Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_25Co-78-2018.pdf
PDF · 89.74 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/78/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, právne zastúpeného: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 08 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: S. L., Y..: XX.XX.XXXX, E. N. I., XXX XX I., o zaplatenie 462,94 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 11Csp/128/2017 - 63 zo dňa 19.04.2018 jednohlasne takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výrokoch pod bodmi II. a III. a v rozsahu zrušenia v e c v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol v I. výroku, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 219,53 Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 09.03.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v II. výroku v časti istiny 243,41 Eur súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol v III. výroku tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 47 %, a o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za dostatočne preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu č. A. XXXXXXX a dodatok zo dňa 02.09.2015 a zmluvu č. A. XXXXXXX a dodatok zo dňa 02.09.2015, podľa ktorých žalovanému bolo umožnené využívať telekomunikačné služby. Predmetom konania je nárok vo výške škody voči žalovanému, ktorá vznikla žalobcovi za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie/ k zmluve č. A. XXXXXXX vo výške 66,60,- Eur, uplatnená škoda - zmluvná pokuta 69,50 Eur a za odpredaný mobilný telefón k zmluve č. A. XXXXXXX za kúpnu cenu 176,81 Eur a zmluvná pokuta 184,50 Eur. Žalovaný sa zaviazal podľa dodatku zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov a mať aktivovaný účastnícky program, u ktorého je výška mesačného poplatku stanovená prinajmenšom na sumu 27,99 Eur a 10,- Eur. V prípade porušenia niektorej z povinností strán v dobe viazanosti podľa bodu 2.5 nedodržania záväzku sa strana zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 70,- Eur a 185,-Eur. Listom zo dňa 28.01.2016 žalobca vyzval žalovaného na úhradu faktúr za zúčtovacie obdobie od 10.2015-12.2015, ktoré predstavujú dlžnú sumu ceny poskytnutých neuhradených služieb vo výške 219,53 Eur a zároveň vyzval na úhradu zmluvnej pokuty.
3. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 písm. a), § 44 ods. 1 - 14 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzatvorenia všetkých zmlúv a dodatkov; § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 3, 4 písm. k), ods. 5, § 54 ods. 1, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, 3, § 517 ods. 1, § 544 ods. 1, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“); § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
4. Súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za dôvodný v časti dlžnej sumy ceny poskytnutých a fakturovaných služieb vo výške 219,53 Eur a žalobe v tejto časti vyhovel. Mal za to, že s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia medzi stranami došlo k platnému uzavretiu zmluvy o poskytovaní verejných služieb, majúcu charakter spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej boli v mesiacoch XX.XXXX-XX.XXXX žalovanému poskytnuté služby mobilnej komunikácie. Za poskytnuté služby v stanovenej lehote splatnosti nezaplatil, preto je povinný žalobcovi uhradiť nedoplatok faktúrou vyúčtovanej istiny vo výške 219,53 Eur s príslušenstvom, ktorej výška zodpovedá uplatnenej pohľadávke. Pretože žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažnej pohľadávky, v súlade s § 517 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. je povinný uhradiť tiež úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, t. z. 5,05 % od 09.03.2016 do zaplatenia.
5. Súd prvej inštancie neuznal za dôvodnú žalobu v časti uplatnenej náhrady škody vo výške 243,41 Eur. Uviedol, že žalobca sa v časti žaloby domáhal zaplatenia istiny 243,41 Eur ako škody s odkazom na článok 1. Bod 1.3/ 2/. dodatku k zmluve. Pre úspešnosť žaloby na náhradu škody je potrebné, aby žalobca preukázal žalovanému porušenie právnej povinnosti, existenciu škody a príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Nie je dôvod vyvodzovania zodpovednosti voči žalovanému zohľadňovaním inej ako dohodnutej kúpnej ceny. Pre zvýhodnenú kúpnu cenu pre žalovaného sa žalobca zaviazal v rámci svojej autonómnej obchodnej politiky. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť včasným neuhrádzaním služieb, avšak rozdiel medzi dohodnutou kúpnou cenou a všeobecnou cenou mobilného telefónu nie je možné považovať za škodu, ktorá by mala byť v príčinnej súvislosti s porušením tejto povinnosti. Na tom nič nemení citácia článku dodatku o zmluvných podmienkach, že žalobca nedodržaním záväzku rozdiel v cenách sám definuje ako škodu a túto skutočnosť žalovaný berie na vedomie. Neboli preto splnené podmienky pre uznanie zodpovednosti žalovaného na náhradu škody. Plnenie podmienok zmluvy si žalobca zabezpečil tiež ustanovením Bodu 2.5 dodatku, avšak nárok neuplatnil ako porušenie zmluvnej povinnosti s právom domáhať sa úhrady zmluvnej pokuty.
6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1, 2 C.s.p., keď vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 47 %, pretože bol v časti úspešný.
7. Proti tomuto rozsudku v rozsahu jeho výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní navrhol v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené a aby žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 243,41 Eur. Z obsahu rozsudku je zrejmé, že súd uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty posudzoval ako nárok na náhradu škody. V odôvodnení rozsudku uviedol, že v časti uplatnenej škody 243,41 Eur žalobu neuznal za dôvodnú a rovnako tiež uviedol, že nárok žalobca neuplatnil ako porušenie zmluvnej povinnosti s právom domáhať sa úhrady zmluvnej pokuty. Žalobca má za to, že sa v uvedenom konaní nedomáha nároku na zaplatenie náhrady škody, ale zaplatenia zmluvnej pokuty, preto skutkové zistenie súdu, že sa žalobca domáha zaplatenia náhrady škody je nesprávne a taktiež je nesprávne právne posúdenie nároku na zaplatenie sumy 243,41 Eur ako nároku na náhradu škody, keďže uvedený nárok nie je žalobcom uplatňovaný ako nárok na náhradu škody. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je viazaný na preukazovanie vzniku škody, preto právny záver súdu prvej inštancie spočívajúci v posúdení, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 243,41 Eur je nedôvodný z dôvodu neexistencie škody je nesprávny. Žalobca sa v konaní nedomáha náhrady škody, ale nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Jedná sa o rozdielne právne inštitúty. Ďalej uviedol, že dojednanie zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho inštitútu v zmluvných vzťahoch je v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. Maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedala výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu a dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných povinností. V dodatkoch, z ktorých nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty si žalobca v tomto konaní uplatňuje, je časový aspekt porušenia zmluvných povinností zohľadnený. Dohoda o zmluvnej pokute rozlišuje, kedy došlo k porušeniu zmluvných povinností a výška zmluvnej pokuty sa postupne znižuje v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od
okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Účelom uzavretia dohody o zmluvnej pokute bolo zabezpečenie záväzkového vzťahu, motivácia k plneniu zmluvných povinností spojená s následnou sankciou za jej nesplnenie, reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku, ktorý by mohol vzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením povinností. Máme za to, že dojednanie zmluvnej pokuty ako aj jej výšky nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na výhody, ktoré žalovaný na základe uzavretia dodatkov k zmluvám získal, je výška dohodnutých zmluvných pokút primeraná, objektívne nespôsobilá poškodiť žalovaného ako spotrebiteľa. Vo vzťahu k posúdeniu primeranosti výšky zmluvnej pokuty poukázal žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/172/2007. Pokiaľ súd prvej inštancie ako neprijateľnú zmluvnú podmienku vyhodnotil zmluvnú pokutu, ktorej výška zohľadňovala čas po ktorý si žalovaná plnila svoje zmluvné povinnosti, je potrebné považovať jeho názor a právny záver za nesprávny. Zároveň poukázal na rozsudok KS Trenčín sp. zn. 17Co/654/2015 v podobnej veci, ktorým odvolací súd žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty priznal. V odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol, že žalobca oproti minulosti v súlade s požiadavkami súdnej praxe upravil výšku zmluvnej pokuty tak, že táto je závislá od času, kedy dôjde zo strany zákazníka k porušeniu zmluvnej povinnosti, ktorá založí nárok na zmluvnú pokutu a odzrkadľuje aj poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu. Dojedanú zmluvnú pokutu považoval odvolací súd za dojednanú podľa § 544 OZ, ktorá nie je v rozpore s princípmi ochrany spotrebiteľa a nespôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na vyslovený názor a princíp právnej istoty navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.
8. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalovaný k žalobcom podanému odvolaniu nevyjadril.
9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 C.s.p., so zreteľom na jeho preskúmavacie oprávnenia dané týmito ustanoveniami, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a nie sú dané podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, nakoľko tento je nepreskúmateľný, keď sa súd prvej inštancie nezaoberal záväzným žalobným návrhom pre správne rozhodnutie v predmetnej veci.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 17. 07.2017 domáhal zaplatenia sumy 243,41 Eur titulom nároku na uhradenie zmluvnej pokuty pre porušenie zmluvných povinností zo strany žalovaného (čl. 2).
11. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti nepreskúmateľný, nakoľko prvoinštančný súd na základe vykonaného dokazovania, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, dospel k uplatneniu nesprávneho právneho inštitútu, keď svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žaloba žalobcu je v tejto časti nedôvodná, nakoľko pre úspešnosť žaloby na náhradu škody je potrebné, aby žalobca preukázal žalovanému porušenie právnej povinnosti, existenciu škody a príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Súd prvej inštancie nesprávne považoval za preukázané, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť včasným neuhrádzaním služieb, avšak rozdiel medzi dohodnutou kúpnou cenou a všeobecnou cenou mobilného telefónu nie je možné považovať za škodu, ktorá by mala byť v príčinnej súvislosti s porušením tejto povinnosti. Neboli preto splnené podmienky pre uznanie zodpovednosti žalovaného na náhradu škody.
12. Nesprávne bolo aj konštatovanie súdu prvej inštancie, že plnenie podmienok zmluvy si žalobca zabezpečil tiež ustanovením bodu 2.5 dodatku, avšak nárok neuplatnil ako porušenie zmluvnej povinnosti s právom domáhať sa úhrady zmluvnej pokuty.
13. Uvedené odôvodnenie rozhodnutia nekorešponduje s uplatnenou žalobou, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je známe ako sa súd vysporiadal a posúdil uplatnený nárok na úhradu zmluvnej pokuty. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého inštancie v napadnutej časti za nepreskúmateľné.
14. V návrhovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 C.s.p. musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).
15. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou. Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).
16. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav aplikovať.
17. Vzhľadom na uvedené, nakoľko si žalobca neuplatňoval zaplatenie sumu v zamietnutej výške titulom náhrady škody, nebol ani povinný uvádzať a osvedčiť také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o jeho práve (nároku) na náhradu škody.
18. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, súčasťou práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces je, aby súd vo veci na skutkový stav aplikoval platný a účinný právny predpis, objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie z hľadiska relevantných predpisov v zmysle zásady iura novit curia a starostlivo sa vecou zaoberal tak, aby poskytol účinnú právnu ochranu (sp. zn. II.ÚS 71/97, III. ÚS 64/2000, IV. ÚS 77/02, II. ÚS 249/04) pričom rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené a vysporiadať sa s tými argumentmi účastníkov, ktoré sú vo veci relevantné (III. ÚS 119/03, IV. ÚS 115/03).
19. Odvolací súd konštatuje, že z preskúmavaného rozhodnutia nie je možné zistiť ako súd prvej inštancie posúdil uplatnený nárok žalobcu, čím zaťažil svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou. Je nutné zdôrazniť, že štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je vždy v priamej spojitosti so základným právom strán konania na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 236 ods. 2 C.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom.
20. Keďže vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec v zmysle § 391 ods. 1, 2 C.s.p. vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
21. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie riadiť sa právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v tomto rozhodnutí, opätovne vec prejednať a rozhodnúť s tým, že sa vysporiada s odvolacími námietkami žalobcu a vec opätovne posúdiť vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobou. Za tým účelom bude povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní v právoplatne neskončenej vrátenej časti opätovne vec preskúmať, zaoberať sa pritom vecnou aj právnou dôvodnosťou žalobcom uplatneného nároku na uhradenie zmluvnej pokuty, za tým účelom v súlade s ustanovením § 295 C.s.p. doplniť dokazovanie, jeho výsledky nadväzne opätovne komplexne vyhodnotiť, posúdiť podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení. Nové rozhodnutie je potrebné riadne a náležite odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. tak, aby bolo presvedčivé.
22. Vzhľadom k tomu, že výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie je súvisiacim výrokom (§ 379 písm. a) C.s.p.), odvolací súd súčasne so zrušením výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
zrušil aj výrok o trovách konania. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách prvoinštančného konania, ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 C.s.p.).