Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/74/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, právne zastúpeného: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: B. P., O..: XX.XX.XXXX, V. P. XX, XXX XX P., o zaplatenie 471,27 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. XXCsp/XX/XXXX - XX zo dňa 31.08.2017, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o splatnosti žalobcovi prisúdených pohľadávok.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že v I. výroku uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 268,94 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 13.09.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v II. výroku žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a v III. výroku rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za dostatočne preukázané, že medzi stranami boli uzavreté: Zmluva o poskytovaní verejných služieb na poskytovanie služby Internet na doma Y. Č.. R. zo dňa 11.04. 2013, Zmluva o poskytovaní verejných služieb č. R. z 25.06.2014, Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. R. zo dňa 25.06.2014, Zmluva o poskytovaní verejných služieb č. R. zo dňa 29.10.2013, Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. R. zo dňa 29.10.2013, na základe ktorých poskytoval žalobca ako dodávateľ žalovanej ako spotrebiteľovi telekomunikačné služby mobilného operátora a mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia za zvýhodnenú, zľavnenú akciovú cenu oproti cene trhovej. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok bolo povinnosťou žalovanej uhrádzať fakturované sumy poskytnutých služieb. Žalobca dodatočne vyzýval žalovanú na úhradu dlžnej sumy ceny poskytnutých služieb vo výške 268,94 Eur pokusom o pokonávku zo dňa 20.07.2015, avšak bezúspešne.

3. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil v zmysle ustanovenia § 52, § 53 ods. 1, 2, § 420, § 424, § 488, § 489, § 491 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“); § 43 ods. 12, § 44 ods. 1, 8, 10 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzatvorenia všetkých zmlúv a dodatkov; § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01. februára 2013.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že čo sa týka dlžnej sumy ceny poskytnutých služieb vo výške 268,94 Eur žalovaná počas súdneho konania nevyvinula žiadnu aktivitu a nárok uplatnený žalobcom nespochybnila. Súd prvej inštancie bol preto názoru, že nárok žalobcu je v tejto časti opodstatnený. Súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu v časti o zaplatenie ceny fakturovaných služieb v sume 268,94 Eur za dôvodný a žalobnému návrhu v tejto časti vyhovel. Okrem priznanej istiny považoval za dôvodné vyhovieť žalobe aj v časti uplatneného zákonného úroku z omeškania, pretože neuhradením faktúr v lehote splatnosti, ani v dodatočnej lehote sa žalovaná dostala do omeškania, ktoré trvá. Úrok z omeškania súd priznal v zákonnej výške vychádzajúc z ust. § 517 ods. 1, ods. 2 v spojení s vykonávacím predpisom § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatnil, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie v zmysle pokusu o pokonávku.

5. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné vyhovieť žalobnému návrhu v časti uplatnenej náhrady škody vo výške 202,33 Eur predstavujúcej rozdiel medzi predajnou cenou mobilných telefónov/ telekomunikačných zariadení a ich cenou akciovou, pretože žalobca nepreukázal vznik zodpovednosti žalovanej za škodu vzniknutú žalobcovi. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), teda konanie v rozpore s objektívnym právom, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a tiež zavinenie. Porušením právnej povinnosti sa rozumie objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby si splnila svoju povinnosť. Pre vznik zodpovednosti za škodu sa vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nie je daná zodpovednosť žalovanej za škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť ako rozdiel medzi trhovou a predajnou cenou mobilných telefónov/telekomunikačných zariadení, keďže predaj zariadení za akciovú cenu je výsledkom ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu, ktorý predáva mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia za akciovú cenu nižšiu ako cena skutočná a rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou je tak výsledkom zmluvného konsenzu strán, pričom nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania zo zmluvného vzťahu uzatvoreného so žalovanou. K protiprávnemu konaniu zo strany žalovanej nedošlo, pretože k odpredaju telekomunikačných zariadení za zvýhodnenú cenu došlo na základe dobrovoľného rozhodnutia žalobcu ako predajcu. Preto súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie sumy 202,33 Eur zamietol.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 251, § 255 ods. 2, § 257 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1, 2 C.s.p., keď mal za to, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko úspech dosiahli obe strany sporu v takmer rovnakom rozsahu (žalobca v 57 % a žalovaná v 43 %), a preto súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné priznať nárok na náhradu trov konania ani jednej zo strán, teda ju nepriznal žiadnej z nich.

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. V odvolaní uviedol, že týmto žiada o splátkový kalendár so sumou mesačno po dvadsať Eur. Odôvodnila to tým, že je v hmotnej núdzi a maróduje, takže je nezamestnaná. Na maródke je už ôsmy mesiac z dôvodu zlomeniny dolnej končatiny a to počas pracovnej doby v zamestnaní.

8. K odvolaniu žalovanej podal žalobca svoje vyjadrenie zo dňa 24.01.2018, v ktorom uviedol, že žalovaný nepopiera pohľadávku čo do základu, výšky a dôvodu, avšak poukazuje najmä na skutočnosť, že je v nepriaznivej finančnej situácii. Navrhol, aby súd zaviazal žalovanú k úhrade pohľadávky s príslušenstvom v mesačných splátkach, ktorých výšku ponecháva na rozhodnutí súdu po preskúmaní finančnej situácie žalovanej. Vzhľadom na výšku pohľadávky navrhol minimálne 30,- Eur mesačne pod stratou výhody splátok.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 C.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný

dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 C.s.p.). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

10. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Predmetom odvolacieho konania bolo len posúdenie otázky určenia splatnosti prisúdenej sumy s príslušenstvom. Pri viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania sa odvolací súd nezaoberal vecnou správnosťou rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej.

13. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

14. Podľa § 232 ods. 4 C <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>.s.p. ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

15. Civilný sporový poriadok v citovaných ustanoveniach stanovuje lehotu na plnenie uloženú súdnym rozhodnutím v rozsahu 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd môže (napr. s poukazom na zlú finančnú situáciu strany sporu) tiež uložiť povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky. Môže tiež určiť, že omeškaním s plnením čo i len jednej dávky alebo splátky sa stáva splatným celé plnenie. Ak má súd za to, že v prejednávanom prípade je na mieste určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, tak táto časť výroku rozhodnutia súdu musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver, že je vhodné povoliť plnenie v splátkach. Dôkaznú povinnosť má ten, kto žiada povoliť plnenie v splátkach, v tomto prípade je to žalovaná.

16. Pokiaľ ide o možnosť súdu stanoviť inú lehotu splatnosti uloženej povinnosti než podľa § 232 ods. 3 prvá veta C.s.p. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, odvolací súd vo všeobecnosti udáva, že podľa ustálenej súdnej praxe pri úvahe o určení dlhšej lehoty na splnenie uloženej povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, je nutné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu; súd musí prihliadnuť na osobné a majetkové pomery strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného v konaní, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovaným, dobu, po ktorej by umožnením vykonania plnenia v splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške splátok a podmienkach ich zročnosti) ako aj to, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa, pričom súd môže určiť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 C.s.p. <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>); súd teda musí lehotu na plnenie určiť tak, aby jej dĺžka nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty medzi stranami; záver súdu o splnení podmienok na určenie dlhšej lehoty na vykonanie plnenia ako tri dni od právoplatnosti rozsudku musí byť vždy náležite odôvodnený.

17. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaná ako odvolateľka je v obsahu podaného odvolania len všeobecná v stručnej konštatácii jej osobných a majetkových pomerov, ale bez akéhokoľvek preukázania týchto tvrdení doložením listinných dôkazov. Žalovaná v odvolaní ani neuviedla odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods. 1 C.s.p. a v odvolaní taktiež absentujú ďalšie relevantné skutočnosti, okolnosti

alebo argumenty, ktoré by tieto odvolacieho dôvody bližšie konkretizovali. Žalovaná ani potom, čo jej bola doručená výzva súdu prvej inštancie, svoje odvolanie nedoplnila o relevantné skutočnosti a náležitosti, ktoré ma odvolanie obsahovať a zároveň k odvolaniu nedoložila ani žiadne listinné dôkazy preukazujúce jej osobné a majetkové pomery, ktoré jej bránia zaplatiť dlh v uloženej lehote.

18. Ak odvolateľ v odvolaní neuvedie, aké konkrétne skutočnosti, či aké konkrétne dôkazy by mali privodiť iný skutkový záver vo veci, než ho prijal súd prvej inštancie, obsah odvolania nie je čo do dôvodov dostatočným naplnením toho, čo by malo viesť odvolací súd k preskúmaniu rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska jeho opodstatnenosti. Absencia konkrétnej skutočnosti a dôkazov, ktoré by mali byť spôsobilé privodiť iný skutkový záver vo veci, aký urobil súd prvej inštancie, má vplyv aj na kvalitatívny rozsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu. Opätovne v tomto smere treba zdôrazniť, že podľa ust. § 380 C.s.p. po stránke kvalitatívnej je odvolací súd pri prieskumnej činnosti zásadne viazaný uplatnenými odvolacími dôvodmi. Civilné súdne konanie je postavené v zásade na tom, že skutkový základ veci ustaľuje súd z uplatnených rozhodujúcich skutočností a z označených dôkazov už pred súdom prvej inštancie.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nevyhovel návrhu žalovanej na povolenie splácania uloženej sumy v splátkach podľa § 232 ods. 4 C.s.p. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1963/99/>, nakoľko žalovanej tvrdenia o nepriaznivých majetkových pomeroch, ktoré by zakladali dôvod na povolenie splácania žalovanej sumy v splátkach zostali v odvolacom konaní len v rovine tvrdení, bez pripojenia listín preukazujúcich jej tvrdenia, prípadne označenia dôkazov na ich preukázanie.

20. Odvolací súd je názoru, že zo skutočností a dôkazov produkovaných pred súdom prvej inštancie súd prvej inštancie vyvodil skutkový záver, ktorý zodpovedá postupu podľa § 215, § 216 C.s.p.. Realizované dôkazy súd prvej inštancie aj zodpovedajúco zásadám vyplývajúcim z § 191 C.s.p. vyhodnotil. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa dôsledne a komplexne vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli relevantné pre rozhodnutie v predmetnej veci.

21. Odvolací súd za danej procesnej situácie, keď žalovaná neuniesla dôkaznú povinnosť tvrdenia, vyhodnotil podané odvolanie ako nedôvodné a postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o splatnosti žalobcovi prisúdených pohľadávok ako vecne správny potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 odsek 2 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalovaná v odvolacom konaní úspech nemala a nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a úspešný žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a vychádzajúc z obsahu spisu mu ani v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám nepriznal.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).