Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-126-2018.pdf
PDF · 81.83 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/126/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: S. I., s.r.o., so sídlom X. XX, XXX XX I., Q.: XX XXX XXX, právne zastúpeného: PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s.r.o., so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, proti žalovanej: I. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom I. 4, XXX XX G. G., právne zastúpenej: Mgr. Miroslav Baláž, advokát so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o zaplatenie 179,- Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 8Csp/323/2017-72 zo dňa 15.6.2018 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok v I. a III.
II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanej.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom na súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 179,- eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá bola spôsobená žalobcovi konaním žalovanej.
2. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaná porušila svoje zákonné povinnosti v tom, že nezabránila správaniu sa svojho psa, ktorý zranil psa žalobcu a v dôsledku týchto zranení bol tento povinný vynaložiť sumu 179,- eur, ako náklady spojené s odvozom a ošetrením psa.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 4 zákona č. 282/2002 Z. z., § 415, § 420, § 424, § 441, § 442 a § 517 Občianskeho zákonníka.
4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie zdôvodnil takto: „Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V danom prípade bolo nepochybné, že ku škode na majetku žalobcu došlo v dôsledku správania psa žalovanej, ktorý pohrýzol psa žalobcu, čo si následne vyžiadalo jeho veterinárne ošetrenie. Žalovaná, ktorá za svojho psa zodpovedá, porušila svoju povinnosť uvedenú v § 4 ods. 1 zák. č. 282/2002 Z.z., t.j. povinnosť zabraňovať vzniku škodám, a to tým, že jej pes nemal náhubok. Majiteľ domácky chovaného zvieraťa je povinný urobiť potrebné opatrenia na to, aby zviera nemohlo spôsobiť škodu; forma opatrení pritom záleží od okolností konkrétneho prípadu (rozsudok NS ČR, sp. zn. 25 Cdo 3516/2007). Aj keď povinnosť nosiť náhubok zákon ukladá pri nebezpečných psoch (§ 2 ods. 1 písm. b/ zák. č. 282/2002 Z.z.) a ich pohybe na verejnom priestranstve, vzhľadom na predošlé incidenty žalovaná mohla a mala predpokladať možný konflikt v budúcnosti, ku ktorému neskôr aj došlo a to dňa 18.03.2016. Ak by pes žalovanej mal náhubok, nepochybne by k takým následkom, aké nastali, nedošlo a to bez ohľadu na to, ktorý pes by zaútočil ako prvý. Súd nepovažuje za vierohodné tvrdenie žalovanej, že pes žalobcu nemal náhubok, nakoľko je len málo pravdepodobné, aby sa uvedené plemeno neubránilo psovi žalovanej, resp. by nespôsobilo zranenia aj jemu. Žalovaná tvrdila, že pred incidentom bola medzi nimi vzdialenosť 10 až 15 m. Aj keď svedkyňa mala psa na dlhšom vodítku, tak podľa názoru súdu by nemohlo dôjsť ku kontaktu medzi psami bez toho, aby svedkyňa vodítko pustila, čo však žalovaná v tomto a ani priestupkom konaní netvrdila. V konaní taktiež žalovaná nepreukázala svoje tvrdenie, že svedkyňa psa žalobcu nedokázala ovládať. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že v tomto prípade je daná zodpovednosť žalovanej za spôsobenú škodu minimálne vo forme nevedomej nedbanlivosti, pričom žalovaná sa z tejto zodpovednosti nevyvinila. Je potrebné dodať, že rozhodnutie správneho orgánu vo veci spáchania priestupku nie je pre súd záväzné, nakoľko v zmysle § 193 Civilného sporového poriadku („C.s.p.“) je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov iba o tom, že bol spáchaný priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ho spáchal. Čo sa týka výšky škody, tak táto bola preukázaná pokladničnými dokladmi za veterinárne ošetrenie a čistenie vozidla, ako aj výpoveďou svedka“.
5. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle zásady úspechu.
6. Proti citovanému rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalovanej, ktorá namietla, že súd pri rozhodovaní nebral do úvahy skutočnosť, že pes žalobcu bol na neprimerane dlhom vodítku a ku kontaktu medzi psami by nedošlo, ak by vodítko nebolo pustené. Zároveň namietla nezákonnosť rozhodnutia z dôvodu, že protiprávne konanie bolo vyhodnocované príslušným správnym orgánom, ktorý nepotvrdil tvrdenia žalobcu. Správny orgán zastavil svoje konanie z dôvodu nepreukázania proti právneho konania. Zároveň súd prvej inštancie nebral do úvahy, že incident sa mal odohrať na súkromnom pozemku, ktorého podielovou spoluvlastníčkou je aj žalovaná. Poukázala na všeobecne záväzne nariadenie mesta G. G., podľa ktorého pevnosť vôdzky a jeho dĺžka musí byť psovi primeraná tak, aby bolo možné psa ovládať v každej situácii a zároveň nebral do úvahy skutočnosť, že ani pes žalobcu nemal náhubok.
X. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť s poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku. I. na to, že náhrada škody bola priznaná v zmysle právnych predpisov, boli preukázané predpoklady vzniku tejto škody. Y. je pravdivá skutočnosť, že vôdzka na ktorej bol pes žalobcu je dlhá XX až XX metrov. Jedná sa o bežnú vôdzku v dĺžke maximálne 3 metre, pričom ostatné odvolacie dôvody považoval za irelevantné. Taktiež v konaní nebolo preukázané, že svedkyňa, ktorá viedla psa žalobcu nie je schopná takéhoto psa ovládať a taktiež nie je rozhodujúce ani to, kde k incidentu došlo. Poukázal na to, že súd nie je viazaný dokazovaním, ktoré vykonal správny orgán, pričom však aj v tomto rozhodnutí sa uvádza, že k incidentu došlo na pozemku v tom čase neohradenom a verejne prístupnom bez označenia zákazu vstupu.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
11. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .
12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
13. K jednotlivým odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že žalovaná nepreukázala svoje tvrdenia ohľadom dĺžky vôdzky psa žalobcu. Z obsahu spisu nevyplývajú dôkazy, ktoré by podporovali jej tvrdenia o tom, že vôdzka na ktorej bol uviazaný pes žalobcu bola neprimerane dlhá. Pokiaľ sa týka otázky posúdenia skutočnosti, či pes žalobcu mal náhubok tu odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na presvedčivé závery súdu prvej inštancie, ktorý jasne a zrozumiteľne vysvetlil svoju úvahu o tom, prečo považoval za nepodložené tvrdenia žalovanej o tom, že pes žalobcu nemal náhubok vzhľadom na to, že v tejto veci neboli predložené ďalšie dôkazy je postup súdu prvej inštancie pri vyhodnocovaní zisteného skutkového stavu správny a presvedčivý.
14. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky ohľadom miesta incidentu z pripojeného priestupkového spisu bolo preukázané, že v čase incidentu predmetný pozemok nebol ohradený a taktiež nebol označený ako súkromný pozemok, preto tieto skutočnosti vo vzťahu k predmetu konania nie sú relevantné, tak ako to správne uviedol súd prvej inštancie.
15. Rovnako sa súd prvej inštancie správne vyporiadal aj s námietkou, že v priestupkovom konaní nebola žalovaná uznaná vinnou. Odvolací súd v tejto skutočnosti uvádza, že aj v prípade, ak určité konanie nenaplní skutkovú podstatu priestupku, či trestného činu táto skutočnosť neznamená sama o sebe, že predmetné konanie nezakladá nárok na občianskoprávnu zodpovednosť v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, na ktoré správne poukázal súd prvej inštancie.
16. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie dôsledne vykonal hodnotenie dôkazov podľa zásad uvedených v § 191 ods. 1 CSP, kedy zhodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na to, čo počas konania vyšlo najavo a jeho závery majú logické opodstatnenie.
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).