačnú prax so všeobecným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. V prípade žalobkyne takýto postup neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby colníka nemala zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií. Sociálna poisťovňa, ústredie v prípade žalobkyne zvolila rovnaký postup ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií.

4. K rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 04. 2015 spis. zn. 10So/59/2014, ako aj k ďalším, na ktoré poukazovala žalobkyňa v podanom odvolaní odvolací správny orgán uviedol, že právny názor v nich uvedený nebol doteraz zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach.

5. Konštatoval, že v odvolacom konaní žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť rozhodnutia o uplatnenom nároku na starobný dôchodok. Na základe vyššie uvedených skutočností generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

6. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou zo dňa 08. 03. 2018, doručenou na Krajský súd v Košiciach dňa 13. 03. 2018, domáhala preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 06. 02. 2018, ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 03. 11. 2017, ktoré navrhla zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. V žalobe uviedla, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby aj obdobie výkonu služby v ozbrojenom zbore bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Podľa jej názoru nespochybniteľne jej vznikol nárok na starobný dôchodok, pretože bola dôchodkovo poistená viac ako 15 rokov a tiež splnila aj druhú podmienku dovŕšenia dôchodkového veku. Poukázala na to, že žalovaná jej odmieta zohľadniť obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 10 rokov a 329 dní, získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, čím dochádza k porušeniu jej práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pretože toto obdobie by potom nebolo zohľadnené v žiadnom dôchodkovom systéme. S poukazom na čl. 39 Ústavy SR, čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 a judikatúru Najvyššieho súdu SR považovala postup žalovanej za nezákonný z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, keďže táto uvedené nevzala do úvahy a zamietla jej žiadosť o starobný dôchodok, hoci pre jeho priznanie splnila všetky podmienky. V dôsledku tohto postupu, vychádzajúc okrem iných aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7So/138/2011 žalovaná nesprávnym výkladom zákona diskriminuje poistencov osobitného systému, lebo im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky, alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Tým dochádza zo strany žalovanej k nerešpektovaniu právneho názoru Najvyššieho súdu SR.

8. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 23. 03. 20018 navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zotrvala na všetkých dôvodoch, ktoré uviedla v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a tieto zopakovala s tým, že žalobné námietky žalobcu opodstatnené nie sú.

9. V replike zo dňa 16. 04. 2018 žalobkyňa zotrvala na dôvodoch podanej žaloby v celom rozsahu.

10. Správny súd v konaní podľa ustanovenia § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len "SSP") preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovanej dospel k záveru, že žaloba žalobkyne zo dňa 08. 03. 2018 je dôvodná.

11. Z administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že žalobkyňa žiadosťou, spísanou dňa 14. 09. 2017 požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadala priznať od 24. 05. 2013.

12. Rozhodnutím Colného riaditeľstva SR, Útvaru sociálneho zabezpečenia zo dňa 03. 01. 2005 č. 66071/2004-1462-2 bol žalobkyni podľa § 38 ods. 1, § 39 a § 68 ods. 2 písm. a) zákona č. 382/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, od 02. 12. 2004 priznaný výsluhový dôchodok za dobu výkonu štátnej služby v rozsahu 33 rokov a 132 dní.

13. Z potvrdenia Colného úradu Čierna nad Tisou, Železničná 212, Čierna nad Tisou č. 13508/1/2004-530140 zo dňa 20. 12. 2004, vyplýva, že pre nárok na výsluhový dôchodok bola žalobkyni zhodnotená doba služobného pomeru v colnej správe od 01. 08. 1971 do 01. 12. 2004, t. j. 33 rokov 132 dní.

14. Podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia zamestnanie žalobkyne - funkcia colník a uvedená doba služby bola zaradená v III. pracovnej kategórii.

15. Žalobkyňa dôchodkový vek podľa ustanovenia § 65 ods. 6 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahla 16. 07. 2008. O starobný dôchodok požiadala od 24. 05. 2013, ku ktorému dňu získala vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia 3979 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 10 rokov a 329 dní.

16. Na pojednávaní dňa 13. 11. 2018 právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe a to zo skutkových aj právnych dôvodov, ktoré sú v nej uvedené. Argumentáciu žalovanej považuje za neakceptovateľnú, pretože táto nemá oporu v zákone ani v rozsiahlej judikatúre Najvyššieho súdu SR tak, ako to vyplýva z obsahu žaloby. Pokiaľ ide o ustanovenie § 274 zákona o sociálnom poistení, tento nerieši otázku celkovej doby dôchodkového poistenia, ale predovšetkým otázku skoršieho odchodu do dôchodku vzhľadom na výkon zamestnania vo zvýhodnených pracovných kategóriách. Na záver žiadal, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobkyni priznal úplnú náhradu trov konania.

17. Zástupkyňa žalovanej zotrvala na písomnom vyjadrení zo dňa 23. 03. 2018, ktoré bolo súdu doručené, v zmysle ktorého žalobkyňa nesplnila všetky podmienky na priznanie nároku na starobný dôchodok na základe podanej žiadosti. Preto žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

18. Podľa ustanovenia § 60 ods. 2 zákona č. 461 /2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

19. Podľa ustanovenia § 255 ods. 5 cit. zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

20. Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 cit. zákona poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

21. Podľa ustanovenia § 65 ods. 6 písm. e) zákona žene, ktorá vychovala dve deti a v roku 2008 dovŕšila vek 55 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 55 rokov sa pripočíta 45 kalendárnych mesiacov.

22. Podľa ustanovenia § 60 ods. 8 zákona rok dôchodkového poistenia je 365 dní obdobia dôchodkového poistenia.

23. Podľa ustanovenia § 274 ods. 1 cit. zákona nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie vrátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.

24. Podľa čl. 39 ods. 1 a 3 Ústavy SR občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa s tým, že podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.

25. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

26. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány nepostupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie jenezákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci, avšak z neho nebol vyvodený správny právny záver.

27. Z vyššie uvedeného vyplýva, že medzi účastníkmi konania je sporné to, či dobu výkonu služby žalobkyne ako colníka od 01. 08. 1971 do 01. 12. 2004, ktoré zamestnanie bolo zaradené do tretej pracovnej kategórie a za ktoré obdobie jej bol priznaný aj výsluhový dôchodok, je potrebné zohľadniť ako obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia.

28. V tejto súvislosti súd poukazuje na už ustálenú súdnu prax a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok spis. zn. 7So/138/2011 z 15. 08. 2012, 10So/59/2014 z 15. 04. 2015, 1So/15/5015 zo dňa 16. 11. 2016, ako aj ďalšie), ktorá sa zaoberá danou problematikou.

29. V rozsudku spis. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26. 04. 2017 Najvyšší súd SR uviedol, že:

30. "Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.

31. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy (napr. zákon č. 328/2002 Z. z.), používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme.

32. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec.

33. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ.

34. Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zák. č. 461/2003 Z. z. vylúčenie možnosti zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení tohto zákona vo všeobecnom systéme. To by malo za následok situáciu, kedy doby poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia ostali nezhodnotené (rovnako ako v prípade navrhovateľa).

35. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu.

36. Ustanovenie § 1 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

37. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa ustanovenia § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti.

38. Zo spisov vyplýva, že navrhovateľovi bol od X. priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z., pričom pre nárok na výsluhový dôchodok bola zhodnotená doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 01. 10. 1972 do 12. 03. 2004, t. j. 31 rokov a 164 dní a doba výkonu základnej vojenskej služby od 01. 10. 1970 do 30. 09. 1972, t. j. 2 roky. Za toto obdobie nepatrí navrhovateľovi zodpovedajúca časť starobného dôchodku, na ktorú by mal nárok, ak by celú dobu jeho poistenia bolo potrebné hodnotiť vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

39. Odvolací súd teda zastáva názor, že ak navrhovateľ nesplnil podmienku získania zákonom stanovenej doby poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Odlišným postupom odporkyne by sa doby poistenia poistenca stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona."

40. Rovnako v rozsudku spis. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26. 04. 2017 Najvyšší súd SR, citujúc závery, obsiahnuté v jeho rozsudku spis. zn. 7So/138/2012 z 15. 08. 2012, konštatoval, že:

41. "Z citovaného rozsudku ani z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenú pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a II. kategórii funkcií.

42. Výkon služby v I . a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku. Keďže navrhovateľ ku dňu 23. 07. 2014, od ktorého žiadal priznať starobný dôchodok, dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom v súhrne dôb poistenia hodnoteného v osobitnom systéme a všeobecnom systéme získal celkovo viac ako 15 rokov, odporkyňa mala tieto obdobia v celom rozsahu hodnotiť pre zistenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku a následne postupovať podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128."

43. Najvyšší súd už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok spis. zn. 1So/59/2012 zo dňa 13. 08. 2013) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový správny orgán pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti, nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.

44. K prelomeniu záväznosti právneho názoru už vysloveného odvolacím súdom musí nižší správny súd, ako aj správne orgány výslovne uviesť argumentáciu, ktorá by takýto postup ústavno-konformným spôsobom odôvodňovala, t. j. mala by vychádzať najmä zo zásadnej zmeny právneho prostredia (legislatívne zásahy zákonodarcu akceptované v demokratickej spoločnosti, resp. judikatúrny zlom vyvolaný rozhodovacou činnosťou ústavného alebo medzinárodného súdneho orgánu), či zo zistenia odlišného skutkového stavu. Ak tak neurobí, potom svojím postupom vyvoláva vadu, ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, lebo porušuje zásadu legitímneho očakávania účastníka.

45. V konaní nebolo sporné, že žalobkyni bol podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 66071/2004-1462-2 zo dňa 03. 01. 2005 priznaný od 02. 12. 2004 výsluhový dôchodok podľa ustanovenia § 38, § 39 a § 68 ods. 2 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z., pričom jej bola započítaná celková doba výkonu štátnej služby v rozsahu 33 rokov a 132 dní. Po zohľadnení tejto doby však ešte získala ďalšiu dobu poistenia v rozsahu 10 rokov a 329 dní, ktorú žiadala zohľadniť podanou žiadosťou o starobný dôchodok po dosiahnutí dôchodkového veku. Žalovaná jej žiadosť zamietla aj napriek ustálenej judikatúre súdov, v zmysle ktorej poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128.

46. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej dospel k záveru, že generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne i správny orgán prvého stupňa pri hodnotení celkovej doby dôchodkového poistenia žalobkyne vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia, z ktorého dôvodu jeho rozhodnutie zo dňa 06. 02. 2018 č. XXX XXX XXXX X, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 03. 11. 2017 č. XXX XXX XXXX X podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

47. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobkyne na starobný dôchodok a rozhodnúť o jej žiadosti na priznanie nároku na starobný dôchodok ku dňu 24. 05. 2013 s tým, že v zmysle ustanovenia § 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom súdu viazaný.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnej žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

49. V súlade s ustanovením § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).