Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Cb/161/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martou Šašinkovou v právnej veci žalobcu: Energetic Systems, s.r.o., so sídlom Šamorínska 10, Bratislava, IČO: 46 780 751, zast. JUDr. Tomášom Balážikom, advokátom so sídlom Šamorínska 10, Bratislava, proti žalovanému: Ružinovský športový klub, príspevková organizácia, so sídlom Mierová 21, Bratislava, IČO: 36 006 257, zast. Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., AK so sídlom Miletičova 1, Bratislava, IČO: 36 860 891, o zaplatenie 452,40 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva proti žalobcovi náhrada trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 01.04.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 452,40 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania titulom vzniknutej škody/ušlého zisku, ktorý žalobcovi vznikol v súvislosti s uzavretím Zmluvy č. 002/2/2010 o poskytovaní strážnej služby v znení jej neskorších dodatkov v objekte Q. I. P.ť.Š.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako vykonávateľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 01.07.2010 Zmluvu č. 002/2/2010 o poskytovaní strážnej služby, predmetom ktorej bolo v zmysle čl. I Zmluvy poskytovanie strážnej služby zabezpečením fyzickej ochrany objektu objednávateľa: Q. I. P.ť.Š, ktorý je v správe objednávateľa, nachádzajúci sa na V.ň. č. X v K. a povinnosť objednávateľa zaplatiť vykonávateľovi za jeho služby odplatu v zmysle čl. IV. Zmluvy vo výške 5,- eur za každú hodinu poskytovania služieb s tým, že zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, avšak umožňovala stranám, za určitých podmienok stanovených Zmluvou, právo vypovedať zmluvu alebo odstúpiť od Zmluvy.

3. Dňa 30.10.2010 zmluvné strany podpísali Dodatok č. 1 k Zmluve, v ktorom sa dohodli na novom znení čl. III bod 1, podľa ktorého vykonávateľ zabezpečí výkon fyzickej ochrany stráženého objektu nepretržite jedným pracovníkom v uniforme, ktorý bude vykonávať fyzickú ochranu a stráženie objektu v čase od 20:00 hod do 08:00 hod., sedem dní v týždni, vrátane sviatkov a dní pracovného pokoja.

4. Dňa 19.11.2010 zmluvné strany podpísali Dodatok č. 2 k Zmluve, v ktorom sa dohodli na ďalších zmenách Zmluvy v znení Dodatku č.1, ktoré sa týkali čl. III. bod 1 Zmluvy v znení Dodatku č.1 zo dňa 30.10.2010. Dodatkom č. 2 bol upravený aj bod 7 čl. IV Zmluvy, v ktorom sa zmluvné strany dohodli na medziročnom náraste cien dohodnutých v čl. IV bod 2 Zmluvy. V zmysle Dodatku č. 2 k Zmluve bola Zmluva uzatvorená na dobu určitú - na päť rokov od podpísania Dodatku č. 2 Zmluvy, t.j. do 19.11.2015, pričom boli po novom upravené aj podmienky zrušenia zmluvy a podmienky odstúpenia od zmluvy.

5. Žalovaný spočiatku žalobcovi uhrádzal vystavované faktúry za poskytnuté služby v zmysle Zmluvy riadne a včas, avšak od novembra 2010 žalovaný prestal žalobcovi uhrádzať odmenu na základe vystavených faktúr, čoho dôsledkom boli rokovania medzi zmluvnými stranami, ktoré boli neúspešné. Po neúspešných rokovaniach a neochote žalovaného a jeho zriaďovateľa - Mestskej časti Bratislava - Ružinov, žalobca odstúpil od Zmluvy listom zo dňa 24.10.2011.

6. Žalobca následne svojím návrhom na Okresný súd Bratislava II inicioval vydanie platobného rozkazu na zaplatenia dlžnej sumy vo výške 21.191,01 eur s príslušenstvom titulom uplatnenia nároku vo veci nezaplatených faktúr v zmysle Zmluvy za obdobie jún - november roku 2011, pričom predmetom návrhu nebolo uplatnenie si nároku na náhradu škody a ušlého zisku. Dňa 23.02.2012 vydal Okresný súd Bratislava II platobný rozkaz sp. zn. 33 Rob/199/2012, ktorým zaviazal žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 21.191,04 eur s prísl., pričom platobný rozkaz nadobudol dňa 21.03.2012 právoplatnosť a vykonateľnosť. Predmetná suma nebola v celosti úspešne vymožená ani prostredníctvom súdneho exekútora.

7. Žalobca svoj nárok na náhradu škody/ušlého zisku odvodzuje z porušenia povinnosti žalovaného vplývajúcu z čl. I a čl. IV Zmluvy v znení Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2, z ktorých vyplýva žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi za poskytovanie strážnej služby odplatu riadne a včas vo výške 5,15 eur za každú hodinu poskytovania služieb s DPH účinnou v čase fakturácie. Uvedeným konaním žalovaného, a teda tým, že neplatil od novembra 2010 žalobcovi vystavené a doručené faktúry za riadne poskytnuté služby, porušil zmluvnú povinnosť vyplývajúcu mu z čl. I a IV. Zmluvy, následkom čoho bol žalobca nútený od Zmluvy odstúpiť. Na základe uvedeného vznikol žalobcovi nárok na náhradu škody/ušlého zisku, ku ktorému by nedošlo, ak by odporca riadne plnil svoje zmluvné povinnosti, čím by Zmluva ostala v platnosti do 19.11.2015.

8. Na základe uzavretej Zmluvy žalobca dôvodne očakával, že dôjde k rozmnoženiu jeho majetkových hodnôt, nakoľko si svoje povinnosti plnil riadne aj vtedy, keď mu žalovaný od novembra 2010 neplatil faktúry. Žalobca naďalej poskytoval svoje služby žalovanému až do októbra 2011, no nakoniec bol nútený v zmysle čl. V bod 4 Zmluvy odstúpiť od Zmluvy. Predmetným konaním žalovaného, žalobca stratil očakávaný prínos výnosu, ktorý si uplatňuje v tomto konaní ako náhradu škody/ušlého zisku, nakoľko nebyť protiprávneho konania žalovaného ako škodcu, mohol žalobca ako poškodený dôvodne očakávať zväčšenie jeho majetku. Takto sa žalobca dostal do druhotnej platobnej neschopnosti, nakoľko v dôsledku nezaplatených faktúr nebol schopný uhrádzať svoje záväzky, ako aj odvody a mzdy zamestnancov.

9. Na základe uvedeného si žalobca v konaní uplatnil nárok na náhradu škody/ušlého zisku v súlade s čl. V bod 4 v spojení s čl. V bod 6 Zmluvy v znení Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2 odo dňa nasledujúceho po skončení 1 mesiaca odo dňa doručenia odstúpenia od Zmluvy, t.j od 03.12.2011 do 31.12.2011 a to v celkovej výške 452,40 eur. Žalovaná suma predstavuje násobok počtu hodín jednotlivých dní kalendárneho mesiaca, počas ktorých by žalobca poskytoval v zmysle Zmluvy strážnu službu žalovanému (v danom prípade 29 dní v mesiaci december) a hodinového ušlého zisku, ktorý žalobca vyčíslil na sumu vo výške 1,30 eur, čo predstavuje celkovo 452,40 eur.

10. Tunajší súd vydal v predmetnej veci dňa 07.05.2015, platobný rozkaz č.k. 42Cb/161/2015-64, proti ktorému podal žalovaný dňa 27.05.2015 odpor, v ktorom o. i. uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, nakoľko medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody v predmetnej veci chýba príčinná súvislosť. Žalovaný je toho názoru, že eventuálna náhrada škody/ušlý zisk žalobcu nevznikol ako nevyhnutný následok porušenia povinnosti platiť dohodnutú odplatu. Žalovaný má ďalej za to, že porušil iba svoju platobnú povinnosť vyplývajúcu mu zo Zmluvy v znení Dodatku č. 1 a 2, a preto v danej veci je potrebné vychádzať len z porušenia povinnosti žalovaného včas zaplatiť dohodnutú odplatu, navyše keď žalobcovi odstúpením od zmluvy zanikol nárok na zaplatenie náhrady škody/ušlého zisku, ktorý mohol nadobudnúť v prípade poskytovania fyzickej ochrany do 19.11.2015. Žalovaný tým, že na základe vydaného platobného rozkazu Okresným súdom Bratislava II zo dňa 23.02.2012, č.k. 33Rob/199/2012, právoplatný a vykonateľný dňa 21.03.2012 uhradil žalobcovi zmluvnú pokutu za omeškanie s plnením platobnej povinnosti, naplnil funkciu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, ktorá v plnom rozsahu skonzumovala nárok na náhradu škody. Žalovaný nesúhlasil ani s výškou nároku na náhradu škody/ušlého zisku tak, ako bola vyčíslená žalovaným.

11. K odporu proti platobnému rozkazu sa písomne dňa 10.06.2015 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalobca bol nútený pre správanie žalovaného odstúpiť od Zmluvy, nakoľko je zrejmé, že nemohol mať záujem naďalej zotrvať v zmluvnom vzťahu bez vzájomného protiplnenia. Neplnenie povinnosti zaplatiť odplatu za riadne a včas realizované plnenie zo strany žalobcu nie je možné kvalifikovať ako menej závažné porušenie povinnosti. Práve tým, že bol žalovaný v omeškaní s platením odmeny sa žalobca dostal do druhotnej platobnej neschopnosti, nakoľko od novembra 2010 až do okamihu odstúpenia od zmluvy v októbri 2011, uhrádzal náklady na zabezpečovanie poskytovania služby z vlastnej réžie.

12. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného o tom, že zmluvná pokuta v plnom rozsahu skonzumovala nárok na náhradu škody z dôvodu, že škoda vzniknutá v dôsledku neplnenia si povinnosti zo strany žalovaného je vyčíslená vo výške 22.629,02 eur a prevyšuje dohodnutú zmluvnú pokutu.

13. Žalobca ďalej k nesúhlasnému stanovisku žalovaného ohľadom výšky nároku na náhradu škody/ ušlého zisku uviedol, že je síce pravdou, že žalobcovi bol doručený list od žalovaného, ktorým malo dôjsť údajne k zníženiu počtu strážnych hodín, avšak žalobca nesúhlasil s takouto jednostrannou zmenou zmluvných podmienok, na ktoré žalovaný nemal nárok. Z uvedeného dôvodu žalobca trvá na podanej žalobe, nakoľko má za to, že boli naplnené a preukázané všetky zákonné znaky zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu v zmysle ustanovenia § 373 a nasl. Obchodného zákonníka.

14. Dňa 30.10.2015 žalovaný doručil vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu, ktoré doplnil podaním doručeným súdu dňa 16.11.2015, v ktorom zotrval na svojich predošlých tvrdeniach a upriamil pozornosť na čl. III bodu 3 Zmluvy, podľa ktorého objednávateľ oznámi vykonávateľovi písomne zmenu časového rozpisu stráženia objektu minimálne sedem dní pred plánovanou zmenou, čo znamená, že bol oprávnený meniť časový rozpis stráženia objektu.

15. S poukazom na žalobcove tvrdenia má žalovaný za to, že v predmetnej veci chýba príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom nároku na ušlý zisk. Dôsledkom omeškania sa žalovaného v platením dohodnutej odplaty nie je vznik nároku na ušlý zisk na strane žalobcu, keď eventuálny ušlý zisk žalobcu nevznikol ako nevyhnutný následok porušenia tejto povinnosti.

16. Okresný súd Bratislava II uznesením č.k. 42Cb/161/2015-94 zo dňa 08.02.2016 pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že nový petit žalobného návrhu znie: "Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 452,40 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 452,40 € od 30.05.2012 do zaplatenia, iné trovy konania a trovy právneho zastúpenia podľa vyčíslenia žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku."

17. Súd vykonal dokazovanie prednesom konateľa žalobcu, výpoveďou právneho zástupcu žalovaného, obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

18. Žalobca ako vykonávateľ uzatvoril dňa 01.07.2010 so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu č. 002/2/2010 o poskytovaní strážnej služby predmetom ktorej bolo v zmysle čl. I Zmluvy poskytovanie strážnej služby zabezpečením fyzickej ochrany objektu objednávateľa: Q. I. P.ť.Š, ktorý je v správe objednávateľa, nachádzajúci sa na V.ňulici č. X v Bratislave a povinnosť objednávateľa zaplatiť vykonávateľovi za jeho služby odplatu, ktorá bola dohodnutá v čl. IV vo výške 5,- eur za každú hodinu poskytovania služieb v zmysle tejto zmluvy.

19. Podľa čl. III bod 1 Zmluvy, vykonávateľ zabezpečí výkon fyzickej ochrany stráženého objektu nepretržite jedným pracovníkom v uniforme, ktorý bude vykonávať fyzickú ochranu a stráženie objektu v čase od 21:00 hod. do 08:00 hod sedem dní v týždni vrátane sviatkov a dní pracovného pokoja.

20. Podľa čl. III bod 3 Zmluvy, objednávateľ oznámi vykonávateľovi písomne zmenu časového rozpisu stráženia objektu minimálne sedem dní pred plánovanou zmenou.

21. Podľa čl. IV bod 2, bod 3 Zmluvy, zmluvné strany sa dohodli na odplate za poskytovanie služieb v zmysle tejto zmluvy vo výške 5,- eur za každú hodinu poskytovania služieb v zmysle tejto zmluvy.

Vykonávateľ si bude k odplate dohodnutej v ods. 2 tohto článku fakturovať DPH účinnú v čase fakturácie.

22. Podľa čl. IV bod 6 Zmluvy, ak sa objednávateľ dostane do omeškania so splatením svojich záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy, má vykonávateľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05% nezaplatenej sumy za každý deň omeškania až do jej zaplatenia.

23. Podľa čl. V bod 4, bod 5 Zmluvy, zmluvné strany môžu túto zmluvu vypovedať v jednomesačnej výpovednej lehote, ktorá začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola doručená výpoveď druhej zmluvnej strane.

Vykonávateľ je oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy, ak objednávateľ nezaplatí dohodnutú odplatu viac ako dva mesiace po sebe. Tým nie je dotknuté právo vykonávateľa na náhradu škody a zmluvnú pokutu.

24. Žalobca so žalovaným podpísali dňa 30.10.2010 Dodatok č. 1 k Zmluve, ktorým sa dohodli na úprave čl. III bod 1 v nasledovnom znení: vykonávateľ zabezpečí výkon fyzickej ochrany stráženého objektu nepretržite jedným pracovníkom v uniforme, ktorý bude vykonávať fyzickú ochranu a stráženie objektu v čase od 20:00 hod. do 08:00 hod sedem dní v týždni vrátane sviatkov a dní pracovného pokoja.

25. Žalobca so žalovaným podpísali dňa 19.11.2010 Dodatok č. 2 k Zmluve, ktorý nadobudol platnosť a účinnosť dňom jeho podpisu, pričom uzatvorený bol na dobu určitú, tj, 5 rokov od podpísania Dodatku č.2. V Dodatku č. 2 bol opätovne zmenený čl. II bod 1 v znení Dodatku č. 1 s tým, že Dodatok č. 2 okrem iného upravil aj podmienky odstúpenia od zmluvy.

26. Podľa čl. V bod 4 Dodatku č. 2, vykonávateľ je oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy pred dojednaným časom ako je uvedené v bode 2 tohto článku, ak objednávateľ nezaplatí dohodnutú odplatu viac ako tri po sebe nasledujúce mesiace. Tým nie je dotknuté právo vykonávateľa na náhradu škody a zmluvnú pokutu.

27. Podľa čl. V bod 5 Dodatku č. 2, objednávateľ je oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy pred dojednaným časom ako je uvedené v bode 2 tohto článku, ak vykonávateľ porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a objednávateľ vykonávateľa na porušenie povinnosti písomne upozornil a vykonávateľ napriek upozorneniu nevykonal bez zbytočného odkladu nápravu, je objednávateľ oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť.

28. Podľa čl. V bod 6 Dodatku č. 2, odstúpenie od zmluvy dohodnuté v bude 4 a 5 tohto článku je dohodnuté z dôvodu ochrany a prípadných škôd, ktoré by moli vzniknúť okamžitým skončením zmluvy a nezabezpečením stráženia objektu, ako aj na druhej strane vykonávateľovi by mohla vzniknúť škoda. Zmluvné strany sa dohodli na úprave okamžitého skončenia a to tak, že zmluva skončí do 1 mesiaca odo dňa doručenia okamžitého skončenia zmluvy z dôvodov porušovania zmluvných záväzkov oboch zmluvných strán pred dohodnutým termínom v bode 1 tohto článku.

29. Žalobca listom zo dňa 24.10.2011 oznámil žalovanému, že s účinnosťou doručenia predmetného listu žalovanému, odstupuje od Zmluvy č. 002/2/2010 zo dňa 01.07.2010 v znení jej dodatkov z dôvodu, že žalovaný nezaplatil žalobcovi odmenu za poskytnuté služby vo výške 25.062,23 eur.

30. Z listinného materiálu ďalej vyplýva, že Okresný súd Bratislava II dňa 23.02.2012, pod sp. zn. 33Rob/199/2012 vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 21.191,04 eur spolu s úrokom z omeškania a so zmluvnou pokutou s tým, že žalovaný bol povinný žalobcovi nahradiť aj trovy konania. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.03.2012

31. Žalobca listom zo dňa 30.04.2012 vyzval žalovaného na zaplatenie náhrady škody a ušlého zisku. Žalobcov nárok na náhradu škody mal vzniknúť v dôsledku neplnenia si zmluvných povinností na strane žalovaného, čím vznikla žalobcovi škoda na ušlom zisku, ktorý by žalobca dosiahol, ak by nedošlo k omeškaniu žalovaného s platením zmluvne dohodnutej odmeny a Zmluva by zostala v platnosti až do 19.11.2015. Žalobca mal za to, že zapríčinením žalovaného vznikla žalobcovi aj iná náhrada škody v čase nezaplatenia jeho záväzkov, pre ktoré sa žalobca dostal do druhotnej platobnej neschopnosti. Žalobca vyčíslil náhradu škody celkovo vo výške 22.629,02 eur a vyzval žalovaného na dobrovoľné plnenie časti náhrady škody, ktorá bola ku dňu 30.04.2012 vyčíslená na sumu 2.808,93 eur.

32. Žalovaný reagoval na žalobcovu výzvu listom zo dňa 29.05.2012, v ktorom namietol absenciu zákonnej náležitosti pre vznik škody ale aj výšku ušlého zisku určeného žalobcom. Žalovaný ešte pred tým, ako žalobca doručil žalovanému odstúpenie od zmluvy, informoval žalobcu listom zo dňa 04.10.2011 o zmene časového rozpisu stráženia s účinnosťou od 01.11.2011, ktorú žalobca nevzal do úvahy. Žalovaný ďalej uviedol, že dôsledkom jeho omeškania s platením dohodnutej odplaty nie je vznik ušlého zisku na strane žalobcu, keď eventuálny ušlý zisk žalobcu nevznikol ako nevyhnutný následok porušenia tejto povinnosti.

33. Žalobca poukázal na ustanovenie čl. IV ods. 6 Zmluvy v spojitosti s ustanovením čl. V ods. 4 Dodatku č. 2 k Zmluve, kde podľa jeho názoru bola medzi zmluvnými stranami dojednaná tzv. kumulatívna nezapočítateľná zmluvná pokuta, v prípade ktorej platí, že zmluvná strana, ktorá má právo na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti druhou zmluvnou stranou, má právo požadovať okrem zaplatenia zmluvnej pokuty aj náhradu škody, ktorá vznikla v súvislosti s porušením tejto zmluvnej povinnosti.

34. Žalobca s poukazom na uzatvorenú zmluvu so žalovaným, ktorá bola uzatvorená do 19.11.2015, bol nútený odmietnuť záujemcov o poskytovanie strážnej služby a to spoločnosti ARM, a.s. so sídlom Tomášikova 30, Bratislava, IČO: 35 835 052 a P. I., bytom P. XX/X, A..

35. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu ohľadom kumulatívne nezapočítateľnej zmluvnej pokute uviedol, že medzi zmluvnými stranami neexistovala dohoda, ktorá by umožňovala požadovať popri zmluvnej pokute aj náhradu škody/ušlý zisk, resp. požadovať náhradu škody/ušlý zisk presahujúci výšku zmluvnej pokuty. Zmluvné strany si nikdy nedojednali, že je možné požadovať náhradu škody popri zmluvnej pokute, aj keď sa žalobca so žalovaným síce dohodli, že žalobca má nárok na náhradu škody, nedohodli sa na samotnom vzniku predmetného nároku. Z uvedeného vyplýva, že uhradenie zmluvnej pokuty zo strany žalovaného spôsobilo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody a skonzumovanie nároku na náhradu škody/ušlého zisku.

36. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca v priebehu konania nepreukázal splnenie si svojej prevenčnej povinnosti, a to napr. existenciu zmluvných rokovaní s inými objednávateľmi, u ktorých by mohol generovať zisk, alebo aspoň snahu o získanie nových objednávateľov, u ktorých by mohol generovať zisk.

37. Konateľ žalobcu na pojednávaní dňa 31.03.2016 zotrval na svojich predošlých vyjadreniach a uviedol, že predmetom sporu je úhrada ušlého zisku, ktorý predstavuje rozdiel medzi nákladmi na mzdy a odvody a dohodnutú cenu - odplatu za poskytovanie služieb. Príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti platiť riadne odplatu a vzniknutím škody vychádza aj zo skutočnosti, že keby žalobca neodstránil akúkoľvek hroziacu škodu a neurobil by opatrenia, ktoré boli následkom odstúpenia od zmluvy, hrozilo by spoločnosti žalobcu o.i. aj úpadok, nakoľko by mu stále rástli záväzky voči orgánom štátnej správy (Soc. poisťovňa, Daňový úrad a pod.). Taktiež hrozilo, že žalobca nebol schopný vyplácať mzdy riadne a včas, čo by mohlo mať za následok trestnoprávnu zodpovednosť žalobcu za nevyplatenie mzdy a odvodov.

38. Čo sa týka prevenčných opatrení na odvrátenie hroziacej škody žalobca uviedol, že v prvom rade sa snažil dohodnúť so žalovaným. Žalobca musel ďalej zabezpečovať finančné prostriedky, aby mohol fungovať, a preto dokázal až rok dotovať žalovaného tým, že služby vykonával riadne a včas v súlade so zmluvou napriek tomu, že mu neboli zo strany žalovaného uhrádzané faktúry. Taktiež aj z dokladu - čestného vyhlásenia firmy ARM a.s. vidieť, že v čase keď bola riadne uzatvorená zmluva so žalovaným, bol žalobca požiadaný o rozšírenie plnenia zmluvy so spol. ARM, kde musel odmietnuť okamžitý nástup, lebo vykonával služby na iných objektoch (aj u žalovaného) a následne po odstúpení od zmluvy so žalovaným, keď aj chcel rozšíriť predmet plnenia zmluvy so spol. ARM, táto firma mala už iného zmluvného partnera a následne aj došlo k ukončeniu spolupráce s touto firmou, lebo si zabezpečila inú firmu, ktorá nahradila žalobcu.

39. Žalobca ďalej uviedol, že žalovanému riadne poskytoval služby do konca októbra 2011. K ukončeniu zmluvy došlo jednoznačne doručením odstúpenia od zmluvy, t.j. 02.11.2011.

40. K dodatku č. 2, čl. V a bod 6 kde je uvedené, že zmluva končí do jedného mesiaca od doručenia okamžitého skončenia, konateľ žalobcu uviedol, že Zmluvu treba sledovať v celom kontexte a zároveň je potrebné dodržiavať pravidlá rovnosti zmluvných strán, kde v podstate škoda vznikala žalobcovi a nie žalovanému už počas celého obdobia pred odstúpením od zmluvy, kde niekoľko krát upozorňoval, že bude nútený odstúpiť od zmluvy. Žalovaný vedel, že nárok na odstúpenie od zmluvy mu vznikol už pred 02.11.2011.

41. Žalovaný na pojednávaní vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu ohľadom existencie príčinnej súvislosti medzi porušením platobnej povinnosti žalovaného a nárokom žalobcu na ušlý zisk uviedol, že vzťah príčinnej súvislosti musí byť priamy a v tomto prípade priamosť neexistuje. Nárok žalobcu na ušlý zisk vznikol v dôsledku odstúpenia od zmluvy tak, ako to tvrdí žalobca, to čo bolo príčinou odstúpenia od zmluvy, už nie je bezprostrednou príčinou vzniku nároku na ušlý zisk. Odstúpením od zmluvy došlo k zániku zmluvy, pričom došlo aj k zániku iných práv a povinností. Odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na náhradu tej škody, ktorá vznikla počas trvania zmluvy.

42. Skutočnosť, že žalovaný bol v omeškaní s platením, sama o sebe neviedla k vzniku ušlého zisku žalobcu. Žalobca si uplatňuje ušlý zisk v spojení s odstúpením od zmluvy. Žalovaný porušil iba jednu povinnosť zo zmluvy - platobnú povinnosť, za to bol sankcionovaný tým, že zaplatil žalobcovi úroky z omeškania a zmluvnú pokutu. Žalovaný je toho názoru, že zmluva neobsahuje dojednanie v zmysle, ktorého má žalobca nárok na náhradu škody popri zmluvnej pokute v prípade, ak žalovaný bude v omeškaní s plnením.

43. Žalovaný potvrdil, že odstúpenie od zmluvy mu bolo doručené 02.11.2011.

44. Žalobca dňa 13.05.2016 doručil tunajšiemu súdu vyjadrenie, ktorého prílohu tvoril zoznam exekúcii a záväzkov žalobcu za obdobie rokov 2011-2013, ďalej upovedomenia o začatí exekúcií a exekučné príkazy voči žalobcovi, ktoré mali preukazovať, že dlhodobé neplnenie zmluvných povinností zo strany žalovaného pôsobilo na žalobcu ako obchodnú spoločnosť likvidačne, v dôsledku čoho sa žalobca dostal do druhotnej platobnej neschopnosti. Z uvedeného dôvodu bol žalobca nútený odstúpiť od uzatvorených zmlúv.

45. Žalovaný predmetné dokumenty považoval za účelové, nakoľko z nich jednoznačne vyplýva, že žalobca bol v druhotnej platobnej neschopnosti už pred omeškaním žalovaného a ani jeden z predložených dokladov nepreukazoval, že by niektoré z exekučných konaní vzniklo ako následok neplnenia si povinnosti zo strany žalovaného. Rovnako žalovanému nie je zrejmé, ako majú tieto dokumenty preukazovať stratu očakávaného výnosu žalobcu s tým, že aj keby žalovaný pripustil, že niektoré z exekučných konaní vzniklo ako následok omeškania sa žalovaného s platením odplaty (čo kategoricky odmietol) tak to nezakladá príčinnú súvislosť v prejednávanej veci.

46. Súd uznesením zo dňa 27.03.2018, č.k. 42Cb/161/2015-269 rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalobcu Energetic Systems, s.r.o., so sídlom Šamorínska 10, Bratislava, IČO: 46 780 751.

47. Konateľ žalobcu na pojednávaní dňa 27.03.2018 prejavil vôľu doložiť písomné dôkazy preukazujúce, že žalobca vykonával aj prevenciu k získaniu nových alebo obdobných zákaziek, ako mal uzavreté so žalovaným. Za týmto účelom mal objednanú u spol. RS Media s. r. o. mediálnu kampaň, k čomu doložil faktúru č. 11VF0110, prílohu výkon prác zo dňa 31.12.2011, doklad prijatie faktúry z účtovníctva žalobcu, výpis používania vlastnej web stránky žalobcu, návrh grafický aj tlačený DL propagačného materiálu, ktoré boli roznášané do schránok, grafickú úpravu na web stránke - časť cenová ponuka žalobcu. Ako podporný doklad žalobca predložil skončenie pracovných pomerov zamestnancov žalobcu, s ktorými boli z dôvodu skončenia zmluvy so žalovaným ukončené pracovné pomery (dohoda o zrušení pracovnej činnosti s Z. O., M. W.š, ?.Š. A., J. Z., C. A. a B. J.). Žalobca poukázal na to, že prevenčná povinnosť zo strany žalobcu bola splnená tým, že sa snažil zháňať obdobné zákazky, avšak zháňať takéto zákazky mohol len v súkromnom práve a nie vo verejných inštitúciách, kde práve z dôvodu porušovania zmluvy žalovaným sa žalobca dostal do tiesní s úhradou svojich záväzkov.

48. Súd s poukazom na návrh žalobcu na doloženie listín skonštatoval, že na uvedené listinné dôkazy, ktoré boli konateľom žalobcu doložené na pojednávaní dňa 27.03.2018 nebude prihliadať, nakoľko žalobca bol poučený spolu s predvolaním na pojednávanie, aby v lehote 20 dní doložil všetky listinné dôkazy a uviedol skutočnosti, vzhľadom k tomu, že na neskôr doložené listinné doklady a uvádzané skutkové tvrdenia súd vzhľadom na sudcovskú koncentráciu nemusí prihliadať. Termín spolu s poučením bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 22.05.2017, kde mu bola daná lehota 20 dní. Právny zástupca žalobcu uvedené nesplnil a listinné doklady zo strany konateľa žalobcu boli doložené až na pojednávaní dňa 27.03.2018.

49. Na pojednávaní dňa 13.11.2018 konateľ žalobcu zotrval na tom, že zmluvná pokuta sa v súlade s lex specialis musí uplatňovať podľa Obchodného zákonníka a nie podľa Občianskeho zákonníka a to isté platí aj pre ušlý zisk. Ušlý zisk vznikol najmä z dôvodu, že žalovaný si neplnil povinnosti zo zmluvy, kde žalobca bol nútený v rámci predchádzania škôd odstúpiť od tejto zmluvy, pritom samotná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú. Žalobca mal právo v súlade so Zmluvou odstúpiť od zmluvy v prípade neplnenia si podmienok žalovaného (najmä uhradzovacej povinnosti). Aplikácia zmluvnej pokuty bola uplatnená práve na uhradzovaciu povinnosť a to na omeškanie žalovaného s úhradou služieb žalobcu. Právnym úkonom, a to odstúpením od zmluvy, žalobcovi vznikol nárok na škodu, resp. ušlý zisk z dôvodu, že nebolo možné naplniť podmienky zmluvy na dobu určitú. Žalobca mal za to, že preukázal, že žalovaného upozorňoval, že si bude uplatňovať škody spôsobené z odstúpenia od zmluvy, no žalovaný ostal nečinný. Žalobca mal ďalej za to, že preukázal, že sa snažil uzavrieť aj náhradné zmluvy a to aj s klientmi, ktorých mal v portfóliu, ako aj hľadať nových záujemcov o služby žalobcu, avšak v období, ktoré je žalované sa žalobcovi nepodarilo uzavrieť náhradné zmluvy.

50. Z uvedeného dôvodu je žalobca presvedčený, že ušlý zisk je opodstatnený aj vo výške tak, ako je uvedené v žalobe, pričom zotrval na všetkých svojich vyjadreniach uvedených k žalobe, ako aj na dôkazoch predložených tunajšiemu súdu, napriek tomu, že súd na predchádzajúcom pojednávaní uviedol, že nebude prihliadať na predložené dokumenty v súlade s koncentračnou zásadou, ktorú žalobca namietol z dôvodu zákonnosti, že koncentračná zásada súdu nemôže byť uplatnená v takom prípade ak spor začal podľa OSP a súdom nebolo vyhlásené dokazovanie za skončené.

51. Právna zástupkyňa žalovaného sa na pojednávaní dňa 13.11.2018 pridržala predošlých vyjadrení, podľa ktorých neexistuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom nároku na náhradu škody. Jedinou povinnosťou, ktorú žalovaný porušil bolo omeškanie s platením odplaty za poskytovanie služieb žalobcom. Za porušenie tejto povinnosti bol žalovaný sankcionovaný povinnosťou zaplatiť zmluvnú pokutu.

52. Ďalším dôvodom je subsumácia nároku na náhradu škody zmluvnou pokutou. V zmluve medzi žalobcom a žalovaný nie je dohodnuté, že žalobca má v prípade omeškania s platením odmeny nárok na náhradu škody, prevyšujúcej zmluvnú pokutu alebo nárok na náhradu škody popri zmluvnej pokute.

53. Žalovaný ďalej poukázal na nesprávny výpočet uplatneného nároku na náhradu škody, keď žalovaný v súlade so zmluvou - listom zo dňa 25.10.2011, oznámil žalobcovi zmenu časového rozpisu stráženia na jednu hod. denne a zároveň je toho názoru, že žalobca nepreukázal splnenie si prevenčnej povinnosti, keď dôkazy ním predkladané boli vyprodukované len na základe vyjadrení a obrany žalovaného.

54. Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

55. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

56. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

57. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.

58. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných povinností týkajúcich sa voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

59. Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

60. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

61. Podľa § 379 Obchodného zákonníka nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

62. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

63. Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

64. Podľa § 181 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 153 a 154.

65. Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. teda vymedzuje predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody a pokiaľ v konaní nie sú preukázané okolnosti vylučujúce zodpovednosť, uvedené v § 374, má povinnosť uhradiť škodu ten, na strane ktorého došlo k porušeniu povinnosti, či už zo zmluvného vzťahu, alebo porušením zákonnej povinnosti za predpokladu, že sú splnené aj ostatné podmienky.

66. Náhradu škody možno chápať ako jeden z dôsledkov porušenia existujúceho záväzku, ktorý trvá naďalej, aj keď dôjde k odstúpeniu od zmluvy a zaniknú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpením od zmluvy zaniká zmluva a všetky práva a povinnosti strán vyplývajúce zo zmluvy ex nunc, čo znamená, že právny dôvod plnenia dodatočne odpadol. Avšak odstúpenie sa nedotýka následkov porušenia zmluvy, ku ktorým došlo do zániku zmluvy odstúpením. Ide predovšetkým o nárok na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy. Úprava náhrady škody je v Občianskom ako aj Obchodnom zákonníku založená na princípe objektívnej zodpovednosti. To znamená, že strana, ktorá porušila svoju povinnosť, je povinná vždy škodu nahradiť bez ohľadu na to, či porušenie povinností, ktoré spôsobilo vznik škody, zavinila alebo nie. Pod pojmom škoda sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii.

67. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v zmluvných záväzkoch je porušenie zmluvnej povinnosti, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti škodcu a vznikom škody. Bez ohľadu na to, v akej právnej úprave je obsiahnutá zodpovednosť za škodu, predpokladom tejto zodpovednosti je vždy existencia škody. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide totiž vtedy, ak je medzi porušením zmluvnej povinnosti škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku.

68. Vo vzťahu k zodpovednosti za škodu je potrebné poukázať na to, že aj nesplnenie prevenčných povinností (tzv. generálna prevencia) v ustanoveniach § 415 Občianskeho zákonníka, možno považovať za protiprávne konanie o ktoré ide v prípade, keď je v rozpore s existujúcou právnou úpravou alebo so zmluvnými dojednaniami.

69. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu, sp. zn. 4 Cdo 319/2008, zo dňa 28. apríla 2010 je ušlý zisk ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti).

70. Súd na základe vykonaného dokazovania zhodnotením dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, a preto ju zamietol.

71. Súd mal v konaní za preukázané, že medzi sporovými stranami /právnym predchodcom žalobcu a žalovaným/ bola dňa 02.07.2010 uzatvorená Zmluva č. 002/2/2010, predmetom ktorej bolo v zmysle čl. I Zmluvy záväzok žalobcu poskytovať strážnu službu zabezpečením fyzickej ochrany objektu žalovaného: Q. I. P.ť.Š, ktorý je v správe žalovaného, nachádzajúci sa na V.ň ulici č. X v Bratislave a povinnosť žalovaného zaplatiť vykonávateľovi za jeho služby odplatu, ktorá bola dohodnutá v čl. IV vo výške 5,- eur za každú hodinu poskytovania služieb v zmysle tejto zmluvy.

72. Súd má ďalej za preukázané, že po uzatvorení Zmluvy došlo dohodou strán k pozmeneniu jej obsahu prostredníctvom Dodatku č. 1 a následne Dodatku č. 2 k Zmluve, v ktorom bolo v zmysle č. V ods. 1 dohodnuté, že zmluva - dodatok nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu a uzatvára sa na dobu určitú a to na 5 rokov od podpísania dodatku, t.j. od 19.11.2010.

73. Medzi stranami sporu nebola sporná ani skutočnosť, že žalovaný od novembra 2010 neplatil žalobcovi odmenu za vykonané služby v dôsledku čoho žalobca listom zo dňa 24.10.2011 odstúpil od Zmluvy s tým, že žalovaný v konaní potvrdil, že odstúpenie od zmluvy mu bolo doručené 2.11.2011.

74. Žalobca mal v konaní za to, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť tým, že žalobcovi prestal uhrádzať faktúry, čo spôsobilo odstúpenie žalobcu od zmluvy. Na základe tejto skutočnosti žalobca odvodil svoj nárok na náhradu škody/ušlého zisku, ku ktorému by nedošlo, ak by žalovaný riadne plnil svoje zmluvné povinnosti, čím by Zmluva zostala v platnosti do 19.11.2015. Žalobca konaním žalovaného stratil očakávaný prínos výnosu, a preto žalobou žiadal o priznanie škody/ušlého zisku za obdobie od 03.12.2011 do 31.12.2011 vo výške 452,40 eur.

75. Na základe vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je nedôvodný, nakoľko v danom prípade absentuje kauzálny nexus, ktorého existenciu žalobca v konaní nepreukázal. Žalobca nepreukázal, že existuje priama príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného spočívajúca v nezaplatení odmeny za poskytnuté služby a vznikom škody/ušlého zisku na strane žalobcu v období od 03.12.2011 od 31.12.2011 (v období po ukončení zmluvy) vo výške 452,40 eur. Momentom odstúpenia žalobcu od zmluvy zanikol medzi stranami sporu právny vzťah, a preto žalovaný by v zmysle § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka zodpovedal len za škodu vzniknutú porušením povinnosti do zániku zmluvy odstúpením.

76. Súd sa nemohol stotožniť s názorom žalobcu, že keby žalovaný platil žalobcovi riadne a včas zmluva by zostala v platnosti do 19.11.2015. Žalobca uvedené nemohol predpokladať, nakoľko Zmluva v znení Dodatkov č.1 a č. 2 umožňovala stranám za splnenia určitých podmienok okamžite skončiť Zmluvu (v znení čl. V bod 6 Dodatku č. 2) alebo odstúpiť od Zmluvy pred dojednaným časom (v znení čl. V bod 4, 5 Dodatku č. 2). Dôsledkom omeškania sa žalovaného s platením dohodnutej odplaty nie je vznik nároku na ušlý zisk na strane žalobcu, keď eventuálny ušlý zisk žalobcu nevznikol ako nevyhnutný následok porušenia tejto povinnosti. Na to, aby žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody bolo potrebné preukázať porušenie povinnosti žalovaným. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, keď uznal, že sa dopustil porušenia povinnosti zo Zmluvy nezaplatením odmeny včas, pričom za porušenie tejto povinnosti bol sankcionovaný tým, že na základe platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23.02.2012, sp. zn. 33Rob/199/2012 zaplatil žalobcovi zmluvnú pokutu. Zaplatením zmluvnej pokuty zanikol aj nárok na akúkoľvek náhradu škody spôsobnej omeškaním s platením odmeny, nakoľko zmluvné strany si vyslovene nedohodli povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi aj náhradu škody popri zmluvnej pokute, resp. náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu. Uhradenie zmluvnej pokuty zo strany žalovaného preto nepochybne spôsobilo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody a konzumovanie nároku na náhradu škody (ušlého zisku). Momentom odstúpenia žalobcu od zmluvy zanikol medzi stranami sporu právny vzťah, a preto žalovaný by zodpovedal za škodu vzniknutú porušením povinnosti do odstúpenia. Súd je zároveň toho názoru, že ustanovenia Občianskeho zákonníka o zmluvnej pokute možno v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka aplikovať aj na právne vzťahy inak upravené v Obchodnom zákonníku, a preto sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, ktorý tvrdil opak. V konečnom dôsledku následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť odmenu bolo odstúpenie žalobcu od zmluvy, v dôsledku ktorého zmluva platne zanikla, a preto mu nič nebránilo v možnosti hľadania si nových potencionálnych klientov.

77. Súd má ďalej za to, že dôkazné bremeno preukázania vzniku škody/ušlého zisku zaťažovalo v konaní žalobcu, ktorý nepreukázal, že vynaložil všetko potrebné úsilie, aby mu škoda (ušlý zisk) nevznikla, čím porušil v zmysle ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka prevenčnú povinnosť. Je potrebné poukázať na to, že žalobca odstúpil od Zmluvy so žalovaným až listom dňa 24.10.2011 aj napriek skutočnosti, že čl. V ods. 4 Zmluvy v znení Dodatku č. 2 mu umožňoval odstúpiť od zmluvy už okamihom nezaplatenia žalovaným dohodnutú odplatu viac ako tri po sebe nasledujúce mesiace. Nakoľko žalovaný od novembra 2010 neuhradil žalobcovi žiadnu odmenu, žalobca bol oprávnený odstúpiť od zmluvy už mesiacom február 2011. Žalobca aj napriek danej skutočnosti vykonával pre žalovaného dohodnutú službu až do októbra 2011, čo je nanajvýš zarážajúce vzhľadom na to, že žalobca bol v druhotnej platobnej neschopnosti už pred omeškaním žalovaného a aj napriek tomu stále vykonával služby pre žalovaného bez vidiny odmeny.

78. Žalobca žalobou žiadal o priznanie škody/ušlého zisku za obdobie od 03.12.2011do 31.12.2011 vo výške 452,40 eur. Súd sa v tejto súvislosti zaoberal listinnými dôkazmi predloženými žalovaným a to Upovedomeniami o začatí exekúcií a Exekučnými príkazmi a zistil, že žiadny z dôkazov jednoznačne nepreukazuje, že by niektoré z exekučných konaní vzniklo ako následok neplnenia si povinnosti zo strany žalovaného, navyše keď pohľadávky, na základe ktorých začali exekučné konania vznikli ešte pred omeškaním žalovaného. Súd ďalej preskúmal aj čestné vyhlásenie T.. Y.š.?.ľ, predsedu predstavenstva spoločnosti ARM, a.s. o tom, že táto spoločnosť viedla obchodné rokovania so žalobcom za účelom rozšírenia poskytovania strážnej služby podľa zmluvy o poskytovaní strážnej služby č. 001/2/2008 a že žalobca rozšírenie zmluvy odmietol v dôsledku svojich záväzkov voči žalovanému. Súd však toto vyhlásenie považuje za irelevantné, nakoľko nie je datované a nie je z neho zrejmé, kedy došlo k uvedeným rokovaniam medzi ARM, a.s. a žalobcom a kedy žalobca rozšírenie zmluvy s touto spoločnosťou odmietol. Zároveň tieto tvrdenia žalobcu, že musel odmietnuť poskytovanie ďalších služieb spoločnosti ARM, a.s., ako aj P. I. ako záujemcovi o poskytovanie strážnej služby žalobcom, samé osebe nepreukazujú, že žalobca sa snažil predísť vzniku škody/ušlého zisku, t.j. že vyvíjal aktivitu v súlade so zásadou spomenutej všeobecnej prevenčnej povinnosti. Na základe takto vyhodnotených dôkazov, súd nepovažoval za potrebné vykonanie dôkazu výsluchom svedkov T.. Y.š.ľ a P. I..

79. Čo sa týka tvrdenia žalobcu uvedeného pod bodom 50. predmetného rozhodnutia a tvrdenia žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 13.04.2018, že súd nepostupoval v súlade s § 171 ods. 1 C.s.p. tým, že nevykonal dôkazy predložené žalobcom na pojednávaní dňa 27.03.2018, ktoré mali preukazovať oprávnenosť právneho nároku žalobcu v súlade so žalobou súd uvádza, že tieto námietky neobstoja. Súd dňa 22.05.2017 doručil právnej zástupkyni žalobcu predvolanie na pojednávanie, v rámci ktorého bola poučená, aby v lehote 20 dní predložila súdu vo dvoch vyhotoveniach písomné vyjadrenie obsahujúce prípadné ďalšie skutočnosti týkajúce sa predmetnej právnej veci, predložila vo dvoch vyhotoveniach listinné dôkazy a označila ďalšie dôkazy na preukázanie tvrdení žalobcu, s tým, že na neskôr predložené a označené dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Žalobca v danej lehote nevyužil možnosť predloženia alebo označenia ďalších dôkazov. Zmeškanie lehoty sa snažil napraviť na pojednávaní dňa 27.03.2018, na ktorom prejavil vôľu doložiť do spisu písomné dôkazy (nachádzajúce sa v spise na č.l. 211 - 262), ktoré neboli dovtedy predložené a ktoré podľa neho podporujú jeho tvrdenia. Na základe uvedeného a s poukazom na ustanovenie § 181 ods. 4 C.s.p. súd na oneskorene predložené dôkazy neprihliadol, nakoľko uložil žalobcovi povinnosť označiť alebo predložiť dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutkových tvrdení v lehote 20 dní a táto mu márne uplynula. V danom prípade súd nepoužil sudcovskú koncentráciu konania ale postupoval v súlade s ustanovením § 181 ods. 4 C.s.p. V tejto súvislosti súd dodáva, že aj v prípade, keby súd prihliadol na oneskorene predložené dôkazy žalobcu, mal by za to, že ani tieto by nepreukazovali existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vznikom škody/ušlého zisku na strane žalobcu.

80. S poukazom na uvedené je súd toho názoru, že žalobca nesplnil prevenčnú povinnosť, ktorá ukladá každému dodržiavať nielen povinnosti uložené právnymi predpismi a povinnosti prevzaté zmluvne, ale aj bez konkrétne stanoveného pravidla správania sa počínať si natoľko obozretne, aby konaním alebo opomenutím konania nevznikla škoda iným a ani sebe samému. Žalovaný nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce, že v rozhodnom čase vyvíjal aktivitu, ktorá by smerovala k získavaniu nových klientov za účelom uzavretia nových zmlúv s osobami, pre ktoré by žalobca mohol vykonávať strážnu službu a u ktorých by mohol dosiahnuť zisk po tom, ako odstúpil od zmluvy so žalovaným.

81. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku predmetného rozhodnutia.

82. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.

83. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).